Logo ÚVTIP
Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku

E-mail: isarmir@vinounia.viapvt.sk
 
 

Víno a vinárstvo v kontexte
stupňujúceho sa protialkoholického tlaku

Svet a najmä Európa sa uberajú cestou administratívneho boja proti konzumácii návykových a omamných látok. Po drogách a tabaku, ktorého spoločenské postavenie sa nám mení doslova pred očami a, ktoré je predmetom stále prísnejších administratívnych obmedzení, prichádza na začiatku dvadsiateho prvého storočia na rad alkohol. Je to skutočnosť, ktorú musia zobrať na vedomie i všetci profesionáli zaoberajúci sa destilátmi, vínom a pivom, či už sa im to páči alebo nie. Pripravujú sa návrhy nariadení EÚ zameraných na túto tému a jednotlivé členské krajiny budú postupne vystavené stále vyššiemu tlaku, aby zaviedli do praxe opatrenia prijaté v Bruseli.

Príčinu týchto snáh nie je možné nevidieť ani spochybniť. Deštruktívny vplyv alkoholu na jednotlivcov, rodinu a spoločnosť je dostatočne známy a štatistiky, ktorými argumentujú protialkoholickí aktivisti iba nedostatočne vystihujú dramatickosť reality.

V tejto súvislosti sa Slovensko javí ako veľmi vďačný objekt, nakoľko situácia je u nás nepochybne vážnejšia ako v niektorých susedných krajinách, či už je to Česká republika, Maďarsko alebo Rakúsko. Doslova v každom kúte našej peknej krajiny na nás civia tupé a apatické tváre a až príliš časté sú prípady rodinného teroru a iných zvráteností, ktorých korene sú v alkoholizme. Skrátka, protialkoholickí militanti by si u nás nazbierali dostatok materiálu pre svoje argumenty.

Prvou reakciou zástupcov sektoru vinohradníctva a vinárstva vo svete, ale i u nás, je prekvapenie a rozhorčenie nad tým, že i na víno majú byť zamerané rôzne administratívne obmedzenia. Tento postoj je do značnej miery oprávnený pretože spomenuté negatívne zdravotné a spoločenské dôsledky konzumácie alkoholických nápojov sú s vínom spojené iba minimálne. Dá sa to napokon preukázať i na základe geografie úrovne zneužívania alkoholu pretože sklony k pijanstvu sú už tradične spájané s krajinami na severe Európy a to počínajúc britskými ostrovmi, kde sú v tomto smere neslávne známi Škóti a Íri, ale predovšetkým zhovadilí anglickí futbaloví chuligáni až po tragický prípad obra na severovýchode nášho kontinentu. Časť obyvateľov škandinávskych krajín sa už dávnejšie “zviditeľnila” tým, že zavedenú prohibíciu obchádzajú alkoholickými námornými výletmi mimo teritoriálne vody svojej krajiny, pričom jediným cieľom je spiť sa do nemoty a pokiaľ ide o našich severných susedov, vo Francúzsku sa ešte pred Druhou svetovou vojnou zvyklo používať prirovnanie “soûl comme un polonais” (opitý ako Poliak). Aj na Slovensku sa nevinohradnícke oblasti (sever a východ krajiny) vyznaèujú ďaleko väčšou koncentráciou prípadov ťažkého alkoholizmu ako je tomu na juhu. Netreba zvlášť zdôrazňovať, že uvedený zemepis zneužívania alkoholu je v úzkej korelácii s druhom dominujúceho nápoja, pričom v severných oblastiach je to tvrdý alkohol zatiaľ čo v južnejších vinohradníckych oblastiach a krajinách sa pije podstatne viac vína. Na základe uvedeného nie je prekvapujúce, že iniciatíva prijímať rôzne administratívne protialkoholické opatrenia vychádza zo severských krajín, predovšetkým zo Švédska, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi, počas svojho predsedníctva v EÚ, prišlo so sloganom “už prvá kvapka alkoholu zabíja”.

