logo SPU
Centrum výskumu rastlinnej výroby, Piešťany
Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
e-mail: buso@vurv.sk
 
 


Zhutnenie pôdy stále problematické

Zhutnenie pôdy (kompakcia) predstavuje, nielen v podmienkach Slovenska, významný degradačný proces. V SR je potenciálne kompakciou ohrozených okolo 40% výmery pôdy (približne 800 tisíc ha poľnohospodárskej pôdy). To sa prejavuje na penetrometrickom, ale aj orbovom odpore pôdy, čo má vplyv na prenikanie koreňov do pôdy a v konečnom dôsledku i na jej obrábateľnosť. Za posledných 30 rokov sa orbový odpor výrazne zvýšil, čo svedčí o zhoršení fyzikálneho stavu a biologickej činnosti pôdy.

Nadmerné zhutnenie pôdy (kompakcia) má za následok zníženie pôdnej úrodnosti v podobe zhoršených fyzikálnych, chemických a biologických vlastností pôdy.

Od toho sa odvíja i ďalší proces degradácie pôdy v podobe zlého hospodárenia s vodou (zvýšená objemová hmotnosť, nižšia pórovitosť, zamokrenie, rýchly odtok z plochy, erózia), vysokého mechanického odporu prenikajúcich koreňov rastlín, ale i pracovného náradia mechanizmov na obrábanie pôdy. Taktiež sú prerušené póry, brzdí sa pohyb vody a plynov, čo má za následok zníženú dostupnosť kyslíka a vody pre korene rastlín.

Problém zhutnenia je teda veľmi aktuálny.

Podľa Zákona 220/2004 Z. z. § 6 je zhutnenie poľnohospodárskej pôdy nepriaznivý stav poľnohospodárskej pôdy zapríčinený zvýšením objemovej hmotnosti. Zhutnenie poľnohospodárskej pôdy vzniká v dôsledku nesprávnych osevných postupov a postupov hnojenia, nedostatočného vápnenia a nesprávneho používania poľnohospodárskej techniky.

V CVRV - VÚRV Piešťany sa už viacero rokov zaoberáme sledovaním zhutnenia pôdy pri rôznych spôsoboch jej obrábania: konvenčnom, minimalizačnom, nastielacom a bezorbovom.

Environmentálne priaznivé a ekonomicky prosperujúce minimalizačné a pôdooochranné technológie využívajú taký manažment hospodárenia na pôde, ktorý prispieva cielene k zlepšeniu indikátorov kvality pôdneho prostredia.

V rokoch 2007 - 2008 sme realizovali na pozemkoch CVRV - VÚRV Piešťany, výskumnom pracovisku Borovce poľný polyfaktorový pokus. Pôda na pokusnom stanovišti je hlinitá degradovaná černozem, podľa pedologického členenia hlboká, so zrnitosťou (pôdnym druhom): stredne ťažká - hlinitá až veľmi ťažká - ílovitá. Vyskytujúce sa pôdne druhy: fluvizem, černozem hnedozemná na spraši s hĺbkou humusového horizontu 400 - 500 mm, so strednou zásobou P a K a neutrálnou až slabo kyslou pôdnou reakciou. Obsah humusu v orničnom profile je stredný, v podorničných horizontoch je nízky.

Zhutnenie pri jednotlivých spôsoboch obrábania pôdy sme sledovali v štvorhonovom osevnom postupe: pšenica letná forma ozimná, kukurica siata na zrno, jačmeň siaty jarný, sója fazuľová. Osevný postup čiastočne odráža súčasný podiel pestovateľských plôch obilnín na Slovensku (viac ako 50 %), zastúpenie jednej bôbovitej plodiny a jednej obilniny, ktorá je ošetrovaná ako okopanina - kukurice siatej na zrno.

Podľa spôsobu obrábania sme použili viacero druhov sejačiek: Amazone, Great Plains, Horsch Concord, Kinze.

Na meranie zhutnenia (kompakcie) pôdy sme používali prístroj Penetrologger holandskej firmy Eijkelkamp Agrisearch Equipment. Ním sme určili zhutnenie (v MPa) až do hĺbky 0,80 m.

Tab. 1: Limitné hodnoty penetrometrického odporu zhutnenej poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č. 220/2007 Z. z.

