Logo UVTIP Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva

PPA
Trenčianska 55
821 08 Bratislava

Tel.: +421 2 58243 263
Fax: + 421 2 53418 151
E-mail: LHana@apa.sk

 


Agro-potravinársky komplex po vstupe do EÚ

Vstup Slovenska do EÚ zastihol poľnohospodárov aj potravinárov nie dostatočne pripravených na členstvo v EÚ. Tesne pred vstupom potravinári finišovali s certifikovaním podnikov a v štátnej správe meškala akreditácia Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Najväčším hendikepom však bola nízka informovanosť širokej verejnosti o Spoločnej agrárnej politike a rozdieloch v spôsobe jej uplatňovania v EÚ – 15 a v nových členských krajinách. Mnohí ľudia si neuvedomujú pozície, že poľnohospodárska a potravinárska produkcia Slovenska v rámci rozšírenej EÚ nedosahuje pri väčšine komodít ani 1 % z celkovej produkcie EÚ-25. Pri súčasných globalizačných trendoch je trh s poľnohospodárskymi a potravinárskymi komoditami pod výrazným vplyvom silnejších susedov. Absolútne padla ochrana pred dovozmi z ostatných členských krajín, s ktorými sa uskutočňoval najväčší objem Slovenského agropotravinárskeho zahraničného obchodu. Za rok 2003 zahraničný obchodný obrat s agrokomoditami s krajinami súčasnej EÚ 25 dosiahol 84 %. Turbulencie na svetových trhoch, ktoré majú dopad na bývalé krajiny EÚ 15 sa s nepatrným oneskorením premietajú aj na našom trhu.

Hodnotenie dopadov vstupu SR do EÚ v čase písania tohto článku je zatiaľ predčasné pretože od 1.5.2004 sa zmenil spôsob evidencie zahraničného obchodu SR a prvé oficiálne výsledky budú k dispozícii až v júli. Z vývoja cien a situácie na trhu so základnými komoditami sa môžeme pokúsiť o krátkodobú prognózu vývoja základných poľnohospodárskych komodít.

Obilia by mal byť dostatok

Prvé odhady úrody obilovín v roku 2004 hovoria o prebytku 300 až 400 tis. ton. No každý poľnohospodár pred žatvou upiera denne oči k oblohe a sleduje správy o počasí. Po dvoch suchých rokoch prišiel rok výdatný na zrážky, čo sa môže prejaviť na kvalite, ktorá výrazne ovplyvní realizačnú cenu, ktorú pestovatelia môžu utŕžiť za celoročnú prácu. V prípade, že kvalita dorobeného zrna zodpovedá minimálnym parametrom pre intervenčný nákup by nemali podľahnúť tlaku priekupníkov, ktorí im ponúknu nižšiu cenu než je intervenčná. Pre hospodársky rok 2004/2005 je v EÚ stanovená intervenčná cena na úrovni 101,31 €/t, čo je v závislosti od výmenného kurzu slovenskej koruny približne 4 000 Sk/t.

Do intervencie môžu pestovatelia ponúknuť iba pšenicu, jačmeň, kukuricu a cirok. Vysoké zásoby raže v EÚ viedli k obmedzeniu možnosti predaja tejto obilniny do intervencie. Realizácia ponuky obilovín do intervencie je však iba záchrannou sieťou, ktorú poľnohospodári využijú len v prípade značnej nadúrody, aj to až od novembra. Na európskych trhoch sa po žatve očakáva cena potravinárskej pšenice na úrovni 116 – 117 €/t, čo sa pravdepodobne prejaví aj na našom domácom trhu znížením ceny potravinárskej pšenice z májového priemeru 5 876 Sk/t na očakávaných 4 500 Sk/t tesne po žatve. Ak by sa zníženie ceny premietlo v celej odbytovej vertikále, tak by o pätinu mali klesnúť ceny chleba a múky.

Ceny mäsa sa vrátia na normálnu úroveň

Už začiatkom júna sa v médiách objavili správy o zvyšovaní cien mäsa. Nikto však neupozornil, že pred dvoma rokmi dosahovali chovatelia ošípaných realizačné ceny 45 – 48 Sk/kg živej hmotnosti. V dôsledku odbytovej krízy vyvolanej obmedzením dovozu mäsa do Ruska, viac ako jeden a pol roka chovatelia ošípaných predávali svoju produkciu so stratou 500 až 1000 Sk za každú predanú ošípanú. V dôsledku nízkych cien dosiahli chovatelia ošípaných tržby asi o 1,3 mld. korún nižšie. Celkovú stratu v poľnohospodárstve za rok 2003 odhadoval Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva na úrovni približne 2,2 až 2,5 mld. korún, teda polovica z tejto straty ide práve na vrub nízkych realizačných cien za ošípané. Po vstupe Slovenska do EÚ sme mali pri prepočte cien na € najnižšie nákupné ceny ošípaných.

