logo VURV
Centrum výskumu rastlinnej výroby - Výskumný ústav rastlinnej výroby, Piešťany
Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
e-mail: zak@vurv.sk
 
 


Vplyv obrábania pôdy a hnojenia na produkciu osevného postupu

Dôležitým ukazovateľom pri zvyšovaní efektívnosti produkčného procesu poľných plodín je determinovanie vzájomných vzťahov medzi vstupmi a výstupmi energie. Vysoká produktivita rastlinnej výroby sa musí udržiavať za cenu vysokých vstupov energie, ktorá je zahrnutá do obrábania pôdy, hnojenia, ochrany proti škodlivým činiteľom a do šľachtenia.

Všetky životné pochody sú podmienené zmenami látkových a energetických tokov a ich úroveň je možné v danom okamihu na príslušnej produkčno - ekologickej úrovni kvantitatívne a kvalitatívne hodnotiť prostredníctvom bilancií. Energetickú bilanciu možno považovať za všeobecne porovnateľnú základňu všetkých dejov v krajinnom priestore. Poznanie všeobecných zákonitostí na základe vypočítaných bilancií umožňuje reguláciu vstupov a výstupov energie v zhode s prírodným potenciálom záujmového územia.

Vzhľadom na to, že v osevnom postupe ide o súbor rozdielnych plodín s rôznym charakterom produkcie (tritikale, pšenica - zrno, kukurica na siláž - zelená hmota, repka - semeno) treba urobiť prepočet na syntetické ukazovatele. Pestované plody majú aj rôzny obsah sušiny, preto treba urobiť prepočet produkcie hlavného produktu na porovnateľný ukazovateľ (obilné jednotky, sušinu resp. škrobové jednotky).

Pokus bol založený v poľných podmienkach na VÚRV Piešťany - Výskumné pracovisko Borovce. Priemerná ročná teplota vzduchu je 9,2 °C, priemerný úhrn zrážok 625 mm a nadmorská výška 167 m.n.m.

Faktory pokusu:

  • faktor a (plodina): a1 - tritikale f. ozimná; a2 - kukurica siata na siláž; a3 - pšenice letná f. ozimná; a4 - kapusta repková pravá f. ozimná
  • faktor b (spracovanie pôdy): b1 - bezorbová technológia (priama sejba;) b2 - minimalizačná technológia (diskovanie); b3 - konvenčná technológia (orba)
  • faktor c (hnojenie dusíkom): N1 - bez dusíka; N2 - vyššia dávka dusíka 120 kg.ha-1N pri každej plodine

Tabuľka 1: Agrotechnické termíny kapusty repkovej pravej f. ozimnej a kukurice na siláž

 
Kapusta repková pravá f. ozimná
Kukurica na siláž
Rok
2006/2007
2007/2008
2008/2009
2007
2008
2009
Termín sejby
24.08.2006
27.08.2007
26.08.2008
19.04.2007
25.04.2008
27.04.2009
Termín vzchádzania
04.09.2006
09.09.2007
06.09.2008
07.05.2007
09.05.2008
16.05.2009
Termín kvitnutia
16.04.2007
29.04.2008
21.04.2009
27.06.2007
03.07.2008
15.07.2009
Termín zberu
05.07.2007
11.07.2008
09.07.2009
20.08.2007
03.09.2008
17.08.2009
Sejba - zber
Dĺžka vegetačnej doby (dni)
316
320
318
124
132
112
Suma zrážok (mm)
349,8
470,0
454,8
225,8
265,1
212,5
Suma teplôt (°C)
3367,00
2755,75
3016,50
2331,00
2580,25
2204,25

Tabuľka 2: Agrotechnické termíny tritikale f. ozimnej a pšenice letnej f. ozimnej

 
Tritikale f. ozimná
Pšenica letná f. ozimná
Rok
2006/2007
2007/2008
2008/2009
2006/2007
2007/2008
2008/2009
Termín sejby
29.09.2006
25.09.2007
30.09.2008
06.10.2006
09.10.2007
08.10.2008
Termín vzchádzania
26.10.2006
03.10.2007
10.10.2008
18.11.2006
27.10.2007
20.10.2008
Termín odnožovania
16.12.2006
16.11.2007
15.11.2008
18.12.2006
26.11.2007
19.11.2008
Termín steblovania
16.04.2007
09.04.2008
20.04.2009
19.04.2007
21.04.2008
21.04.2009
Termín klasenia
09.05.2007
14.05.2007
12.05.2009
14.05.2007
20.05.2008
15.05.2009
Termín kvitnutia
17.05.2007
22.05.2008
18.05.2009
20.05.2007
25.05.2008
20.05.2009
Termín zberu
07.07.2007
20.07.2008
14.07.2009
07.07.2007
12.07.2008
14.07.2009
Sejba - zber
Dĺžka vegetačnej doby (dni)
282
300
289
274
277
280
Suma zrážok (mm)
360,3
417,3
404,3
360,3
357,5
397,3
Suma teplôt (°C)
2768,00
2581,00
2524,75
2664,50
2216,25
2422,50

V tabuľkách 1 a 2 sú uvedené agrotechnické termíny pestovaných plodín ako aj dĺžka vegetačnej doby, suma zrážok a suma teplôt.