Obhajcovia vína sa vo svojej argumentácii môžu oprieť o moderné vnímanie tohto nápoja a o vývoj spotreby za posledné desaťročia, pričom je možné bez problémov preukázať, že v súčasnosti nie je pitie vína spojené s kritizovanými alkoholickými neduhmi. Štatistiky jasne ukazujú, že celková spotreba vína klesá ale pritom stúpa podiel predaja vín vyššej akosti. Spotrebitelia na víne stále vo väčšej miere vyhľadávajú a oceňujú iné vlastnosti ako obsah alkoholu. Zaujímavým príkladom je Rakúsko, kde spotreba dokonca rastie a tento fakt nie je spojený s nežiaducimi sprievodnými javmi, zdravotníci ani sociológovia tejto krajiny sa ani nechystajú biť na poplach. Naopak uvedená skutočnosť je vo všeobecnosti vnímaná pozitívne a nie iba preto, že v spotrebe prevažujú rakúske vína. Pritom ide o krajinu, ktorej civilizačnú a kultúrnu úroveň nikto nespochybňuje. Pre Slovákov je do očí bijúce, že v Rakúsku je spotreba tri krát vyššia ako u nás (36 litrov na obyvateľa za rok v porovnaní s 12 litrami, ktoré uvádza naša štatistika).

Kľúčovým termínom, ku ktorému sa vinári stále viac uchyľujú, je mierna alebo primeraná konzumácia. V tomto kontexte sú víno ale i pivo nielen neškodné, ale je možné poukázať i na nespochybniteľné priaznivé zdravotné i spoločenské dopady takéhoto typu spotreby. Z tohto aspektu sa pivo a víno radikálne líšia od drog alebo cigariet. Kým na jednej strane je pre zdravie určite škodlivejšie fajčiť viac ako menej, na druhej strane som sa ešte nestretol s tvrdením (a už vôbec nie vedecky podloženým), že by malá spotreba cigariet bola zdraviu prospešná. Pokiaľ ide o víno, za primeranú spotrebu sa bez problémov dá označiť nielen rakúskych 35 litrov, ale i francúzskych alebo talianskych 55. Slovenský trh preto ponúka skoro neobmedzené perspektívy

Napriek uvedenému si nemožno robiť ilúzie, že pri prijímaní rôznych opatrení zameraných proti alkoholickým nápojom sa podarí len tak ľahko presadiť, aby sa robili rozdiely medzi pivom, vínom a destilátmi. Na jednej strane protagonisti boja proti alkoholu broja proti všetkým alkoholickým nápojom bez rozdielu, na druhej strane mocná liehovarnícka loby urobí všetko pre to, aby sa destiláty neocitli v horšom postavení ako ich konkurenti. Ďalšia ťažkosť spočíva v tom, že protialkoholockí aktivisti idú cestou presadzovania administratívnych opatrení. Byrokracia v zásade nemá zmysel pre nuansy a rada sa uchyľuje k extrémom: v tomto prípade buď úplná voľnosť alebo zákaz. Je to pre ňu jednoduchšie... Preto je nutné neustále argumentovať, že nežiadúca je akákoľvek nemiernosť alebo nestriedmosť. Spomínam si na vegetariánsky seminár, ktorého som sa zúčastnil ešte na sklonku socializmu. Prednášajúci sa tam pomerne presvedčivo snažili dokázať, že konzumácia mäsa je pre ľudské zdravie ešte škodlivejšia ako fajčenie. Poukazovali tiež na ďalšie dnes veľmi citlivé témy, ako je zaobchádzanie so zvieratami a životné prostredie a to všetko v súvislosti so živočíšnou veľkovýrobou. Medzi riadkami ale i oni pripúšťali prijateľnosť miernej alebo primeranej spotreby mäsa.

Je preto určite strategicky rozumné, že obhajcovia vína ako sú medzinárodné organizácie typu O.I.V., F.I.V.S. alebo COPA COGEGA (u nás Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku) sa hlásia k boju za potieranie alkoholizmu, namiesto toho, aby sa stiahli do defenzívy. Veľmi správne sa snažia poukázať, že primeraná spotreba vína, dobrodružstvo objavovania iných vlastností tohto ušľachtilého moku ako je obsah alkoholu, kultivovaná gastronómia, konvivialita a v neposlednom rade i vedecky preukázané priaznivé zdravotné dopady miernej ale pravidelnej konzumácie sú negáciou zneužívania alkoholu.

Zámer vierohodne sa prihlásiť k participácii na boji proti zneužívaniu alkoholu si ale vyžaduje zo strany vinárskych lobistov nemalé úsilie a umenie v oblasti komunikácie. Veď pre každého je na prvý pohľad šokujúce ak tí, ktorý majú logický a opodstatnený záujem predať čo najviac svojho výrobku, v tomto prípade vína a dosiahnuť tak čo najväčší možný zisk, chcú propagovať miernosť, ktorá je ale synonymom nižšieho odbytu a teda menšieho zisku... Samozrejme, že z hľadiska strednodobej až dlhodobej politiky a po zohľadnení obsahu vyššie uvedených odsekov vyzerá i čisto obchodná matematika inak, ale argumentácia aj tak ostáva značne krkolomná. Toto je nepochybne prvý paradox deklarovaného záujmu vinárov podieľať sa na boji proti alkoholizmu.

