logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov
Katedra pedológie a geológie
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: Vladimir.Simansky@uniag.sk
 
 


Pôdny prísušok a spôsoby jeho eliminácie

Pôdny prísušok sa vytvára najmä na povrchu ťažších pôd (vyššie zastúpenie ílu) po rýchlom vysušení prevlhnutej a štruktúrne rozrušenej pôdy, čo je po tohto ročných májových dažďoch vysoko aktuálne. Jeho tvorba sa vysvetľuje tým, že po vyparení vody zostáva pri povrchu ornice viacej koloidov a solí. Z nich pôsobia na tvorbu prísušku hlavne soli sodíka, menej draslíka, na druhej strane soli vápnika horčíka na tvorbu prísušku nemajú vplyv. Čím pôda obsahuje viacej koloidných častíc alebo solí sodíka a menej organickej hmoty, tým je zraniteľnejšia na tvorbu prísušku. Samozrejme rozhodujúci vplyv má voda. Čím sú zrážky (prívalové) resp. závlaha intenzívnejšie, tým je pôda náchylnejšia na vytváranie prísušku.

Na štruktúrnych pôdach s vysokým zastúpením humusu pôdny prísušok tak ľahko nevzniká ako na pôdach neštruktúrnych, kde sa objavuje spravidla po každom daždi. Preto majú napr. černozeme menší sklon ku tvorbe prísušku ako napr. hnedozeme. Tvorbu prísušku ovplyvňuje aj samotné zrnitosné zloženie. Pôdy, na ktorých sa netvorí prísušok obsahujú viac ako 60 % piesku, na druhej strane pôdy, na ktorých sa tvorí prísušok, obsahujú 25% ílu a prachu.

Mechanické spracovanie pôdy má značný vplyv na tvorbu prísušku. Rozprášením štruktúrnych agregátov alebo zamazaním pôdy sa zvyšuje náchylnosť pôdy na tvorbu prísušku. Vlhkosť pri obrábaní má dôležitý význam pre jeho tvorbu.

Prísušok má nepriaznivý vplyv na vchádzanie a rast rastlín pretože rastliny pri vchádzaní musia prekonávať mechanickú prekážku, čo ich oslabuje a tým sa znižuje ich výnosnosť. Existuje niekoľko technologických spôsobov na jeho elimináciu (obr. 1). Samozrejme tie závisia od typu tvoriaceho sa prísušku.

Obr. 1

Typy prísuškov

Chemický prísušok sa tvorí z dôvodu vykryštalizovania solí (prirodzene nachádzajúcich sa v pôdach resp. obsiahnutých v priemyselných hnojivách) na povrchu pôdy v aridných a semi-aridnych podmienkach (obr. 2).

Obr. 2 (foto autor)

Biologický prísušok sa vytvára rastom rias a siníc na povrchu pôdy. Pomaly vtekajúca voda do pôdy je prostredím, v ktorom rastú a vyvíjajú sa riasy a sinice. Voda vtečie do pôdy, ony zostanú a vytvoria prísušok. Takýto prísušok je silne hygroskopický a veľmi redukuje rýchlosť infiltrácie vody do pôdy (obr. 3abc).

Obr. 3a (foto autor)

Obr. 3b (foto autor)

Obr. 3c (foto autor)

Fyzikálny prísušok je vytváraný z dôvodu zmien v štruktúre pôdy a môže byť: štruktúrny alebo nánosový.

  • Štruktúrny prísušok je vytváraný z dôvodu rozpadu agregátov vplyvom dažďových kvapiek a fyzikálno-chemickým rozpadom ílových minerálov. Vrchná vrstva štruktúrneho prísušku má nízku priepustnosť a je 1-3 mm hrubý. Pôdy s vysokým obsahom výmenného sodíka sú veľmi náchylné na jeho vytváranie (obr. 4ab).

    Obr. 4a (foto autor)

    Obr. 4b (foto autor)

  • Nánosový prísušok je vytváraný transportujúcimi a ukladajúcimi sa jemnými časticami pri povrchovom toku. Býva hrubší v porovnaní so štruktúrnym prísuškom a formuje sa tam, kde voda prináša so sebou zrnitostne jemné častice, ktoré sa usadia. Kinetická energia dažďových kvapiek nemá vplyv na jeho vytváranie (obr. 5).

  • Obr. 5 (foto autor)

Aj katedra pedológie a geológie FAPZ, SPU - Nitra sa intenzívne touto problematikou zaoberá. Na obrázku 6 sú uvedené porovnania rôznych spôsobov hnojenia pôdy počas obdobia 13-tich rokov a ich dopad na tvorbu pôdneho prísušku na intenzívne obrábanej hnedozemi.

Obr. 6

Z našich výsledkov je zrejme, že samotná aplikácia NPK hnojív negatívne pôsobí na vytváranie pôdneho prísušku, kým na druhej strane vplyvom zapracovávania pozberových zvyškov plodín v kombinácii s priemyselnými hnojivami má pozitívny vplyv na zamedzenie jeho tvorby.

Ďalej na obrázku 7 je uvedený vplyv stupňovaných dávok NPK hnojív na rendzine, ktorá sa využíva ako trvalo-trávny porast.

Obr. 7

Výsledky poukazujú na pozitívny vplyv prvej, ale aj tretej intenzity NPK hnojenia na náchylnosť pôdy (rendziny) na tvorbu prísušku, čo môže byť metúce hlavne ak vezmeme do úvahy prvý uvedený príklad (obr. 6). Túto konkrétnu situáciu si vysvetľujeme tým, že priemyselné hnojivá aplikované na trvalo-trávny porast sa podieľajú na zvýšenej tvorbe biomasy, čo sa odráža aj na vyššom obsahu organickej hmoty pôdy (obsah Corg v kontrole - 1,48%; v NPK I. intenzita - 1,53%; v NPK III. intenzita - 1,58%). Čím je v pôde vyšší obsah organickej hmoty, tým je pôda menej náchylnejšia na vytváranie pôdneho prísušku.

Venovanie zvýšenej pozornosti ochrane a udržiavaniu priaznivých fyzikálnych, chemických a biologických vlastností pôd je prvoradou záležitosťou na elimináciu pôdneho prísušku a zabezpečenia trvalo-udržatelného hospodárenia na pôde.

Vystavené 21.10.2010

Autor textu: Ing. Vladimír Šimanský, PhD.