Energetické plodiny - ako ďalej? (2. časť)

Aj keď je pestovanie, využívanie a trh s energetickými plodinami u nás iba v začiatkoch, má táto forma substitúcie fosílnych zdrojov energie obnoviteľnými zdrojmi, teda fytomasou, okrem svojich zástancov už aj odporcov.

Ide o módnu záležitosť, o špekulatívne využívanie dotácií, o vyplnenie medzery v sústave plodín po výpadku niektorých druhov, o taktiku EÚ, ktorá u nás postupne zredukuje pestovanie potravinových plodín, alebo ide o nevyhnutnú a preto perspektívnu štruktúru rastlinnej výroby?

Názory niektorých odborníkov a praktikov, Ing. Š. Adama zo SPPK, Ing. H. Fratričovej z Ministerstva pôdohospodárstva SR, doc. Ing. J. Gaduša, PhD. zo SPU v Nitre, Ing. P. Porvaza, PhD. z VÚAe v Michalovciach a Ing. J. Naháckeho, predsedu RaVOD v Pate na tento problém sú námetom nasledujúcej diskusie.

Ing. Fratričová poznamenáva, že na Slovensku sa zatiaľ ako energetické plodiny pestujú poľnohospodárske plodiny, ktoré sú bežné v našich podmienkach a postupmi zaužívanými pre ich pestovanie. Navyše platí zákon č. 220 z roku 2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Čo sa týka napríklad rýchlorastúcich drevín, pestovatelia sú povinní zrekultivovať po 10 rokoch pôdu do pôvodného stavu. Takže zatiaľ nevidí dôvod sa znepokojovať nad budúcou úrodnosťou pôdy. Zamýšľa sa ale nad otázkou surovín pre výrobu bioplynu. Hovorí :"podľa zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby z dielne Ministerstva hospodárstva SR, ktorý vstúpi do platnosti v septembri, nemajú bioplynové stanice, ktoré sa na Slovensku plánujú budovať stanovené žiadne obmedzenia množstva ani druhu biomasy, ktorá by bola dopestovaná na ornej pôde, ani stanovenú povinnosť spracovávať živočíšne odpady. Zákon bol schválený v upravenom znení. To sa môže v budúcnosti prejaviť v tom, že veľké bioplynové stanice nad 1 MW nebudú spracúvať iba odpad zo živočíšnej výroby, ale budú účelovo pestovať napr. kukuricu na siláž čisto pre výrobu bioplynu, čím sa môžeme ocitnúť v situácii Nemecka s nedoziernymi kukuričnými lánmi. Aj v oblasti výroby bioplynu by bolo vhodné spracovávať najmä biomasu odpadovú. Nielen živočíšneho pôvodu, ale aj z nevyužívaných plôch, napr. trávy podhorských lúk, či zanedbaných pasienkov, čím sa okrem iného pomôže zlepšeniu krajinotvorby.

Z hľadiska praxe strata organickej hmoty z polí v budúcnosti môže, ale nemusí, spôsobiť nižšiu úrodnosť pôdy, hovorí Ing. Nahácky a pokračuje : "bude závisieť v akom rozsahu sa organická hmota zo zvyškov rastlín bude používať na vykurovanie. Produkcia bioplynu z hnoja a odpadov je veľmi drahá z toho dôvodu, že z týchto komponentov je veľmi malá výťažnosť bioplynu a preto je drahý. Pokiaľ sa však k odpadom zo ŽV pridá siláž z kukurice, slnečnice, alebo inej energetickej plodiny, výroba bioplynu sa podstatne zlacní. Odpad z výroby bioplynu sa spätne aplikuje do pôdy, čím sa do pôdy vrátia všetky živiny z odpadov zo ŽV, siláži a taktiež všetky makro a mikroprvky obsiahnuté v nich, včítane organickej hmoty. Poznám prípad zo susedného Rakúska, kde poľnohospodári v spolupráci s mestskou samosprávou vybudovali esterifikačnú stanicu, kde z repkového semena vyrábajú metylester repkového oleja. Z tejto výroby dostal pestovateľ bionaftu na pohon energetických zdrojov a repkové šroty na kŕmenie zvierat. Odpady zo ŽV zužitkovali v bioplynovej stanici (BPS), do ktorej dodali tiež časť kukurice resp. siláže. Tiež vybudovali kotolňu na spaľovanie drevotriesky, ktorú vyrábali z odpadu pri ťažbe dreva a v zimných mesiacoch drevotrieskou vykurovali mesto.

