logo VÚPOP
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy
Regionálne pracovisko Banská Bystrica
Mládežnícka 36
974 04 Banská Bystrica
e-mail: b.palka@vupop.sk
 
 

Základné pôdne a morfometrické charakteristiky Trnavského samosprávneho kraja

Priaznivý demografický potenciál, strategická geografická poloha, dlhoročné tradície kúpeľníctva a priaznivé klimatické podmienky - to všetko sú pozitíva, ktoré do vienka dostal Trnavský samosprávny kraj. Na juhozápade hraničí s Bratislavským krajom, na západe s Rakúskom, na juhu s Maďarskom, na východe s Nitrianskym krajom, na severe s Trenčianskym krajom a Českou republikou.

S celkovou rozlohou 4 174,2 km2 tvorí 8,5 % z rozlohy Slovenskej republiky. Toto územie pozostáva zo siedmich okresov (Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica, Trnava), ktoré spoluvytvárajú tri svojrázne regióny. Na severozápade je to región Záhorie, v centrálnej časti Trnavský región a na juhu oblasť Žitného ostrova.

Veľmi dobré klimatické a pôdne podmienky, najmä v centrálnej oblasti, mali priaznivý vplyv na rozvoj tohto regiónu, ktorý bol pomerne husto osídlený už v 13. storočí. Na tomto území prevládali roľnícke alebo vinohradnícke sídla. Vystriedalo sa tu mnoho národov a kultúr. Kelti, Germáni, Slovania a na juhu starí Maďari osídľovali najmä nížinné oblasti. Centrom tohto regiónu je mesto Trnava, ale o jeho slávu sa v nemalej miere zaslúžili aj Piešťany, ktoré už v 19. st. boli svetoznámym kúpeľným mestom.

Trnavský kraj je výnimočný nielen pre svoju históriu, ale pre poľnohospodárov hlavne kvôli jeho kvalitným pôdam. V tomto kraji sa nachádza 13 pôdnych typov, z ktorých najväčšie zastúpenie majú černozeme a čiernice (Tab. 1).

Tab. 1

Pôdne typy
%
Čiernice
18,97
Černozeme
35,95
Fluvizeme
15,23
Gleje
0,16
Hnedozeme
12,17
Kambizeme
3,45
Kultizeme
0,13
Litozeme, Rankre
0,02
Luvizeme
0,37
Organozeme
0,86
Pseudogleje
0,58
Rendziny
1,31
Regozeme
10,8

Černozeme sú hlboké, spravidla bezskeletnaté pôdy s prevažne hlinitou textúrou. Ich vývoj sa začal už v neolite (pred 5-7 tisíc rokmi). Tieto pôdy boli odlesňovaním chránené a stabilizované pred ďalšími pôdotvornými procesmi vyvolávanými zmenami klímy. Pôdotvorným substrátom sú prevažne spraše a príbuzné nespevnené sedimenty a staré karbonátové aluviálne sedimenty. Najvhodnejšie sú pre pestovanie pšenice, cukrovej repy, kukurice, ďateliny, strukovín, olejnín a i. Limitujúcim faktorom úrodnosti černozemí je často dostatok vody prístupnej pre rastliny. Černozeme možno považovať za významné kultúrne dedičstvo našej krajiny aj z dôvodu ich dôležitej funkcie pri ochrane kvality podzemných vôd Žitného ostrova.

V nivách riek Dunaj, Malý Dunaj, Váh, Myjava nachádzame fluvizeme (Mapa 1). Za predpokladu nízkej hladiny podzemnej vody sú tieto pôdy vhodné na pestovanie obilnín, technických plodín ale aj okopanín.

Mapa 1: Pôdne typy

Z poľnohospodárskej pôdy Trnavského kraja majú hnedozeme viac ako 12% zastúpenie. Ak sa dodržiavajú správne zásady obrábania a hnojenia, stávajú sa hnedozeme vhodnou pôdou pre pestovanie širšieho sortimentu rastlín - hlavne obilnín.

Z hľadiska pôdnych druhov majú najväčšie zastúpenie stredne ťažké pôdy (Tab.2). Tieto pôdy sú z najvhodnejšie pre poľnohospodársku výrobu - pestovanie plodín.

Tab. 2

Pôdne druhy
%
Ľahké pôdy
9,1
Stredne ťažké pôdy - ľahšie
6,6
Stredne ťažké pôdy
68,3
Ťažké pôdy
14,1
Veľmi ťažké pôdy
1,9

Podľa LPIS (register poľnohospodárskej pôdy) predstavuje zornenie poľnohospodárskych pôd Trnavského kraja až 96 % (Tab.3).

