Druhým najväčším krajom s rozlohou 8974 km2, čo tvorí 18,3 % rozlohy
Slovenska je Prešovský samosprávny kraj. Nachádza sa na severovýchode
krajiny a rozprestiera sa v smere západ-východ. Dĺžkou 250 km približne
trikrát prekonáva svoju šírku. Prešovský kraj má spoločné hranice
s dvomi štátmi - Poľskom (360 km) a Ukrajinou (38 km) a s troma
slovenskými krajmi - Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym
krajom. Administratívne sa Prešovský kraj delí na 13 okresov: Bardejov,
Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov,
Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou.
Prírodné pomery Prešovského kraja sú veľmi pestré, povrch je prevažne hornatý. K najznámejším geomorfologickým celkom patria Tatry, Pieniny, Spišská Magura, Levočské vrchy, Čergov, Šarišská vrchovina, Košická kotlina, Slanské vrchy Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy a Vihorlatské vrchy. Región Prešovského kraja patrí z hľadiska prírodnej hodnoty k najvzácnejším na Slovensku. Nachádzajú sa tu najstarší národný park na Slovensku (1949) Tatranský národný park (TANAP), ktorý je od roku 1993 aj biosférickou rezerváciou, najstarší medzinárodný prírodný park v Európe Pieninský národný park (PIENAP) a Národný park Poloniny, ktorého pralesy sú zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najvyšším miestom Prešovského kraja je Gerlachovský štít (2655 m n. m.) vo Vysokých Tatrách, ktorý je zároveň aj najvyšším vrchom Slovenskej republiky. Najnižšie položené miesto sa nachádza pri výtoku rieky Ondavy z kraja v katastri obce Nižný Hrušov (105 m n. m.).
Prešovský kraj má najchladnejšie a najdaždivejšie podnebie na
Slovensku. Z hydrografického hľadiska patrí Prešovský kraj k úmoriu
Baltského a Čierneho mora. Územím prechádza hlavné európske rozvodie.
Najvýznamnejšími vodnými tokmi sú Torysa, Topľa, Ondava, Laborec,
Cirocha a v západnej časti kraja Poprad a Dunajec.
Poľnohospodárske pôdy Prešovského kraja z väčšej časti spadajú do tzv. flyšovej oblasti. Najrozšírenejším pôdnym typom sú kambizeme. Fluvizeme a pseudogleje (tab.1) dominujú najmä v okrajových častiach Košickej kotliny a Východoslovenskej nížiny. V oblastiach stretu nížin s pahorkatinami až vrchovinami (úpätia svahov, kotliny) v mierne chladných a vlhších klimatických podmienkach sa vyskytujú luvizeme (Mapa 1). Vyvinuli sa z rôznych, prevažne nekarbonátových pôdotvorných substrátov v podmienkach premyvného vodného režimu. Luvizeme boli predovšetkým lesnými pôdami. K rozsiahlemu vyklčovaniu lesov došlo len pred niekoľkými desiatkami rokov. Považujeme ich teda za menej skultúrnené pôdy, málo biologicky oživené, často povrchovo zamokrené s horšou kvalitou humusu. Aby poskytovali dobré úrody treba ich predovšetkým vápniť a dostatočne hnojiť. Vyhovujú menšiemu sortimentu poľnohospodárskych plodín ( raž, repka olejná, ďatelina, ľan, fazuľa). V priterasových depresiách a na podmáčaných podsvahových zvetralinách, s pomalým odtokom podzemnej vody, sú rozšírené hydromorfné pôdy ako gleje a organozeme (rašelinové pôdy). Organozeme a gleje sú typické pôdy pre mokraďové ekosystémy (rašeliniská, lužné lesy, jelšové lesy a pod.)
Tab. 1
Pôdne typy
|
%
|
Čiernice
|
1,5
|
Organozeme
|
0,1
|
Fluvizeme
|
10
|
Gleje
|
0,4
|
Hnedozeme
|
0,8
|
Kambizeme
|
70,8
|
Litozeme, Rankre
|
0,1
|
Luvizeme
|
0,9
|
Pseudogleje
|
10,1
|
Rendziny
|
3,8
|
Regozeme
|
0,8
|
Pôdy na zrázoch
|
0,7
|
|
Mapa 1: Pôdne typy
V Prešovskom kraji prevládajú pôdy stredne ťažké až ťažké s vyšším obsahom ílovej frakcie (tab.2). Tieto pôdy majú najvyššiu tendenciu k zhutňovaniu. Zhutnenie sa zaraďuje k vážnym degradačným procesom, preto je dôležité venovať zvýšenú pozornosť preventívnym a ochranným opatreniam.