Obyvatelia mesta mali teplo na vykurovanie za 70% ceny, ako keby ho vyrábali z ĽVO, všetky komodity a odpady sa dovážali z krátkych vzdialeností a nebolo ich treba dopravovať stovky kilometrov, odpadové teplo z kogenerácie bioplynu na elektrinu bolo využité na esterifikačnej stanici pri výrobe bionafty a na prípravu TUV pre obyvateľov mesta, využitím fugátu z BPS poľnohospodári nemuseli dať ani cent za priemyselné hnojivá a úrodnosť pôdy stúpala, vytvorili sa nové pracovné miesta v regióne, ušetrili sa finančné prostriedky na nákup ropných produktov a energií, zisk z prevádzky sa rozdelili medzi všetkých zúčastnených a neparazitovali na ňom obchodníci, ani finančné skupiny a ušetrené peniaze za nákup energonosičov použili na rozvoj regiónu.

A ako je to s poskytovaním podpory pri pestovaní energetických plodín, vysvetľuje Ing. Fratričová :"Európska únia podporuje pestovanie energetických plodín formou priamej platby na energetické plodiny. Je však obmedzená výmerou, ktorá je, ako už bolo povedané, v rámci celej únie na tento účel je stanovená na dva milióny hektárov. Po prekročení tejto hranice sa úmerne znižuje výška podpory. Akákoľvek podpora pre energetické plodiny je prínosom. Ing. Adam dodáva : "ako už som hovoril, aj v tomto sú reakcie Bruselu podľa mňa dosť rozpačité. Európska únia mala zrejme obavy z narastajúcej nerovnováhy medzi potravinárskym a nepotravinárskym využívaním poľnohospodárskych plodín a stále väčšieho využívania ornej pôdy pre energetické účely, čím dochádzalo k zvyšovaniu cien potravín. Ceny na trhu boli tak vysoké, že tzv. uhlíkový kredit stratil svoje opodstatnenie.

V našich podmienkach považuje Ing. Porvaz dotačné stimuly na pôdu za dostačujúce, pokiaľ budú zachované ako v minulom roku. "Je potrebné však pripomenúť, "hovorí" že u nás chýba trh pre odbyt biomasy a že tepelné hospodárstva bytových domov, škôl, administratívnych budov často nemajú technologické vybavenie kotlov novej generácie. V tejto oblasti nedostatok technologických vybavení by sa mal riešiť cez projekty štrukturálne, alebo určené na rozvoj vidieka".

Podobne aj Doc. Gaduš podporuje všetky mechanizmy stimulujúce prvovýrobcov zamýšľať sa nad problematikou zabezpečenia energií a zvyšovania energetickej bezpečnosti. K tomu ho vedie jednoducho poznatok a objektívne hodnotenie stavu zásob fosílných palív. Situácia v zásobách fosílnych palív (uhlie, zemný plyn, ropa) je alarmujúca a ľudstvo nutne musí riešiť túto situáciu. Stimuly sú jednou z možných ciest. EK vynakladá obrovské prostriedky na podporu výskumu a vývoja pre oblasť obnoviteľných zdrojov energie.

Podľa Ing. Naháckeho je zatiaľ asi jedinou možnou podporou, SAPS, vzhľadom k tomu, že nemáme poriadok v pozemkovom fonde. Podľa jeho názoru EK túto problematiku nezvláda z titulu absencie dôkladne prepracovanej pôdohospodárskej politiky.

