logo SPU

Centrum výskumu rastlinnej výroby - Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany
Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
e-mail: zak@vurv.sk
 
 


Zmeny v bilancii fosforu vplyvom spracovania pôdy

Rastliny sa skladajú z viac ako 50 chemických prvkov. Medzi základné biologicky dôležité prvky, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe organických látok rastlín, patria: makroelementy - ktoré sa delia na spáliteľný podiel (uhlík C, vodík H, kyslík O, dusík N) a popoloviny (fosfor P, síra S, vápnik Ca, horčík Mg, železo Fe), mikroelementy - kde patria bór B, mangán Mn, meď Cu, zinok Zn, kobalt Co, molybdén Mo atď. a užitočné prvky - kremík Si, hliník Al, chlór Cl, sodík Na a iné).

Fosfor patrí k základným biogénnym prvkom. V rastlinách sa vyskytuje najmä vo forme organických zlúčenín. Nachádza sa hlavne v kvetoch, semenách a mladých pletivách. Fosfor podporuje plodnosť a urýchľuje dozrievanie. Nedostatok fosforu spôsobuje zakrpatený rast a znižuje sa tvorba kvetov, plodov a semien. Nadbytok spôsobuje skrátenie vegetačného obdobia, predčasné kvitnutie a dozrievanie.

Na výskumnom pracovisku CVRV Piešťany v Borovciach sme v stacionárnom pokuse hodnotili zmeny v bilancii fosforu vplyvom spracovania pôdy. Hodnotený bol integrovaný systém s bezorbovou technológiou pestovania plodín a low input systém s konvenčnou technológiou s orbou. Pri low input systéme bol vedľajší produkt odstránený z poľa, ale v integrovanom systéme bol ponechaný na povrchu pôdy. V tabuľke sú varianty hnojenia plodín dusíkom, čo bol jeden z faktorov pokusu.

Tabuľka 1: Variantné usporiadanie pokusu

Hnojenie fosforom a draslíkom sme robili podľa zásady import = export. Dávky P a K sme korigovali (zvyšovali, alebo znižovali) podľa skutočnej úrody v predchádzajúcom roku. Hnojenie P a K na variantoch so zapracovaním pozberových zvyškov rastlín bolo korigované podľa množstva živín v pozberových zvyškoch a ich využitia. Na hnojenie sme použili superfosfát, draselnú soľ, liadok amónny s vápencom, močovinu, DAM 390 a iné.

Do vstupov v bilancii fosforu sme započítali fosfor z priemyselných i organických hnojív, zo zeleného hnojenia (v IS) a živiny dodané osivom, do výstupov sme započítali odber hlavným produktom a vedľajším produktom (v LIS).

Výkonnosť osevného postupu vyjadrená v obilných jednotkách bola najvyššia v LIS na úrovni N2, nasledovala LIS úroveň N1, IS úroveň N2 a najnižšia bola v IS na úrovni N1. Podľa plodín bolo vo výkonnosti pri všetkých variantoch rovnaké poradie kukurica - pšenica - jačmeň a hrach.

Pri bilancii fosforu podľa plodín (graf 1) vidíme deficit pri plodine hrach, keď vyšší nedostatok fosforu bol v LIS ako v IS. Najvyšší nedostatok fosforu bol v LIS úroveň N1, nasledoval LIS úroveň N2 a v IS pri úrovni N1 podobne ako aj N2 bol nedostatok fosforu najnižší. Pri pšenici, zhodne ako pri hrachu, vyšší deficit fosforu bol v LIS ako v IS. Najvyšší nedostatok fosforu bol v LIS s dávkou N2, nasledoval LIS dávka N1, IS dávka N1 a IS dávka N2. Pri pšenici bol deficit fosforu vyšší ako pri hrachu, čo pripisujeme vyšším úrodám pšenice. V kukurici bol prebytok fosforu vo všetkých variantoch - najvyšší v IS pri úrovni N1, nižší v IS pri úrovni N2, nasledoval LIS dávka N1 a LIS dávka N2. Tento prebytok spôsobilo hnojenie organickými hnojivami. Pri jačmeni vidíme rozdiely v bilancii fosforu, keď v IS je prebytok a v LIS deficit. V oboch systémoch je lepšia bilancia pri úrovni hnojenia N2.

V osevnom postupe ako celku pozorujeme rozdiely v bilancii fosforu, keď v IS je prebytok a v LIS aj keď minimálny, ale deficit, čo by mohlo byť spôsobené nižšími úrodami v IS a tým aj nižším odberom fosforu. V oboch systémoch je lepšia bilancia pri úrovniach hnojenia N2.

Tabuľka 2: Výkonnosť v obilných jednotkách - podľa plodín

Výkonnosť honov vyjadrená v obilných jednotkách bola rovnaká v IS pri úrovni N1 a LIS pri úrovni N2 - IV. hon - III. hon - II. hon a I. hon. V IS pri dávke N2 to bol IV. hon - III. hon - I. hon a II. hon a v LIS pri dávke N1 bolo poradie: III. hon - IV. hon - II. hon a I. hon.

Bilanciu fosforu sme vyhodnotili aj z pohľadu honov (graf 2). Na I. hone bol osevný postup hrach - pšenica - kukurica - jačmeň. V LIS bol mierne záporný deficit fosforu, vyšší pri úrovni N2, ale v IS bol zaznamenaný prebytok fosforu, vyšší tiež pri dávke N2. Na hone II. bol osevný postup pšenica - kukurica - jačmeň - hrach a deficit fosforu bol v oboch systémoch vyšší v LIS ako v IS a v oboch systémoch vyšší pri úrovni hnojenia N2. Na III. hone bol osevný postup kukurica - jačmeň - hrach - pšenica a prebytok fosforu sme zistili na všetkých variantoch v LIS aj v IS. V oboch systémoch bol vyšší prebytok fosforu po aplikácii dávky hnojenia N2. Na IV. hone bol osevný postup jačmeň - hrach - pšenica - kukurica a vo všetkých variantoch bol prebytok fosforu, vyšší v IS a v oboch systémoch pri úrovni hnojenia N1.

V osevnom postupe ako celku vidno rozdiely v bilancii fosforu, keď v IS je prebytok a v LIS aj keď minimálny, ale deficit. V LIS bol na 2 honoch zaznamenaný deficit a na 2 honoch prebytok, výsledkom však bol mierny deficit. V IS bol deficit iba na 1 hone a na 3 honoch bol zaznamenaný prebytok, pričom výsledkom bol celkový prebytok fosforu v IS. Záverom je teda možné konštatovať, že plodiny pestované v integrovanom systéme lepšie hospodárili s fosforom.

Tabuľka 3: Výkonnosť v obilných jednotkách - podľa honov

Poďakovanie

Táto práca vznikla vďaka podpore v rámci OP Výskum a vývoj pre projekt: Vývoj a inštalácia lyzimetrických zariadení pre racionálne hospodárenie na pôde v udržateľnej rastlinnej výrobe ITMS: 26220220106, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a úlohy výskumu a vývoja "Možnosti a spôsoby zabezpečenia udržateľnej rastlinnej výroby v meniacich sa podmienkach prostredia".

Vystavené: 7.12.2012

Autori textu: Ing. Š. Žák, CSc.; Ing. R. Hašana, PhD.; Ing. R. Bušo, PhD.