Obrábaniu pôdy sa ľudská spoločnosť venuje odnepamäti.
Súviselo to so zmenou človeka lovca a zberača na človeka roľníka, viazaného dlhodobejšie na jedno miesto. Človek prešiel od lovu zveri a zberu plodov na pestovanie za účelom väčšieho a pohodlnejšieho nasýtenia sa. Potrebné však bolo, už v tejto dobe, dosahovať vyššie úrody pestovaných plodín. Jednou z vecí, ktoré tomu napomohli bolo i zlepšenie technológie samotného obrábania pôdy.
V našich zemepisných šírkach sa už istý čas využívajú
okrem konvenčnej i minimalizačné a pôdoochranné technológie obrábania
pôdy. Aké to sú technológie a aké sú medzi nimi rozdiely?
Základným rozdielom je, že v konvenčnej používame
pluh - pôdu obraciame a premiešavame, a v ostatných používame mechanizačné
prostriedky na obrábanie pôdy s tanierovým alebo radličkovým pracovným
ústrojenstvom. V tom prípade pôdu iba miesime, prípadne priamo sejeme
sejačkami na to prispôsobenými, do neobrobenej pôdy.
Princípom minimalizačných a pôdoochranných technológií
je i zníženie hĺbky základného obrábania pôdy a redukcia počtu mechanických
zásahov, kedy sa využíva spájanie operácií, napr. predsejbová príprava
pôdy súčasne so sejbou, prípadne pri sejbe sa môžu aplikovať hnojivá
alebo pesticídy (viacfunkčné stroje a agregáty).
Veľmi dôležité je i to aké % pôdy je pri týchto technológiách
pokryté pozberovými zvyškami predplodiny. Pri konvenčnej technológii
rastlinné zvyšky po sejbe pokrývajú 0 - 15% povrchu pôdy, pri minimalizačnej
zostáva po sejbe 15 až 30% povrchu pôdy pokrytých rastlinnými zvyškami,
pri pôdoochrannej je pôdy pokrytá na viac ako 30% rastlinnými zvyškami
predplodiny. Tieto technológie majú každá svoje výhody i nevýhody.
Dnes je už možnosť vybrať si konkrétnu technológiu
a k nej prislúchajúcu mechanizáciu. Na Slovensku pôsobí množstvo
firiem, ktoré predávajú nielen stroje ale celú technológiu s podporou
starostlivosti o zákazníka. Špecifické podmienky Slovenska, od kukuričnej
výrobnej oblasti až po horskú a podhorskú "nútia" poľnohospodára
zohľadňovať použitú mechanizáciu. Každý pestovateľ vie ako sa menia
vlastnosti pôdy od pozemku k pozemku a čo si môže a nemôže dovoliť.
Pre každého je isto dôležitá finančná stránka veci. Pre komplexné
a najmä objektívne zhodnotenie dosiahnutej produkcie je nutné i
ekonomické zhodnotenie pestovania jednotlivých plodín pri porovnaní
nákladov a výnosov produkcie. Náklady a výnosy sú dôležité ekonomické
kategórie z hľadiska riadenia každého podniku. Od toho sa odvíja
i príspevok na úhradu, ktorý je rozdielom výnosov a variabilných
nákladov. V rámci EÚ je tento údaj bežným prvkom ekonomiky a je
využívaný na stanovenie optimalizácie výrobných postupov, hľadanie
a odhaľovanie rezerv v celom technologickom procese. Ekonomické
hľadisko, je tak často najdôležitejším stimulom ale i problémom.
Tiež vyššie obstarávacie ceny strojov, by mali byť vynahradené nízkymi energetickými vstupmi, kvalitnou a rýchlo vykonanou prácou. Nové poznatky v oblasti obrábania pôdy, s nimi súvisiace mechanizačné prostriedky a využívanie vlastností nových odrôd to všetko sú faktory, ktoré dnes komplexne farmára ovplyvňujú.