K problému vhodnosti jednotlivých druhov energetických zdrojov vytváraných v pôdohospodárstve Ing. Fratričová hovorí: "ako som už spomínala, cieľom poľnohospodárstva nie je riešiť energetickú problematiku, ale zabezpečovať potravu pre obyvateľstvo. V tomto smerovaní je aj realizovaná rastlinná produkcia na Slovensku. Pestovanie energetických plodín však naberá väčšie rozmery, ale to je skôr otázka prežitia našich poľnohospodárov a ich nutnosť hľadať také komodity, ktoré sú umiestniteľné na trhu únie. Čo sa týka technológií, ja osobne vítam možnosť výroby a využívania biometánu a jeho odoberanie priamo distribučnou sieťou, ktoré prináša zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby z 19. júna 2009, čo je novinkou medzi štátmi EÚ. Tiež by som bola rada, keby sa rozbehlo spracovanie odpadov biologicky rozložiteľného odpadu nielen z poľnohospodárstva ale aj potravinárskeho priemyslu, ba i z biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu v obciach, ktorý by sa spracovával v BPS. To je však zložitý problém počnúc separovaným zberom takéhoto odpadu až po logistiku.

Ako technik si Doc. Gaduš myslí, že výroba biopalív I. generácie je v našich podmienkach značne neefektívna. Za účelom výroby tepla a elektriny je ďaleko ekonomickejšia cesta využívať bioplyn ako palivo pre stacionárny plynový motor s generátorom a výmenníkmi (t.j. kogeneráciou). Pre výrobu bioplynu je v prvom rade potrebné využívať exkrementy od hospodárskych zvierat a silážovanú kukuricu, resp. trávy používať len ako kofermentát. Na výrobu siláží sú naše podniky vybavené vhodnou technológiou a sú overené postupy na uskladnenie a celoročné využívanie.

Ing. Adam predpokladá, že v čase globálnej hospodárskej krízy nemožno očakávať mohutné investície do nových technológií. Musíme vychádzať z kapacít, ktoré už vybudované sú, či na spracovanie biomasy, ako aj produkciu biopalív (bioetanol, bionafta). Menšie projekty budú podľa Ing. Adama realizované v rámci opatrení Programu rozvoja vidieka 2007-2013, kde vyčlenené finančné prostriedky sú nasmerované na obstaranie a modernizáciu technického a technologického vybavenia na spracovanie biomasy pre technické a energetické využitie, ako aj na využitie obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou veternej, vodnej a solárnej energie za podmienky, že prevažnú časť vyrobenej energie spotrebuje konečný prijímateľ vo vlastnom podniku. V prvopočiatku bol veľký záujem o budovanie BPS. Sám je zvedavý koľko takto zameraných projektov bude nakoniec realizovaných, aj vzhľadom na stav, v ktorom sa sektor pôdohospodárstva v súčasnosti nachádza. Existujúci stav, čo sa technologického vybavenia týka, budú musieť v konečnom dôsledku kopírovať opatrenia prijímané z hľadiska rastlinnej produkcie. Ako príklad uvádza - pre navrhnutú BPS stanicu bude potrebné zabezpečiť vybranú energetickú plodinu, napr. kukuričnú siláž.

Doc. Gaduš pripomína ešte jednu dôležitú vec : "na Slovensku chýba pre oblasť obnoviteľných zdrojov energie a vôbec pre efektívne nakladanie s odpadmi dostatok odborne erudovaných a zanietených ľudí. Jednou z možných ciest je systematická výchova odborníkov, ale aj verejnosti pre hospodárne nakladanie a hlavne možné energetické využívanie druhotných surovín. Druhým opatrením by mohla byť systematická podpora vlády a vládnych štruktúr práve oblasti obnoviteľných zdrojov, vrátane pestovania energetických plodín. Prijatie zákona o obnoviteľných zdrojoch určite prispeje k urýchleniu rozvoja v tejto oblasti.

