|
Keďže viac ako 100 rokov nie je ľudstvo z viacerých dôvodov schopné prostredníctvom hospodárskych hnojív zabezpečiť požadovanú produkciu pestovaných rastlín, zohráva racionálne použitie priemyselných hnojív kľúčovú úlohu pri napĺňaní tohto cieľa.
Efektivita použitia priemyselných hnojív je rôzna a výrazne ju ovplyvňujú agroekologické podmienky pestovania. Finančný zisk z ich aplikácie sa zvyšuje so zhoršovaním podmienok pestovania rastlín, so zhoršovaním zásobenosti pôd živinami, so zhoršovaním sa chemických, biologických a čiastočne i fyzikálnych parametrov pôdy. Kladný vplyv priemyselných hnojív na úrody spôsobuje, že niektorí farmári ich preceňujú a nedoceňujú starú pravdu hovoriacu o potrebe spoločného využívania ako priemyselných tak i hospodárskych hnojív. Využívanie oboch zdrojov živín, zapájanie hospodárskych hnojív, t.j. biologických odpadov do kolobehu živín, šetrí neobnoviteľné zdroje a je jedinou cestou vedúcou k trvalo udržateľnému poľnohospodárstvu zabezpečujúcemu dostatok potravín a prispievajúcemu k rovnováhe prírody.
Cieľom tohto príspevku je poukázať na vplyv priemyselných hnojív na niektoré parametre pôdy.
Pokus bol realizovaný počas dvoch rokov na hnedozemi
vyznačujúcej sa kyslou pôdnou reakciou (pH 5,41), strednou zásobou
anorganického dusíka a prístupného draslíka, malou zásobou prístupného
fosforu. V pokuse boli dva varianty hnojenia. Variant bez hnojív
a variant s NPK hnojivami v dávke 90 kg ha-1 N, 30 kg.ha-1 P a 60
kg.ha-1 K. Modelovou plodinou bol jačmeň jarný.
Z dosiahnutých výsledkov vyplýva (tab. 1), že po použití NPK hnojív došlo k zníženiu obsahu organických látok, čo potvrdilo zintenzívňujúci vplyv priemyselných hnojív na mineralizáciu organickej hmoty. Pokles obsahu organických látok v pôde je vážny problém, pretože spôsobuje zhutňovanie pôdy a následne zníženie príjmu živín (obr. 1 a 2).
Tab. 1: Vplyv priemyselných hnojív na pedologické parametre
pôdy
|
Variant
|
pHKCl
|
Obsah
solí
|
Org.
látky
|
Humus
|
Hum.
|
Fulvo
|
HK/
FK
|
Cox
|
N
|
C:N
|
Obj. hmot.
|
|
kyseliny
|
vlh.
|
mok.
|
|
mS.cm-1
|
%
|
|
%
|
g.cm-3
|
|
0
|
5,73
|
0,06
|
3,24
|
1,64
|
0,164
|
0,205
|
0,80
|
0,95
|
0,078
|
12,2
|
1,41
|
1,22
|
|
NPK
|
5,60
|
0,14
|
3,04
|
1,53
|
0,137
|
0,196
|
0,70
|
0,89
|
0,077
|
11,6
|
1,32
|
1,18
|
|
Obr. 1: Vplyv minerálnych a organických
hnojív a doby uplynutej od orby na zmeny objemovej hmotnosti pôdy
(spracované podľa údajov Hanesa, 1999)
Obr. 2:Vplyv utlačenia pôdy (kontaktného
tlaku) na využiteľnosť niektorých živín z pôdy ovsom siatym (spracované
podľa údajov Hanesa, 1999)
V pokuse použité priemyselné hnojivá negatívne ovplyvnili nielen obsah organických látok a následne aj hladinu uhlíka v pôde, ale aj obsahy humínových a fulvo kyselín, pričom negatívnejšie pôsobili na humínové kyseliny, t.j. na stabilnejšie humusové kyseliny. Zníženie obsahu organických látok sa premietlo i do zníženia objemových hmotností pôdy, čo v zmysle obrázku č. 2 spôsobuje už spomínané zníženie schopnosti rastlín využiť, t.j. prijať živiny z pôdy. Tento poznatok zvýrazňuje potrebu návratu aspoň časti pozberových zvyškov do pôdy, potrebu dodávať (vracať) pôde uhlík, pretože výživa rastlín v poľných podmienkach založená len na aplikácii priemyselných hnojív by v konečnom dôsledku viedla k degradácii pôdy, k rozpadu drobnohrudkovitých agregátov, k väčšiemu zhutneniu pôdy a následne k horšej výmene plynov, k horšiemu hospodáreniu pôdy s vodou a teplom, k horšej infiltrácii zrážkovej vody, k obmedzenému príjmu živín, k nižším úrodám, k väčším eróziám pôdy.
