Vstupom do EÚ sme prijali novú výzvu a príležitosť trvale
sa zaradiť medzi vinohradnícke krajiny Európy a vstúpiť do
jej konkurenčného prostredia. Je tomu tak i napriek mnohým obmedzeniam
v poľnohospodárskej a potravinárskej časti, ktoré uplatňovanie
Spoločnej poľnohospodárskej politiky /SPP/ prináša, či už ide o obmedzenie
produkcie, výrobné kvóty, sprísnenie podmienok na hygienu a kvalitu
a rešpektovanie zásad životného prostredia. Realizácia zásad SPP,
ktorá spočíva v jednotnom trhu, preferenciách spoločenstva
a vo finančnej solidarite, je vysoko aktuálna i u nás.
Rovnako je tomu tak i pri realizácii cieľov SPPK, ktoré spočívajú
v sústavnom zvyšovaní produktivity práce, zabezpečovaní slušnej
životnej úrovne a príjmov, v stabilizácii trhov dostatkom
tovaru pre spotrebiteľa a v zachovaní primeranej cenovej
úrovne vyrábaných produktov.
Najaktuálnejšou úlohou v súčasnosti pre vinohradníkov a vinárov
je, aby sme popri určitých obmedzeniach, ktoré realizácia SPP prináša,
maximálne využili i šance, ktoré nám SPP prináša. Domnievam
sa, že po prvých mesiacoch členstva v tomto spoločenstve je
o čom hovoriť. K tomu uvádzam niekoľko čísiel, ktoré sú
za toto krátke obdobie k dispozícii.
Celková plocha vinohradov vo Svete je 7 890 000 ha,
z toho je v :
Európe 60,4%
Ázii 20,9%
Amerike 12,1%
Afrike 4,4%
Oceánii 2,2%
Produkcia vína vo Svete je vo výške 260,9 mil. hl.
Z toho je v. Európe 69, 0%
Amerike 17,5%
Ázii 5,1%
Oceánii 4,4%
Afrike 4.0%
Spotreba vína vo Svete je celkom 229,2 mil. hl
Z toho je v : Európe 68,4%
Amerike 20,2%
Ázii 6,6%
Afrike 2,6%
Oceánii 2,2%
Európa, spomedzi ostatných svetadielov je charakterizovaná najväčším
zastúpením vinohradov, ale i najvyššou intenzitou výroby a spotrebou
vína, kde percento celkovej produkcie vína, ale i spotreby
prevyšuje percento plôch.
Najväčšie vinohradnícke krajiny EÚ: Francúzsko, Taliansko a Španielsko,
s takmer rovnakou produkciou vyrábajú cca 90% produkcie vína
v EÚ a spolu s Nemeckom a Portugalskom vyrábajú
96% vína v pôvodnej EÚ /15/.
Nové členské štáty EÚ / Česko, Slovinsko, Maďarsko, Cyprus a Slovensko/
produkujú necelé 4% vína v EÚ.
Z toho plynie záver, že pristupujúce krajiny nijako nemôžu
ohrozovať európsky trh s vínom, ale pristupujúce krajiny vstupom
do EÚ otvorili cestu pre obchod s vínom krajinám bývalej EÚ/15/,
kde je vína prebytok.
Podiely stolového a akostného vína vo vinohradníckych
krajinách EÚ:
krajina % |
stolové % |
akostné % |
EÚ v r.70-80 tich |
75 |
25 |
EÚ v súčasnosti |
60 |
40 |
Francúzsko |
53 |
47 |
Taliansko |
70 |
30 |
Španielsko |
68 |
32 |
Nemecko |
3 |
97 |
Portugalsko |
58 |
42 |
|
Domnievam sa, že v našich podmienkach nie je problém zvýšiť
podieľ akostných vín, technické i odborné predpoklady na to
máme, ale chýba jeden z rozhodujúcich faktorov, a to schopnosť
zákazníkov kúpiť akostné vína s vyššou kvalitou a cenou.
