logo UAe
Centrum výskumu rastlinnej výroby - Ústav agroekológie Michalovce

ul. Špitálska 1273
071 01 Michalovce
e-mail: danilovic@scpv-ua.sk
 
 


Pôdoochranné systémy obrábania pôdy pod jačmeň jarný

Pri výbere spôsobu obrábania pôdy vystupujú do popredia otázky protieróznej ochrany pôdy, hospodárenia pôdy s vodou, udržiavanie úrodnosti pôdy, hospodárenia s pozberovými zvyškami ako i otázky efektívnosti obrábania pôdy. Za konvenčné obrábanie pôdy sa považuje spôsob zabezpečujúci menej ako 15 % (560 kg.ha-1) organickej hmoty na povrchu pôdy. Redukované technológie šetria energiu, pracovné náklady a zlepšujú vlahové podmienky. Základom redukovaných technológií je redukcia počtu mechanických zásahov, intenzity obrábania a spájanie operácií. Orba pluhom sa môže, ale nemusí používať, a to v závislosti od predplodiny. Po plodinách zanechávajúcich strnisko je základnou operáciou podmietka. Minimálne obrábanie pôdy predstavuje v dnešnom ponímaní pestovanie rastlín bez konvenčného obrábania pôdy, pričom sa využívajú rôzne prvky minimalizácie, redukcie zásahov a náhrady zásahov inými operáciami. V minulosti sa za minimalizačné technológie považovali postupy, pri ktorých sa znižoval počet operácií na minimum, a to nielen pri základnom obrábaní, ale aj pri predsejbovej príprave pôdy. Medzi minimálnym a redukovaným obrábaním pôdy nie je presná hranica. Z hľadiska manažmentu s pozberovými zvyškami ostáva pri redukovaných technológiách na povrchu pôdy 15 - 30 % organickej hmoty(560-1120 kg.ha-1) a pri pôdoochranných technológiach (POT) viac ako 30 % (viac ako 1120 kg.ha-1).

Nastielacia (mulčovacia) technológia (prvá základná POT) je technológiou obrábania pôdy s využívaním mulčovania pôdneho povrchu rastlinnými zvyškami. Po sejbe ostáva 30-75 % povrchu pôdy pokrytých.

Hrebeňová technológia (druhá základná POT) je technológia sejby do hrobkov bez základného obrábania pôdy. Využíva sa pri plodinách pestovaných v širokých riadkoch.

Technológia priamej sejby do neobrobenej pôdy (tretia základná POT) predstavuje základný spôsob bezorbových technológií. Pôda sa v tomto prípade nielen že neorie, ale ani nenarušuje žiadnym náradím. Po sejbe zostáva 80-100 % povrchu pôdy pokrytého rastlinnými zvyškami. Neodmysliteľnou súčasťou technológie je aplikácia herbicídov s účinnou látkou glyphosate. Vhodnosť technológie pre plodinu sa overuje v poľných pokusoch vzájomným porovnávaním hodnôt vybraných ukazovateľov, najčastejšie porovnávaním úrod a vybraných kvalitatívnych ukazovateľov.

Problematike porovnávania spôsobov obrábania pôdy sa vo Výskumnom ústave agroekológie v Michalovciach venujeme už niekoľko rokov. Jednou z plodín, pri ktorých sa realizujú pokusy, je aj jačmeň siaty jarný. Testovanie pôdoochranných technológií sa realizuje na ťažkých fluvizemiach glejových (FMG). Zatiaľ čo minimalizačnú technológiu sledujeme od roku 2003, priamej sejbe do nespracovanej pôdy venujeme pozornosť už od roku 1996. Do roku 2005 sa problematika sledovala aj na stredne ťažkých fluvizemiach kultizemných (FMa). Na spracovanie pôdy pri minimalizačnej technológii sme používali radličkový podmietač. V rokoch 2003-2005 sa predsejbové spracovanie pôdy na minimalizačnej technológii realizovalo radličkovým kombinátorom a v ďalších rokoch sa od predsejbového spracovania pôdy upustilo. Na sejbu jačmeňa v pôdo-ochranných technológiách sa využívala špeciálna sejačka určená na sejbu bez orby typu Great plains s tanierovým výsevným ústrojenstvom. Klasická agrotechnika predstavuje v našich podmienkach jesennú orbu do hĺbky 0,24 m a predsejbové spracovanie pôdy. Predsejbové spracovanie pôdy sa do roku 2005 vykonávalo súpravou strojov smyk+brány a v ďalších rokoch radličkovými kombinátormi s pracovnou hĺbkou 70-80 mm.

