|
Aj keď je pestovanie, využívanie a trh s energetickými plodinami u nás iba v začiatkoch, má táto forma substitúcie fosílnych zdrojov energie obnoviteľnými zdrojmi, teda fytomasou, okrem svojich zástancov už aj odporcov.
Ide o módnu záležitosť, o špekulatívne využívanie dotácií, o vyplnenie medzery v sústave plodín po výpadku niektorých druhov, o taktiku EÚ, ktorá u nás postupne zredukuje pestovanie potravinových plodín, alebo ide o nevyhnutnú a preto perspektívnu štruktúru rastlinnej výroby?
Názory niektorých odborníkov a praktikov, Ing. Š. Adama zo SPPK, Ing. H. Fratričovej z Ministerstva pôdohospodárstva SR, doc. Ing. J. Gaduša, PhD. zo SPU v Nitre, Ing. P. Porvaza, PhD. z VÚAe v Michalovciach a Ing. J. Naháckeho, predsedu RaVOD v Pate na tento problém sú námetom nasledujúcej diskusie.
Ing. Fratričová poznamenáva, že na Slovensku
sa zatiaľ ako energetické plodiny pestujú poľnohospodárske plodiny,
ktoré sú bežné v našich podmienkach a postupmi zaužívanými pre ich
pestovanie. Navyše platí zákon č. 220 z roku 2004 o ochrane a využívaní
poľnohospodárskej pôdy. Čo sa týka napríklad rýchlorastúcich drevín,
pestovatelia sú povinní zrekultivovať po 10 rokoch pôdu do pôvodného
stavu. Takže zatiaľ nevidí dôvod sa znepokojovať nad budúcou úrodnosťou
pôdy. Zamýšľa sa ale nad otázkou surovín pre výrobu bioplynu. Hovorí
:"podľa zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko
účinnej kombinovanej výroby z dielne Ministerstva hospodárstva SR,
ktorý vstúpi do platnosti v septembri, nemajú bioplynové stanice,
ktoré sa na Slovensku plánujú budovať stanovené žiadne obmedzenia
množstva ani druhu biomasy, ktorá by bola dopestovaná na ornej pôde,
ani stanovenú povinnosť spracovávať živočíšne odpady. Zákon bol
schválený v upravenom znení. To sa môže v budúcnosti prejaviť v
tom, že veľké bioplynové stanice nad 1 MW nebudú spracúvať iba odpad
zo živočíšnej výroby, ale budú účelovo pestovať napr. kukuricu na
siláž čisto pre výrobu bioplynu, čím sa môžeme ocitnúť v situácii
Nemecka s nedoziernymi kukuričnými lánmi. Aj v oblasti výroby bioplynu
by bolo vhodné spracovávať najmä biomasu odpadovú. Nielen živočíšneho
pôvodu, ale aj z nevyužívaných plôch, napr. trávy podhorských lúk,
či zanedbaných pasienkov, čím sa okrem iného pomôže zlepšeniu krajinotvorby.
Z hľadiska praxe strata organickej hmoty z polí v
budúcnosti môže, ale nemusí, spôsobiť nižšiu úrodnosť pôdy, hovorí
Ing. Nahácky a pokračuje : "bude závisieť v akom rozsahu
sa organická hmota zo zvyškov rastlín bude používať na vykurovanie.
Produkcia bioplynu z hnoja a odpadov je veľmi drahá z toho dôvodu,
že z týchto komponentov je veľmi malá výťažnosť bioplynu a preto
je drahý. Pokiaľ sa však k odpadom zo ŽV pridá siláž z kukurice,
slnečnice, alebo inej energetickej plodiny, výroba bioplynu sa podstatne
zlacní. Odpad z výroby bioplynu sa spätne aplikuje do pôdy, čím
sa do pôdy vrátia všetky živiny z odpadov zo ŽV, siláži a taktiež
všetky makro a mikroprvky obsiahnuté v nich, včítane organickej
hmoty. Poznám prípad zo susedného Rakúska, kde poľnohospodári v
spolupráci s mestskou samosprávou vybudovali esterifikačnú stanicu,
kde z repkového semena vyrábajú metylester repkového oleja. Z tejto
výroby dostal pestovateľ bionaftu na pohon energetických zdrojov
a repkové šroty na kŕmenie zvierat. Odpady zo ŽV zužitkovali v bioplynovej
stanici (BPS), do ktorej dodali tiež časť kukurice resp. siláže.