Domnievam sa ale, že pred obhajcami vína stojí ešte jedna nemenšia výzva, ktorá je civilizačného charakteru. Žijeme totiž v sociálnom kontexte nazvanom konzumná spoločnosť pre ktorú je obsah termínov ako miernosť, skromnosť, zdržanlivosť alebo sebaovládanie nielen nepopulárny ale i neprijateľný: z rôznych reklamných médií sa na nás sype zo všetkých strán “dopraj si”, “uži si”, “poteš sa” a podobne. Veď žijeme len raz, máme právo naložiť s vlastným životom ako chceme, pričom akékoľvek morálne imperatíva sú iba zbytočnou záťažou a jedinou, ako tak akceptovateľnou podmienkou, je dodržiavanie zákona. Okrem toho, fungujúce hospodárstvo si predsa vyžaduje neustále zvyšovanie spotreby. Že ide len o okamžité potešenie, ktoré možno bráni objaviť radosti vyššieho rangu a okamžitý zisk, ktorý určite zabraňuje dosiahnuť trochu neskôr vyšší profit, nechcú protagonisti etickéko i ekonomického liberalizmu ani počuť. Medzi charakteristiky konzumnej spoločnosti jednoducho nepatrí predvídanie a pozeranie sa ďalej dopredu. V tejto súvislosti netreba zakrývať, že víno bolo v histórii vždy stotožnené s okamžitých potešením, bolo vnímané ako médium umožňujúcim zabudnúť na starosti a bolesti a tiež ako symbol oslavy, ktorá znamená najmä odreagovanie sa a pasívny odpočinok. Pokiaľ má hrať takúto úlohu, je skoro hriešne uvádzať jedným dychom s ním slová ako zodpovednosť, solidarita, dobrodružstvo objavovania a poznávania alebo sledovanie dlhodobého cieľa. Eventuálna participácia vinárov na potieraní zneužívania alkoholu nie je ale ničím menším ako dovolávanie sa hodnôt spomenutých v predchádzajúcej vete. Keď hovoríme o kultivovaní spotrebiteľov nastolujeme potrebu zastaviť sa, snažiť sa získať odstup a nadhľad, neuspokojiť sa s potešením, ktoré je dané podnetmi prirodzene vnímanými našimi vnútornými senzormi ako príjemné a najmä neutekať z reality, ale naopak sa ju snažiť vnímať ako najdôležitejší zdroj radosti. Moderná doba teda vyhradzuje vínu radikálne inú úlohu než tú, ktorú hralo v histórii.

Ako vidno, nastolená problematika ďaleko presahuje oblasť vinárstva, ide naozaj o široké civilizačné súvislosti. Vinárom to ale dáva šancu podieľať sa na pozitívnom rozvoji našej civilizácie snahou oslovovať zákazníka inak ako dnes značne rozšíreným mediálnym vymývaním mozgov.

Z tohto pohľadu nie je zatiaľ situácia u nás nijako utešená. Stolové vína stále predstavujú viac ako 50% spotreby (argument, že všade na svete je tomu tak, nezodpovedá skutočnosti, vo Francúzsku, Nemecku, ale i Veľkej Británii a v mnohých iných krajinách dominujú v konzumácii vína vyššej akosti) a hľadanie harmónie vína a jedla je stále ešte v plienkach. Na druhej strane nemožno nespomenúť pokrok ku ktorému došlo za posledné roky. Vychádzajú zahraničné i slovenské populárno-vedecké publikácie, formuje sa vrstva skutočných milovníkov vína a sommelierstvo postupne získava v povedomí obyvateľstva svoje miesto. Osobnostiam, ktoré majú na tomto trende zásluhu, je potrebné poďakovať sa a vzdať hold. Zväz výrobcov hrozna a vína na Slovensku prispieva svojou troškou tým, že organizuje zdarma pre jednotlivé hotelové školy iniciačné semináre o sommelierstve.


Vystavené 11. 1. 2006

Autor: RNDr. Igor Šarmír, PhD.