logo SPPK
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora
Záhradnícka 21
811 07 Bratislava 1

Tel.: 02/ 502 17 204
Fax: 02/555 64 800
e-mail: jung@sppk.sk
 
 


Slovenské vinohradníctvo a vinárstvo po vstupe do EÚ

Vstupom do EÚ sme prijali novú výzvu a príležitosť trvale sa zaradiť medzi vinohradnícke krajiny Európy a vstúpiť do jej konkurenčného prostredia. Je tomu tak i napriek mnohým obmedzeniam v poľnohospodárskej a potravinárskej časti, ktoré uplatňovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky /SPP/ prináša, či už ide o obmedzenie produkcie, výrobné kvóty, sprísnenie podmienok na hygienu a kvalitu a rešpektovanie zásad životného prostredia. Realizácia zásad SPP, ktorá spočíva v jednotnom trhu, preferenciách spoločenstva a vo finančnej solidarite, je vysoko aktuálna i u nás. Rovnako je tomu tak i pri realizácii cieľov SPPK, ktoré spočívajú v sústavnom zvyšovaní produktivity práce, zabezpečovaní slušnej životnej úrovne a príjmov, v stabilizácii trhov dostatkom tovaru pre spotrebiteľa a v zachovaní primeranej cenovej úrovne vyrábaných produktov.

Najaktuálnejšou úlohou v súčasnosti pre vinohradníkov a vinárov je, aby sme popri určitých obmedzeniach, ktoré realizácia SPP prináša, maximálne využili i šance, ktoré nám SPP prináša. Domnievam sa, že po prvých mesiacoch členstva v tomto spoločenstve je o čom hovoriť. K tomu uvádzam niekoľko čísiel, ktoré sú za toto krátke obdobie k dispozícii.

Celková plocha vinohradov vo Svete je 7 890 000 ha, z toho je v :
Európe 60,4%
Ázii 20,9%
Amerike 12,1%
Afrike 4,4%
Oceánii 2,2%

Produkcia vína vo Svete je vo výške 260,9 mil. hl.
Z toho je v.  Európe 69, 0%
Amerike 17,5%
Ázii 5,1%
Oceánii 4,4%
Afrike 4.0%

Spotreba vína vo Svete je celkom 229,2 mil. hl
Z toho je v : Európe 68,4%
Amerike 20,2%
Ázii 6,6%
Afrike 2,6%
Oceánii 2,2%

Európa, spomedzi ostatných svetadielov je charakterizovaná najväčším zastúpením vinohradov, ale i najvyššou intenzitou výroby a spotrebou vína, kde percento celkovej produkcie vína, ale i spotreby prevyšuje percento plôch.

Najväčšie vinohradnícke krajiny EÚ: Francúzsko, Taliansko a Španielsko, s takmer rovnakou produkciou vyrábajú cca 90% produkcie vína v EÚ a spolu s Nemeckom a Portugalskom vyrábajú 96% vína v pôvodnej EÚ /15/.

Nové členské štáty EÚ / Česko, Slovinsko, Maďarsko, Cyprus a Slovensko/ produkujú necelé 4% vína v EÚ.

Z toho plynie záver, že pristupujúce krajiny nijako nemôžu ohrozovať európsky trh s vínom, ale pristupujúce krajiny vstupom do EÚ otvorili cestu pre obchod s vínom krajinám bývalej EÚ/15/, kde je vína prebytok.

Podiely stolového a akostného vína vo vinohradníckych krajinách EÚ:

krajina %
stolové % akostné %
EÚ v r.70-80 tich
75
25
EÚ v súčasnosti
60
40
Francúzsko
53
47
Taliansko
70
30
Španielsko
68
32
Nemecko
3
97
Portugalsko
58
42

Domnievam sa, že v našich podmienkach nie je problém zvýšiť podieľ akostných vín, technické i odborné predpoklady na to máme, ale chýba jeden z rozhodujúcich faktorov, a to schopnosť zákazníkov kúpiť akostné vína s vyššou kvalitou a cenou.

