WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Základné pôdne a morfometrické charakteristiky Prešovského samosprávneho kraja

Druhým najväčším krajom s rozlohou 8974 km², čo tvorí 18,3 % rozlohy Slovenska je Prešovský samosprávny kraj. Nachádza sa na severovýchode krajiny a rozprestiera sa v smere západ-východ. Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Prešovský kraj má spoločné hranice s dvomi štátmi - Poľskom (360 km) a Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi - Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom. Administratívne sa Prešovský kraj delí na 13 okresov: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou.

Prírodné pomery Prešovského kraja sú veľmi pestré, povrch je prevažne hornatý. K najznámejším geomorfologickým celkom patria Tatry, Pieniny, Spišská Magura, Levočské vrchy, Čergov, Šarišská vrchovina, Košická kotlina, Slanské vrchy Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy a Vihorlatské vrchy. Región Prešovského kraja patrí z hľadiska prírodnej hodnoty k najvzácnejším na Slovensku. Nachádzajú sa tu najstarší národný park na Slovensku (1949) Tatranský národný park (TANAP), ktorý je od roku 1993 aj biosférickou rezerváciou, najstarší medzinárodný prírodný park v Európe Pieninský národný park (PIENAP) a Národný park Poloniny, ktorého pralesy sú zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najvyšším miestom Prešovského kraja je Gerlachovský štít (2655 m n. m.) vo Vysokých Tatrách, ktorý je zároveň aj najvyšším vrchom Slovenskej republiky. Najnižšie položené miesto sa nachádza pri výtoku rieky Ondavy z kraja v katastri obce Nižný Hrušov (105 m n. m.).

Prešovský kraj má najchladnejšie a najdaždivejšie podnebie na Slovensku. Z hydrografického hľadiska patrí Prešovský kraj k úmoriu Baltského a Čierneho mora. Územím prechádza hlavné európske rozvodie. Najvýznamnejšími vodnými tokmi sú Torysa, Topľa, Ondava, Laborec, Cirocha a v západnej časti kraja Poprad a Dunajec.

Poľnohospodárske pôdy Prešovského kraja z väčšej časti spadajú do tzv. flyšovej oblasti. Najrozšírenejším pôdnym typom sú kambizeme. Fluvizeme a pseudogleje (tab.1) dominujú najmä v okrajových častiach Košickej kotliny a Východoslovenskej nížiny. V oblastiach stretu nížin s pahorkatinami až vrchovinami (úpätia svahov, kotliny) v mierne chladných a vlhších klimatických podmienkach sa vyskytujú luvizeme (Mapa 1). Vyvinuli sa z rôznych, prevažne nekarbonátových pôdotvorných substrátov v podmienkach premyvného vodného režimu. Luvizeme boli predovšetkým lesnými pôdami. K rozsiahlemu vyklčovaniu lesov došlo len pred niekoľkými desiatkami rokov. Považujeme ich teda za menej skultúrnené pôdy, málo biologicky oživené, často povrchovo zamokrené s horšou kvalitou humusu. Aby poskytovali dobré úrody treba ich predovšetkým vápniť a dostatočne hnojiť. Vyhovujú menšiemu sortimentu poľnohospodárskych plodín ( raž, repka olejná, ďatelina, ľan, fazuľa). V priterasových depresiách a na podmáčaných podsvahových zvetralinách, s pomalým odtokom podzemnej vody, sú rozšírené hydromorfné pôdy ako gleje a organozeme (rašelinové pôdy). Organozeme a gleje sú typické pôdy pre mokraďové ekosystémy (rašeliniská, lužné lesy, jelšové lesy a pod.)

Tab. 1

Mapa 1: Pôdne typy

V Prešovskom kraji prevládajú pôdy stredne ťažké až ťažké s vyšším obsahom ílovej frakcie (tab.2). Tieto pôdy majú najvyššiu tendenciu k zhutňovaniu. Zhutnenie sa zaraďuje k vážnym degradačným procesom, preto je dôležité venovať zvýšenú pozornosť preventívnym a ochranným opatreniam.

Tab. 2

Väčšina poľnohospodárskych pôd kraja patrí do kategórie s najmenším obmedzením v rámci Nitrátovej direktívy (tab.3, Mapa 2).

Tab. 3

Mapa 2: Nitrátová direktíva

Viac ako polovicu poľnohospodárskych pozemkov zaberajú trvalé trávne porasty, čo odráža členitejší reliéf Prešovského kraja. Zvyšná časť poľnohospodárskej pôdy sa podľa registra pôdy (LPIS) využíva ako orná (tab.4). Z hľadiska morfometrických ukazovateľov reliéfu tvoria svahy so sklonom nad 12° cca 43%. Orientácia voči svetovým stranám je vyvážená (tab.5).

Tab. 4

Tab. 5

Členitý charakter reliéfu Prešovského kraja, klimatické podmienky a prevládajúce zastúpenie stredne ťažkých pôd kambizemného typu zaraďujú tento región medzi regióny pomerne senzitívne z pohľadu výskytu vodnej erózie na pôde. Ohrozenejšie sú pôdy nachádzajúce sa na výraznejších svahoch geomorfologických celkov Prešovského kraja (Mapa 3), čo potvrdzuje aj plošná výmera kategórie vysokej a extrémnej potenciálnej vodnej erózie (55,2% z výmery poľnohospodárskej pôdy) (tab. 6). V zmysle zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy (220/2004 Z.z.) je žiaduce minimalizovanie, alebo zvrátenie degradačného vplyvu erózie na pôdu a to využívaním vhodných pôdoochranných opatrení.

Mapa 3: Potenciálna vodná erózia

Tab. 6

Takmer všetky poľnohospodárske pôdy Prešovského kraja sú začlené do znevýhodnených oblastí LFA (tab. 7), pričom viac ako polovicu tvoria pôdy zaradené do horských oblastí (Mapa 4).

Tab. 7

Mapa 4: Znevýhodnené oblasti (LFA)

Podľa zaradenia do skupín kvality pôdy (Z.č.220/2004 Z.z.) väčšina poľnohospodárskych pôd patrí k menej kvalitným pôdam (Mapa 5). Chránené pôdy (1-4 skupina) sa tu takmer nevyskytujú (tab.8).

Mapa 5: Skupiny kvality pôdy

Tab. 8

S kvalitou pôdy úzko súvisí produkčný potenciál pôd. Nižšia kvalita poľnohospodárskej pôdy sa odzrkadľuje menšími bodovými hodnotami (Mapa 6). V rámci Prešovského kraja je priemerná bodová hodnota produkčného potenciálu 36 bodov (tab. 9).

Mapa 6: Produkčný potenciál

Tab. 9

Vystavené: 5.11.2010