Logo VÚA
Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany
Výskumného ústavu agroekológie
Špitálska 1273
071 01 Michalovce
e-mail: srojtova@minet.sk

 


Perspektíva a ekonomika pestovania repky na energetické účely

V roku 2008 sa biopalivá celosvetovo pestovali na výmere takmer 36 miliónov hektárov, čo na porovnanie predstavuje celkovú ornú pôdu Francúzska, Talianska a Nemecka spolu. V období rokov 2000 a 2007 sa celosvetovo produkcia etanolu strojnásobila a produkcia biodízla narástla až 11-násobne. Vo svete globálneho dopytu po biopalivách, rozvojové krajiny plánujú mohutnú expanziu ich produkcie. Najnovšia správa OSN, však hovorí o tom, že produkcia mnohých biopalív má horší vplyv na klímu, ako samotné fosílne palivá. Premena lesných alebo lúčnych spoločenstiev na pestovanie biopalív má za následok rozsiahle emisie skleníkových plynov, ktoré sú zafixované v rastlinách a pôde. Hovorí sa o takzvanom uhlíkovom dlhu, ktorý v závislosti od charakteru pôvodnej lokality, môže predstavovať až niekoľko storočí. Pri premene lesov v juhovýchodnej Ázii na plantáže palmy olejnej sa kalkuluje s uhlíkovým dlhom vyše 420 rokov. Ciele Európskej únie si budú vyžadovať ďalších päť miliónov hektárov plantáží palmy olejnej.

Slovensko so svojimi prírodnými podmienkami, t.j. 42 % lesna-tosťou a 49 % výmerou poľnohospodárskej pôdy, má predpoklady, aby v bioenergetike Európskej únie zastávalo jedno z popredných miest. Na Slovensku najväčšia produkčná plocha 649 000 ha, ako aj produkcia biomasy 729 000 ton, patrí hustosiatym obilninám. Kukurica o výmere 113 000 ha vytvára predpoklad fytomasy v objeme 668 000 t. Pri repke sa uvažuje s produkciou 206 000 t na výmere 104 000 ha a pri slnečnici s produkciou 220 000 t na produkčnej ploche 61 000 ha.

Poľnohospodárska pôda je v mnohých oblastiach obmedzená a ak nechceme pestovať energetické plodiny na nepoľnohospodárskej pôde, automaticky uberáme z pôdy určenej na produkciu plodín pre potravinárske účely. Využívanie rastlinnej výroby na riešenie energetických problémov spoločnosti, však nesmie ohrozovať výrobu potravín a krmív, regeneráciu pôdnej úrodnosti a nesmie byť v rozpore s trvalo udržateľným rozvojom využívania krajiny. Cielené pestovanie energetických plodín v Slovenskej republike má preto veľkú budúcnosť. Dôležité je zamerať aj výskum a vývoj na produkciu biopalív a biomasy energetických plodín tak, aby energetické plodiny mohli svojím využitím konkurovať výrobe energie z fosílnych palív. Musia byť konkurenčne úspešné v cenovej politike v komparácii s fosílnymi palivami, čo pri niektorých energetických plodinách sa už stáva realitou. Vychádzajúc zo stratégie rozvoja obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike a v súlade s celospoločenskou potrebou sú zamerané aj ciele výskumných úloh na CVRV - Výskumnom ústave agroekológie Michalovce. Cieľom realizácie výskumu je pestovanie energetických plodín a produkcia v závislosti na pôdno-klimatických podmienkach prostredia. Medzi energetické plodiny pestované na poľnohospodárskej pôde v poľných pokusoch patrí ozimná repka olejná.

