logo VÚPOP
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy
Regionálne pracovisko Banská Bystrica
Mládežnícka 36
974 04 Banská Bystrica
e-mail: b.palka@vupop.sk
 
 

Základné pôdne a morfometrické charakteristiky Trenčianskeho samosprávneho kraja

Trenčiansky samosprávny kraj sa rozprestiera v údolí dvoch riek - stredného toku Váhu a horného toku rieky Nitry. Na západe susedí so Zlínskym krajom (Česká republika), na severovýchode so Žilinským, na východe s Banskobystrickým samosprávnym krajom a na juhu s Trnavským a Nitrianskym samosprávnym krajom.

Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina. Celková rozloha kraja 4502 km2 je rozčlenená do deviatich okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín. Strážovské vrchy sú pre ojedinelý povrchový tvar a mimoriadne bohatstvo fauny a flóry chránenou krajinnou oblasťou, ktorá sa v kraji rozprestiera na území štyroch okresov (Považská Bystrica, Púchov, Ilava a Prievidza). Rozsiahlou chránenou krajinnou oblasťou sú aj Biele Karpaty, na ich úpätí dominujú Vršatecké bradlá. Na juhozápade zasahujú na územie kraja aj výbežky Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a z juhu Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Poľnohospodári preto musia v hospodárení dodržiavať množstvo obmedzení vyplývajúce z druhého stupňa ochrany prírody, ktorý platí v chránených krajinných oblastiach.

Polovicu poľnohospodárskych pôd Trenčianskeho kraja tvoria kambizeme a fluvizeme, ktoré už boli bližšie charakterizované v rámci zastúpenia pôdnych typov v ostatných krajoch. V poradí tretím najzastúpenejším pôdnym typom sú rendziny (tab.1, Mapa 1).

Tab. 1

Pôdne typy
%
Čiernice
3,1
Černozeme
0,1
Fluvizeme
17,7
Gleje
0,2
Hnedozeme
12,6
Kambizeme
34,7
Litozeme, Rankre
0,5
Luvizeme
6,5
Pseudogleje
8,9
Rendziny
12,9
Regozeme
1,8
Pôdy na zrázoch
1

Mapa 1: Pôdne typy

Obyčajne ide o plytké a štrkovité pôdy vyvinuté na zvetralinách pevných karbonátových hornín. Pri ich vývoji dominuje mačinový pôdotvorný proces, až po procesy akumulácie a stabilizácie humusu. Pre malý podiel nerozpustných minerálov sa u rendzín tvorí humusový horizont pomalšie ako u iných pôdnych jednotiek, a preto v porovnaní s ostatnými pôdami s molickým A-horizontom je táto pôda z dôvodu nižšej mocnosti tohto horizontu menej úrodná. Priemerný obsah humusu v A-horizontoch je vysoký s nadbytkom vápnika a horčíka, ale s nedostatkom ďalších živín a rôznym obsahom skeletu. Rendziny môžu byť charakterizované ako produkčné orné pôdy, ak ide o pôdy na svahoch s menším sklonom, ale aj ako málo produkčné trvalé trávne porasty v svahovitejších oblastiach. Svedčí o tom široké rozpätie produkčného potenciálu, kde v rámci 100 bodovej stupnice dosahujú 10 - 55 bodov (tab.2, Mapa 2).Vyššie bodové hodnoty majú kvalitnejšie a vysoko produkčné pôdy. Ich produkčný potenciál vyjadruje predpoklad pre vysokú produkciu biomasy s relatívne nízkymi ekonomickými vkladmi na jej dosiahnutie.

Tab. 2

Produkčný potenciál (bodové hodnoty)
%
1 - 10
1
11 - 20
2,7
21 - 30
20
31 - 40
9,4
41 - 50
19,5
51 - 60
19,9
61 - 70
13,2
71 - 80
10,5
81 - 90
1,9
91 - 100
1,9

Mapa 2: Produkčný potenciál

Produkčný potenciál úzko súvisí s kvalitou pôdy. Podľa skupín kvality pôdy sa 17,4% poľnohospodárskej pôdy zaraďuje do kategórie najkvalitnejších, chránených pôd (1-4 skupina) (tab.3, Mapa 3).

Tab. 3

Skupina kvality pôdy
%
1
0,7
2
4,7
3
4,8
4
7,2
5
15,8
6
24,5
7
14,6
8
9,1
9
18,6

Mapa 3: Skupiny kvality pôdy

Z hľadiska zrnitostných kategórií poľnohospodárskych pôd Trenčianskeho kraja výrazne prevažujú stredne ťažké až ťažké pôdy (tab.4).

Tab. 4

Pôdne druhy
%
Ľahké pôdy
1,8
Stredne ťažké pôdy - ľahšie
6,9
Stredne ťažké pôdy
71,7
Ťažké pôdy
18,9
Veľmi ťažké pôdy
0,7

Až takmer 45% poľnohospodárskej pôdy sa nachádza na pozemkoch so svahovitosťou nad 12°, pričom až 9,6% tvoria pozemky na zrázoch (nad 25°). Ich orientácia voči svetovým stranám je rovnomerná (tab.5).

Tab. 5

Svahovitosť
%
Expozícia
%
0-3°
18,3
sever
22,1
3-7°
16,9
východ
24,8
7-12°
21,5
juh
25,4
12-17°
16,2
západ
27,7
17-25°
17,5
nad 25°
9,6

Čo sa týka nitrátovej direktívy iba na 4,4% poľnohospodárskej pôdy v Trenčianskom kraji (Graf 1, Mapa 4) musia poľnohospodárske subjekty dodržiavať tie najprísnejšie kritéria platiace v kategórii C, t.j. množstvo dusíka aplikovaného len vo forme minerálneho hnojiva a vo forme čistiarenského kalu a dnových sedimentov nesmie presiahnuť 120 kg N.ha-1 za rok, ako aj po aplikácii dusíka vo forme maštaľného hnoja v najvyššej dovolenej dávke nesmie doplnková dávka minerálnych hnojív presiahnuť 30 kg N.ha-1 (viac Smernica 91/676/EC, Zákon č. 20/2009 Z.z.).

Graf 1: Nitrátová direktíva

Mapa 4: Nitrátová direktíva

V súvislosti so zaradením územia do znevýhodnených oblastí (LFA) až 50,7% poľnohospodárskej pôdy (tab.6, Mapa 5) spadá do kategórie oblastí so špecifickými nevýhodami (zamokrené, extrémne suché, skeletovité pôdy,...).

Tab. 6

LFA
%
oblasti nezaradené do LFA
17,6
horské oblasti
31,6
ostatné znevýhodnené oblasti
0,1
oblasti so špecifickými nevýhodami
50,7

Mapa 5: Znevýhodnené oblasti (LFA)

Vzhľadom na pomerne členitý charakter reliéfu a pôdno-klimatické charakteristiky Trenčianskeho kraja sa vodná erózia môže prejaviť rôznou intenzitou na výmere viac ako 57% poľnohospodárskych pôd (Graf 2). Na úpätí Strážovských vrchov, Bielych Karpát, Myjavskej pahorkatiny i Považského Inovca nachádzame pozemky, ktoré sú extrémne náchylné na vznik a priebeh vodnej erózie, preto je dôležitá ich stabilizácia vhodným trvalým vegetačným pokryvom (Mapa 6).

Graf 2: Potenciálna vodná erózia

Mapa 6: Potenciálna vodná erózia

Vystavené: 29. 9. 2010

Autori textu: Boris Pálka; Slávka Bohunčáková; Katarína Orságová; Ján Styk