V prvom a druhom roku využívania priamej sejby do nespracovanej pôdy boli úrody zrna jačmeňa porovnateľné s úrodami pri klasickej agrotechnike, dokonca mierne vyššie, a to na oboch spomínaných pôdnych subtypoch (tabuľka 1).

Tabuľka 1: Úroda zrna jačmeňa jarného v prvých rokoch používania priamej sejby

Pôdny subtyp

Agrotechnika
Rok používania
1.
1996
2.
1997
4.
1999
5.
2000
6.
2001
FMG
PS
4,97
5,28
2,84
2,10
2,12
KA
5,41
5,16
4,53
3,05
3,92
FMa
PS
5,31
4,98
3,83
1,45
2,50
KA
5,05
4,89
3,98
2,46
4,27

Priemerný nárast úrody zrna bol na úrovni 0,01 t.ha-1. Jedinou výnimkou bola úroda na fluvizemi glejovej v prvom roku používania, keď úroda pri priamej sejbe bola o 0,44 t.ha-1 nižšia ako pri klasickej agrotechnike. V ďalších rokoch používania priamej sejby (4., 5. a 6. roku) sa úrody zrna jačmeňa výrazne znížili, v priemere o 1,23 t.ha-1. Na základe doposiaľ prezentovaných výsledkov môžeme konštatovať, že na stredne ťažkej pôde sa výrazný pokles úrody zrna oneskoril o jeden rok v porovnaní s ťažkou pôdou. V ďalších rokoch využívania priamej sejby (5. a 6.) neboli z hľadiska poklesu úrody zistené žiadne výrazné rozdiely medzi subtypmi fluvizeme, pokles úrody bol však v porovnaní s klasickou agrotechnikou markantný.

Úrody zrna jačmeňa pri priamej sejbe boli nižšie aj v ďalších rokoch využívania (8.- 13. roku) v priemere o 0,93 t.ha-1 v porovnaní s klasickou agrotechnikou (tabuľka 2).

Tabuľka 2: Úroda zrna jačmeňa jarného v ďalších rokoch používania priamej sejby

Pôdny subtyp

Agrotechnika
Rok používania
8.
2003
9.
2004
10.
2005
11.
2006
12.
2007
13.
2008
FMG
PS
3,73
4,83
3,37
1,92
2,49
3,06
KA
5,74
4,77
3,88
2,59
3,04
4,37
FMa
PS
2,37
4,02
2,81
-
-
-
KA
4,44
4,01
4,17
-
-
-

Úrody porovnateľné s klasickou agrotechnikou sa zistili iba v pestovateľskom ročníku 2004 (zvýšenie o 0,04 t.ha-1). Najvýraznejší pokles úrody zrna sa zistil v ôsmom roku používania, t.j. v roku 2003.