Situácia sa začala prudko meniť začiatkom júna po tom, ako Rusko rozhodlo o dočasnom zrušení požiadavky na jednotný európsky vývozný certifikát. Ak Únia do 1. 10. 2004 nezavedie jednotný exportný certifikát, hrozí opäť obmedzenie vývozu bravčového mäsa z EÚ. Únia do Ruska vyvážala približne polovicu svojej nadprodukcie bravčového mäsa.

Ďalším významným faktorom ovplyvňujúcim rast cien bravčového mäsa je, že sa približne o 10 % znížili počty prasníc a následne aj produkcia bravčového mäsa. Z domáceho trhu vypadli najmä producenti s nízkou úžitkovosťou a vysokými nákladmi. Pre spotrebiteľa bude šokom prudké zvyšovanie ceny z týždňa na týždeň. Je síce tlmené zmluvami s odbytovými reťazcami, ale v prípade vážneho nedostatku ani tieto nebudú môcť jednať z pozície “ak nám nedodáte, tak si dovezieme”. Naskladnené zásoby 93 tis. ton bravčového mäsa z I. štvrťroku, kedy únia podporovala súkromné skladovanie sa rýchlo minú a v júli už budú bitúnky čakať až ošípané “dorastú”.

Za rok 2003 a I. Q. 2004 sa žiadne ošípané a bravčové mäso zo Slovenska nevyviezli, naopak, boli sme čistým dovozcom bravčového mäsa a ošípaných. Situácia sa po vstupe do únie výrazne zmenila. Nedostatok, nízka cena a možnosť voľného pohybu tovarov spôsobili, že o slovenské ošípané bol odrazu záujem aj v okolitých krajinách.

Médiá problém cenových výkyvov na trhu s bravčovým mäsom niekedy interpretujú ako dohodu spracovateľov a inokedy chovateľov, ale práve na príklade bravčového mäsa je vidieť vplyv trhu na cenový vývoj a jeho efekt na substitučné hydinové mäso.

Z dlhodobého hľadiska sa v rozšírenej EÚ očakáva, že časť nadprodukcie sa umiestni v nových členských krajinách. Prebytok 1,1 mil. ton by týmto mal klesnúť na 0,8 až 0,9 mil. ton. Spotrebiteľ sa nemusí obávať nedostatku bravčového mäsa na trhu, iba si bude musieť zvyknúť na to, že Oravská slanina sa bude vyrábať z dánskych alebo nemeckých ošípaných.

Na trhu s hovädzím mäsom môžu ceny tiež posilňovať

Oddelenie podpory podnikania v poľnohospodárstve od dosahovanej produkcie povedie pravdepodobne k znižovaniu záujmu o chov hovädzieho dobytka (HD). Počty HD ku koncu roka 2003 klesli v porovnaní s rokom 2002 o 2,4 % na 593,2 tis. ks a počty dojníc sa v porovnaní s rovnaným obdobím znížili až o 6,3 % na 211,9 tis. ks. Zvyšovanie úžitkovosti dojníc pri stanovenej kvóte na výrobu kravského mlieka vyvoláva tlak na znižovanie počtu dojníc. Rovnakým tempom však nepribúdajú kravy bez trhovej produkcie mlieka a tak sa z pozície netto exportéra hovädzieho dobytka a mäsa staneme v krátkom čase netto importérom podobne ako EÚ v roku 2003, kedy prvýkrát dovozy hovädzieho mäsa do únie prevýšili vývozy asi o 400 tis. ton. Vzhľadom na nižšie ceny mäsa z kráv je práve o toto mäso vyšší záujem a očakávame, že postupne, aj keď pomalšie ako pri bravčovom mäse sa bude jeho cena zvyšovať. Záujem o kvalitné hovädzie mäso z mladých býkov bude mať najmä finančne silnejšia vrstva obyvateľstva a tak sa nedá očakávať významný nárast spotreby hovädzieho mäsa na 1 obyvateľa, skôr naopak spotreba hovädzieho mäsa bude ešte mierne klesať. Chýba tu výraznejšia podpora odbytu hovädzieho mäsa a samozrejme jeho cenová dostupnosť pre domácnosti s nižšími príjmami. Dôkazom toho je Kanada, kde ako v jedinej krajine sa po zistení choroby BSE v minulom roku zvýšila spotreba hovädzieho mäsa. Cena hovädzieho mäsa výrazne klesla, ale spotrebitelia ovplyvnení mediálnou kampaňou sa neobávali lacnejšieho mäsa, ktoré malo navyše lepšiu úroveň veterinárnej kontroly ako pred prvým výskytom tejto choroby v krajine.

