logo UAe
Centrum výskumu rastlinnej výroby - Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany

Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
e-mail: buso@vurv.sk
 
 


Rôzne systémy obrábania pôdy - za a proti

Obrábaniu pôdy sa ľudská spoločnosť venuje odnepamäti. Súviselo to so zmenou človeka lovca a zberača na človeka roľníka, viazaného dlhodobejšie na jedno miesto. Človek prešiel od lovu zveri a zberu plodov na pestovanie za účelom väčšieho a pohodlnejšieho nasýtenia sa. Potrebné však bolo, už v tejto dobe, dosahovať vyššie úrody pestovaných plodín. Jednou z vecí, ktoré tomu napomohli bolo i zlepšenie technológie samotného obrábania pôdy.

V našich zemepisných šírkach sa už istý čas využívajú okrem konvenčnej i minimalizačné a pôdoochranné technológie obrábania pôdy. Aké to sú technológie a aké sú medzi nimi rozdiely?

Základným rozdielom je, že v konvenčnej používame pluh - pôdu obraciame a premiešavame, a v ostatných používame mechanizačné prostriedky na obrábanie pôdy s tanierovým alebo radličkovým pracovným ústrojenstvom. V tom prípade pôdu iba miesime, prípadne priamo sejeme sejačkami na to prispôsobenými, do neobrobenej pôdy.

Princípom minimalizačných a pôdoochranných technológií je i zníženie hĺbky základného obrábania pôdy a redukcia počtu mechanických zásahov, kedy sa využíva spájanie operácií, napr. predsejbová príprava pôdy súčasne so sejbou, prípadne pri sejbe sa môžu aplikovať hnojivá alebo pesticídy (viacfunkčné stroje a agregáty).

Veľmi dôležité je i to aké % pôdy je pri týchto technológiách pokryté pozberovými zvyškami predplodiny. Pri konvenčnej technológii rastlinné zvyšky po sejbe pokrývajú 0 - 15% povrchu pôdy, pri minimalizačnej zostáva po sejbe 15 až 30% povrchu pôdy pokrytých rastlinnými zvyškami, pri pôdoochrannej je pôdy pokrytá na viac ako 30% rastlinnými zvyškami predplodiny. Tieto technológie majú každá svoje výhody i nevýhody.

Dnes je už možnosť vybrať si konkrétnu technológiu a k nej prislúchajúcu mechanizáciu. Na Slovensku pôsobí množstvo firiem, ktoré predávajú nielen stroje ale celú technológiu s podporou starostlivosti o zákazníka. Špecifické podmienky Slovenska, od kukuričnej výrobnej oblasti až po horskú a podhorskú "nútia" poľnohospodára zohľadňovať použitú mechanizáciu. Každý pestovateľ vie ako sa menia vlastnosti pôdy od pozemku k pozemku a čo si môže a nemôže dovoliť. Pre každého je isto dôležitá finančná stránka veci. Pre komplexné a najmä objektívne zhodnotenie dosiahnutej produkcie je nutné i ekonomické zhodnotenie pestovania jednotlivých plodín pri porovnaní nákladov a výnosov produkcie. Náklady a výnosy sú dôležité ekonomické kategórie z hľadiska riadenia každého podniku. Od toho sa odvíja i príspevok na úhradu, ktorý je rozdielom výnosov a variabilných nákladov. V rámci EÚ je tento údaj bežným prvkom ekonomiky a je využívaný na stanovenie optimalizácie výrobných postupov, hľadanie a odhaľovanie rezerv v celom technologickom procese. Ekonomické hľadisko, je tak často najdôležitejším stimulom ale i problémom.

Tiež vyššie obstarávacie ceny strojov, by mali byť vynahradené nízkymi energetickými vstupmi, kvalitnou a rýchlo vykonanou prácou. Nové poznatky v oblasti obrábania pôdy, s nimi súvisiace mechanizačné prostriedky a využívanie vlastností nových odrôd to všetko sú faktory, ktoré dnes komplexne farmára ovplyvňujú.