Rok 2003 bol teplý a suchý v porovnaní s dlhodobým normálom. V mesiacoch marec až jún spadlo iba 121 mm zrážok na FMG a 107 mm na FMa, pričom každý z uvedených mesiacov bol zrážkovo pod dlhodobým normálom. Priemerné denné teploty v marci a apríli boli na úrovni normálu, ale v máji a v júni boli nad dlhodobým normálom. V uvedenom roku sa jačmeň sial 2. apríla na fluvizemi glejovej a 4. apríla na fluvizemi kultizemnej. Treba však dodať, že zhodne pri oboch agrotechnikách. Popísaný charakter počasia sa podpísal pod najvýraznejšie zníženie úrody zrna pri priamej sejbe v porovnaní s klasickou agrotechnikou. Z hľadiska porovnávania agrotechník bol zaujímavejší hneď nasledujúci rok, v ktorom úroda zrna pri priamej sejbe dosiahla úroveň klasickej agrotechniky.

Rok 2004 bol teplotne normálny, ale vlhký. Za obdobie marec až jún spadlo 213 mm zrážok na FMG a 185 mm na FMa, pričom nad dlhodobým normálom boli iba zrážky v mesiaci máj. Ostatné mesiace boli zrážkovo na úrovni normálu, alebo tesne pod normálom. Priemerné denné teploty v marci a v apríli boli nad dlhodobým normálom, ale v máji pod dlhodobým normálom. Rovnako aj teploty v júni boli na FMG na úrovni normálu, resp. na FMa pod normálom. V roku 2004 sa jačmeň sial 24. marca na fluvizemi glejovej a 2. apríla na fluvizemi kultizemnej, opäť v rovnakom termíne pri oboch agrotechnikách. Neskorší termín sejby na FMa sa pravdepodobne podpísal pod nižšie úrody zrna jačmeňa na tomto pôdnom subtype, pretože všetky ostatné ukazovatele boli takmer identické. Pri vyvodení ďalšieho čiastkového záveru môžeme konštatovať, že priamej sejbe nevyhovoval suchý a teplý rok, pretože sa zaznamenal najvýraznejší prepad úrody v porovnaní s klasickou agrotechnikou. Naopak, najlepšie výsledky sa dosiahli vo vlhkom a teplotne normálnom roku s chladnejším počasím v mesiaci máj a jún, kedy úrody zrna mierne prekročili výšku úrody pri klasickej agrotechnike.

Od roku 2003 sa súčasťou pokusov stala aj minimalizačná agrotechnika. Získané výsledky sú prezentované v tabuľke 3.

Tabuľka 3: Úroda zrna jačmeňa jarného pri minimalizačnej agrotechnike

Pôdny subtyp

Agrotechnika
Rok používania
1.
2003
2.
2004
3.
2005
4.
2006
5.
2007
6.
2008
FMG
MA
4,00
5,04
3,76
2,13
2,62
4,09
FMa
2,76
3,25
3,66
-
-
-

Už od prvého roku využívania tejto agrotechniky boli úrody zrna jačmeňa vyššie v porovnaní s priamou sejbou do nespracovanej pôdy (porovnávané v tom istom kalendárnom roku). Zvýšenie úrody bolo v priemere na úrovni 0,30 t.ha-1, s jedinou výnimkou zistenou na fluvizemi kultizemnej v druhom roku využívania agrotechniky, keď sa zaznamenala nižšia úroda v porovnaní s priamou sejbou (pokles o 0,77 t.ha-1). Nárastom produktívnosti zistenej pri minimalizačnej agrotechnike v porovnaní s priamou sejbou sa znížil i rozdiel v úrodách v porovnaní s klasickou agrotechnikou. Priemerný pokles úrody pri minimalizačnej agrotechnike v porovnaní s klasickou agrotechnikou bol na úrovni 0,63 t.ha-1 a medzi priamou sejbou a klasickou agrotechnikou, tak ako bolo uvedené skôr, bol rozdiel medzi úrodami na úrovni 0,93 t.ha-1.