Pôdna vlastnosť
Pôdny druh (zrnitosť pôdy, textúra)
Ílovitá
Ílovito - hlinitá
Hlinitá
Piesočnato - hlinitá
Hlinito - piesočnatá
Piesočnatá
Penetrometrický odpor (MPa)
2,8 - 3,2
3,2 - 3,7
3,7 - 4,2
4,5 - 5,0
5,5
6,0

V roku 2007, kedy sledovaných päť týždňov bolo poveternostne veľmi rozdielnych v porovnaní s klimatickým normálom, suchý apríl mal za následok prudké zvyšovanie sa zhutnenia pri konvenčnej technológii, keď pri meraní druhého mája sme zaznamenali hodnotu viac ako 4 MPa! (Graf 1), čo možno považovať za číslo prekračujúce limitné hodnoty podľa zákona č. 220/2007 Z. z. pre daný pôdny druh (Tab. 1). Svoj podiel na tom malo i nulové množstvo zrážok počas celého apríla. V čase nedostatku vlahy a nadbytku teploty stúpali i hodnoty zhutnenia pôdy pri minimalizačnej a nastielacej technológii, nie však tak prudko ako pri konvenčnej technológii, pri ktorej zhutnenie bolo v začiatku sledovania najnižšia (Graf 1). S nástupom dostatku vlahy sa pri všetkých spôsoboch obrábania vrátilo zhutnenie na hodnoty okolo 3 MPa.

Graf 1:

Čo z pokusov teda vychádza?

  • Zhutnenie pôdy bolo nižšie v pôdoochranných a minimalizačných technológiách.
  • Ak je jar z pohľadu vlahy vyrovnanejšia, zhutnenie nie je také výrazné.
  • Minimalizačná a pôdoochranné technológie sú v klimaticky horších ročníkoch vhodnejšie z pohľadu zhutnenia pôdy.

A čo robiť pre to, aby sme regulovali utuženosť pôdy?

Odporúčaní je viacero:

  • tvoriť také osevné postupy, kedy budú dodržané zásady striedania plodín, využívať hlbokokoreniace plodiny
  • využívať organické, zelené hnojenie, vápnenie
  • k ťahaným alebo neseným strojom zapájať dostatočne silné ťahové prostriedky, aby nedochádzalo k ich prešmykovaniu
  • na to nadväzuje i rýchlosť pojazdu mechanizačných prostriedkov po poli
  • nevstupovať s mechanizmami na pozemok pri nadmernej vlhkostí pôdy
  • snažiť sa obmedziť prejazdy po poli (najmä pri pestovaní koreňových plodín)
  • využívať koľajové medziriadky
  • znižovať tlak na pôdu - rozloženie na viacero osí, regulácia tlaku v pneumatikách, dvojmontáže, pásové traktory - za posledných 30 rokov hmotnosť mechanizmov a dopravných prostriedkov využívaných v poľnohospodárstve vzrástla o 50 až 150 %

Preto, i z pohľadu zhutnenia pôdy, odporúčame pri zavádzaní technológií minimálneho alebo pôdoochranného obrábania dodržať nasledovný postup:

  1. Zhromaždiť poznatky o celom systéme hospodárenia na pôde, osobitne s dôrazom na boj proti burinám.
  2. Vykonať analýzu pôdnych podmienok (obsah živín, pH, zhutnenie pôdy).
  3. Vyhnúť sa zavádzaniu takýchto technológií na zle odvodnených pôdach a na poliach s problémovými burinami alebo škodcami.
  4. Odstrániť nežiaduce zhutnenie pôdy a koľaje po traktoroch, resp. dopravných prostriedkoch.
  5. Vyrovnať mikroreliéf povrchu poľa.
  6. Zabezpečiť pokrytie povrchu poľa.
  7. Využívať technické prostriedky - stroje, vhodné na prácu v neobrobenej, resp. čiastočne obrobenej pôde.
  8. Začať s postupnými krokmi (10% z celkovej výmery) a len na suchých stanovištiach.
  9. Využívať nízkotlakové široké pneumatiky na strojoch, aby nedochádzalo k novému zhutňovaniu pôdy a k vytváraniu koľají.
  10. Venovať osobitnú pozornosť osevnému postupu a systému striedania plodín.
  11. Sledovať vývoj týchto technológií a oboznamovať sa so skúsenosťami iných pestovateľov.

 

Ukážka práce s penetrometrom
foto autor
Prístroj na meranie zhutnenia pôdy Penetrologger
foto autor

Vystavené 1.2.2011

Autor textu: Ing. Rastislav Bušo, PhD.