Tiež vybudovali kotolňu na spaľovanie drevotriesky, ktorú vyrábali
z odpadu pri ťažbe dreva a v zimných mesiacoch drevotrieskou vykurovali
mesto.
Obyvatelia mesta mali teplo na vykurovanie za 70% ceny, ako keby ho vyrábali z ĽVO, všetky komodity a odpady sa dovážali z krátkych vzdialeností a nebolo ich treba dopravovať stovky kilometrov, odpadové teplo z kogenerácie bioplynu na elektrinu bolo využité na esterifikačnej stanici pri výrobe bionafty a na prípravu TUV pre obyvateľov mesta, využitím fugátu z BPS poľnohospodári nemuseli dať ani cent za priemyselné hnojivá a úrodnosť pôdy stúpala, vytvorili sa nové pracovné miesta v regióne, ušetrili sa finančné prostriedky na nákup ropných produktov a energií, zisk z prevádzky sa rozdelili medzi všetkých zúčastnených a neparazitovali na ňom obchodníci, ani finančné skupiny a ušetrené peniaze za nákup energonosičov použili na rozvoj regiónu.
A ako je to s poskytovaním podpory pri pestovaní
energetických plodín, vysvetľuje Ing. Fratričová :"Európska
únia podporuje pestovanie energetických plodín formou priamej platby
na energetické plodiny. Je však obmedzená výmerou, ktorá je, ako
už bolo povedané, v rámci celej únie na tento účel je stanovená
na dva milióny hektárov. Po prekročení tejto hranice sa úmerne znižuje
výška podpory. Akákoľvek podpora pre energetické plodiny je prínosom.
Ing. Adam dodáva : "ako už som hovoril, aj v tomto sú reakcie Bruselu
podľa mňa dosť rozpačité. Európska únia mala zrejme obavy z narastajúcej
nerovnováhy medzi potravinárskym a nepotravinárskym využívaním poľnohospodárskych
plodín a stále väčšieho využívania ornej pôdy pre energetické účely,
čím dochádzalo k zvyšovaniu cien potravín. Ceny na trhu boli tak
vysoké, že tzv. uhlíkový kredit stratil svoje opodstatnenie.
V našich podmienkach považuje Ing. Porvaz
dotačné stimuly na pôdu za dostačujúce, pokiaľ budú zachované ako
v minulom roku. "Je potrebné však pripomenúť, "hovorí" že u nás
chýba trh pre odbyt biomasy a že tepelné hospodárstva bytových domov,
škôl, administratívnych budov často nemajú technologické vybavenie
kotlov novej generácie. V tejto oblasti nedostatok technologických
vybavení by sa mal riešiť cez projekty štrukturálne, alebo určené
na rozvoj vidieka".
Podobne aj Doc. Gaduš podporuje všetky mechanizmy
stimulujúce prvovýrobcov zamýšľať sa nad problematikou zabezpečenia
energií a zvyšovania energetickej bezpečnosti. K tomu ho vedie jednoducho
poznatok a objektívne hodnotenie stavu zásob fosílných palív. Situácia
v zásobách fosílnych palív (uhlie, zemný plyn, ropa) je alarmujúca
a ľudstvo nutne musí riešiť túto situáciu. Stimuly sú jednou z možných
ciest. EK vynakladá obrovské prostriedky na podporu výskumu a vývoja
pre oblasť obnoviteľných zdrojov energie.
Podľa Ing. Naháckeho je zatiaľ asi jedinou
možnou podporou, SAPS, vzhľadom k tomu, že nemáme poriadok v pozemkovom
fonde. Podľa jeho názoru EK túto problematiku nezvláda z titulu
absencie dôkladne prepracovanej pôdohospodárskej politiky.