Cena mlieka sa na Slovensku bude zvyšovať

V rámci Spoločnej agrárnej politiky EÚ by sa mala cena surového kravského mlieka pohybovať na úrovni 12 až 12,50 Sk/l. Rozšírením únie sa aj producenti mlieka v krajinách susediacich s pristupujúcimi krajinami, najmä Nemecko, dostali do cenového tlaku. Sú vydieraní spracovateľmi s tým, že si dovezú lacnejšie mlieko z ČR, kde sa cena pohybuje v priemere na úrovni 9,95 Sk/l. Na Slovensku máme však ešte nižšiu nákupnú cenu surového kravského mlieka a tak očakávame, bez ohľadu na to či bude rásť kúpyschopnosť obyvateľstva, zvyšovanie nákupnej ceny surového kravského mlieka. V opačnom prípade budú mlieko nakupovať mliekarne zo susedných krajín ako ČR a Maďarsko a Slovensko sa stane dovozcom mliečnych výrobkov napriek tomu, že v minulosti práve mliečne výrobky boli významným exportným artiklom. Trh s mliečnymi výrobkami bude tiež pod výrazným tlakom poľských producentov mliečnych výrobkov, nakoľko ich nákupná cena mlieka od chovateľov je o tretinu nižšia ako u nás.

Zvyšovanie ceny mlieka sa premietne do ceny mliekarenských výrobkov. Ak spracovatelia nedokážu celú výrobu zrealizovať na európskom trhu, budú mať možnosť ponúknuť časť nadprodukcie do intervencie (maslo a sušené mlieko) alebo na export. Trh s mliekarenskými výrobkami patrí medzi najviac medzinárodne prepojené odvetvia spracovateľského priemyslu. Dá sa očakávať, že v rámci boja o surovinu s cieľom odstaviť konkurenciu budú mliekarne zvyšovať nákupné ceny aj na domácom trhu.

Zo strednodobého pohľadu budú priemerné ceny surového kravského mlieka v EÚ klesať následkom znižovania intervenčných cien masla a sušeného mlieka naplánovaného do roku 2007. Od polovice roka 2007 by sa cena za mlieko platená producentom mohla ustáliť na úrovni približne 10 Sk/l. Je však možné, že vstup nových členov do EÚ tento proces urýchli. Mliečne výrobky sú však komoditou, ktorej spotreba je výrazne závislá od kúpyschopnosti obyvateľstva. S priemernou ročnou spotrebou 165 litrov mlieka na obyvateľa výrazne zaostávame za spotrebou v okolitých krajinách, ako aj odporúčanou ročnou spotrebou mlieka, ktorá je aspoň 220 litrov na obyvateľa.

Ovocie a zelenina bude pod tlakom silnejších susedov

Trh s ovocím a zeleninou v EÚ bude pod výrazným tlakom. Zjednodušenie dodávok tovaru, odpadnutie čakacích dôb na hraniciach zvýši možnosti presunu prebytkov produkcie medzi členskými krajinami, s ktorými sme v minulosti realizovali viac ako 80 % zahraničného obchodu s týmito komoditami. Silní producenti jabĺk ako Poľsko zaplavia svojimi jablkami trh nielen v Nemecku, ale aj v Čechách a na Slovensku. Paradajky a papriky sa budú tiež bez väčších problémov dovážať z južnejších krajín, kde skôr dozrievajú. Pri týchto komoditách je nesmierne dôležité mať včas správne informácie o situácii na trhu. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi neočakávame výrazne odlišný vývoj cien ovocia a zeleniny. Profitovať budú najmä tí producenti, ktorým sa podarí prísť na trh medzi prvými. So zvyšovaním ponuky v sezóne budú ceny pravdepodobne klesať rýchlejšie, než sme boli doteraz zvyknutí.

Slovenský výber 7-8/04

Vystavené 31. 8. 2004

Autor textu: Ing. Ladislav Hána