Energetické plodiny - ako ďalej? (1. časť)

Aj keď je pestovanie, využívanie a trh s energetickými plodinami u nás iba v začiatkoch, má táto forma substitúcie fosílnych zdrojov energie obnoviteľnými zdrojmi, teda fytomasou, okrem svojich zástancov už aj odporcov.

Ide o módnu záležitosť, o špekulatívne využívanie dotácií, o vyplnenie medzery v sústave plodín po výpadku niektorých druhov, o taktiku EÚ, ktorá u nás postupne zredukuje pestovanie potravinových plodín, alebo ide o nevyhnutnú a preto perspektívnu štruktúru rastlinnej výroby?

Názory niektorých odborníkov a praktikov, Ing. Š. Adama zo SPPK, Ing. H. Fratričovej z Ministerstva pôdohospodárstva SR, doc. Ing. J. Gaduša, PhD. zo SPU v Nitre, Ing. P. Porvaza, PhD. z VÚAe v Michalovciach a Ing. J. Naháckeho, predsedu RaVOD v Pate na tento problém sú námetom nasledujúcej diskusie.

Podľa Ing. Porvaza je fytomasu energetických plodín možné považovať za perspektívny zdroj energie na Zemi, využiteľný ako alternatíva náhrady fosílnych druhov energie. Biomasou (poľnohospodárskou a lesníckou) je možné, a tak je to stanovené aj v dlhodobých cieľoch EÚ, nahradiť až 20 % celkovej spotreby energie. Z pohľadu energetickej bilancie to nie je malé číslo. Tepelné hospodárstva malých i väčších aglomerácií na Slovensku by podľa jeho názoru mohli v podstatne väčšej miere využívať biomasu ako zdroj energie, pretože v početných mestách Európy takýto systém výroby tepla funguje. Energetická bilancia v globálnom meradle nás núti hľadať nové zdroje energie, pretože zásoby fosílnych palív sú obmedzené. Skôr či neskôr sa s týmto problémom svetové spoločenstvo musí popasovať. Obnoviteľné zdroje energie jednoznačne považuje Ing. Porvaz za alternatívny zdroj do budúcnosti, ktorý by sa mohol v tretinovom objeme, v niektorých štátoch až 60 % -ami, podieľať na celkovej spotrebe energie.

Ing. Adam hovorí podobne: produkcia a využitie obnoviteľných zdrojov surovín a energie je kľúčovou otázkou udržateľného hospodárskeho rozvoja spoločnosti. Existuje niekoľko neodškriepiteľných aspektov, ktoré nás nútia orientovať svoju pozornosť na obnoviteľné zdroje, na zvýšené využívanie energetických plodín a biomasy. Myslím si, a tým sa plne zhodujem s Ing. Porvazom a ostanými, že tým hlavným aspektom je vyčerpateľnosť fosílnych zdrojov surovín a ich rastúce ceny. Potom je to politická nestabilita regiónov, v ktorých sa nachádzajú kľúčové náleziská ropy, zemného plynu, uránovej rudy a ďalších energetických zdrojov surovín. A v neposlednom rade sú celospoločensky v negatívnom význame stále viac vnímané ekologické záťaže, ktoré sprevádzajú ich ťažbu a nemalou mierou sa podieľajú na globálnom otepľovaní.

Poľnohospodárska biomasa, ako rastlinného, tak aj živočíšneho pôvodu, predstavuje veľkú energetickú rezervu a jej teoretický ročný energetický potenciál predstavuje až 46,5 PJ, čo je takmer päťnásobok spotreby energie v rezorte poľnohospodárstva. V súčasnosti je však využívanie poľnohospodárskej biomasy na energetické účely minimálne a nedosahuje ani hodnotu 1 %.

Aj doc. Gaduš je presvedčený, že pestovanie energetických plodín sa stane určite súčasťou hospodárenia. Či už poľnohospodárov, alebo aj v lesnom hospodárstve, len by sa nemalo stať jedinou výrobnou orientáciou poľnohospodárskeho podniku. Môže prispieť k vylepšeniu hospodárskej situácie stabilizovaním odberu určitých komodít na výrobu alternatívnych energií. Dodáva ale, že len rozumne postavená stratégia v oblasti energetického využívania biomasy pomôže riešiť nedostatok primárnych zdrojov energie v budúcnosti.

Rovnako aj Ing. Nahácky považuje pestovanie energetických plodín ako zdroja obnoviteľnej energie za nutnosť pri riešení energetickej bilancie na zemi.

