logo VÚPOP
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy
Regionálne pracovisko Banská Bystrica
Mládežnícka 36
974 04 Banská Bystrica
e-mail: b.palka@vupop.sk
 
 

Základné pôdne a morfometrické charakteristiky Žilinského samosprávneho kraja

V poradí tretím najväčším krajom Slovenskej republiky, s rozlohou 6788 km2, je Žilinský samosprávny kraj, nachádzajúci sa na severe stredného Slovenska. Na severozápade hraničí s Českou republikou, na severe s Poľskom, na východe s Prešovským, na juhu s Banskobystrickým a na juhozápade s Trenčianským krajom.

Na jeho území, ktoré tvorí 11 okresov (Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovký Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Žilina) žije 697 502 obyvateľov ( stav k 31. decembru 2009). Z pohľadu historických oblastí do tohto kraja patria Kysuce, Liptov, Orava a Turiec.

Územie je pomerne hornaté a z geomorfologického hľadiska spadá do Západných Karpát. Rieka Váh ho rozdeľuje na severozápadné Slovensko-moravské Karpaty (Javorníky, Biele Karpaty) a juhovýchodnú Fatransko-tatranskú oblasť (Malá Fatra, Strážovské vrchy). Tieto horské masívy sú pomerne mladé, pretože sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Pôvodné morské sedimenty, boli pohybmi príkrovov vyzdvihnuté a neskôr sa z nich vytvorili impozantné údolia.

Hornatému charakteru územia zodpovedá nižšia kvalita pôd, o čom svedčí aj percentuálne zastúpenie pôdnych typov (Mapa 1).

Mapa 1: Pôdne typy

Na tomto území percentuálne vysoko prevládajú kambizeme, ktoré tvoria viac ako 60 % výmery poľnohospodárskej pôdy tohto kraja (Tab.1).

Tab. 1

Pôdne typy
%
Čiernice
1,9
Organozeme
0,3
Fluvizeme
7,6
Gleje
1,5
Kambizeme
60,5
Litozeme, Rankre
0,1
Luvizeme
1,6
Podzoly
0,2
Pseudogleje
11,1
Rendziny
11,3
Regozeme
1,5
Pôdy na zrázoch
2,4

Zároveň sú aj najčastejšie sa vyskytujúcim pôdnym typom celej SR. Za nimi s výrazne nižším podielom nasledujú pseudogleje a rendziny, ktoré z pohľadu produkčného poteniálu patria medzi menej úrodné pôdne typy. Rendziny sú obyčajne plytké pôdy s vyšším obsahom skeletu, ktoré sú práve z tohto dôvodu pomerne náročné na obhospodarovanie a z veľkej časti sú využívané ako horské pasienky. Sú to pôdy vyvinuté na karbonátových substrátoch a preto sa ich pôdna reakcia na rozdiel od pseudogleje pohybuje v oblasti neutrálnej až mierne zásaditej. Hospodárenie na pôdnom type pseudoglej nesie so sebou zase problémy súvisiace s nadmernou vlhkosťou pôdneho profilu. Sú to pôdy vyvinuté na nepriepustných vrstvách, ktoré zabraňujú odtoku perkolujúcej vody.

Z pohľadu zrnitostného zloženia pôd v tomto kraji prevladajú stredne ťažké pôdy s percentuálnym podielom 52 % (Tab. 2).

Tab. 2

Pôdne druhy
%
Ľahké pôdy
3,1
Stredne ťažké pôdy - ľahšie
23,8
Stredne ťažké pôdy
52,6
Ťažké pôdy
20,4
Veľmi ťažké pôdy
0,1

Viac ako 70% týchto pôd sa nachádza na svahoch nad 7°, s tým, že až 20% pôd sa nachádza na zrázoch (svahovitosť nad 25°) (Tab.3).

Tab. 3

Svahovitosť
%
Expozícia
%
0-3°
12,7
sever
26,4
3-7°
11,9
východ
23,7
7-12°
17,4
juh
24,5
12-17°
17
západ
25,4
17-25°
20,4
nad 25°
20,6

Z týchto charakteristík je zrejmé, že v tomto kraji sa vyskytujú pôdy s nižším produkčným poteniálom, čomu zodpovedá aj zloženie druhov pozemkov (LPIS), z ktorých trvalé trávne porasty zaberajú takmer 70% (Tab. 4).

