WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Perspektíva a ekonomika pestovania repky na energetické účely

V roku 2008 sa biopalivá celosvetovo pestovali na výmere takmer 36 miliónov hektárov, čo na porovnanie predstavuje celkovú ornú pôdu Francúzska, Talianska a Nemecka spolu. V období rokov 2000 a 2007 sa celosvetovo produkcia etanolu strojnásobila a produkcia biodízla narástla až 11-násobne. Vo svete globálneho dopytu po biopalivách, rozvojové krajiny plánujú mohutnú expanziu ich produkcie. Najnovšia správa OSN, však hovorí o tom, že produkcia mnohých biopalív má horší vplyv na klímu, ako samotné fosílne palivá. Premena lesných alebo lúčnych spoločenstiev na pestovanie biopalív má za následok rozsiahle emisie skleníkových plynov, ktoré sú zafixované v rastlinách a pôde. Hovorí sa o takzvanom uhlíkovom dlhu, ktorý v závislosti od charakteru pôvodnej lokality, môže predstavovať až niekoľko storočí. Pri premene lesov v juhovýchodnej Ázii na plantáže palmy olejnej sa kalkuluje s uhlíkovým dlhom vyše 420 rokov. Ciele Európskej únie si budú vyžadovať ďalších päť miliónov hektárov plantáží palmy olejnej.

Slovensko so svojimi prírodnými podmienkami, t.j. 42 % lesna-tosťou a 49 % výmerou poľnohospodárskej pôdy, má predpoklady, aby v bioenergetike Európskej únie zastávalo jedno z popredných miest. Na Slovensku najväčšia produkčná plocha 649 000 ha, ako aj produkcia biomasy 729 000 ton, patrí hustosiatym obilninám. Kukurica o výmere 113 000 ha vytvára predpoklad fytomasy v objeme 668 000 t. Pri repke sa uvažuje s produkciou 206 000 t na výmere 104 000 ha a pri slnečnici s produkciou 220 000 t na produkčnej ploche 61 000 ha.

Poľnohospodárska pôda je v mnohých oblastiach obmedzená a ak nechceme pestovať energetické plodiny na nepoľnohospodárskej pôde, automaticky uberáme z pôdy určenej na produkciu plodín pre potravinárske účely. Využívanie rastlinnej výroby na riešenie energetických problémov spoločnosti, však nesmie ohrozovať výrobu potravín a krmív, regeneráciu pôdnej úrodnosti a nesmie byť v rozpore s trvalo udržateľným rozvojom využívania krajiny. Cielené pestovanie energetických plodín v Slovenskej republike má preto veľkú budúcnosť. Dôležité je zamerať aj výskum a vývoj na produkciu biopalív a biomasy energetických plodín tak, aby energetické plodiny mohli svojím využitím konkurovať výrobe energie z fosílnych palív. Musia byť konkurenčne úspešné v cenovej politike v komparácii s fosílnymi palivami, čo pri niektorých energetických plodinách sa už stáva realitou. Vychádzajúc zo stratégie rozvoja obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike a v súlade s celospoločenskou potrebou sú zamerané aj ciele výskumných úloh na CVRV - Výskumnom ústave agroekológie Michalovce. Cieľom realizácie výskumu je pestovanie energetických plodín a produkcia v závislosti na pôdno-klimatických podmienkach prostredia. Medzi energetické plodiny pestované na poľnohospodárskej pôde v poľných pokusoch patrí ozimná repka olejná.

Pokusy s repkou sa realizujú na fluvizemi glejovej na experimentálnom pracovisku v Milhostove, ktoré je typickým predstaviteľom glejových pôd na Východoslovenskej nížine. V dôsledku aktuálnej potreby zabezpečovania náhradných nefosílnych zdrojov energie je predpoklad posilnenia postavenia tejto plodiny. Z uvedeného vyplýva, že opodstatnenou otázkou zostáva intenzifikácia jej pestovania. Paralelne s intenzívnym pestovaním a využívaním biomasy repky v sektore energetiky, či už ako suroviny na spaľovanie alebo alternatívneho biopaliva (MERO), je nevyhnutné venovať pozornosť efektívnym pestovateľským technológiam. V pokusoch repky sa v rokoch 2007 - 2009 sledovali konkrétne pestovateľské technológie: konvenčná, minimalizačná a bezorbová pri dvoch úrovniach výživy dusíkom (150 a 200 kg.ha^-1). Konvenčná technológia zahŕňala podmietku s ošetrením, orbu (18 až 20 cm), predsejbovú prípravu pôdy a sejbu. Minimalizačná technológia zahŕňala plytké kyprenie pôdy (5 až 10 cm) použitím kypriča s horizontálnou osou rotácie pre intenzívnejšie spracovanie pôdy, s následnou sejbou sejačkou Accord Pneusej. Bezorbová technológia zahŕňala sejbu do nespracovanej pôdy. Najvyššia dosiahnutá úroda semena repky v rokoch 2007 - 2009 bola zistená pri konvenčnej technológii - 3,47 t.ha^-1, nasledovala minimalizačná technológia s priemernou úrodou - 3,27 t.ha^-1 a bezorbová technológia s priemernou úrodou - 2,25 t.ha^-1 (tabuľka 1).