Zo širšieho hľadiska budúcnosť využívania energetických plodín rozoberá Ing. Fratričová, hovoriac: "pred príchodom priemyselnej revolúcie v minulých storočiach bola energia z drevnej a rastlinnej biomasy samozrejmým zdrojom energie. So zvyšujúcimi nárokmi technológií a priemyslu sa prirodzene hľadali výkonnejšie a efektívnejšie zdroje energie. Tak sa prešlo k fosílnym palivám, neskôr i jadrovým. Žiaľ, ich výťažnosť bola natoľko dôležitá, že sa energetici príliš nezaoberali ich vplyvom na životné prostredie. Dnes, keď pozorujeme znižovanie zásob fosílnych nerastných surovín a uvedomujeme si, čo technický a priemyselný rozvoj spôsobil v klimatickej oblasti, sa vedci vracajú k trvalo udržateľnejšiemu správaniu a preferujú energiu vody, slnka, vetra, geosféry a biosféry. Uvedomujú si, že energia z alternatívnych zdrojov, ktoré nám ponúka sama príroda, sú nevyhnutným riešením v diverzifikácii energetických zdrojov". Dodáva ale: "na druhej strany si však treba uvedomiť aj to, že energia napríklad z fytomasy či zoomasy nemôže riešiť otázky zásobovania veľkej energetiky, avšak je dobrým a nanajvýš vhodným doplnkom v regionálnej sfére a vôbec nie len v dočasnom meradle. Práve naopak". Za dôležité považuje uvedomiť si a zopakovať, že prvoradou úlohou poľnohospodárstva nie je riešiť veľkú energetiku. Zabezpečenie potravovej sebestačnosti je samozrejme prvoradé. Avšak v podmienkach Slovenska, kde je podľa poslednej schválenej Dlhodobej stratégie využívania poľnohospodárskych a nepoľnohospodárskych plodín na priemyselné účely nevyužívaných vyše 300 000 ha poľnohospodárskej pôdy, by bolo hazardom nezužitkovať to, čo sa nám samo ponúka. Rozloha lesov, prírastok drevnej biomasy a zásoba dreva sa z roka na rok zvyšuje. V poľnohospodárstve sa stále málo efektívne zaobchádza s odpadmi, ktoré by mohli byť vynikajúcim zdrojom pre výrobu tepla, ba i elektrickej energie. Správnym manažmentom s týmito zdrojmi, ktoré nie sú v žiadnom prípade konkurenciou pre dopestovanie potravín, môže byť využívanie energetických plodín prospešné.

Ani ostaní diskutujúci sa nedomnievajú, že by pestovanie energetických plodín bolo na úkor domácej produkcie potravín. Ing. Porvaz naopak považuje pestovanie energetických plodín na Slovensku za prospešné aj preto, lebo otvára priestor pre iné trhové plodiny, perspektívne zaujímavé pre pestovateľa z hľadiska vytvorenia priaznivej ekonomickej bilancie poľnohospodárskeho podniku. Trh s biopalivami na Slovensku sa ešte len začína rozbiehať, preto práve tu Ing. Porvaz vidí príležitosť na diverzifikáciu finalizácie produkcie biomasy. Hovorí: "v rozumnom rozsahu je pestovanie energetických plodín síce konkurenciou potravových zdrojov, neohrozuje ich však". Iba inými slovami to potvrdzuje doc. Gaduš: "energetické plodiny by mali byť doplnkovou komoditou, nie tou rozhodujúcou pre poľnohospodársky podnik". Obdobného názoru je aj Ing. Nahácky.