Nezanedbateľnou otázkou je energetická efektívnosť rozličných systémov obrábania pôdy. Je známe, že konvenčné obrábanie vyžaduje veľké množstvo energetických vstupov. Je preto dôležité i týmto spôsobom odhaľovať rezervy spotrebovanej energie. Uplatňovanie úspor spotreby energie vyžaduje ale podrobnú analýzu všetkých článkov výrobného procesu. Ďalšou problematikou je erózia pôdy (veterná i vodná) a buriny, ktoré sa môžu stať pri nezvládnutí ich manažmentu problémom v akejkoľvek technológii. Pri pôdoochranných technológiách je možné pred eróziou zachrániť kvalitnú vrchnú časť pôdy.
Kombináciou pôdoochranných technológií a iných prvkov ochrany pôdy možno znížiť eróziu o niekoľko %, čo sa prejaví i na úrodách i peniazoch. V dôsledku klimatickej zmeny dochádza i k nerovnomernému rozdeleniu zrážok a teplôt v množstve i termíne. Tu majú technológie obrábania tiež svoje miesto a využitie z pohľadu znižovania straty vody výparom, znižovania teploty pôdy, spomalenia odtoku vody a lepšieho vsakovania vody do pôdy.
Zmeny možno badať aj v pôde samotnej. Technológie
pôdoochranného obrábania zvyšujú množstvo organickej hmoty v pôde,
ovplyvňujú stabilitu pôdnych agregátov, množstvo i diverzitu pôdneho
makro i mikroedafónu. Typickým príznakom je množstvo a hmotnosť
dážďoviek. Pri bezorbovom systéme bolo zaznamenaných niekoľkonásobne
viac dážďoviek (v našich pokusoch 300% nárast početnosti dážďoviek)
ako v konvenčnom systéme (dážďovky za nás "orú").
Benefity týchto technológií sú jasne definovateľné:
- úspora pohonných hmôt
- ochrana pôdnej úrodnosti
- nižšia potreba práce a úspora času
- úspora nákladov na mzdy zamestnancov
- ochrana voči vodnej a veternej erózii
- zvyšovanie obsahu organickej hmoty v pôde
- úprava vzťahov makro a mikroedafónu, zlepšenie chemických, biologických a fyzikálnych vlastností pôdy
- rýchlejšie vykonaná predsejbová príprava pôdy
- regulácia obsahu N, P v pôdnom prostredí
- znižovanie prejazdov po poli
- redukcia zhutnenia pôdy
- zníženie emisií skleníkových plynov a úprava Ntot
- zvyšovanie biodiverzity
- ľahšie zvládnutie sejby v agrotechnickom termíne
Nemožno ich však použiť vždy a všade:
Úspešnosť používania minimalizácie v podniku je v dominantnej miere závislá od druhu pôdy, pričom na ťažších, ílovitých pôdach s väčším sklonom sa minimalizačná technológia osvedčuje menej ako na rovinách stredne ťažkých až ľahkých pôd na západnom Slovensku.
Záujem o minimalizačné technológie majú hlavne veľké podniky, s väčšou výmerou, pre ktoré je dôležité pôdu obrobiť rýchlo a efektívne - preferujú čo najširší pracovný záber a rýchlosť prípravy pôdy. Poľnohospodári hospodáriaci na menších výmerách často zostávajú pri konvenčnom obrábaní pôdy. Ceny ťažných prostriedkov, s dostatočným výkonom sú pre menšie podniky vysoké, čo býva limitujúcim faktorom.