Vinohradníctvo v SR

Registrovaná plocha vinohradov SR je 21 047 ha
Z toho: vinohrady spolu 17 551 ha
rodiace 13 072 ha t.j. 74,5 %
nerodiace 4 479 ha t.j. 25,5 %
/údaje UKSUP-Bratislava/

Výmeru vinohradov oproti 90-tym rokom sme znížili, cca o 10 tis. ha. Otázka stojí, či terajšia výmera je dostačujúca, alebo nie pre súčasnosť, ale i budúcnosť. Zatiaľ čo v ČR pristúpili k intenzívnej podpore nových výsadieb vinohradov, aby aspoň čiastočne vykryli domácu potrebu vína a v súčasnosti majú registrovaných 19 tis. ha vinohradníckych plôch, oproti cca 14 tis v rokoch 90-tich, u nás sme plochy a z časti i intenzitu znížili. U nás ide teda o nevyužívanie nášho potenciálu. Naša registrovaná plocha však umožňuje vyrábať dostatok suroviny pre pokrytie domáceho trhu, lebo rezervy sú hlavne v ha úrodách, ktoré sa z existenčných dôvodov u podnikajúcich subjektov budú musieť v priemere zvýšiť na úroveň cca 7-9 ton z ha. Príklady z popredných podnikov potvrdzujú reálnosť týchto predpokladov.

Podľa oblastí sú plochy vinohradov umiestnené nasledovne:

Malokarpatská 5 970 ha
Južnoslovenská 6 167 ha
Nitrianska 4 029 ha
Stredoslovenská 2 368 ha
Východoslovenská 1 526 ha
Tokajská 987 ha
Spolu 21 047 ha

Odrodová skladba vinohradov SR:

Odroda Výmera
ha %
Muštové biele 14 427,1 74,7
Z toho:    
Veltlínske zelené 3 804,8 19,7
Rizling vlašský 3 132,0 16,2
Múller Thurgau 1 844,5 9,6
Rulandské biele 1 050,2 5,4
Rizling rýnsky 997,6 5,2
Dievčie hrozno 515,5 2,7
Irsay Oliver 459,6 2,4
Feteasca Regala 390,9 2,0
Tramín červený 363,0 1,9
Veltlínske č. skoré 362,7 1,9
ostatné   7,7

 

Odroda Výmera
ha %
Muštové modré 4 595,1 23,8
Z toho:    
Frankovka modrá 1 742, 1 9,0
Svätovavrinecké 1 408,3 7,3
Cabernet Sauvignon 513,0 2,7
André 282,9 1,5
Alibernet 188,1 1,0
Ostatné   2,3

 

Odroda Výmera
ha %
Stolové 286,0 1,5
Z toho:    
Panonia Kincse 122,0 0,6
Chrupka biela 82,3 0,4
Diamant 35,5 0,2
Ostatné   0,3

S p o l u  19 308,2 ha / údaje UKSUP Bratislava/

U bielych odrôd zostáva percentuálne významné zastúpenie na tradičných odrodách, kým u modrých odrôd je významnejšie zastúpenie i novších šľachtení v sortimente. U stolových odrôd je všeobecne nízke zastúpenie a nevyužívame tak vhodné pestovateľské podmienky južných oblastí podložené i ekonomickými výsledkami. Slabým miestom a zrejme i príčinou nízkeho zastúpenia stolových odrôd vo výsadbách ostáva odbyt, buď formou odbytového združenia, lebo silného odbytového subjektu.