Vinohradníctvo v SR
Registrovaná plocha vinohradov SR je 21 047 ha
Z toho: vinohrady spolu 17 551 ha
rodiace 13 072 ha t.j. 74,5 %
nerodiace 4 479 ha t.j. 25,5 %
/údaje UKSUP-Bratislava/
Výmeru vinohradov oproti 90-tym rokom sme znížili, cca o 10
tis. ha. Otázka stojí, či terajšia výmera je dostačujúca, alebo
nie pre súčasnosť, ale i budúcnosť. Zatiaľ čo v ČR pristúpili
k intenzívnej podpore nových výsadieb vinohradov, aby aspoň
čiastočne vykryli domácu potrebu vína a v súčasnosti majú registrovaných
19 tis. ha vinohradníckych plôch, oproti cca 14 tis v rokoch
90-tich, u nás sme plochy a z časti i intenzitu znížili.
U nás ide teda o nevyužívanie nášho potenciálu. Naša registrovaná
plocha však umožňuje vyrábať dostatok suroviny pre pokrytie domáceho
trhu, lebo rezervy sú hlavne v ha úrodách, ktoré sa z existenčných
dôvodov u podnikajúcich subjektov budú musieť v priemere zvýšiť
na úroveň cca 7-9 ton z ha. Príklady z popredných podnikov
potvrdzujú reálnosť týchto predpokladov.
Podľa oblastí sú plochy vinohradov umiestnené nasledovne:
Malokarpatská 5 970 ha
Južnoslovenská 6 167 ha
Nitrianska 4 029 ha
Stredoslovenská 2 368 ha
Východoslovenská 1 526 ha
Tokajská 987 ha
Spolu 21 047 ha
Odrodová skladba vinohradov SR:
Odroda |
Výmera |
ha |
% |
Muštové biele |
14 427,1 |
74,7 |
Z toho: |
|
|
Veltlínske zelené |
3 804,8 |
19,7 |
Rizling vlašský |
3 132,0 |
16,2 |
Múller Thurgau |
1 844,5 |
9,6 |
Rulandské biele |
1 050,2 |
5,4 |
Rizling rýnsky |
997,6 |
5,2 |
Dievčie hrozno |
515,5 |
2,7 |
Irsay Oliver |
459,6 |
2,4 |
Feteasca Regala |
390,9 |
2,0 |
Tramín červený |
363,0 |
1,9 |
Veltlínske č. skoré |
362,7 |
1,9 |
ostatné |
|
7,7 |
|
Odroda |
Výmera |
ha |
% |
Muštové modré |
4 595,1 |
23,8 |
Z toho: |
|
|
Frankovka modrá |
1 742, 1 |
9,0 |
Svätovavrinecké |
1 408,3 |
7,3 |
Cabernet Sauvignon |
513,0 |
2,7 |
André |
282,9 |
1,5 |
Alibernet |
188,1 |
1,0 |
Ostatné |
|
2,3 |
|
Odroda |
Výmera |
ha |
% |
Stolové |
286,0 |
1,5 |
Z toho: |
|
|
Panonia Kincse |
122,0 |
0,6 |
Chrupka biela |
82,3 |
0,4 |
Diamant |
35,5 |
0,2 |
Ostatné |
|
0,3 |
|
S p o l u 19 308,2 ha / údaje UKSUP Bratislava/
U bielych odrôd zostáva percentuálne významné zastúpenie
na tradičných odrodách, kým u modrých odrôd je významnejšie
zastúpenie i novších šľachtení v sortimente. U stolových
odrôd je všeobecne nízke zastúpenie a nevyužívame tak vhodné
pestovateľské podmienky južných oblastí podložené i ekonomickými
výsledkami. Slabým miestom a zrejme i príčinou nízkeho
zastúpenia stolových odrôd vo výsadbách ostáva odbyt, buď formou
odbytového združenia, lebo silného odbytového subjektu.
Vývoj hlavných ekonomických ukazovateľov pri výrobe hrozna
Rok
|
VN/ha
(Sk)
|
ha
úroda
(t)
|
VN/t
(Sk)
|
RC
hrozna za 1 kg
(Sk)
|
Výnosy/ha
(Sk)
|
Výnosy
– VN
(Sk)
|
1995 |
47
820 |
2,4 |
19
900 |
|
27
255 |
-20
565 |
1996 |
58
046 |
5,0 |
12
195 |
|
59
169 |
+1
123 |
1997 |
62
227 |
5,0 |
11
709 |
|
59
638 |
-2
588 |
1998 |
56
937 |
4,3 |
11
111 |
10,45 |
57
099 |
+
162 |
1999 |
57
985 |
4,9 |
11
696 |
11,10 |
51
794 |
-6
191 |
2000 |
69
660 |
3,5 |
19
888 |
12,09 |
59
745 |
-9
915 |
2001 |
63
227 |
5,2 |
12
265 |
12,04 |
68
786 |
+5
559 |
2002 |
64
398 |
3,4 |
19
039 |
12,73 |
50
279 |
-14
119 |
2003 |
71
071 |
5,1 |
13
907 |
13,50 |
81
405 |
+10
334 |
|
Tabuľka je zostavená z dvoch prístupných zdrojov: VÚEPP kde
ide o údaje z výberového súboru sledovaných podnikov cca
20-30 podnikov ročne a údaje o realizačných cenách sú
z ŠÚ SR, ktorý sumarizuje všetky podniky. Sme si vedomí, že takéto
výsledky získané z dvoch odlišných zdrojov a inou metodikou
je ťažké navzájom porovnávať, preto majú len orientačný charakter.
