Kontrola výskytu a monitoring cudzorodých látok v rezorte Ministerstva pôdohospodárstva SR

Bezpečnosť potravín predstavuje súbor opatrení na úseku ochrany zdravia rastlín, veterinárnej problematiky, ochrany zdravia a pohody zvierat, na úseku potravín a krmív, ktorých realizáciou sa dosiahne bezpečnosť všetkých zložiek potravinového reťazca, a tým aj finálnej potraviny. Komplex  realizovaný v Európskej únii poznáme ako princíp „zo stajne na stôl“ alebo „z farmy na vidličku“. Podľa európskeho potravinového práva je potravina bezpečná, ak nie je zdraviu škodlivá, čo znamená, že pri krátkodobom alebo dlhodobom konzume neohrozí zdravie spotrebiteľa ani zdravie nasledujúcich generácií. Potravina nesmie mať kumulatívne toxické účinky v organizme a nesmie vyvolávať negatívne účinky u špecificky citlivých kategórií obyvateľstva, akými sú napríklad dojčatá a deti, diabetici, celiatici atď. Množstvá cudzorodých látok, ktoré sú pridávané do potravín na predĺženie trvanlivosti, na zlepšenie technologického spôsobu výroby, arómy, farbivá, ako aj  kontaminanty z priemyselnej výroby a ich rezíduá  sú v potravinách regulované limitmi, ktoré musia byť dodržiavané. Potraviny musia byť vyrobené hygienickým spôsobom a nesmú byť zdrojom mikrobiologickej kontaminácie a  kontaminované vonkajšími vplyvmi alebo iným hnilobným procesom,  pokazením alebo rozkladom. Každá potravina musí byť riadne označená tak, aby poskytla dostatočné informácie spotrebiteľovi o svojej povahe a vlastnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť zdravie spotrebiteľa.

 Uvedené požiadavky na potraviny sa kontrolujú v rámci výkonu potravinového dozoru podľa zákona NR SR č.152/1995 o potravinách v znení neskorších predpisov a Potravinového kódexu SR, pričom v rezorte pôdohospodárstva túto zabezpečuje Štátna veterinárna a potravinoví správa SR a jej krajské a regionálne veterinárne a potravinové správy.

  Špecifická pozornosť sa venuje sledovaniu cudzorodých látok v potravinách. Cudzorodé látky sú látky, ktoré nie sú prirodzenou zložkou potravín, pridávajú sa do potravín zámerné ako prídavné látky na predĺženie trvanlivosti, zlepšenie technologického spôsobu výroby, na zlepšenie a zvýraznenie chuti a farby ako sú arómy, farbivá, stabilizátory, antioxidanty, emulgátory atď.. K cudzorodým látkam patria aj kontaminanty, ktoré sa zámerne nepridávajú do potravín, ale sa v nich vyskytujú ako dôskedok ich výroby,  ale aj   z priemyselnej výroby, znečistenia životného prostredia  a ich rezíduá ako sú chemické prvky – kadmium, ortuť, olovo, dusičnany, polyaromatické uhľovodíky, dioxíny , pesticídy, rezíduá veterinárnych liečiv atď. Obsah týchto látok je upravený limitmi, ktoré sú uvedené v Potravinovom kódexe SR a sú kompatibilné s limitmi Európskej únie.

  Rezort pôdohospodárstva zabezpečuje komplexnú kontrolu potravinového reťazca prostredníctvom dvoch rezortných organizácií - Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho a Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR (ŠVPS SR). Tieto organizácie disponujú dostatočným počtom kvalifikovaných inšpektorov a majú rozvinutú analytickú základňu. Organizácie zabezpečujú komplexnú kontrolu potravinového reťazca od kontroly pôdy a vstupov do pôdy cez fytosanitárnu a veterinárnu kontrolu a kontrolu krmív až po monitoring ďalších faktorov potravinového reťazca, ktoré z bezpečnosťou potravín úzko súvisia. Vo finálnej fáze sa zabezpečuje kontrola potravín u výrobcov, v baliarňach, distribútorov a dopravcov, vo veľkoskladoch a prioritne v obchodnej sieti. 