Využívaním priamej sejby do nespracovanej pôdy pri pestovaní jačmeňa poklesla úroda zrna v priemere za 13 rokov o 0,83 t.ha-1 v porovnaní s klasickou agrotechnikou. Za agrotechnické opatrenie sa považuje aj aplikácia totálneho herbicídu, naproti tomu sa ušetrilo na orbe pluhom a predsejbovom spracovaní pôdy. Aplikácia totálneho herbicídu nemusí byť nevyhnutnou súčasťou, jeho využitie závisí od spektra burín. Pri minimalizačnej agrotechnike bol pokles úrody nižší, za 6 rokov používania poklesla úroda zrna o 0,63 t.ha-1 v porovnaní s klasickou agrotechnikou. V tomto prípade bola orba nahradená plytkým kyprením pôdy radličkovým podmietačom. Predsejbové spracovanie pôdy nie je nevyhnutné, čo predstavuje ďalšiu úsporu v porovnaní s klasickou agrotechnikou. Aj pre minimalizačnú agrotechniku platí, že aplikácia totálneho herbicídu nemusí byť nevyhnutná.

V dobe neštandardne trhových mechanizmov je veľmi ťažko hovoriť o konkrétnych ekonomických prínosoch, no pre pestovateľa nie je ťažké urobiť niekoľko prepočtov, opierajúcich sa o vlastné podklady.

Ekonomické výsledky pestovania jačmeňa vo výraznej miere ovplyvňujú aj kvalitatívne parametre produkcie, od ktorých sa odvíjajú výkupné ceny v sladovniach. Najdôležitejším kvalitatívnym ukazovateľom je obsah dusíkatých látok v zrne jačmeňa. V zmysle platnej normy je prípustný obsah NL látok pre triedu kvality A 11 % a pre triedu kvality B 12,5 %. Nami zistené údaje sú prezentované v tabuľke 4.

Tabuľka 4: Obsah dusíkatých látok v zrne jačmeňa jarného

Pôdny subtyp

Agrotechnika
Rok používania
1999
2000
2001
2003
2004
FMG
PS
12,17
10,77
13,54
10,09
10,89
MA
-
-
-
9,75
12,00
KA
12,57
13,28
11,88
10,80
11,80
FMa
PS
10,10
10,00
10,25
10,48
9,33
  MA
-
-
-
11,36
9,87
 
KA
10,41
10,50
10,37
11,47
11,54
   
   
2005
2006
2007
2008
priemer
FMG PS
10,12
9,24
10,33
9,60
10,75
MA
10,05
8,91
10,68
9,89
10,21
KA
9,25
8,94
10,76
9,75
11,00
FMa PS
9,84
-
-
-
10,00
MA
10,50
-
-
-
10,58
KA
10,25
-
-
-
10,76

Z priemerných hodnôt obsahu dusíkatých látok v zrne jačmeňa uvedených v tabuľke 4 vyplýva, že priama sejba do nespracovanej pôdy znižuje obsah dusíkatých látok v porovnaní s klasickou agrotechnikou. Na fluvizemi glejovej bolo priemerné zníženie obsahu NL na úrovni 0,25 % a na fluvizemi kultizemnej na úrovni 0,76 %. Nižší obsah sa zistil v 12 prípadoch z celkových 15. Pokles obsahu NL sa zistil aj pri minimalizačnej agrotechnike, a to v 5 prípadoch z 9. V porovnaní s klasickou agrotechnikou bol pokles obsahu na úrovni 0,79 %, resp. 0,18 % (v poradí FMG a FMa). Môžeme teda konštatovať, že pôdoochranné agrotechniky sa podieľajú na znižovaní obsahu dusíkatých látok v zrne jačmeňa. Tento zistený fakt by mal umocniť ich využívanie pri pestovaní jačmeňa siateho jarného.

Foto 1: Priama sejba v čase pred sejbou (foto autor)

Foto 2: Minimalizačná agrotechnika v čase pred sejbou (foto autor)

Vystavené 27. 1. 2010

Autori textu: Ing. Martin Danilovič, PhD.; Ing. Božena Šoltysová, PhD.