Vývoj hlavných ekonomických ukazovateľov pri výrobe hrozna

Rok

VN/ha
(Sk)

ha úroda
(t)

VN/t
(Sk)

RC hrozna za 1 kg
(Sk)

Výnosy/ha
(Sk)

Výnosy – VN
(Sk)

1995

47 820

2,4

19 900

 

27 255

-20 565

1996

58 046

5,0

12 195

 

59 169

+1 123

1997

62 227

5,0

11 709

 

59 638

-2 588

1998

56 937

4,3

11 111

10,45

57 099

+ 162

1999

57 985

4,9

11 696

11,10

51 794

-6 191

2000

69 660

3,5

19 888

12,09

59 745

-9 915

2001

63 227

5,2

12 265

12,04

68 786

+5 559

2002

64 398

3,4

19 039

12,73

50 279

-14 119

2003

71 071

5,1

13 907

13,50

81 405

+10 334

Tabuľka je zostavená z dvoch prístupných zdrojov: VÚEPP kde ide o údaje z výberového súboru sledovaných podnikov cca 20-30 podnikov ročne a údaje o realizačných cenách sú z ŠÚ SR, ktorý sumarizuje všetky podniky. Sme si vedomí, že takéto výsledky získané z dvoch odlišných zdrojov a inou metodikou je ťažké navzájom porovnávať, preto majú len orientačný charakter. Pri vyjadrení zjednodušeného hrubého zisku bola za 9 sledovaných rokov dosiahnutá 5x strata a 4x zisk. Pri tom ale je potrebné uviesť, že dosiahnutie takto vyjadreného zisku ešte nehovorí o finančnej samostatnosti vinohradníctva, lebo nezohľadňuje požiadavky na jednoduchú, resp. rozšírenú reprodukciu, ktoré sú potrebné hradiť zo zisku. Pri porovnaní indexov rastu za obdobie r. 1998 – 2003, boli u rozhodujúcich ukazovateľov nasledovné hodnoty: U VN/ha 124,8, VN/t 125,2 a u výnosov 142,6. Keďže takéto indexové porovnanie výrazne ovplyvňujú hraničné hodnoty, nie je typické na zachytenie vývoja hlavných ukazovateľov. Ak by šlo o vyjadrenie skutočných trendov uvedenými hodnotami, domnievam sa, že vinohradnícke odvetvia by boli bez väčších problémov, lebo výnosy rastú rýchlejšie než náklady na výrobu, čo je pozitívny trend, len v ňom treba zotrvať.

Vývoj odbytových cien vína po vstupe do EÚ

Odpoveď na často otváranú otázku, či po vstupe do EÚ nebude Slovenský trh zaplavený dodávkou lacných –stolových vín z EÚ, ktoré položia náš trh, dáva prehľad o porovnaní odbytových cien vín z marca a z októbra t.r. Tento pohľad nezohľadňuje sezónne kolísania cien vín, ktoré sa každoročne opakuje.

Kategória vín
Odbytové ceny v roku 2004 v mesiacoch
Index
október/marec
marec
október
Stolové biele fl.
30,5
33,3
109,8
sudové
19,4
23,1
119,1
Stolové červ.fl.
31,0
38,2
123,2
sudové
21,8
35,2
161,5
Akostné biele spolu fl.
42,0
49,2
117,1
sudové
28,6
26,3
92,0
Akostné červ. spolu fl.
50,5
53,8
106,5
sudové
30,2
33,6
111,3

V priemere, ak vynecháme pravidelné sezónne a mesačné výkyvy v cenách vín, ceny vín rástli rýchlejšie než rastli všeobecné ceny a inflácia u ostatných tovarov, v priemere o14,1 bodu u fľašových vín a o 21 bodu u sudových vín.

Ukazovateľ

Bilancia vína v SR./ tis. hl./.
1997
2000
2003-4-odhad
Dovoz /prevoz/
229
190
180
Vývoz /prevoz/
107
56
128
Vlastná produkcia
497
415
426
Spotreba vína
650
583
550
Deficit z vlastnej produkcie
153
168
124
Priemerná ročná spotreba vína na obyvateľa v l
12,5
10,8
10,3

Prameň: VUEPP, MP SR

Bilancia vína v SR hovorí o každoročnej potrebe presunu/dovozu/ vín do SR, klesajúcej vlastnej produkcii i celkovej spotreby vín u nás /. Pre porovnanie v ČR je situácia opačná, kde je uvádzaná ročná spotreba vína v množstve 16 l na obyvateľa/.

 

Vystavené: 15.4. 2005

Autor textu: Ing. Ivan Jung, CSc.