        Ministerstvo pôdohospodárstva  Slovenskej republiky zriadilo na Výskumnom ústave potravinárskom v Bratislave Stredisko pre vyhodnocovanie výskytu cudzorodých látok, kde sú k dispozícii komplexné údaje o kontaminácii potravinového reťazca cudzorodými látkami, tieto sú v pravidelných intervaloch sumarizované a vyhodnocované. Analýzy vzoriek na obsah cudzorodých látok vykonávajú laboratóriá rezortu MP SR, ktoré sú akreditované na daný výkon skúšok, a sú to Štátne veterinárne a potravinové ústavy, laboratóriá Ústredného a kontrolného a skúšobného ústav poľnohospodárskeho, laboratóriá Hydromeliorácií, š.p.). Stredisko na základe dlhoročných skúseností a databázových údajov o výskyte cudzorodých látkach v jednotlivých zložkách potravinového reťazca, môže zodpovedne hodnotiť vývoj kontaminácie jednotlivých zložiek potravinového reťazca a záťaž obyvateľstva SR cudzorodými látkami.

       Sledovanie cudzorodých látok sa zabezpečuje dvomi spôsobmi, prostredníctvom náhodnej kontroly a pravidelného monitoringu. Sleduje sa potravinový reťazec od pôdy a vstupov do pôdy, cez krmivá, rastlinnú a živočíšnu produkciu na farmách, kvalita a zdravotná neškodnosť napájacej vody a závlahovej vody a kvalita a bezpečnosť finálnych potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu.

       Kontrola cudzorodých látok je vykonávaná kontrolnými organizáciami - Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR a jej regionálnymi pracoviskami ustanovenými a postupujúcimi v zmysle platných legislatívnych predpisov pre výkon kontroly, pričom kontrola smeruje predovšetkým do potenciálne rizikových lokalít a komodít (t.j. s predpokladanou kontamináciou), za účelom zamedzenia možnosti prieniku zdraviu škodlivých potravín do predajných sietí, a  tým pádom aj k spotrebiteľovi. Výsledky kontroly cudzorodých látok slúžia k prijímaniu okamžitých opatrení.

         Monitoring cudzorodých látok je súčasťou celoslovenského projektu Monitoringu životného prostredia Slovenskej republiky, v rámci ktorého sa pravidelne a opakovane monitorujú vybrané lokality a komodity na území Slovenskej republiky s cieľom získať objektívne informácie o stave monitorovaných zložiek, vývoji zmien a trendov kontaminácie za určité časové obdobie, pričom výsledky monitoringu cudzorodých látok sú podkladom pre prijímanie preventívnych a dlhodobých opatrení.

        V rámci kontroly sledovania výskytu cudzorodých látok v pôde, vode, krmivách, surovinách a potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu sa v roku 2004 odobralo, spracovalo a vyhodnotilo 41 824 vzoriek potravín, pôdy, vody a krmív, pričom sa celkovo sledovalo 309 rôznych cudzorodých látok zo skupín - ťažké kovy, dusičnany, dusitany, polychlórované bifenyly, pesticídy, aditívne látky, rezíduá antibiotík, veterinárne liečivá, mykotoxíny a iné. Na základe zistených skutočností možno konštatovať nasledovné skutočnosti:

Ø      Pôdy SR sú kontaminované rizikovými látkami v relatívne neveľkej miere, najmä ak sa berie do úvahy, že veľká časť plošne najviac zastúpenej pôdy predstavuje lesné pôdy. Kontaminácia poľnohospodárskej pôdy v roku 2004 predstavovala 5,3 %, Táto kontaminácia je zapríčinená hlavne lokálnym, regionálnym, ale i globálnym vplyvom emisií z rôznych antropogénnych aktivít ako sú priemysel, energetika, kúrenie, doprava a poľnohospodárstvo.

Ø      Vo vodách sa zistil nevyhovujúci obsah v 9, 8% vzoriek, z čoho najväčší podiel tvoril obsah železa a mangánu. Tieto kovy bývajú často prítomné vo vode a sú príčinou jej zákalu. Ich pôvod môže byť v zásade dvojaký – prirodzený (oblasť výskytu železnej rudy), daný miestnym geologickým podložím alebo umelý, kedy ide o produkt korózie (týka sa predovšetkým železa). Obidva kovy patria do skupiny ťažkých kovov, ale na rozdiel od nich nie sú významné z hľadiska pôsobenia na zdravie. Zhoršujú iba organoleptické vlastnosti vody (údaje za pitnú vodu poskytol Výskumný ústav vodného hospodárstva v pôsobnosti MŽP SR).

Ø     Krmivá predstavujú významný článok pri kontrole kontaminantov a ich možného prieniku do organizmu hospodárskych zvierat. Z  tohto dôvodu výroba bezpečných, zdraviu neškodných potravín zo surovín živočíšneho pôvodu prakticky nie je možná bez dôkladnej a systematickej kontroly krmív. Pri kontrole krmív sa nadlimitné vzorky v roku 2004 vyskytli iba v dvanástich prípadoch, čo predstavuje menej ako 1 %, pričom pri krmivách z dovozu bolo zistených 2,1 % nevyhovujúcich vzoriek.

