WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Slovenské vinohradníctvo a vinárstvo po vstupe do EÚ

Vstupom do EÚ sme prijali novú výzvu a príležitosť trvale sa zaradiť medzi vinohradnícke krajiny Európy a vstúpiť do jej konkurenčného prostredia. Je tomu tak i napriek mnohým obmedzeniam v poľnohospodárskej a potravinárskej časti, ktoré uplatňovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky /SPP/ prináša, či už ide o obmedzenie produkcie, výrobné kvóty, sprísnenie podmienok na hygienu a kvalitu a rešpektovanie zásad životného prostredia. Realizácia zásad SPP, ktorá spočíva v jednotnom trhu, preferenciách spoločenstva a vo finančnej solidarite, je vysoko aktuálna i u nás. Rovnako je tomu tak i pri realizácii cieľov SPPK, ktoré spočívajú v sústavnom zvyšovaní produktivity práce, zabezpečovaní slušnej životnej úrovne a príjmov, v stabilizácii trhov dostatkom tovaru pre spotrebiteľa a v zachovaní primeranej cenovej úrovne vyrábaných produktov.

Najaktuálnejšou úlohou v súčasnosti pre vinohradníkov a vinárov je, aby sme popri určitých obmedzeniach, ktoré realizácia SPP prináša, maximálne využili i šance, ktoré nám SPP prináša. Domnievam sa, že po prvých mesiacoch členstva v tomto spoločenstve je o čom hovoriť. K tomu uvádzam niekoľko čísiel, ktoré sú za toto krátke obdobie k dispozícii.

Celková plocha vinohradov vo Svete je 7 890 000 ha, z toho je v :
Európe 60,4%
Ázii 20,9%
Amerike 12,1%
Afrike 4,4%
Oceánii 2,2%

Produkcia vína vo Svete je vo výške 260,9 mil. hl.
Z toho je v.  Európe 69, 0%
Amerike 17,5%
Ázii 5,1%
Oceánii 4,4%
Afrike 4.0%

Spotreba vína vo Svete je celkom 229,2 mil. hl
Z toho je v : Európe 68,4%
Amerike 20,2%
Ázii 6,6%
Afrike 2,6%
Oceánii 2,2%

Európa, spomedzi ostatných svetadielov je charakterizovaná najväčším zastúpením vinohradov, ale i najvyššou intenzitou výroby a spotrebou vína, kde percento celkovej produkcie vína, ale i spotreby prevyšuje percento plôch.

Najväčšie vinohradnícke krajiny EÚ: Francúzsko, Taliansko a Španielsko, s takmer rovnakou produkciou vyrábajú cca 90% produkcie vína v EÚ a spolu s Nemeckom a Portugalskom vyrábajú 96% vína v pôvodnej EÚ /15/.

Nové členské štáty EÚ / Česko, Slovinsko, Maďarsko, Cyprus a Slovensko/ produkujú necelé 4% vína v EÚ.

Z toho plynie záver, že pristupujúce krajiny nijako nemôžu ohrozovať európsky trh s vínom, ale pristupujúce krajiny vstupom do EÚ otvorili cestu pre obchod s vínom krajinám bývalej EÚ/15/, kde je vína prebytok.

Podiely stolového a akostného vína vo vinohradníckych krajinách EÚ:

Domnievam sa, že v našich podmienkach nie je problém zvýšiť podieľ akostných vín, technické i odborné predpoklady na to máme, ale chýba jeden z rozhodujúcich faktorov, a to schopnosť zákazníkov kúpiť akostné vína s vyššou kvalitou a cenou.

Vinohradníctvo v SR

Registrovaná plocha vinohradov SR je 21 047 ha
Z toho: vinohrady spolu 17 551 ha
rodiace 13 072 ha t.j. 74,5 %
nerodiace 4 479 ha t.j. 25,5 %
/údaje UKSUP-Bratislava/

Výmeru vinohradov oproti 90-tym rokom sme znížili, cca o 10 tis. ha. Otázka stojí, či terajšia výmera je dostačujúca, alebo nie pre súčasnosť, ale i budúcnosť. Zatiaľ čo v ČR pristúpili k intenzívnej podpore nových výsadieb vinohradov, aby aspoň čiastočne vykryli domácu potrebu vína a v súčasnosti majú registrovaných 19 tis. ha vinohradníckych plôch, oproti cca 14 tis v rokoch 90-tich, u nás sme plochy a z časti i intenzitu znížili. U nás ide teda o nevyužívanie nášho potenciálu. Naša registrovaná plocha však umožňuje vyrábať dostatok suroviny pre pokrytie domáceho trhu, lebo rezervy sú hlavne v ha úrodách, ktoré sa z existenčných dôvodov u podnikajúcich subjektov budú musieť v priemere zvýšiť na úroveň cca 7-9 ton z ha. Príklady z popredných podnikov potvrdzujú reálnosť týchto predpokladov.