Z údajov tabuľky 1 zároveň vyplýva, že priemyselné hnojivá mali mierne acidifikačný vplyv na pôdu, v dôsledku čoho sa hladiny mobilných foriem viacerých zo sledovaných ťažkých kovov v pôde mierne zvýšili (tab. 2), čo sa premietlo najmä do zvýšenia obsahov kovov v koreňoch, ale aj v zrne jačmeňa jarného (tab. 3 a 4).
Tab. 2: Vplyv priemyselných hnojív na obsah mobilných foriem
ťažkých kovov v pôde
|
Variant
|
Cd
|
Pb
|
Ni
|
Zn
|
Cr
|
Co
|
Cu
|
Mn
|
Fe
|
|
mg.kg-1
|
|
0
|
0,0137
|
0,307
|
0,084
|
0,359
|
0,002
|
0,125
|
0,159
|
14,96
|
0,222
|
|
NPK
|
0,0165
|
0,311
|
0,104
|
0,563
|
0,029
|
0,119
|
0,183
|
14,63
|
0,223
|
|
Tab. 3: Vplyv priemyselných hnojív na obsah ťažkých kovov
v koreňoch jačmeňa jarného
|
Variant
|
As
|
Cd
|
Co
|
Cr
|
Cu
|
Fe
|
Hg
|
Mn
|
Ni
|
Pb
|
Zn
|
|
mg.kg-1
|
|
0
|
0,046
|
0,344
|
1,33
|
10,3
|
16,8
|
1876
|
0,044
|
51,3
|
4,89
|
3,83
|
33,7
|
|
NPK
|
0,679
|
0,776
|
2,57
|
29,2
|
15,9
|
3854
|
0,063
|
106,7
|
9,51
|
4,79
|
61,3
|
|
Tab. 4: Vplyv priemyselných hnojív na obsah ťažkých kovov
v zrne jačmeňa jarného
|
Variant
|
Cd
|
Pb
|
Ni
|
Zn
|
Cr
|
Co
|
Cu
|
Mn
|
Fe
|
|
mg.kg-1
|
|
0
|
0,084
|
0,96
|
0,34
|
33,4
|
0,22
|
0,22
|
7,1
|
15,9
|
33,5
|
|
NPK
|
0,136
|
0,96
|
0,63
|
44,1
|
0,30
|
0,40
|
5,6
|
22,9
|
52,2
|
|
Uvedené korešponduje s doterajšími poznatkami upozorňujúcimi na možnosť zvýšeného príjmu kovov rastlinami pri ich pestovaní na pôdach vyznačujúcich sa dlhodobejším intenzívnym poklesom organických látok v dôsledku nadmernej chemickej, prípadne i biologickej mineralizácie aktivovanej zvýšeným používaním priemyselných hnojív bez súčasnej aplikácie hospodárskych hnojív.
Výrazne kladný vplyv priemyselných hnojív na kvantitatívne úrodové parametre jačmeňa jarného (tab. 5) potvrdil význam ich použitia v poľnohospodárskej veľkovýrobe avšak netreba zabúdať, že ich kladný účinok na tvorbu úrody môže pri dlhodobom zanedbávaní pozornosti návratu organických látok do pôdy viesť k takým negatívnym zmenám parametrov pôdy ktoré prevýšia ich pozitívny účinok na úrodu. Každé nadmerné použitie dusíkatých hnojív zároveň vedie v zhoršenie kvalitatívnych parametrov pestovaných rastlín.
Tab. 5: Vplyv priemyselných hnojív na úrodové parametre
jačmeňa jarného
|
Variant
|
Zrno
|
Slama
|
Škrob
|
N-látky
|
HTZ
|
I. trieda
|
|
mg.kg-1
|
%
|
|
|
|
0
|
3,00
|
3,21
|
58,8
|
9,6
|
42,41
|
84,2
|
|
NPK
|
5,42
|
5,64
|
49,4
|
14,4
|
51,04
|
87,0
|
|
Vystavené 30.11.2010
|
