logo VÚPOP
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy
Regionálne pracovisko Banská Bystrica
Mládežnícka 36
974 04 Banská Bystrica
e-mail: b.palka@vupop.sk
 
 

Základné pôdne a morfometrické charakteristiky Prešovského samosprávneho kraja

Druhým najväčším krajom s rozlohou 8974 km2, čo tvorí 18,3 % rozlohy Slovenska je Prešovský samosprávny kraj. Nachádza sa na severovýchode krajiny a rozprestiera sa v smere západ-východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvomi štátmi - Poľskom (360 km) a Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi - Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. Administratívne sa Prešovský kraj delí na 13 okresov: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou.

Prírodné pomery Prešovského kraja sú veľmi pestré, povrch je prevažne hornatý. K najznámejším geomorfologickým celkom patria Tatry, Pieniny, Spišská Magura, Levočské vrchy, Čergov, Šarišská vrchovina, Košická kotlina, Slanské vrchy Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy a Vihorlatské vrchy. Región Prešovského kraja patrí z hľadiska prírodnej hodnoty k najvzácnejším na Slovensku. Nachádzajú sa tu najstarší národný park na Slovensku (1949) Tatranský národný park (TANAP), ktorý je od roku 1993 aj biosférickou rezerváciou, najstarší medzinárodný prírodný park v Európe Pieninský národný park (PIENAP) a Národný park Poloniny, ktorého pralesy sú zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najvyšším miestom Prešovského kraja je Gerlachovský štít (2655 m n. m.) vo Vysokých Tatrách, ktorý je zároveň aj najvyšším vrchom Slovenskej republiky. Najnižšie položené miesto sa nachádza pri výtoku rieky Ondavy z kraja v katastri obce Nižný Hrušov (105 m n. m.).

Prešovský kraj má najchladnejšie a najdaždivejšie podnebie na Slovensku. Z hydrografického hľadiska patrí Prešovský kraj k úmoriu Baltského a Čierneho mora. Územím prechádza hlavné európske rozvodie. Najvýznamnejšími vodnými tokmi sú Torysa, Topľa, Ondava, Laborec, Cirocha a v západnej časti kraja Poprad a Dunajec.

Poľnohospodárske pôdy Prešovského kraja z väčšej časti spadajú do tzv. flyšovej oblasti. Najrozšírenejším pôdnym typom sú kambizeme. Fluvizeme a pseudogleje (tab.1) dominujú najmä v okrajových častiach Košickej kotliny a Východoslovenskej nížiny. V oblastiach stretu nížin s pahorkatinami až vrchovinami (úpätia svahov, kotliny) v mierne chladných a vlhších klimatických podmienkach sa vyskytujú luvizeme (Mapa 1). Vyvinuli sa z rôznych, prevažne nekarbonátových pôdotvorných substrátov v podmienkach premyvného vodného režimu. Luvizeme boli predovšetkým lesnými pôdami. K rozsiahlemu vyklčovaniu lesov došlo len pred niekoľkými desiatkami rokov. Považujeme ich teda za menej skultúrnené pôdy, málo biologicky oživené, často povrchovo zamokrené s horšou kvalitou humusu. Aby poskytovali dobré úrody treba ich predovšetkým vápniť a dostatočne hnojiť. Vyhovujú menšiemu sortimentu poľnohospodárskych plodín ( raž, repka olejná, ďatelina, ľan, fazuľa). V priterasových depresiách a na podmáčaných podsvahových zvetralinách, s pomalým odtokom podzemnej vody, sú rozšírené hydromorfné pôdy ako gleje a organozeme (rašelinové pôdy). Organozeme a gleje sú typické pôdy pre mokraďové ekosystémy (rašeliniská, lužné lesy, jelšové lesy a pod.)

Tab. 1

Pôdne typy
%
Čiernice
1,5
Organozeme
0,1
Fluvizeme
10
Gleje
0,4
Hnedozeme
0,8
Kambizeme
70,8
Litozeme, Rankre
0,1
Luvizeme
0,9
Pseudogleje
10,1
Rendziny
3,8
Regozeme
0,8
Pôdy na zrázoch
0,7

Mapa 1: Pôdne typy

V Prešovskom kraji prevládajú pôdy stredne ťažké až ťažké s vyšším obsahom ílovej frakcie (tab.2). Tieto pôdy majú najvyššiu tendenciu k zhutňovaniu. Zhutnenie sa zaraďuje k vážnym degradačným procesom, preto je dôležité venovať zvýšenú pozornosť preventívnym a ochranným opatreniam.

