Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy
Gagarinova 10
827 13 Bratislava
e-mail: e.pekarova@vupop.sk
 
 


Využitie menej produktívnych pôd na pestovanie energetických plodín

V súčasnosti Slovenská republika využíva podiel energie z obnoviteľných zdrojov v rámci hospodárstva v celkovom objeme asi 4%, z čoho podiel biomasy činí asi 1%, aj keď potenciál využitia obnoviteľných zdrojov energie je podstatne väčší a nevyužitý. Z pohľadu poľnohospodárskych pôd na našom území môžeme konštatovať, že veľká časť poľnohospodárskych pôd leží v oblastiach pre intenzívne využívanie nevhodných, preto je potrebné venovať viac pozornosti súčasnému problému využívania pôdneho fondu smerujúce k využívaniu krajiny, ktoré je ekologicky únosné a ekonomicky efektívne.

V Európe sa za energetické rastliny považuje 37 rastlín, v Čechách evidujú 17 plodín, ktorých pestovanie je zároveň štátom finančne podporované. Ku kontroverzným druhom okrem konopy a krídlatky môžeme zaradiť aj Slnečnicu hľuznatú (Helianthus tuberosus L.), známu aj pod názvom Topinambur hľuznatý. V súčasnom období sa podľa platnej legislatívy Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Slnečnica hľuznatá síce nezaraďuje medzi najnebezpečnejšie invázne rastliny, ale patrí do skupiny inváznych rastlín s vysokým reprodukčným potenciálom, t.j. dokáže sa rýchlo šíriť podzemnými odnožami, ktoré sa menia na biele, hnedé, žlté, prípadne červené hrčkovité hľuzy veľkosti zemiaka.

Na území strednej Európy sa pestuje Slnečnica hľuznatá od konca 19. storočia ako výživná a kŕmna rastlina, ktorá s vysokou schopnosťou tvorby fytomasy a produkcie sušiny z jednotky plochy sa zaraďuje zároveň aj ako alternatívna energetická plodina predstavujúca nemalý potenciál surovín na výrobu etanolu, škrobu a energie.

Pôdno-klimatické požiadavky

Všeobecne platí z hľadiska pestovateľského prostredia akejkoľvek plodiny, že naturálny a finančný prínos sa dosahuje na najkvalitnejších pôdach. Z tohto názoru vyplýva zároveň aj obava, že naše najkvalitnejšie primárne pôdy (mapa 1) budú využívané pre energetické účely, t.j. spaľovanie. V súvislosti s energetickými plodinami je potrebné predovšetkým pristupovať k výberu individuálne, čo znamená uprednostňovať nenáročné plodiny, akou je aj Slnečnica hľuznatá. Poznanie nárokov jednotlivých plodín na okolité prostredie ako aj poznanie potenciálu samotného prostredia je základným predpokladom efektívneho využívania pôdneho fondu. Z pohľadu lokalizácie majú práve energetické plodiny perspektívu v obhospodarovaní menej produktívnych pôd, t.j. sekundárnych poľnohospodárskych pôd (mapa 2), ktoré sú vyčlenené pre alternatívne poľnohospodárske využitie, napr. výrobu bioenergií. Pestovaním na vyčlenených sekundárnych pôdach zároveň neohrozujú zabezpečenie základných poľnohospodárskych komodít pestovaných na primárnych pôdach.


Mapa 1: Primárna poľnohospodárska pôda SR vyčlenená pre základné poľnohospodárske komodity


Mapa 2: Sekundárna poľnohospodárska pôda SR vhodná pre pestovanie energetických plodín

Pestovateľské nároky

Slnečnica hľuznatá je plodina plastická, nenáročná a svojou adaptabilitou využiteľná pre pestovanie na menej produktívnych pôdach. Jej prednosťou sú minimálne požiadavky na teplotu, pričom hľuzy odolávajú silným mrazom (-30°C), čo v praxi znamená možnosť prezimovania v pôde a zberať úradu podľa záujmu a požiadaviek trhu. Z hľadiska nárokov na svetlo je rastlinou krátkeho dňa.


Slnečnica hľuznatá má minimálne nároky na teplotu, jej hľuzy odolávajú aj silným mrazom

Vysádzame ju skoro na jar do hrobčekov v počte 4-5 kusov na 1m2 a na jednom stanovišti sa odporúča pestovať max. 4 roky. Pre energetické účely je dôležité, že maximum nadzemnej hmoty vytvára koncom septembra. Skorým zberom jún-júl a opakovaným zberom koncom vegetačného obdobia možno využiť vysokú regeneračnú schopnosť plodiny. Úroda zelenej hmoty je 40-100 t.ha-1 a úroda hľúz je 30-50 t.ha-1. Po zohľadnení pestovateľských nárokov ju môžeme odporučiť ako jednu z mála energetických plodín, pri ktorej môžeme uplatňovať technológiu minimálneho obrábania pôdy. Zber zelenej fytomasy sa robí bežnou zberacou technikou krmovín, zber suchej biomasy sa robí žacou rezačkou vo februári-marci.

Využitie

Zelená biomasa je využiteľná ako bioplyn a suchá biomasa ako tuhé palivo. Hľuzy sa používajú na výrobu bioetanolu a obsahujú takmer 80% vody, 17% sacharidov, 2,5% proteínov, malé množstvo lipidov, vápnik, draslík a železo, vitamíny A a C. Sacharidy sú zastúpené najmä rezervným polysacharidom fruktózového typu inulínom.

Zavedenie Slnečnice hľuznatej do sústavy hospodárenia na pôde je treba považovať za jednu z alternatívnych možností v rámci inovácií rastlinnej výroby. Zároveň by sa pestovanie energetických plodín malo stať jednou z podporovaných súčastí agrárneho programu na Slovensku z dôvodu stále rastúceho dopytu po prírodných palivách. Vyčlenenie vhodných pôdno-klimatických oblastí pre jednotlivé energetické plodiny by prispelo k stabilizácií produkcie energetických plodín a efektívnejšiemu využitiu menej produktívnych pôd na Slovensku.

Agrárna krajina predstavuje obrovský prírodný potenciál, využitie ktorého má v rukách človek s jeho potrebami a záujmami.

Vystavené: 8.12.2010

Autor textu: Ing. Eva Pekárová