Zdravotná neškodnosť potravín si zasluhuje mimoriadnu pozornosť, pretože priamo ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva SR. Rôzne kontaminanty sú prirodzenou súčasťou nášho ekosystému a na minimalizovanie ich výskytu v potravinách sú potrebné osobitné opatrenia v celom potravinovom reťazci od kontroly pôdy a vstupov do pôdy cez fytosanitárnu a veterinárnu kontrolu a kontrolu krmív až po monitoring ďalších faktorov potravinového reťazca, ktoré s bezpečnosťou potravín úzko súvisia. Rezort pôdohospodárstva vo finálnej fáze zabezpečujem kontrolu potravín u výrobcov, v baliarňach, distribútorov a dopravcov, vo veľkoskladoch a prioritne v obchodnej sieti.

            V roku 2004 sa celkovo odobralo a analyzovalo na obsah cudzorodých látok viac ako 26 tisíc vzoriek z domácej produkcie a z dovozu, pričom nevyhovujúcich vzoriek bolo 1, 3 % z domácej produkcie (najviac vzoriek nevyhovelo na obsah dusičňanov v rýchlenej zelenine) a 1,4% z dovozu (najviac vzoriek nevyhovelo na obsah aditívnych látok). V roku 2004 sa celkovo v potravinách z domácej produkcie i z dovozu vykonalo 27 937 analýz vzoriek a sledovalo 84 rôznych pesticídov. Pričom napríklad  v komoditách ako obilie a obilne výrobky bolo sledovaných 40 druhov výrobkov, ovocie a ovocné výrobky - 31 druhov vrátane tropického ovocia a v komodite zelenina a zeleninové výrobky - 63 druhov zeleniny a zeleninových výrobkov.

Pri zistení nedostatkov inšpektori vykonávajú okamžité opatrenia za účelom stiahnuť rizikovú potravinu z trhu, aby sa takéto potraviny nedostali k spotrebiteľovi. Od vstupu SR do Európskej Únie, sú nevyhovujúce potraviny a krmivá z domácej produkcie i dovozu, ktoré by mohli ohroziť zdravie obyvateľov na trhu Spoločenstva, hlásené cez systém rýchlej výmeny informácií o potravinách a krmivách na Európsku Komisiu. Tým sa členské štáty vzájomne informujú o rizikových potravinách s cieľom prijať okamžité opatrenia a chrániť zdravie obyvateľov. V SR funkciu kontaktného miesta  pre Brusel pre hlásenie nevyhovujúcich potravín a krmív zabezpečuje Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Informácie sú k dispozícii na www.svssr.sk.

Cieľom monitoringu cudzorodých látok je získať objektívne údaje o kontaminácii potravín a krmív vo vzájomnej príčinnej súvislosti s kontamináciou životného prostredia SR na jednej strane a expozíciou obyvateľstva na strane druhej. V rámci monitoringu sa sledujú anorganické, organické kontaminanty a aditívne látky. Výber sledovaných parametrov bol realizovaný na základe zhodnotenia viacročných výsledkov plošnej kontroly cudzorodých látok v potravinách a hodnotenia cudzorodých látok z hľadiska hygienicko-toxikologickej závažnosti. Monitoring cudzorodých látok je zložený z troch samostatných subsystémov – Koordinovaného cieleného monitoringu, Monitoringu spotrebného koša a Monitoringu poľovnej zveri a rýb, pričom sa v roku 2004 celkovo analyzovalo 2834 vzoriek.

Ø      Cieľom Koordinovaného cieleného monitoringu je v reálnych podmienkach poľnohospodárskej prvovýroby zistiť vzájomný vzťah medzi stupňom kontaminácie poľnohospodárskej pôdy, závlahovej vody, napájacej vody, krmív, rastlinnej a živočíšnej produkcie. Monitorovanie sa v roku 2004 vykonávalo v 70 poľnohospodárskych subjektoch (v 49 okresoch), pričom sa analyzovali pôdne vzorky z 25 775 ha, vrátane rastlinnej produkcie z tejto pôdy.

Ø        Z celkového odobratého počtu vzoriek nevyhovelo na obsah cudzorodých látok 4, 5 % vzoriek a to najmä pôdy, pričom prestup kontaminácie na týchto pôdach do rastlinnej produkcie nebol štatisticky preukázateľný. Tak ako v predchádzajúcich rokoch pretrváva kontaminácia závlahovej vody v obsahu dusitanov. Vo všetkých sledovaných zložkách s výnimkou pôdy a surovín rastlinného pôvodu boli zisťované minimálne prekročenia povolených limitov ťažkých kovov.