Pokusy s repkou sa realizujú na fluvizemi glejovej na experimentálnom pracovisku v Milhostove, ktoré je typickým predstaviteľom glejových pôd na Východoslovenskej nížine. V dôsledku aktuálnej potreby zabezpečovania náhradných nefosílnych zdrojov energie je predpoklad posilnenia postavenia tejto plodiny. Z uvedeného vyplýva, že opodstatnenou otázkou zostáva intenzifikácia jej pestovania. Paralelne s intenzívnym pestovaním a využívaním biomasy repky v sektore energetiky, či už ako suroviny na spaľovanie alebo alternatívneho biopaliva (MERO), je nevyhnutné venovať pozornosť efektívnym pestovateľským technológiam. V pokusoch repky sa v rokoch 2007 - 2009 sledovali konkrétne pestovateľské technológie: konvenčná, minimalizačná a bezorbová pri dvoch úrovniach výživy dusíkom (150 a 200 kg.ha-1). Konvenčná technológia zahŕňala podmietku s ošetrením, orbu (18 až 20 cm), predsejbovú prípravu pôdy a sejbu. Minimalizačná technológia zahŕňala plytké kyprenie pôdy (5 až 10 cm) použitím kypriča s horizontálnou osou rotácie pre intenzívnejšie spracovanie pôdy, s následnou sejbou sejačkou Accord Pneusej. Bezorbová technológia zahŕňala sejbu do nespracovanej pôdy. Najvyššia dosiahnutá úroda semena repky v rokoch 2007 - 2009 bola zistená pri konvenčnej technológii - 3,47 t.ha-1, nasledovala minimalizačná technológia s priemernou úrodou - 3,27 t.ha-1 a bezorbová technológia s priemernou úrodou - 2,25 t.ha-1 (tabuľka 1).

Tabuľka č.1: Úrody zrna repky (v t.ha-1) v pokuse s agrotechnikami a výživou, EP - Milhostov

Faktor / rok
2007
2008
2009
Priemer
obrábanie
výživa
bezorbové
400
2,84
1,77
2,56
2,39
350
2,54
1,46
2,34
2,11
Priemer
2,69
1,62
2,45
2,25
minimalizačné
400
3,07
3,45
3,51
3,34
350
2,97
3,34
3,26
3,19
Priemer
3,02
3,40
3,39
3,27
konvenčné
400
3,13
3,65
4,01
3,60
350
3,08
3,36
3,56
3,33
Priemer
3,11
3,51
3,79
3,47
Priemer
400
3,01
2,96
3,36
3,11
350
2,86
2,72
3,05
2,87
Celkový priemer
2,94
2,84
3,21
2,99
výživa v kg NPK na hektár: 400 = 200 kg.ha-1N + 50 kg.ha-1P + 150 kg.ha-1K ; 350 = 150 kg.ha-1N+ 50 kg.ha-1P+ 150 kg.ha-1K;

Ekonomiku pestovania repky ovplyvňuje množstvo faktorov, ale najmä vstupy - vynaložené náklady na pestovanie a výstupy - predaj alebo realizácia komodity. Základným ukazovateľom pri ekonomickom hodnotení je nákladová rentabilita a zisk. Rast variabilných nákladov sme v sledovaných rokoch 2007 - 2009 zaznamenali tak ako to uvádzame v tabuľke 2, od najnižších 348 eur.ha-1 pri priamej sejbe po najvyššie 498 eur.ha-1 pri konvenčnom obrábaní.

Tabuľka č.2: Analýza štruktúry variabilných nákladových položiek diferencovane pestovanej repky (v eurách.ha-1), EP - Milhostov (2007 - 2009)

Variabilná nákladová položka
Obrábanie a výživa
konvenčné obrábanie
minimalizačné obrábanie
bezorbové obrábanie
400 kg NPK
350 kg NPK
400 kg NPK
350 kg NPK
400 kg NPK
350 kg NPK
Agrotechnické opatrenia
166
166
100
100
3,51
3,34
Hnojivá
199
165
199
165
199
165
Pesticídy
133
133
133
133
133
133
Variabilné nákl. celkom*
498
464
432
398
382
348
*vlastné náklady na hektár repky olejnej celkom: 28986,- Sk, resp. 961,56- € (podľa VÚEPP za rok 2008)