Tab. 2
Pôdne druhy
|
%
|
Ľahké pôdy
|
1,9
|
Stredne ťažké pôdy - ľahšie
|
23,9
|
Stredne ťažké pôdy
|
54,5
|
Ťažké pôdy
|
19,2
|
Veľmi ťažké pôdy
|
0,5
|
|
Väčšina poľnohospodárskych pôd kraja patrí do kategórie s najmenším
obmedzením v rámci Nitrátovej direktívy (tab.3, Mapa 2).
Tab. 3
Nitrátová direktíva
|
%
|
kategória A
|
83,3
|
kategória B
|
15,3
|
kategória C
|
1,4
|
|
Mapa 2: Nitrátová direktíva
Viac ako polovicu poľnohospodárskych pozemkov zaberajú trvalé
trávne porasty, čo odráža členitejší reliéf Prešovského kraja. Zvyšná
časť poľnohospodárskej pôdy sa podľa registra pôdy (LPIS) využíva
ako orná (tab.4). Z hľadiska morfometrických ukazovateľov reliéfu
tvoria svahy so sklonom nad 12° cca 43%. Orientácia voči svetovým
stranám je vyvážená (tab.5).
Tab. 4
Druh pozemku (LPIS)
|
%
|
orné pôdy
|
49
|
ovocné sady
|
0,3
|
trvalé trávne porasty
|
50,7
|
|
Tab. 5
Svahovitosť
|
%
|
Expozícia
|
%
|
0-3°
|
13,1
|
sever
|
21,4
|
3-7°
|
19,3
|
východ
|
28,1
|
7-12°
|
24,4
|
juh
|
25,4
|
12-17°
|
17,7
|
západ
|
25,1
|
17-25°
|
16,1
|
|
|
nad 25°
|
9,4
|
|
|
|
Členitý charakter reliéfu Prešovského kraja, klimatické podmienky
a prevládajúce zastúpenie stredne ťažkých pôd kambizemného typu
zaraďujú tento región medzi regióny pomerne senzitívne z pohľadu
výskytu vodnej erózie na pôde. Ohrozenejšie sú pôdy nachádzajúce
sa na výraznejších svahoch geomorfologických celkov Prešovského
kraja (Mapa 3), čo potvrdzuje aj plošná výmera kategórie vysokej
a extrémnej potenciálnej vodnej erózie (55,2% z výmery poľnohospodárskej
pôdy) (tab. 6). V zmysle zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej
pôdy (220/2004 Z.z.) je žiaduce minimalizovanie, alebo zvrátenie
degradačného vplyvu erózie na pôdu a to využívaním vhodných pôdoochranných
opatrení.
Mapa 3: Potenciálna vodná erózia
Tab. 6
Potenciálna vodná erózia
|
%
|
Žiadna až nízka
|
33,5
|
Stredná
|
11,3
|
Vysoká |
24,9
|
Extrémna
|
30,3
|
|
Takmer všetky poľnohospodárske pôdy Prešovského kraja sú začlené
do znevýhodnených oblastí LFA (tab. 7), pričom viac ako polovicu
tvoria pôdy zaradené do horských oblastí (Mapa 4).
Tab. 7
LFA
|
%
|
oblasti nezaradené do LFA
|
0,1
|
horské oblasti
|
52,7
|
ostatné znevýhodnené oblasti
|
34,1
|
oblasti so špecifickými nevýhodami
|
13,1
|
|
Mapa 4: Znevýhodnené oblasti (LFA)
Podľa zaradenia do skupín kvality pôdy (Z.č.220/2004 Z.z.) väčšina
poľnohospodárskych pôd patrí k menej kvalitným pôdam (Mapa 5). Chránené
pôdy (1-4 skupina) sa tu takmer nevyskytujú (tab.8).
Mapa 5: Skupiny kvality pôdy
Tab. 8
Skupina kvality pôdy
|
%
|
1
|
0
|
2
|
0
|
3
|
0
|
4
|
0,1
|
5
|
6,8
|
6
|
19,7
|
7
|
30,8
|
8
|
16
|
9
|
26,6
|
|
S kvalitou pôdy úzko súvisí produkčný potenciál pôd. Nižšia kvalita poľnohospodárskej pôdy sa odzrkadľuje menšími bodovými hodnotami (Mapa 6). V rámci Prešovského kraja je priemerná bodová hodnota produkčného potenciálu 36 bodov (tab. 9).
Mapa 6: Produkčný potenciál
Tab. 9
Produkčný potenciál (bodové hodnoty)
|
%
|
1 - 10
|
0,6
|
11 - 20
|
11,8
|
21 - 30
|
24,1
|
31 - 40
|
20,2
|
41 - 50
|
23,7
|
51 - 60
|
10,7
|
61 - 70
|
6,3
|
71 - 80
|
2,4
|
81 - 90
|
0,2
|
91 - 100
|
0
|
|
Vystavené: 5.11.2010
|