Ø      Cieľom Monitoringu spotrebného koša je získať objektívne údaje o kontaminácii potravín v spotrebiteľskej sieti v lokalitách reprezentujúcich cca 20 000 obyvateľov a rôzne formy osídlenia. Reprezentatívne vzorky potravín podľa štatistických údajov zo spotreby potravín v SR sú odoberané v obchodnej sieti.

        V rámci tohto subsystému sa vyhodnocovanie získaných výsledkov zameriava na hodnotenie príjmu ťažkých kovov do organizmu človeka. Zistené hodnoty boli porovnávané s hodnotami povoleného tolerovateľného týždenného príjmu (PTWI), stanovenými FAO/WHO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo pri Organizácii Spojených národov/Svetová zdravotnícka organizácia). Z výsledkov vyplynulo, že ťažké kovy v našich potravinách vyčerpávajú povolený tolerovateľný týždenný príjem v rozmedzí od 2, 0 do 10, 8 %. Tieto čísla zreteľne hovoria o nízkej záťaži obyvateľstva SR ťažkými kovmi z potravín. Naše výsledky boli porovnávané i s dostupnými údajmi zo spotrebného koša s niektorými inými štátmi. V porovnaní s ostatnými vybranými krajinami možno Slovenskú republiku zaradiť medzi krajiny s nižšími hodnotami týždenného príjmu týchto ťažkých kovov do organizmu človeka.  

Parameter

Podiel na hodnote PTWI v SR

Podiel na hodnote PTWI v Dánsku

Podiel na hodnote PTWI v USA

Podiel na hodnote PTWI vo Veľkej Británii

Podiel na hodnote PTWI v Českej republike

Podiel na hodnote PTWI v Fínsko

Arzén

10.8 %

-

35.3%

42.0%

25.3%

-

kadmium

10.4 %

22 %

17.9%

17.0%

26.0%

16.0%

Ortuť

2.0 %

7 %

-

4.6%

1.6%

4.6%

Olovo

8.4 %

7 %

3.3%

13.2%

9.3%

9.3%

  Ø      Cieľom Monitoringu poľovnej zveri a rýb je získanie podkladov o hladinách kontaminantov a výskyte gastrointestinálnych a pľúcnych parazitov u srncov,  prípadne jeleňov odstrelených v monitorovaných revíroch; získanie podkladov o rádiometrických meraniach v komoditách ako sú huby a lišajníky, ktoré sú považované za ekologické indikátory prostredia a na základe nepriaznivých výsledkov v roku 2003 u rýb, sa program monitoringu poľovnej zveri v roku 2004 rozšíril o monitorovanie výskytu kontaminantov u rýb vo Východoslovenskom regióne tým, že sa do monitorovania zahrnuli ďalšie rieky.

Ako jedným z hlavných bioindikátorov znečistenia životného prostredia je voľne žijúca zver a ryby. Obsahy sledovaných chemických prvkov a polychlórovaných bifenylov v tomto druhu monitoringu poukazujú na znečistenie životného prostredia Slovenskej republiky. Celkovo bolo v roku 2004 odobratých 222 vzoriek, z  ktorých 32 % bolo nevyhovujúcich. Vo Východoslovenskom kraji boli indikované nálezy pozitívnych vzoriek polychlórovaných bifenylov v pravidelnom monitoringu poľovnej zveri a rýb, pričom na základe zistení boli ŠVPS SR prijaté okamžite adekvátne opatrenia.

Spracované údaje umožňujú špecifikovať potenciálne rizikové lokality, komodity a cudzorodé látky, ktoré sú najčastejším zdrojom kontaminácie v jednotlivých zložkách potravinového reťazca. Údaje z kontroly a monitoringu sú zasielané do programu GEMS (Global Environment Monitoring System pri WHO), ktorý združuje 75 štátov, vrátane Slovenskej republiky a celosvetovo vyhodnocuje záťaž obyvateľov faktormi životného prostredia.    

Monitorovacie aktivity potravinového reťazca rezort pôdohospodárstva SR zabezpečuje pravidelne už od roku 1986, čím deklaruje prioritný záujem o sledovanie cudzorodých látok, o prijímanie opatrení za účelom ich minimalizácie, a tým produkcie bezpečných potravín vo vzťahu k ochrane zdravia obyvateľstva.  

 

Vystavené 25. 10. 2005