Podľa oblastí sú plochy vinohradov umiestnené nasledovne:

Malokarpatská 5 970 ha
Južnoslovenská 6 167 ha
Nitrianska 4 029 ha
Stredoslovenská 2 368 ha
Východoslovenská 1 526 ha
Tokajská 987 ha
Spolu 21 047 ha

Odrodová skladba vinohradov SR:

S p o l u  19 308,2 ha / údaje UKSUP Bratislava/

U bielych odrôd zostáva percentuálne významné zastúpenie na tradičných odrodách, kým u modrých odrôd je významnejšie zastúpenie i novších šľachtení v sortimente. U stolových odrôd je všeobecne nízke zastúpenie a nevyužívame tak vhodné pestovateľské podmienky južných oblastí podložené i ekonomickými výsledkami. Slabým miestom a zrejme i príčinou nízkeho zastúpenia stolových odrôd vo výsadbách ostáva odbyt, buď formou odbytového združenia, lebo silného odbytového subjektu.

Vývoj hlavných ekonomických ukazovateľov pri výrobe hrozna

Tabuľka je zostavená z dvoch prístupných zdrojov: VÚEPP kde ide o údaje z výberového súboru sledovaných podnikov cca 20-30 podnikov ročne a údaje o realizačných cenách sú z ŠÚ SR, ktorý sumarizuje všetky podniky. Sme si vedomí, že takéto výsledky získané z dvoch odlišných zdrojov a inou metodikou je ťažké navzájom porovnávať, preto majú len orientačný charakter. Pri vyjadrení zjednodušeného hrubého zisku bola za 9 sledovaných rokov dosiahnutá 5x strata a 4x zisk. Pri tom ale je potrebné uviesť, že dosiahnutie takto vyjadreného zisku ešte nehovorí o finančnej samostatnosti vinohradníctva, lebo nezohľadňuje požiadavky na jednoduchú, resp. rozšírenú reprodukciu, ktoré sú potrebné hradiť zo zisku. Pri porovnaní indexov rastu za obdobie r. 1998 – 2003, boli u rozhodujúcich ukazovateľov nasledovné hodnoty: U VN/ha 124,8, VN/t 125,2 a u výnosov 142,6. Keďže takéto indexové porovnanie výrazne ovplyvňujú hraničné hodnoty, nie je typické na zachytenie vývoja hlavných ukazovateľov. Ak by šlo o vyjadrenie skutočných trendov uvedenými hodnotami, domnievam sa, že vinohradnícke odvetvia by boli bez väčších problémov, lebo výnosy rastú rýchlejšie než náklady na výrobu, čo je pozitívny trend, len v ňom treba zotrvať.

Vývoj odbytových cien vína po vstupe do EÚ

Odpoveď na často otváranú otázku, či po vstupe do EÚ nebude Slovenský trh zaplavený dodávkou lacných –stolových vín z EÚ, ktoré položia náš trh, dáva prehľad o porovnaní odbytových cien vín z marca a z októbra t.r. Tento pohľad nezohľadňuje sezónne kolísania cien vín, ktoré sa každoročne opakuje.

V priemere, ak vynecháme pravidelné sezónne a mesačné výkyvy v cenách vín, ceny vín rástli rýchlejšie než rastli všeobecné ceny a inflácia u ostatných tovarov, v priemere o14,1 bodu u fľašových vín a o 21 bodu u sudových vín.

Prameň: VUEPP, MP SR

Bilancia vína v SR hovorí o každoročnej potrebe presunu/dovozu/ vín do SR, klesajúcej vlastnej produkcii i celkovej spotreby vín u nás /. Pre porovnanie v ČR je situácia opačná, kde je uvádzaná ročná spotreba vína v množstve 16 l na obyvateľa/.

Vystavené: 15.4. 2005