Tab. 4

Druh pozemku (LPIS)
%
orné pôdy
32,2
ovocné sady
0,1
trvalé trávne porasty
67,7

Tieto zistenia dopĺňajú aj výsledky hodnotenia kvalitatívnych skupín pôdy. V tomto kraji je iba 0,1% zákonom chránených pôd, ktoré patria do skupín 1-4. Takmer všetka pôda poľnohospodárskeho pôdneho fondu Žilinského kraja patrí do skupín 5-9, pričom až viac ako 40% sa nachádza v skupinách najnižšej kvality 8 a 9 (Tab. 5, Mapa 2).

Tab. 5

Skupina kvality pôdy
%
1
0
2
0
3
0
4
0,1
5
6,8
6
19,7
7
30,8
8
16
9
26,6

Mapa 2: Skupiny kvality pôdy

Z hľadiska hodnotenia produkčného potenciálu až 90 % pôd nepresahuje v rámci 100-bodovej stupnice hranicu 50 bodov (Tab. 6, Mapa 3).

Tab. 6

LFA
%
oblasti nezaradené do LFA
0
horské oblasti
90,2
ostatné znevýhodnené oblasti
3,3
oblasti so špecifickými nevýhodami
6,5

Mapa 3: Produkčný potenciál

Poľnohospodári hospodáriaci v tomto kraji navyše na 26,5 % výmery poľnohospodárskej pôdy (Mapa 4) musia dodržiavať obmedzenia vyplývajúce z nitrátovej smernice, pričom 65% tejto výmery spadá do kategórie A (Tab. 7).

Mapa 4: Nitrátová direktíva

Tab. 7

Nitrátová direktíva
%
kategória A
65,3
kategória B
25,5
kategória C
9,2

Môžu si však požiadať o kompenzačné vyrovnávacie platby za hospodárenie v znevýhodnených oblastiach (LFA), keďže celá výmera poľnohospodárskej pôdy tohto kraja spadá do niektorej z týchto oblastí (Mapa 5, Tab. 8).

Mapa 5: Znevýhodnené oblasti (LFA)

Tab. 8

Produkčný potenciál (bodové hodnoty)
%
1 - 10
1,7
11 - 20
21,4
21 - 30
19,6
31 - 40
30,4
41 - 50
20
51 - 60
4,6
61 - 70
1,8
71 - 80
0,5
81 - 90
0
91 - 100
0

Až 90,2 % týchto pôd patrí do horských oblastí. Ak tento údaj spojíme s údajmi o svahovitosti z Tab. 3 je zrejmé, že v tomto kraji na veľkej ploche poľnohospodárskej pôdy je zvýšené riziko erózie (Mapa 6).

Mapa 6: Potenciálna vodná erózia

V súčasnej dobe sa erózia pôdy zaraďuje k vážnym degradačným rizikám priamo vplývajúcim na znižovanie produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd. Pri eróznom procese dochádza k stratám najúrodnejšej (biologicky aktívnej) vrstvy pôdy, čo má za následok výrazné znižovanie obsahu prístupných živín a organickej hmoty.

Na intenzitu erózie a jej plošné rozšírenie významne vplývajú predovšetkým pôdne charakteristiky, klimatické podmienky a charakter reliéfu záujmového regiónu. Z tohto pohľadu členitý reliéf Žilinského kraja, prevládajúce zastúpenie stredne ťažkých pôd kambizemného typu zaraďujú tento región medzi regióny, ktoré sú náchylnejšie na vznik a priebeh procesov erózie pôdy.

Potenciálne ohrozenejšie sú pôdy nachádzajúce sa na výraznejších svahoch horských a podhorských oblastí. Potvrdzuje to aj plošná výmera kategórie vysokej a extrémnej potenciálnej vodnej erózie, ktorá predstavuje až 57,6 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy Žilinského kraja (tab.9). V zmysle zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy (220/2004 Z.z.) je žiaduce minimalizovanie degradačného vplyvu erózie na pôdu využívaním vhodných protieróznych opatrení a postupov.

Tab. 9

Potenciálna vodná erózia
%
Žiadna až nízka
32,9
Stredná
9,5
Vysoká
20,7
Extrémna
36,9

Vystavené: 14.12.2010

Autori textu: Katarína Orságová; Ján Styk; Slávka Bohunčáková; Boris Pálka