Na záver pripomína, že rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov energie určite nespasí ľudstvo, určite nebude môcť zabezpečiť neustály nárast v potrebe a spotrebe energie, ale môže významne pomôcť v oblasti racionálneho nakladania s odpadmi, ochrany životného prostredia a zefektívneniu využívania energie.

Za dôležité považuje Ing. Porvaz aj podporu výskumu introdukcie, množenia, pestovateľských technológií a technológií konverzie plodín na energetické účely.

Bolo by podľa neho potrebné spracovať krátkodobú a dlhodobú stratégiu využitia biomasy na biologické palivá a energetické využitie v komunálnej sfére a veľkej energetike, dotačne podporiť pestovanie energetických plodín najmä na ostatnej a sekundárnej poľnohospodárskej pôde (VÚPOP Bratislava) a ich využitie na energetické účely. Proklamované využívanie fytomasy ako obnoviteľných foriem energie nie je možné bez dlhodobej štátnej stratégie a vyvážených a dlhodobo účinných dotačných podpôr. Pre naštartovanie tohto cieľavedomého systému si vyžaduje kontinuálne riešiť zdroje energie (dendromasa, fytomasa) technológie pre pestovanie, spracovanie a využitie biomasy a riešenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Žiaľ sila názoru aký druh energie na Slovensku sa využíva a v budúcnosti bude využívať, je na strane energetických monopolov zahraničných investorov. Preto víta aktivity EÚ v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktorá nepodlieha takémuto tlaku.

Podobný názor má aj Ing. Nahácky: "tu je potrebné presmerovať vedu a výskum na riešenie technológií pre výrobu druhej generácie biopalív z celulózy. Taktiež je treba vyvíjať stroje na dokompletizovanie mechanizačných liniek na pestovanie energetických plodín, ich spracovanie a konečné zužitkovanie ( kogenerácie ) na niektorý druh obnoviteľných zdrojov energie. V neposlednom rade je potrebné u nás komplexne doriešiť pestovanie, zber a spracovanie konopy siate. Vzhľadom k tomu, že diskriminačnou politikou EÚ a obchodných reťazcov klesá u nás spotreba potravín vyrobených na Slovensku, sa uvoľňujú plochy ornej pôdy. Využitím tejto pôdy na pestovanie energetických plodín zabezpečíme cestou fotosyntézy spotrebu CO2 z atmosféry a produkciu kyslíka pre potreby živočíšnej ríše. Taktiež sa ušetria finančné prostriedky na dovoz energonosičov.

Z diskusie teda vyplynulo, že pestovanie energetických plodín, ako aj využívanie ostatných zdrojov z oblasti poľnohospodárstva má svoje opodstatnenie. Aj keď neovplyvní zásadnejším spôsobom globálnu energetickú bilanciu, predsa len z lokálneho hľadiska môže riešiť zásobovanie energiou domácnosti, podnik alebo sídlo. Podobne aj výroba palív pre spaľovacie motory rieši určitú náhradu fosílnych zdrojov. V rozumnej miere nemusí vyvolať v poľnohospodárstve ani štrukturálne ani biologické problémy, naopak v podmienkach Slovenska, krajiny so súčasným určitým "prebytkom" pôdy je pestovanie energetických plodím riešením jej využívania. Ekologičnosť a ekonomika produkcie bioenergie by mala byť riešená prechodom na zdroje 2. generácie. Tak z hľadiska európskeho, ako aj slovenského je v tejto oblasti potrebná racionálna legislatíva.

Spracoval: Ing. Pavel Zubal CSc., šéfredaktor časopisu Naše pole

Vystavené: 16.11.2009

Autori textu: Ing. Štefan Adam, SPPK, Bratislava; Ing. H. Fratričová, MPSR, Bratislava; Doc. Ing. J. Gaduš, PhD., SPU v Nitre; Ing. P. Porvaz, PhD., VÚAe v Michalovciach; Ing. J. Nahacký, predseda RaVOD v Pate