K problému vhodnosti jednotlivých druhov energetických
zdrojov vytváraných v pôdohospodárstve Ing. Fratričová hovorí:
"ako som už spomínala, cieľom poľnohospodárstva nie je riešiť energetickú
problematiku, ale zabezpečovať potravu pre obyvateľstvo. V tomto
smerovaní je aj realizovaná rastlinná produkcia na Slovensku. Pestovanie
energetických plodín však naberá väčšie rozmery, ale to je skôr
otázka prežitia našich poľnohospodárov a ich nutnosť hľadať také
komodity, ktoré sú umiestniteľné na trhu únie. Čo sa týka technológií,
ja osobne vítam možnosť výroby a využívania biometánu a jeho odoberanie
priamo distribučnou sieťou, ktoré prináša zákon o podpore obnoviteľných
zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby z 19. júna
2009, čo je novinkou medzi štátmi EÚ. Tiež by som bola rada, keby
sa rozbehlo spracovanie odpadov biologicky rozložiteľného odpadu
nielen z poľnohospodárstva ale aj potravinárskeho priemyslu, ba
i z biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu v obciach, ktorý
by sa spracovával v BPS. To je však zložitý problém počnúc separovaným
zberom takéhoto odpadu až po logistiku.
Ako technik si Doc. Gaduš myslí, že výroba
biopalív I. generácie je v našich podmienkach značne neefektívna.
Za účelom výroby tepla a elektriny je ďaleko ekonomickejšia cesta
využívať bioplyn ako palivo pre stacionárny plynový motor s generátorom
a výmenníkmi (t.j. kogeneráciou). Pre výrobu bioplynu je v prvom
rade potrebné využívať exkrementy od hospodárskych zvierat a silážovanú
kukuricu, resp. trávy používať len ako kofermentát. Na výrobu siláží
sú naše podniky vybavené vhodnou technológiou a sú overené postupy
na uskladnenie a celoročné využívanie.
Ing. Adam predpokladá, že v čase globálnej
hospodárskej krízy nemožno očakávať mohutné investície do nových
technológií. Musíme vychádzať z kapacít, ktoré už vybudované sú,
či na spracovanie biomasy, ako aj produkciu biopalív (bioetanol,
bionafta). Menšie projekty budú podľa Ing. Adama realizované v rámci
opatrení Programu rozvoja vidieka 2007-2013, kde vyčlenené finančné
prostriedky sú nasmerované na obstaranie a modernizáciu technického
a technologického vybavenia na spracovanie biomasy pre technické
a energetické využitie, ako aj na využitie obnoviteľných zdrojov
energie s výnimkou veternej, vodnej a solárnej energie za podmienky,
že prevažnú časť vyrobenej energie spotrebuje konečný prijímateľ
vo vlastnom podniku. V prvopočiatku bol veľký záujem o budovanie
BPS. Sám je zvedavý koľko takto zameraných projektov bude nakoniec
realizovaných, aj vzhľadom na stav, v ktorom sa sektor pôdohospodárstva
v súčasnosti nachádza. Existujúci stav, čo sa technologického vybavenia
týka, budú musieť v konečnom dôsledku kopírovať opatrenia prijímané
z hľadiska rastlinnej produkcie. Ako príklad uvádza - pre navrhnutú
BPS stanicu bude potrebné zabezpečiť vybranú energetickú plodinu,
napr. kukuričnú siláž.
Doc. Gaduš pripomína ešte jednu dôležitú vec
: "na Slovensku chýba pre oblasť obnoviteľných zdrojov energie a
vôbec pre efektívne nakladanie s odpadmi dostatok odborne erudovaných
a zanietených ľudí. Jednou z možných ciest je systematická výchova
odborníkov, ale aj verejnosti pre hospodárne nakladanie a hlavne
možné energetické využívanie druhotných surovín. Druhým opatrením
by mohla byť systematická podpora vlády a vládnych štruktúr práve
oblasti obnoviteľných zdrojov, vrátane pestovania energetických
plodín. Prijatie zákona o obnoviteľných zdrojoch určite prispeje
k urýchleniu rozvoja v tejto oblasti.
