logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Katedra agrochémie a výživy rastlín
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: Peter.Kovacik@uniag.sk
 
 


Nedostatok chlóru a choroby rastlín

Problematike významu chloridov pre rastliny sa slovenská poľnohospodárska literatúra v minulom, ale aj začiatkom tohto storočia venovala len okrajovo. Zvýrazňovala viac ich negatívne účinky ako klady. Tento fakt spôsobil, že v poslednom desaťročí sa zintenzívnila výroba bezchloridových hnojív, prípadne sa zámerne, marketingovo začalo zvýrazňovať, ktoré hnojivá sú bezchloridové. Tento fakt u kupujúcich vyvolával a aj naďalej vyvoláva pocit, že nové, chloridy neobsahujúce hnojivá sú lepšie. Áno, použitie bezchloridových hnojív má svoje opodstatnenie pri pestovaní rastlín na pôdach kde sa dlhodobo aplikovali zvýšené množstvá draselných solí, na pôdach s prirodzenou vysokou zásobou mobilných chloridov a pri pestovaní rastlín citlivých na chlór. K takýmto plodinám zaraďujeme zemiaky, tabak, chmeľ a viaceré zeleniny a kvety. Iné plodiny, z hľadiska výmery rozhodujúce plodiny Slovenska, sú k chlóru tolerantné, resp. vyžadujú jeho určitú hladinu. Preto ak nepestujem rastliny citlivé na chlór, prípadne sme dlhšiu dobu neaplikovali draslík v chloridových hnojivách, alebo naše pôdy nevykazujú deficit chlóru, chloridov, nie je vhodné mať obavy z použitia chloridových hnojív.

Chlór, ako každý prvok, má viaceré svoje klady i zápory a nie je správne preceňovať ani jedno ani druhé.

Úlohou tohto príspevku nie je podrobne rozobrať pozitíva a negatíva použitia chloridov pri pestovaní rastlín, ale rozšíriť čitateľom pohľad o vplyve deficitu chlóru na rastliny.

V rastlinách sa chlór vyskytuje najčastejšie v rozmedzí od 2 000 do 20 000 mg.kg-1 (0,2 - 2,0 %). Rastliny tolerantné k vyššej hladine solí ho obsahujú do 10,0 %. Napríklad zdravé listy repy cukrovej by mali obsahovať 0,8 - 8,5 % Cl a naopak chlórom nedostatočne saturované rastliny repy tvoria listy s obsahom Cl na úrovni 0,01 - 0,04 %.

V pôde sa obsah mobilného chlóru zvyčajne pohybuje vo veľmi širokom intervale od 0,5 mg.kg-1 po 6 000 mg.kg-1. V dôsledku výrazných rozdielov z hľadiska nárokov jednotlivých plodín na potrebu Cl sa tieto obsahy vyhodnocujú vo vzťahu ku konkrétnym plodinám. K veľmi citlivým rastlinám zle reagujúcim na prítomnosť Cl patrí tabak. Marhuľa, slivka a jahody sú mierne citlivé. Jačmeň, kukurica, lucerna a čiastočne aj rajčiak patria k stredne tolerantným plodinám. Do skupiny veľmi tolerantných zaraďujeme slnečnicu, cirok, sézam a karfiol.

Mnohí vedci chlór spolu s kremíkom a sodíkom zaraďujú k užitočným prvkom a to preto, že sa zistil jeho pozitívny vplyv na produkciu viacerých rastlín, ale najmä na výskyt určitých chorôb a to predovšetkým u jednoklíčnych rastlín. Väčšina zaznamenaných výhod aplikácie chlóru (chloridov) bola zistená v stresových podmienkach pestovania rastlín, t.j. ak rastliny boli v strese kvôli chorobe alebo suchu. Naopak, pri absencii stresu hnojenie chloridom nezaznamenalo výrazné pozitíva. Tabuľka 1 uvádza príklady potlačenia výskytu konkrétnych patogénov zabezpečením dostatočného množstva chlóru pre rastliny.

Tabuľka 1: Vplyv dostatku chlóru na obmedzenie výskytu niektorých chorôb pri pestovaní niektorých poľných plodín

Rastlina
Patogén
Názov choroby/škodca
Pšenica
Gaeumannomyces graminis var. tritici
Černanie päty stebla
Fusarium culmorum, Gibberella zeae, Fusarium spp.
Fuzariózy - hniloby
Puccinia striiformis
Hrdza plevová
Puccinia recondita f. sp. tritici
Hrdza pšenicová
Blumeria graminis f. sp. tritici
Múčnatka trávová na pšenici
Pyrenophora tritici-repentis
Helmintospóriová škvrnitosť pšenice
Septoria tritici
Septorióza pšenice
Phaeosphaeria avenaria
Septorióza ovsa
Jačmeň
F. culmorum, Fusarium spp.
Fuzariózy- hniloby koreňov
Blumeria graminis f. sp. hordei
Múčnatka trávová na jačmeni
Puccinia hordei
Hrdza jačmeňová
Kukurica
Gibberella zeae, G. fujikuroi
Fuzariózy kukurice
Ustilago maydis
Sneť kukuričná
Cirok
Gibberella thaspina, G. zeae, Fusarium spp.
Fuzariózy
Repa
Rhizoctonia solani
Spála repy
Sója
Heterodera glycines
Háďatko sójové
Fusarium solani f.sp. glycines
Fuzáriová hniloba (suchá hniloba) na sóji
Špargľa
Fusarium oxysporum, F. proliferatum
Fuzariózy alebo fuzáriová hniloba
Zdroj: Datnoff et al. 2009

Z prezentovaného je zrejme, že i chlór, odhliadnúc od jeho bichemických funkcií v rastline, nie je látkou ktorá by sa v pôdach sveta vyskytovala len výnimočne. Naopak, je prvkom ktorý pri racionálnom výskyte v pôde, v ovzduší a následne v rastlinách umožňuje pestovaným plodinám lepšie znášať stresové podmienky z chorôb a tým dosahovať vyššie úrody.

Vystavené: 20.6.2011

Autori textu: Peter Kováčik; Martin Jančich