Tab. 3

Druh pozemku (LPIS)
%
orné pôdy
96
vinice
1
ovocné sady
1
trvalé trávne porasty
3

Reliéf kraja je prevažne rovinatý s prevahou južných a východných expozícií svahov (Tab. 4.).

Tab. 4

Svahovitosť
%
Expozícia
%
0-3°
74,83
sever
20,50
3-7°
13,65
východ
26,93
7-12°
6,53
juh
27,32
12-17°
2,78
západ
25,25
17-25°
1,69
nad 25°
0,52

V oblasti Malých Karpát a Považského Inovca nachádzame svahovitejšie územie so sklonom nad 12 stupňov.

Na základe Nariadení vlády SR z roku 2003 boli na území SR vyčlenené zraniteľné oblasti z hľadiska ochrany vodných zdrojov. Poľnohospodárske subjekty hospodáriace v spomínaných územiach sú povinné rešpektovať osobitné zásady hospodárenia. "Nitrátová direktíva" je súborom opatrení smerujúcich k zníženiu možností znečistenia vodných zdrojov (povrchové aj podzemné) dusičnanmi, ktoré môžu pochádzať z minerálnych a hospodárskych hnojív, a to vtedy, keď sú aplikované v nadmerných dávkach a v nesprávnom čase, alebo keď sú zle uskladňované. Vzhľadom na stupeň obmedzenia sú vyčlenené kategórie A,B,C, pričom kategória A sú oblasti s najnižším stupňom obmedzenia a kategória C znamená najvyššie obmedzenie. Zaradenie poľnohospodárskych pôd Trnavského kraja do kategórií nitrátovej smernice je uvedené v tabuľke 5 a priestorovo znázornené na mape 2.

Tab. 5

Nitrátová direktíva
%
kategória A
39,2
kategória B
47,2
kategória C
13,6

Mapa 2: Nitrátová direktíva

Erózia pôdy ako fyzikálny proces je v posledných desaťročiach výrazne akcelerovaný neuváženým obhospodarovaním poľnohospodárskej pôdy. Negatívum erózie spočíva v strate najúrodnejšej vrstvy pôdy spolu s organickou hmotou a živinami.

V širšom kontexte môžeme konštatovať, že v dôsledku prítomnosti intenzívnej erózie na poľnohospodárskej pôde dochádza k zhoršovaniu celkového potenciálu územia a kvality života v ňom.

Svahovitosť územia resp. jeho členitosť (tab. 4) patrí k významným faktorom vplývajúcim na intenzitu erózie a jej plošnú distribúciu. Územie s prevahou výraznejších svahov má vyššie riziko k vzniku a priebehu pôdnej erózie. Prevažne rovinatý reliéf Trnavského kraja pozitívne vplýva na relatívne nízky výskyt potenciálnej erózie pôdy (Mapa 3).

Mapa 3: Potenciálna vodná erózia

Len 13,4% výmery poľnohospodárskej pôdy je ovplyvnené eróziou rôznej intenzity (od strednej až po extrémnu) (Tab. 6).

Tab. 6

Potenciálna vodná erózia
%
Žiadna až nízka
86,6
Stredná
6,7
Vysoká
5,2
Extrémna
1,5

Podľa zákona č. 220/2004 Z.z. sa poľnohospodárska pôda na základe bonity zaraďuje do 9 skupín kvality pôdy (Mapa 4).

Mapa 4: Skupiny kvality pôdy

Chránené pôdy, čo je 1 - 4 skupina kvality, tvoria 64,8% (Tab.7). Nemožno ich použiť na nepoľnohospodárske účely iba v nevyhnutných prípadoch, ak nie je možné alternatívne riešenie.

Tab. 7

Skupina kvality pôdy
%
1
17,6
2
27,6
3
13,5
4
6,1
5
10,2
6
17,0
7
5,5
8
1,5
9
1,0

Vysokú kvalitu poľnohospodárskych pôd Trnavského kraja dokazuje aj fakt, že takmer 90 % nespadá do poľnohospodársky znevýhodnených oblastí LFA (Mapa 5).

Mapa 5: Znevýhodnené oblasti (LFA)

Zamokrené, extrémne suché, skeletovité alebo málo produkčné pôdy sú zaradené do oblastí so špecifickými nevýhodami. V Trnavskom kraji ich evidujeme iba na 10% výmery poľnohospodárskej pôdy (Tab.8).

Tab. 8

LFA
%
oblasti nezaradené do LFA
89,7
horské oblasti
0,2
ostatné znevýhodnené oblasti
0,01
oblasti so špecifickými nevýhodami
10,1

Vystavené: 12.7. 2010

Autori textu: Slávka Bohunčáková; Boris Pálka; Katarína Orságová; Ján Styk