Logo CVRV
Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany - Výskumný ústav rastlinnej výroby
Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
e-mail: hrckova@vurv.sk

 


Hnojenie kukurice na energetické využitie

Kukurica je plodina s vysokým úrodovým potenciálom a zároveň má široké možnosti využitia. Pestovanie kukurice na energetické účely sa v princípe neodlišuje od pestovania na kŕmne, resp. potravinové účely. Vhodná je taká technika, ktorá je na farmách dostupná, nie je nutný nákup špecializovaných strojov. Spracovanie pôdy a predsejbová príprava, hnojenie a herbicídna ochrana sú nevyhnutné v každom prípade.

K limitujúcim faktorom produkcie v našich podmienkach zaraďujeme výživu rastlín - obzvlášť dusíkom. Výživu nemožno nahradiť ničím, je nutnou podmienkou pre normálny rast a vývoj rastlín.

Dávky hnojív by mali byť prispôsobené pôdnej zásobe, pretože rastliny prijímajú živiny uvoľnené z hnojív do pôdy, nie priamo z hnojív. S ohľadom na životné prostredie a zároveň ekonomickú situáciu je najlepšie analyzovať stav zásoby hlavných živín v pôde agrochemickým rozborom a postupovať podľa neho.

Skúsenosti s pestovaním kukurice a vedomosti o vlastnostiach honu sú neoceniteľné, ale je chybou hnojiť len podľa odhadu, bez informácie o obsahu živín v pôde. Netreba aplikovať hnojivá s obsahom prvkov, ktorých má pôda dostatok či nadbytok. To sa týka najmä draslíka a fosforu. V prípade dusíka treba rešpektovať nitrátovú smernicu, ktorá obmedzuje maximálnu jednorazovú dávku dusíkatých minerálnych živín na 60 kg.ha-1 N.

Na živiny má kukurica pomerne vysoké nároky. Pre maximálne využitie potenciálu rastlín treba pre založené porasty zabezpečiť dostatočné množstvo prístupných živín počas celej dĺžky vegetačného obdobia.

Problematika dusíkatej výživy silážnej kukurice určenej na energetické využitie bola riešená formou maloparcelového pokusu na výskumnom pracovisku CVRV - Borovce počas rokov 2010 a 2011. Okrem celkovej produkcie biomasy boli sledované aj niektoré parametre, ktoré vplývajú na úspešnú výrobu bioplynu. V tabuľke 1 sú uvedené základné charakteristiky pokusnej lokality. Použité boli hybridy Luciana (FAO 380) a Karacho (FAO 260) s výsevkom 80 000 rastlín na hektár.

Tabuľka č.1: Všeobecná charakteristika

2010
2011
Sejba
27.4.2010
10.5.2011
Zber
23.8.2010
7.9.2011
Dĺžka VO
118
122
Zrážky počas VO
421,3 mm
308,1 mm
Počet zrážkových dní
44
44
Suma teplôt
1523°C
1508°C

Draslík a fosfor boli aplikované na celú pokusnú plochu podľa aktuálneho stavu ich pôdnej zásoby a dusík vo forme LAV bol použitý v troch úrovniach:

  • kontrola s absenciou dusíka
  • základné hnojenie pred sejbou kukurice v dávke 60 kg.ha-1 N
  • základné hnojenie pred sejbou v dávke 60 kg.ha-1 N a prihnojovanie vo fáze 5-6 listov v dávke 60 kg.ha-1 N

Doba zberu siláže závisí od vlastností konkrétnych hybridov. Okrem celkovej produkcie sú dôležité aj kvalitatívne parametre. Na kŕmne účely sa konzervuje siláž s vyšším obsahom sušiny, ale na bioplyn je vhodnejšia biomasa s ideálnym obsahom sušiny v rozpätí 28 - 32%. Po prekročení hornej hranice klesá výťažok metánu - hlavnej zložky bioplynu, lebo v siláži je viac ťažko fermentovateľného lignínu. Podiel klasov na celkovej biomase by tiež nemal byť príliš vysoký, pretože potom zvyšuje množstvo škrobu, ktorý nie je počas procesu fermentácie potrebný.

Po vyhodnotení konštatujeme, že oba sledované hybridy na hnojenie dusíkom reagovali len veľmi slabo (graf 1).

Tabuľka č.2: Vybrané parametre silážnej kukurice

Hybrid
Luciana
Karacho
Hnojenie N (kg.ha-1)
0
60
120
0
60
120
Sušina (%)
29,1
30,1
30,9
38,3
38,7
37,2
Úroda siláže (t.ha-1)
43,5
44,8
47,9
43,4
42,4
42,3
Úroda sušiny (t.ha-1)
12,7
13,5
14,4
16,8
16,3
15,8
Podiel klasu na biomase (%)
33,2
36,1
37,7
45,8
47,5
45,6

Hybrid Luciana ukázal minimálny trend zvyšovania produkcie siláže a hodnôt ostatných parametrov s rastúcim hnojením, ale zo štatistického hľadiska je tento trend iba výsledkom náhodných javov. Dávka 120 kg.ha-1 N sa ukazuje ako neproduktívna vo všetkých hodnotených parametroch. Čo je však zaujímavé, dokonca ani hnojenie na úrovni 60 kg.ha-1 N nebolo zárukou vyššej úrody. Nie je však v žiadnom prípade vhodné pestovať takú náročnú plodinu akou kukurica bezpochyby je, bez úplnej dotácie živín. Nielen v ďalšom roku by sa to negatívne prejavilo na nasledujúcej plodine.

Podľa obsahu sušiny vidno, že pre hybrid Luciana s FAO 380, ktorý patrí medzi stredne neskoré hybridy kukurice, bola dĺžka vegetačnej doby ideálna. Hybrid Karacho bol však zberaný príliš neskoro. Obsah sušiny je už príliš vysoký, taktiež aj podiel šúľkov na celkovej biomase. Tento hybrid s FAO 260 patrí medzi skoré hybridy. V tomto prípade by bolo vhodnejšie nechať ho dozrieť a potom použiť na priame spaľovanie vo forme štiepky či peliet. Pre nižšie dávky dusíkatých hnojív hovorí aj skutočnosť, že pri priamom spaľovaní kukuričnej slamy stúpa tvorba emisií NOx pri vyššom obsahu dusíka vo východiskovej surovine.

Na záver možno povedať, že je veľmi výhodné vyberať si zo širokej ponuky hybridov a využívať ich vlastnosti vo svoj prospech na dobré časovanie prác a plné využitie kapacity strojov pri zbere. Ak je silážna kukurica určená na bioplyn, možno zľaviť z investícií do hnojív a použiť ich pre iné plodiny. Zvyšovanie dávok dusíkatého hnojenia neprináša efektívne zvýšenie množstva siláže.

Vystavené 29.11.2012

Autori textu: Ing. Katarína Hrčková; Ing. Roman Hašana PhD.; Ing. Rastislav Bušo PhD.; Ing. Štefan Žák CSc.