K výhodám orby možno zaradiť:
- prevzdušnenie ornice
- podporu mineralizácie živín
- zapravenie medziplodín na zelené hnojenie
- ničenie trvácich burín
K nevýhodám orby možno zaradiť:
- vyššie pracovné a energetické náklady
- tvorbu prísušku
- výrazné ničenie pôdneho edafónu
- semená burín sú orbou hlbšie zapravené a "konzervované"
- tvorbu nebezpečnej "plúžnej podošvy"
Pri zavádzaní technológií minimálneho alebo pôdoochranného
obrábania sa odporúča dodržať nasledovný postup:
- Zhromaždiť poznatky o celom systéme hospodárenia na pôde, osobitne
s dôrazom na boj proti burinám
- Vykonať analýzu pôdnych podmienok (obsah živín, pH, zhutnenie
pôdy)
- Vyhnúť sa zavádzaniu takýchto technológií na zle odvodnených
pôdach a na poliach s problémovými burinami alebo škodcami
- Odstrániť nežiaduce zhutnenie pôdy a koľaje po traktoroch,
resp. dopravných prostriedkoch
- Vyrovnať mikroreliéf povrchu poľa
- Zabezpečiť pokrytie povrchu poľa
- Využívať technické prostriedky - stroje, vhodné na prácu v
neobrobenej, resp. čiastočne obrobenej pôde
- Začať s postupnými krokmi (10% z celkovej výmery) a len na
suchých stanovištiach
- Využívať nízkotlakové široké pneumatiky na strojoch, aby nedochádzalo
k novému zhutňovaniu pôdy a k vytváraniu koľají
- Venovať osobitnú pozornosť osevnému postupu a systému striedania
plodín
- Sledovať vývoj týchto technológií a oboznamovať sa so skúsenosťami
iných pestovateľov.
V CVRV - VÚRV Piešťany je už viacero rokov založený
pokus, pri ktorom porovnávame konvenčnú technológiu (KT) s minimalizačnou
technológiou (MinT), nastielacou (MulchT) a bezorbovou (BT).
V rokoch 2007 až 2009 sme do nášho pokusu na Výskumnej stanici v Borovciach, zaradili v rámci štvorhonového osevného postupu kukuricu na zrno, pšenicu ozimnú, jačmeň jarný a sóju fazuľovú.
Cieľom riešenia bolo porovnať štyri spomenuté obrábania
pôdy v produktivite, efektívnosti a ekologickej vhodnosti. Sejbu
kukurice robíme pri všetkých obrábaniach sejačkou Kinze 2000, pri
konvenčnom obrábaní ostatných plodín používame sejačku Amazone,
na minimalizácii a bezorbovej technológii bezorbovú sejačku Great
Plains, na nastielacej technológii Horsch Concord CO3.

Great Plains 10.10.2006, sejba pšenice ozimnej
- predplodina sója, Bezorbová technológia

Horsch CO3, 10.10.2006, sejba pšenice ozimnej
- predplodina sója, Nastielacia technológia
V celkovom hodnotení priemerných úrod možno konštatovať,
že pšenicu, jačmeň i sóju je možné pestovať i inak ako konvenčne.
Lepšie sa pri hustosiatych obilninách aj pri sóji osvedčila bezorbová
technológia. Nezanedbateľným a veľmi dôležitým prvkom, ako je známe,
je pestovateľský ročník, dnes obzvlášť dôležitý prvok v kontexte
prebiehajúcej klimatickej zmeny, o čom nás presviedčajú ostatné
roky.
Čo sa ale týka ďalšej ekonomickej bilancie najnižšie
náklady, v Sk na ha, boli pri jačmeni jarnom na minimalizačnej technológii,
najvyššie pri kukurici siatej. Náklady na tonu produktu boli najnižšie
pri pšenici ozimnej na bezorbovej technológii, najvyššie pri sóji
fazuľovej na nastielacej technológii.
Pri všetkých štyroch pestovaných plodinách boli najvyššie náklady na ha na konvenčnej technológii.
Minimalizačné a pôdoochranné technológie treba
brať v prvom rade ako systém. Nesmú byť pre nás iba východiskom
z núdze. Použitím týchto technológií dochádza k celkovému zlepšeniu
agroekologických vlastností pôdy v podobe vyššej úrodnosti, zlepšenia
fyzikalno-chemických a biologických vlastností (zvýšené množstvo
dážďoviek, ktoré orú za nás), zlepšenia pôdnej štruktúry, zníženia
erózie, vyrovnania pozemku.... Nesmieme ale podceniť buriny, ale
včas a v optimálnej rastovej fáze proti nim zasiahnuť. Je pravda,
že orba má svoje nesporné klady, no pokiaľ farmár môže použiť minimalizačné
a pôdoochranné technológie a má chuť skúsiť ich, netreba sa im brániť.
I v kontexte predpokladanej klimatickej zmeny a hospodárskej krízy
sa tieto technológie javia ako možné východisko pre slovenských
farmárov.
Vystavené 4. 12. 2009
|