Variabilné náklady pozostávajú najmä z nákladov na spracovanie pôdy, pri diskutovanej ochrane porastov ich nebolo potrebné diferencovať. Na všetkých variantoch agrotechniky bol pri nižšej dávke dusíka zaznamenaný pokles úrody a najnižšia - 2,11 t.ha-1 bola pri priamej sejbe do nespracovanej pôdy. Pri konvenčnej agrotechnike a vyššej úrovni výživy sa dosiahla najvyššia úroda repky - 3,60 t.ha-1. Významným intenzifikačným faktorom rozhodujúcim o úrode semena repky je tak spracovanie pôdy a tiež optimálna výživa. Údaje v tabuľkách 1 a 2 potvrdzujú, že vyššie hektárové úrody si vyžadujú viac nákladov na hektár. Uplatnenie nákladov musí byť cielené a racionálne. Na tvorbu úrod repky v pokusných rokoch 2007 - 2009, okrem spracovania pôdy a hnojenia bol potvrdený aj významný vplyv ročníka, keď bola zistená priemerná úroda semena v jednotlivých rokoch 2,94; 2,84 a 3,21 t.ha-1. Úrody na variantoch agrotechniky a hnojenia sa pohybovali od 2,11 t.ha-1 do 3,60 t.ha-1. Ekonomika pestovania olejnín je okrem vlastných nákladoch výrazne ovplyvnená aj podpornou politikou štátu.

Tabuľka č.3: Rentabilita variabilných položiek diferencovane pestovanej repky, EP - Milhostov (2007 - 2009)

Výživa
spôsob
spracovania
úroda
[t.ha-1]
tržby celkom
[eur.ha-1]
variabilné náklady [eur.ha-1]
zisk*
[eur.ha-1]
efektívnosť nákladov*
[%]
400 kg NPK.ha-1
konvenčné
3,60
1080
498
582
117
minimalizačné
3,34
1002
432
570
132
bezorbové
2,39
717
382
335
88
350 kg NPK.ha-1
konvenčné
3,33
999
464
535
115
minimalizačné
3,19
957
398
559
140
bezorbové
2,11
633
348
285
82
realizačná cena 300 eur za tonu repky, * - kalkulované z variabilných, nie vlastných nákladov na hektár celkom

Záver

Úroveň intenzity variabilných nákladov použitá v sledovaných pokusoch pri pestovaní repky olejnej ozimnej v rokoch 2007 - 2009 odporúčame realizovať aj v praxi. Dosahovanie rentability a konkurenčnej schopnosti repky je závislé na pestovateľskom ročníku a intenzifikačných ukazovateľoch agrotechniky, t.j. spracovania pôdy a výživy. Napriek názorom odporujúcim využitiu biomasy pre energetické účely, z titulu celosvetového problému nedostatku potravín, na národnej úrovni by sme túto strategickú úlohu nemali zaznávať. Čo sa týka odbytu, v ostatnej dobe sa repka olejná ozimná realizuje nielen ako olejnina, ale aj ako energetická plodina a má dobrú budúcnosť. Tak sa táto plodina stáva ako jedna dôležitá plodina v osevom postupe. Súčasné vývojové trendy týkajúce sa výroby nepotravinovej produkcie - pestovanie energetických plodín na poľnohospodárskej pôde jednoznačne dokazujú, že tento nový smer je nezvratný a predstavuje veľkú šancu pre poľnohospodárstvo a spracovateľský priemysel v blízkej a možno i vzdialenejšej budúcnosti. Existuje tak mnoho významných dôvodov k podpore a rozvoju takejto produkcie aj na Slovensku.

Vystavené 16.11.2010

Autori textu: Ing. Gabriela Šrojtová; Ing. Štefan Tóth, PhD.