Celý problém konkurencie pestovania energetických a potravových plodín vidí trochu inak Ing. Adam, najmä ak ho hodnotí z hľadiska EÚ. Hovorí: "podľa mňa sama Európska únia v tom nemá celkom jasno. Dokazuje to niekoľko jej rozhodnutí prijatých v širšom časovom meradle. Prvým bola možnosť pestovať energetické plodiny na pôde "set aside", teda na pôde povinne vyňatej z produkcie. Za špecifických podmienok bolo na takto vyčlenenej pôde možné pestovať napr. repu cukrovú i obilniny pre energetické účely. V roku 2004 bola zavedená platba 45 eur na hektár energetických plodín v rámci limitovanej výmery 1,5 milióna hektárov. Jej cieľom bolo podnietiť poľnohospodárov k pestovaniu surovín pre biopalivá, t.j., aby plodiny pestovali skôr na energetické než na potravinárske účely. V roku 2007 bola uvedená výmera rozšírená na 2 milióny ha pre celú Európsku úniu, vrátane nových členských štátov. Tento krok vtedy komisárka pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischerová Boelová okomentovala slovami "Je spravodlivé, že umožníme, aby sa podpora rozšírila na poľnohospodárov vo všetkých členských štátoch. Zaistenie obnoviteľnej energie je pre EÚ čoraz väčšou prioritou". Tento pohľad EÚ bol zakrátko korigovaný, keď v rámci "kontroly zdravotného stavu" reformy SPP (Health Check) bola prijatá úprava, ktorou sa daná podpora od roku 2010 ruší. S dôvetkom "podpora sa už nepovažuje za potrebnú na podporu rozvíjajúceho sa odvetvia biopalív".

Za seba ale Ing. Adam dodáva: "myslím si, že pri optimálnej skladbe a rozložení jednotlivých plodín sme na Slovensku schopní pestovať energetické plodiny bez priameho vplyvu na sebestačnosť základných komodít, resp. vplyvu vyvolávajúceho prudký rast cien poľnohospodárskych plodín. Ich pestovanie sa však javí ako problematické z pohľadu zverejneného výskumu spochybňujúceho ekologickosť využívania tradičných biopalív z repky alebo repy cukrovej".

K často vyjadrovanej obave, že slovenské poľnohospodárstvo, resp. rastlinná výroba presunie svoje ťažisko na tieto plodiny a pestovanie lukratívnych potravových zdrojov prejde v rámci EÚ do iných krajín, hovorí Ing. Nahácky: "pestovanie energetických plodín neodrádza od pestovania lukratívnejších komodít z toho dôvodu, že, po prvé: ich podpora nie je až taká lukratívna, ako je to verejnosti cestou médií podsúvané. Po druhé: podľa Výskumného ústavu pôdnej úrodnosti a ochrany pôd na zabezpečenie dostatku potravín pre súčasný počet obyvateľstva Slovenska postačuje 1 048 500 ha orných pôd a 341 tis. ha trvalých trávnych porastov. Ide o primárnu pôdu s najvyšším produkčným potenciálom. Okrem tejto pôdy máme na Slovensku 707 038 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorá je významnou rezervou pre poľnohospodársku produkciu. Na časti tejto pôdy sa môžu pestovať energetické plodiny".

Ďalej dokonca hovorí: "plocha na pestovanie energetických plodín sa ešte môže v budúcnosti zvýšiť vďaka zlej potravinovej politike EÚ, obchodných reťazcov a finančných skupín. Vďaka tejto zlej politike sme na Slovensku znížili plochy na pestovanie repy cukrovej, takmer sme zlikvidovali chovy ošípaných a teraz prebieha likvidácia chovov HD, čím sa uvoľňujú plochy, na ktorých sa pestovalo kŕmne obilie a objemové krmoviny, v prospech pestovania energetických plodín.

Ing. Fratričová k tomu dodáva: "je pravdou, že farmári v súčasnosti musia hľadať také komodity, ktoré sú zaujímavé pre trh. Energetické plodiny sú v tomto smere stále dostatočne lukratívne. Tým nemyslím len olejniny či obilniny. Využívanie pôdy pre účely, ktoré sú jej vlastné, je vždy lepšie riešenie ako budovanie priemyselných parkov na ornej pôde a jej zábery pre developerské projekty".

Ing. Adam sa na problém konkurencie a lukratívnosti pestovania energetických a potravových plodín pozerá aj hľadiska skladby zdrojov: "rád by som tu upriamil pozornosť na palivá druhej generácie, ktoré na rozdiel od prvej generácie nekonkurujú rastlinám pestovaným na výrobu potravín, a z uvedeného dôvodu tak nevytvárajú tlak na rast cien potravín. Druhú generáciu biopalív je možné vyprodukovať z celulózy a lignínu, ako základnej zložky dreva. Biopalivá druhej generácie tvoria širokú škálu plodín od rýchlorastúcich tráv a drevín, až po bioodpad a odpad z poľnohospodárskej výroby. Na výrobu biopalív druhej generácie sú veľmi dobre využiteľné geneticky modifikované rastliny, ktoré by mohli obsahovať viac celulózy oproti lignínu, čo znamená, že výroba z týchto plodín by bola ešte efektívnejšia".

