Význam pôdnej organickej hmoty sa zvyšuje s narastajúcim obsahom frakcie piesku aj ílu, pričom jej pôsobenie v pôdach s extrémnym zrnitostným zložením je rôzne. Pôdna textúra má bezprostredný vplyv na rozloženie pôdnych pórov, čo výrazne ovplyvňuje dynamiku pôdnej organickej hmoty. Od zastúpenia jednotlivých kategórií pôdnych pórov závisí, či v nich bude prítomný vzduch alebo voda, pričom rozhoduje nielen množstvo vody, ale aj jej energetické kategórie. Ľahké piesočnaté pôdy sa vyznačujú nižším obsahom organickej hmoty, pretože v nich dominujú nekapilárne póry, sú teda prevzdušnenejšie, v dôsledku čoho sa v nich organická hmota oxiduje, teda rýchlejšie mineralizuje (tab. 1).
Tabuľka 1: Priemerná ročná mineralizácia rastlinných zvyškov a zrnitostné zloženie vybraných pôdnych typov
Pôdny typ
|
Mineralizácia
|
Piesok (%)
|
Prach (%)
|
Íl (%)
|
Pôdny druh
|
Regozem |
93,65
|
84,88
|
11,44
|
3,68
|
Piesočnatá
|
Černozem
|
90,73
|
47,75
|
43,95
|
8,30
|
Piesočnato-hlinitá
|
Hnedozem
|
86,62
|
31,88
|
56,69
|
11,43
|
Piesočnato-hlinitá
|
Glej |
79,24
|
28,27
|
37,35
|
34,38
|
Ílovitá
|
|
Čím vyššie je zastúpenie frakcie piesku, tým väčšie
množstvá rastlinných zvyškov v pôde zmineralizujú. Celkovo má zastúpenie
väčších zrnitostných frakcií vplyv predovšetkým na kvantitu pôdnej
organickej hmoty a zastúpenie menších zrnitostných frakcií má vplyv
najmä na zmeny prebiehajúce v pôdnej organickej hmote. Vplyv týchto
frakcií sa ešte viac zvýrazňuje s klesajúcou produkčnou schopnosťou
pôdy. Dôvodom je práve menšie zastúpenie kvalitnejších stabilizovanejších
zložiek pôdnej organickej hmoty. V textúrne ľahkých pôdach je aj
nižší obsah vody, ktorá je životným priestorom pôdnych organizmov,
čiže pri jej nedostatku sú pôdy menej osídľované organizmami, čo
podmieňuje aj menšie množstvo biomasy pôdnych organizmov a tým aj
organickej hmoty, ktorej obsah je v úzkej závislosti od obsahu pôdnej
vody.
Pri poklese vlhkosti v pôde organizmy odumierajú,
pričom dôvody môžu byť rôzne, zvýši sa koncentrácia solí v pôdnom
roztoku, vzrastie kolísanie teplôt alebo sa zníži prístupnosť živín.
Dôležité však nie je len množstvo vody v pôde, ale aj jej prístupnosť.
Napríklad ak jej obsah v pôde poklesne pod bod vädnutia, rastliny
začínajú trpieť suchom, ale baktérie sú ešte schopné túto vodu využiť.
Bod vädnutia nastáva v piesočnatých pôdach pri relatívnej vlhkosti
okolo 5 % a v ílovitých pôdach už pri vlhkosti okolo 15 %. Vplyv
vody na obsah organickej hmoty v pôde dokazuje pozitívna korelácia
nielen s bodom vädnutia, ale aj viacerými hydrofyzikálnymi vlastnosťami
a hydrolimitmi (tab. 2).
Tabuľka 2: Korelačné vzťahy medzi indexom
zdroja uhlíka a hydrofyzikálnymi vlastnosťami a hydrolimitmi na
ornej pôde do hĺbky 1 m

Na ľahkých piesočnatých pôdach sa ťažšie usídľujú
aj vyššie rastliny. Rozmanitosť vstupov organických látok do pôdy
je tak značne obmedzená a dominujú skôr labilnejšie formy, ktoré
majú navyše v týchto pôdach aj menšie možnosti ako fyzikálnej, tak
aj chemickej stabilizácie. Nakoľko labilné frakcie organickej hmoty
rýchlejšie podliehajú mineralizácii, kolobeh sa uzatvára. Piesočnaté
pôdy nielenže neposkytujú podmienky pre dostatočné vstupy stabilnejších
foriem organickej hmoty, ale sú v nich aj podmienky, ktoré neumožňujú
stabilizáciu labilnejších vstupov, čím neustále dochádza k úbytku
organickej hmoty z takýchto pôd.