Pri vyjadrení zjednodušeného hrubého zisku bola za 9 sledovaných
rokov dosiahnutá 5x strata a 4x zisk. Pri tom ale je potrebné
uviesť, že dosiahnutie takto vyjadreného zisku ešte nehovorí o finančnej
samostatnosti vinohradníctva, lebo nezohľadňuje požiadavky na jednoduchú,
resp. rozšírenú reprodukciu, ktoré sú potrebné hradiť zo zisku.
Pri porovnaní indexov rastu za obdobie r. 1998 – 2003, boli u rozhodujúcich
ukazovateľov nasledovné hodnoty: U VN/ha 124,8, VN/t 125,2
a u výnosov 142,6. Keďže takéto indexové porovnanie výrazne
ovplyvňujú hraničné hodnoty, nie je typické na zachytenie vývoja
hlavných ukazovateľov. Ak by šlo o vyjadrenie skutočných trendov
uvedenými hodnotami, domnievam sa, že vinohradnícke odvetvia by
boli bez väčších problémov, lebo výnosy rastú rýchlejšie než náklady
na výrobu, čo je pozitívny trend, len v ňom treba zotrvať.
Vývoj odbytových cien vína po vstupe do EÚ
Odpoveď na často otváranú otázku, či po vstupe do EÚ nebude Slovenský
trh zaplavený dodávkou lacných –stolových vín z EÚ, ktoré položia
náš trh, dáva prehľad o porovnaní odbytových cien vín z marca
a z októbra t.r. Tento pohľad nezohľadňuje sezónne kolísania
cien vín, ktoré sa každoročne opakuje.
Kategória vín |
Odbytové ceny v roku
2004 v mesiacoch |
Index
október/marec |
marec |
október |
Stolové biele fl. |
30,5 |
33,3 |
109,8 |
sudové |
19,4 |
23,1 |
119,1 |
Stolové červ.fl. |
31,0 |
38,2 |
123,2 |
sudové |
21,8 |
35,2 |
161,5 |
Akostné biele spolu fl. |
42,0 |
49,2 |
117,1 |
sudové |
28,6 |
26,3 |
92,0 |
Akostné červ. spolu fl. |
50,5 |
53,8 |
106,5 |
sudové |
30,2 |
33,6 |
111,3 |
|
V priemere, ak vynecháme pravidelné sezónne a mesačné výkyvy
v cenách vín, ceny vín rástli rýchlejšie než rastli všeobecné
ceny a inflácia u ostatných tovarov, v priemere o14,1
bodu u fľašových vín a o 21 bodu u sudových
vín.
Ukazovateľ
|
Bilancia vína v SR./
tis. hl./. |
|
1997 |
2000 |
2003-4-odhad |
Dovoz /prevoz/ |
229 |
190 |
180 |
Vývoz /prevoz/ |
107 |
56 |
128 |
Vlastná produkcia |
497 |
415 |
426 |
Spotreba vína |
650 |
583 |
550 |
Deficit z vlastnej produkcie |
153 |
168 |
124 |
Priemerná ročná spotreba vína na obyvateľa
v l |
12,5 |
10,8 |
10,3 |
|
Prameň: VUEPP, MP SR
Bilancia vína v SR hovorí o každoročnej potrebe presunu/dovozu/
vín do SR, klesajúcej vlastnej produkcii i celkovej spotreby
vín u nás /. Pre porovnanie v ČR je situácia opačná, kde je
uvádzaná ročná spotreba vína v množstve 16 l na obyvateľa/.
Vystavené: 15.4. 2005
|