Energetické porasty rýchlorastúcich drevín (topoľ, vŕba, agát, osika, jelša) a jednoročných a viacročných energetických plodín tvoria tiež perspektívny zdroj palivovej biomasy. Navyše tieto energetické porasty možno zakladať na pôdach nevhodných pre klasickú poľnohospodársku a lesnícku produkciu, na pôdach kontaminovaných, vhodných len na produkciu pre nepotravinárske účely a tiež na zdevastovaných plochách v priemyselných aglomeráciách. Na tieto účely by sme okrem bielych plôch vedeli veľmi účelne využiť aj už tu spomínaných takmer 300-tisíc hektárov ladom ležiacej nevyužitej pôdy.

Podľa Ing. Porvaza, ak sa v poľnohospodárskom podniku pestujú energetické plodiny na 10-15 % výmery, a to ešte na pôdach menej vhodných na potravové účely, nemôže obstáť obava z konkurenčných vzťahov. Uvážlivo treba ale zaradiť pestovanie plodín na alternatívne účely do osevných postupov, aby sme nenarušili uhlíkovú bilanciu pôdy. V prospech výroby bioplynu hovorí aj to, že odpad z bioplynových staníc sa aplikuje ako organické hnojivo do pôdy. Naopak, v ostatnom čase nebezpečne stúpa percento trhových plodín (repka olejka, slnečnica), ktoré ohrozujú ekologickú rovnováhu napr. z hľadiska výskytu chorôb a škodcov. Veľa lukratívnych plodín v súčasnosti nie je a energetické plodiny by sa nimi mohli stať.

Tým Ing. Porvaz otvoril často diskutovaný problém návratu organickej hmoty do pôdy pri plodinách, ktoré sa pri výrobe energie "spotrebujú" a do pôdy sa nevracajú. Podľa Ing. Adama: "na základe zistení vyplývajúcich z dlhodobého výskumu si dovolím povedať, že dnes už celkom neplatí tvrdenie "čo z pôdy vyrástlo, musí sa vrátiť späť do pôdy" a pokračuje "jednou z najčastejšie využívaných foriem poľnohospodárskej biomasy je slama, ktorá je vhodným zdrojom energie pri výrobe tepla. Spaľovaním celých balíkov si rodinné farmy napr. v Dánsku zabezpečujú vykurovanie obytných priestorov a hospodárskych objektov, pričom daná krajina ročne na energetické účely využíva viac ako 1 mil. ton slamy. Odporcovia spaľovania často argumentujú tým, že všetka slama, ktorá v danom roku na poliach narástla, by sa mala vrátiť späť do pôdy ako hnojivo. Slama však v skutočnosti obsahuje veľmi málo živín, napr. dusíka je v slame menej ako 1 %. A po žatve aj tak zostáva na poliach dostatok rastlinných zvyškov vo forme koreňového systému a vysokého strniska. Preto primerané využitie slamy ako paliva nemôže ohroziť úrodnosť pôdy. Naopak, hodnota slamy ako energetickej suroviny - potenciálneho biopaliva - je niekoľkokrát vyššia ako hodnota slamy vo forme hnojiva.

S ostatnými, predovšetkým doc. Gadušom, sa zhoduje v tom, že digestát, čo je odpad pri výrobe bioplynu, je dobré organické hnojivo, ktorým sa org. hmota vracia do pôdy. Podľa Ing. Porvaza asi 20 % plôch v poľnohospodárskom podniku je možné využiť pre energetické účely bez narušenia uhlíkovej bilancie pôdy. Straty organickej hmoty z polí je možné kompenzovať zaradením do osevných sledov plodín, ktoré zlepšujú fyzikálne a biologické vlastnosti pôdy, resp. zaradením medziplodín ako zlepšovateľov pôdnej úrodnosti (kŕmny kel, hrach, repka olejka jarná).

Spracoval: Ing. Pavel Zubal CSc., šéfredaktor časopisu Naše pole

Vystavené: 16.9.2009 (2. časť článku bude nasledovať)

Autori textu: Ing. Štefan Adam, SPPK, Bratislava; Ing. H. Fratričová, MPSR, Bratislava; Doc. Ing. J. Gaduš, PhD., SPU v Nitre; Ing. P. Porvaz, PhD., VÚAe v Michalovciach; Ing. J. Nahacký, predseda RaVOD v Pate