Pri tritikale sa pohybovala dĺžka vegetačnej doby od 282 (2006/2007) do 300 dní (2007/2008). Najvyššia suma zrážok bola v roku 2007/2008, najvyššia suma teplôt v roku 2006/2007. Naopak najnižšia suma zrážok bola v roku 2006/2007, najnižšia suma teplôt v roku 2008/2009.

Pri kukurici na siláž sa pohybovala dĺžka vegetačnej doby od 112 (2009) do 132 dní (2008). Najvyššia suma zrážok aj najvyššia suma teplôt bola v roku 2008, naopak najnižšia suma zrážok aj najnižšia suma teplôt bola v roku 2009.

Pri pšenici sa pohybovala dĺžka vegetačnej doby od 274 (2006/2007) do 280 dní (2008/2009). Najvyššia suma zrážok bola v roku 2008/2009, najvyššia suma teplôt v roku 2006/2007 a naopak najnižšia suma zrážok aj teplôt bola v roku 2007/2008.

Pri repke sa pohybovala dĺžka vegetačnej doby od 316 (2006/2007) do 320 dní (2007/2008). Najvyššia suma zrážok bola v roku 2007/2008, najvyššia suma teplôt v roku 2006/2007. Naopak najnižšia suma zrážok bola v roku 2006/2007, najnižšia suma teplôt v roku 2007/2008.

O porovnanie výkonnosti osevného postupu sme sa pokúsili pomocou obilných jednotiek (OJ). Ide o dohodnuté jednotky vyjadrujúce naturálne hodnoty osevného postupu. Množstvo obilných jednotiek sme vypočítali z úrody zrna, semena resp. zelenej hmoty, keď sme použili na prepočet pri pšenici a tritikale koeficient 1,00, pri repke 2,00 a pri kukurici na siláž 0,15. V rokoch 2007-2009 sme dosiahli v priemere pokusu 5,87 OJ. Medzi rokmi boli vysoko preukazné rozdiely. Najviac obilných jednotiek sme zistili pri kukurici na siláž 9,01 OJ, nasledovala pšenica 5,21 OJ, tritikale 4,70 OJ a repka 4,55 OJ. Kukurica na siláž bola vysoko preukazne výkonnejšia ako ostatné plodiny, pšenica bola vysoko preukazne výkonnejšia ako tritikale aj ako repka, ale množstvo obilných jednotiek repky a tritikale bolo na rovnakej úrovni.

Najviac obilných jednotiek sme zistili pri použití konvenčnej technológie spracovania pôdy (KT) 6,43 OJ, nasledovala minimalizačná technológia (MT) 5,84 OJ a najmenej obilných jednotiek sme zistili pri bezorbovej technológii (BT) 5,33 OJ, takže použitie KT zaistilo vysoko preukazne viac obilných jednotiek ako pri použití MT aj BT a použitie MT zaistilo vysoko preukazne viac obilných jednotiek ako pri použití BT. Vyššia úroveň hnojenia dusíkom zabezpečila vysoko preukazne viac obilných jednotiek. Vysoko preukazné boli interakcie roky   x   technológie spracovania pôdy a plodiny   x   technológie spracovania pôdy a preukazná bola interakcia roky   x   plodiny   x   technológie spracovania pôdy (tab. 3 a 4).

Tabuľka 3: Hodnoty obilných jednotiek plodín v technológiách spracovania pôdy

repka
tritikale
kukurica
pšenica
Priemer
BT
4,59
4,24
7,78
4,69
5,33
MT
4,12
4,48
9,39
5,37
5,84
KT
4,95
5,38
9,85
5,56
6,43
Priemer
4,55
4,70
9,01
5,21
5,87
BT - bezorbová technológia
MT - minimalizačná technológia
KT - konvenčná technológia

Tabuľka 4: Hodnoty obilných jednotiek plodín a technológií spracovania pôdy v úrovniach hnojenia

N1
N2
Priemer
N1
N2
Priemer
Repka
4,33
4,78
4,55
BT
4,90
5,75
5,33
Tritikale
4,35
5,04
4,70
MT
5,45
6,24
5,84
Kukurica
8,60
9,42
9,01
KT
6,11
6,76
6,43
Pšenica
4,65
5,76
5,21
Priemer
5,48
6,25
5,87
Priemer
5,48
6,25
5,87
   
N1 - nižšia úroveň hnojenia
N2 - vyššia úroveň hnojenia
BT - bezorbová technológia
MT - minimalizačná technológia
KT - konvenčná technológia

Záver

Z dosiahnutých výsledkov vyplynuli nasledovné závery pre prax:

  • medzi hodnotenými rokmi boli vysoko preukazné rozdiely
  • kukurica na siláž bola vysoko preukazne výkonnejšia ako ostatné plodiny, pšenica bola vysoko preukazne výkonnejšia ako tritikale aj ako repka, ale množstvo obilných jednotiek repky a tritikale bolo na rovnakej úrovni
  • použitie KT zaistilo vysoko preukazne viac obilných jednotiek ako pri použití MT aj BT a použitie MT zaistilo vysoko preukazne viac obilných jednotiek ako pri použití BT
  • vyššia úroveň hnojenia dusíkom zabezpečila vysoko preukazne viac obilných jednotiek

Vystavené 13.10.2011

Autori textu: Ing. Štefan Žák, CSc.; Ing. Soňa Gavurníková