Tabuľka č.1: Úrody zrna repky (v t.ha^-1) v pokuse s agrotechnikami a výživou, EP - Milhostov

Ekonomiku pestovania repky ovplyvňuje množstvo faktorov, ale najmä vstupy - vynaložené náklady na pestovanie a výstupy - predaj alebo realizácia komodity. Základným ukazovateľom pri ekonomickom hodnotení je nákladová rentabilita a zisk. Rast variabilných nákladov sme v sledovaných rokoch 2007 - 2009 zaznamenali tak ako to uvádzame v tabuľke 2, od najnižších 348 eur.ha^-1 pri priamej sejbe po najvyššie 498 eur.ha^-1 pri konvenčnom obrábaní.

Tabuľka č.2: Analýza štruktúry variabilných nákladových položiek diferencovane pestovanej repky (v eurách.ha^-1), EP - Milhostov (2007 - 2009)

Variabilné náklady pozostávajú najmä z nákladov na spracovanie pôdy, pri diskutovanej ochrane porastov ich nebolo potrebné diferencovať. Na všetkých variantoch agrotechniky bol pri nižšej dávke dusíka zaznamenaný pokles úrody a najnižšia - 2,11 t.ha^-1 bola pri priamej sejbe do nespracovanej pôdy. Pri konvenčnej agrotechnike a vyššej úrovni výživy sa dosiahla najvyššia úroda repky - 3,60 t.ha^-1. Významným intenzifikačným faktorom rozhodujúcim o úrode semena repky je tak spracovanie pôdy a tiež optimálna výživa. Údaje v tabuľkách 1 a 2 potvrdzujú, že vyššie hektárové úrody si vyžadujú viac nákladov na hektár. Uplatnenie nákladov musí byť cielené a racionálne. Na tvorbu úrod repky v pokusných rokoch 2007 - 2009, okrem spracovania pôdy a hnojenia bol potvrdený aj významný vplyv ročníka, keď bola zistená priemerná úroda semena v jednotlivých rokoch 2,94; 2,84 a 3,21 t.ha^-1. Úrody na variantoch agrotechniky a hnojenia sa pohybovali od 2,11 t.ha^-1 do 3,60 t.ha^-1. Ekonomika pestovania olejnín je okrem vlastných nákladoch výrazne ovplyvnená aj podpornou politikou štátu.

Tabuľka č.3: Rentabilita variabilných položiek diferencovane pestovanej repky, EP - Milhostov (2007 - 2009)

Záver

Úroveň intenzity variabilných nákladov použitá v sledovaných pokusoch pri pestovaní repky olejnej ozimnej v rokoch 2007 - 2009 odporúčame realizovať aj v praxi. Dosahovanie rentability a konkurenčnej schopnosti repky je závislé na pestovateľskom ročníku a intenzifikačných ukazovateľoch agrotechniky, t.j. spracovania pôdy a výživy. Napriek názorom odporujúcim využitiu biomasy pre energetické účely, z titulu celosvetového problému nedostatku potravín, na národnej úrovni by sme túto strategickú úlohu nemali zaznávať. Čo sa týka odbytu, v ostatnej dobe sa repka olejná ozimná realizuje nielen ako olejnina, ale aj ako energetická plodina a má dobrú budúcnosť. Tak sa táto plodina stáva ako jedna dôležitá plodina v osevom postupe. Súčasné vývojové trendy týkajúce sa výroby nepotravinovej produkcie - pestovanie energetických plodín na poľnohospodárskej pôde jednoznačne dokazujú, že tento nový smer je nezvratný a predstavuje veľkú šancu pre poľnohospodárstvo a spracovateľský priemysel v blízkej a možno i vzdialenejšej budúcnosti. Existuje tak mnoho významných dôvodov k podpore a rozvoju takejto produkcie aj na Slovensku.

Vystavené 16.11.2010