Nezanedbateľnou otázkou je energetická efektívnosť rozličných systémov obrábania pôdy. Je známe, že konvenčné obrábanie vyžaduje veľké množstvo energetických vstupov. Je preto dôležité i týmto spôsobom odhaľovať rezervy spotrebovanej energie. Uplatňovanie úspor spotreby energie vyžaduje ale podrobnú analýzu všetkých článkov výrobného procesu. Ďalšou problematikou je erózia pôdy (veterná i vodná) a buriny, ktoré sa môžu stať pri nezvládnutí ich manažmentu problémom v akejkoľvek technológii. Pri pôdoochranných technológiách je možné pred eróziou zachrániť kvalitnú vrchnú časť pôdy.

Kombináciou pôdoochranných technológií a iných prvkov ochrany pôdy možno znížiť eróziu o niekoľko %, čo sa prejaví i na úrodách i peniazoch. V dôsledku klimatickej zmeny dochádza i k nerovnomernému rozdeleniu zrážok a teplôt v množstve i termíne. Tu majú technológie obrábania tiež svoje miesto a využitie z pohľadu znižovania straty vody výparom, znižovania teploty pôdy, spomalenia odtoku vody a lepšieho vsakovania vody do pôdy.

Zmeny možno badať aj v pôde samotnej. Technológie pôdoochranného obrábania zvyšujú množstvo organickej hmoty v pôde, ovplyvňujú stabilitu pôdnych agregátov, množstvo i diverzitu pôdneho makro i mikroedafónu. Typickým príznakom je množstvo a hmotnosť dážďoviek. Pri bezorbovom systéme bolo zaznamenaných niekoľkonásobne viac dážďoviek (v našich pokusoch 300% nárast početnosti dážďoviek) ako v konvenčnom systéme (dážďovky za nás "orú").

Benefity týchto technológií sú jasne definovateľné:

  • úspora pohonných hmôt
  • ochrana pôdnej úrodnosti
  • nižšia potreba práce a úspora času
  • úspora nákladov na mzdy zamestnancov
  • ochrana voči vodnej a veternej erózii
  • zvyšovanie obsahu organickej hmoty v pôde
  • úprava vzťahov makro a mikroedafónu, zlepšenie chemických, biologických a fyzikálnych vlastností pôdy
  • rýchlejšie vykonaná predsejbová príprava pôdy
  • regulácia obsahu N, P v pôdnom prostredí
  • znižovanie prejazdov po poli
  • redukcia zhutnenia pôdy
  • zníženie emisií skleníkových plynov a úprava Ntot
  • zvyšovanie biodiverzity
  • ľahšie zvládnutie sejby v agrotechnickom termíne

Nemožno ich však použiť vždy a všade:

Úspešnosť používania minimalizácie v podniku je v dominantnej miere závislá od druhu pôdy, pričom na ťažších, ílovitých pôdach s väčším sklonom sa minimalizačná technológia osvedčuje menej ako na rovinách stredne ťažkých až ľahkých pôd na západnom Slovensku.

Záujem o minimalizačné technológie majú hlavne veľké podniky, s väčšou výmerou, pre ktoré je dôležité pôdu obrobiť rýchlo a efektívne - preferujú čo najširší pracovný záber a rýchlosť prípravy pôdy. Poľnohospodári hospodáriaci na menších výmerách často zostávajú pri konvenčnom obrábaní pôdy. Ceny ťažných prostriedkov, s dostatočným výkonom sú pre menšie podniky vysoké, čo býva limitujúcim faktorom.

K výhodám orby možno zaradiť:

  • prevzdušnenie ornice
  • podporu mineralizácie živín
  • zapravenie medziplodín na zelené hnojenie
  • ničenie trvácich burín

K nevýhodám orby možno zaradiť:

  • vyššie pracovné a energetické náklady
  • tvorbu prísušku
  • výrazné ničenie pôdneho edafónu
  • semená burín sú orbou hlbšie zapravené a "konzervované"
  • tvorbu nebezpečnej "plúžnej podošvy"

Pri zavádzaní technológií minimálneho alebo pôdoochranného obrábania sa odporúča dodržať nasledovný postup:

  1. Zhromaždiť poznatky o celom systéme hospodárenia na pôde, osobitne s dôrazom na boj proti burinám
  2. Vykonať analýzu pôdnych podmienok (obsah živín, pH, zhutnenie pôdy)
  3. Vyhnúť sa zavádzaniu takýchto technológií na zle odvodnených pôdach a na poliach s problémovými burinami alebo škodcami
  4. Odstrániť nežiaduce zhutnenie pôdy a koľaje po traktoroch, resp. dopravných prostriedkoch
  5. Vyrovnať mikroreliéf povrchu poľa
  6. Zabezpečiť pokrytie povrchu poľa
  7. Využívať technické prostriedky - stroje, vhodné na prácu v neobrobenej, resp. čiastočne obrobenej pôde
  8. Začať s postupnými krokmi (10% z celkovej výmery) a len na suchých stanovištiach
  9. Využívať nízkotlakové široké pneumatiky na strojoch, aby nedochádzalo k novému zhutňovaniu pôdy a k vytváraniu koľají
  10. Venovať osobitnú pozornosť osevnému postupu a systému striedania plodín
  11. Sledovať vývoj týchto technológií a oboznamovať sa so skúsenosťami iných pestovateľov.

V CVRV - VÚRV Piešťany je už viacero rokov založený pokus, pri ktorom porovnávame konvenčnú technológiu (KT) s minimalizačnou technológiou (MinT), nastielacou (MulchT) a bezorbovou (BT).

V rokoch 2007 až 2009 sme do nášho pokusu na Výskumnej stanici v Borovciach, zaradili v rámci štvorhonového osevného postupu kukuricu na zrno, pšenicu ozimnú, jačmeň jarný a sóju fazuľovú.

Cieľom riešenia bolo porovnať štyri spomenuté obrábania pôdy v produktivite, efektívnosti a ekologickej vhodnosti. Sejbu kukurice robíme pri všetkých obrábaniach sejačkou Kinze 2000, pri konvenčnom obrábaní ostatných plodín používame sejačku Amazone, na minimalizácii a bezorbovej technológii bezorbovú sejačku Great Plains, na nastielacej technológii Horsch Concord CO3.

Great Plains 10.10.2006, sejba pšenice ozimnej - predplodina sója, Bezorbová technológia

Horsch CO3, 10.10.2006, sejba pšenice ozimnej - predplodina sója, Nastielacia technológia

V celkovom hodnotení priemerných úrod možno konštatovať, že pšenicu, jačmeň i sóju je možné pestovať i inak ako konvenčne. Lepšie sa pri hustosiatych obilninách aj pri sóji osvedčila bezorbová technológia. Nezanedbateľným a veľmi dôležitým prvkom, ako je známe, je pestovateľský ročník, dnes obzvlášť dôležitý prvok v kontexte prebiehajúcej klimatickej zmeny, o čom nás presviedčajú ostatné roky.

Čo sa ale týka ďalšej ekonomickej bilancie najnižšie náklady, v Sk na ha, boli pri jačmeni jarnom na minimalizačnej technológii, najvyššie pri kukurici siatej. Náklady na tonu produktu boli najnižšie pri pšenici ozimnej na bezorbovej technológii, najvyššie pri sóji fazuľovej na nastielacej technológii.

Pri všetkých štyroch pestovaných plodinách boli najvyššie náklady na ha na konvenčnej technológii.

Minimalizačné a pôdoochranné technológie treba brať v prvom rade ako systém. Nesmú byť pre nás iba východiskom z núdze. Použitím týchto technológií dochádza k celkovému zlepšeniu agroekologických vlastností pôdy v podobe vyššej úrodnosti, zlepšenia fyzikalno-chemických a biologických vlastností (zvýšené množstvo dážďoviek, ktoré orú za nás), zlepšenia pôdnej štruktúry, zníženia erózie, vyrovnania pozemku.... Nesmieme ale podceniť buriny, ale včas a v optimálnej rastovej fáze proti nim zasiahnuť. Je pravda, že orba má svoje nesporné klady, no pokiaľ farmár môže použiť minimalizačné a pôdoochranné technológie a má chuť skúsiť ich, netreba sa im brániť. I v kontexte predpokladanej klimatickej zmeny a hospodárskej krízy sa tieto technológie javia ako možné východisko pre slovenských farmárov.

Vystavené 4. 12. 2009

Autor textu: Ing. Rastislav Bušo, PhD.