Tab. 2

Pôdne druhy
%
Ľahké pôdy
1,9
Stredne ťažké pôdy - ľahšie
23,9
Stredne ťažké pôdy
54,5
Ťažké pôdy
19,2
Veľmi ťažké pôdy
0,5

Väčšina poľnohospodárskych pôd kraja patrí do kategórie s najmenším obmedzením v rámci Nitrátovej direktívy (tab.3, Mapa 2).

Tab. 3

Nitrátová direktíva
%
kategória A
83,3
kategória B
15,3
kategória C
1,4

Mapa 2: Nitrátová direktíva

Viac ako polovicu poľnohospodárskych pozemkov zaberajú trvalé trávne porasty, čo odráža členitejší reliéf Prešovského kraja. Zvyšná časť poľnohospodárskej pôdy sa podľa registra pôdy (LPIS) využíva ako orná (tab.4). Z hľadiska morfometrických ukazovateľov reliéfu tvoria svahy so sklonom nad 12° cca 43%. Orientácia voči svetovým stranám je vyvážená (tab.5).

Tab. 4

Druh pozemku (LPIS)
%
orné pôdy
49
ovocné sady
0,3
trvalé trávne porasty
50,7

Tab. 5

Svahovitosť
%
Expozícia
%
0-3°
13,1
sever
21,4
3-7°
19,3
východ
28,1
7-12°
24,4
juh
25,4
12-17°
17,7
západ
25,1
17-25°
16,1
nad 25°
9,4

Členitý charakter reliéfu Prešovského kraja, klimatické podmienky a prevládajúce zastúpenie stredne ťažkých pôd kambizemného typu zaraďujú tento región medzi regióny pomerne senzitívne z pohľadu výskytu vodnej erózie na pôde. Ohrozenejšie sú pôdy nachádzajúce sa na výraznejších svahoch geomorfologických celkov Prešovského kraja (Mapa 3), čo potvrdzuje aj plošná výmera kategórie vysokej a extrémnej potenciálnej vodnej erózie (55,2% z výmery poľnohospodárskej pôdy) (tab. 6). V zmysle zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy (220/2004 Z.z.) je žiaduce minimalizovanie, alebo zvrátenie degradačného vplyvu erózie na pôdu a to využívaním vhodných pôdoochranných opatrení.

Mapa 3: Potenciálna vodná erózia

Tab. 6

Potenciálna vodná erózia
%
Žiadna až nízka
33,5
Stredná
11,3
Vysoká
24,9
Extrémna
30,3

Takmer všetky poľnohospodárske pôdy Prešovského kraja sú začlené do znevýhodnených oblastí LFA (tab. 7), pričom viac ako polovicu tvoria pôdy zaradené do horských oblastí (Mapa 4).

Tab. 7

LFA
%
oblasti nezaradené do LFA
0,1
horské oblasti
52,7
ostatné znevýhodnené oblasti
34,1
oblasti so špecifickými nevýhodami
13,1

Mapa 4: Znevýhodnené oblasti (LFA)

Podľa zaradenia do skupín kvality pôdy (Z.č.220/2004 Z.z.) väčšina poľnohospodárskych pôd patrí k menej kvalitným pôdam (Mapa 5). Chránené pôdy (1-4 skupina) sa tu takmer nevyskytujú (tab.8).

Mapa 5: Skupiny kvality pôdy

Tab. 8

Skupina kvality pôdy
%
1
0
2
0
3
0
4
0,1
5
6,8
6
19,7
7
30,8
8
16
9
26,6

S kvalitou pôdy úzko súvisí produkčný potenciál pôd. Nižšia kvalita poľnohospodárskej pôdy sa odzrkadľuje menšími bodovými hodnotami (Mapa 6). V rámci Prešovského kraja je priemerná bodová hodnota produkčného potenciálu 36 bodov (tab. 9).

Mapa 6: Produkčný potenciál

Tab. 9

Produkčný potenciál (bodové hodnoty)
%
1 - 10
0,6
11 - 20
11,8
21 - 30
24,1
31 - 40
20,2
41 - 50
23,7
51 - 60
10,7
61 - 70
6,3
71 - 80
2,4
81 - 90
0,2
91 - 100
0

Vystavené: 5.11.2010

Autori textu: Slávka Bohunčáková; Katarína Orságová; Ján Styk; Boris Pálka