Na záver pripomína, že rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov energie určite nespasí ľudstvo, určite nebude môcť zabezpečiť neustály nárast v potrebe a spotrebe energie, ale môže významne pomôcť v oblasti racionálneho nakladania s odpadmi, ochrany životného prostredia a zefektívneniu využívania energie.
Za dôležité považuje Ing. Porvaz aj podporu
výskumu introdukcie, množenia, pestovateľských technológií a technológií
konverzie plodín na energetické účely.
Bolo by podľa neho potrebné spracovať krátkodobú
a dlhodobú stratégiu využitia biomasy na biologické palivá a energetické
využitie v komunálnej sfére a veľkej energetike, dotačne podporiť
pestovanie energetických plodín najmä na ostatnej a sekundárnej
poľnohospodárskej pôde (VÚPOP Bratislava) a ich využitie na energetické
účely. Proklamované využívanie fytomasy ako obnoviteľných foriem
energie nie je možné bez dlhodobej štátnej stratégie a vyvážených
a dlhodobo účinných dotačných podpôr. Pre naštartovanie tohto cieľavedomého
systému si vyžaduje kontinuálne riešiť zdroje energie (dendromasa,
fytomasa) technológie pre pestovanie, spracovanie a využitie biomasy
a riešenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Žiaľ sila názoru
aký druh energie na Slovensku sa využíva a v budúcnosti bude využívať,
je na strane energetických monopolov zahraničných investorov. Preto
víta aktivity EÚ v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie,
ktorá nepodlieha takémuto tlaku.
Podobný názor má aj Ing. Nahácky: "tu je potrebné
presmerovať vedu a výskum na riešenie technológií pre výrobu druhej
generácie biopalív z celulózy. Taktiež je treba vyvíjať stroje na
dokompletizovanie mechanizačných liniek na pestovanie energetických
plodín, ich spracovanie a konečné zužitkovanie ( kogenerácie ) na
niektorý druh obnoviteľných zdrojov energie. V neposlednom rade
je potrebné u nás komplexne doriešiť pestovanie, zber a spracovanie
konopy siate. Vzhľadom k tomu, že diskriminačnou politikou EÚ a
obchodných reťazcov klesá u nás spotreba potravín vyrobených na
Slovensku, sa uvoľňujú plochy ornej pôdy. Využitím tejto pôdy na
pestovanie energetických plodín zabezpečíme cestou fotosyntézy spotrebu
CO2 z atmosféry a produkciu kyslíka pre potreby živočíšnej ríše.
Taktiež sa ušetria finančné prostriedky na dovoz energonosičov.
Z diskusie teda vyplynulo, že pestovanie energetických
plodín, ako aj využívanie ostatných zdrojov z oblasti poľnohospodárstva
má svoje opodstatnenie. Aj keď neovplyvní zásadnejším spôsobom globálnu
energetickú bilanciu, predsa len z lokálneho hľadiska môže riešiť
zásobovanie energiou domácnosti, podnik alebo sídlo. Podobne aj
výroba palív pre spaľovacie motory rieši určitú náhradu fosílnych
zdrojov. V rozumnej miere nemusí vyvolať v poľnohospodárstve ani
štrukturálne ani biologické problémy, naopak v podmienkach Slovenska,
krajiny so súčasným určitým "prebytkom" pôdy je pestovanie energetických
plodím riešením jej využívania. Ekologičnosť a ekonomika produkcie
bioenergie by mala byť riešená prechodom na zdroje 2. generácie.
Tak z hľadiska európskeho, ako aj slovenského je v tejto oblasti
potrebná racionálna legislatíva.
Spracoval: Ing. Pavel Zubal CSc., šéfredaktor časopisu Naše pole
Vystavené: 16.11.2009
|