Organická hmota pôsobí v pôde aj ako tmelivo medzi
jednotlivými mechanickými čiastočkami, čiže jednak zvyšuje ich súdržnosť
a tiež podporuje tvorbu pôdnych agregátov, v ktorých je čiastočne
fyzikálne stabilizovaná. U nás sa často hovorí o odstraňovaní prísušku,
pretože pochopiteľne taký, aký je často prezentovaný, spôsobuje
nemalé problémy. Ale prísušok môže byť na mnohých pôdach aj prínosom.
A práve v súvislosti s textúrne ľahkými pôdami sa
v súčasnosti čoraz viac dostáva do popredia práve podpora tvorby
biologického prísušku. Týmto sa tak znovu dostávame k riešeniu problému
cez zvyšovanie obsahu organickej hmoty, tentoraz na jej povrchu,
kde podporuje zhutnenie pôdy, čím sa zníži intenzita mineralizácie
organických látok v pôde, zabráni odnosu častíc veternou eróziou,
zachová časť pôdnej vlahy, ktorá by sa inak vyparila a tiež sa podporí
osídľovanie takýchto ľahkých pôd ďalšími organizmami, čo sa v konečnom
dôsledku nepriamo prejaví v náraste celkovej organickej hmoty v
pôde.
Extrémy zvyčajne nikdy neponúkajú to najlepšie riešenie.
Tak tomu nie je ani v prípade pôdnej textúry. Ako má svoje nedostatky
vo vzťahu k pôdnej organickej hmote ľahká piesočnatá pôda, má svoje
negatíva aj ďalší extrém, vysoký obsah frakcie ílu v textúrne ťažkých
pôdach. Pôdy s vyšším zastúpením frakcie ílu obsahujú síce vyššie
množstvá organickej hmoty a vody, práve s ohľadom na vysokú sorpčnú
schopnosť ílu a výskyt predovšetkým kapilárnych pórov, v ktorých
sa zadržiava voda, ale v extrémnych prípadoch kategorizácia pôdnych
pórov nie je optimálna ani v takýchto pôdach. Ílové minerály pri
priberaní vody napučiavajú, čím sa prítomné kapiláry v pôde stenčujú,
čo podporuje trvalé premokrenie pôdneho profilu. Výsledkom je zmena
oxidačných podmienok na redukčné, v dôsledku čoho sa mení aj samotný
charakter procesov transformácie organických látok v pôde. Takýto
stav podmieňuje síce vyššie obsahy organickej hmoty, ale pomaly
sa rozkladajúcej, čo vedie k tvorbe predovšetkým surového humusu
alebo k rašelineniu a v niektorých prípadoch až k procesom metanogenézy,
acetogenézy či k produkcii a akumulácii iných toxických plynov.
Netreba snáď zdôrazňovať, že utlmením procesu mineralizácie
nedochádza ani k sprístupňovaniu živín. Ťažké pôdy, s nedostatočnými
vstupmi organických látok, sú obyčajne náchylné aj na zhutňovanie.
Kým pri ľahkých piesočnatých pôdach pôsobí organická hmota na zvýšenie
ich súdržnosti, na ťažkých ílovitých pôdach ich súdržnosť naopak
znižuje, čiže pôsobí opačne, ale v obidvoch prípadoch pozitívne.
Kým v prípade ľahkých pôd môže byť, prostredníctvom organickej hmoty,
podporená tvorba biologického prísušku, v prípade ťažkých pôd môže
byť, prostredníctvom nej, zabránené tvorbe fyzikálneho prísušku.
V prípade textúrne ľahkých aj ťažkých pôd sa zvyšovaním vstupov
organickej hmoty celkovo zlepšujú ich funkčné fyzikálne vlastnosti
ako sú vodný, vzdušný a tepelný režim, aj keď sú mechanizmy jej
pôsobenia v týchto textúrne odlišných pôdach rozdielne.
Pôdna organická hmota jednoznačne prispieva k zlepšeniu
vlastností pôdy a jej nedostatok sa prejaví predovšetkým na spomínaných
pôdach s extrémnym zrnitostným zložením. Naopak samotná pôdna textúra
je jedným z najdôležitejších faktorov určujúcich charakter procesov
transformácie pôdnej organickej hmoty, a tým aj kvality vznikajúcich
produktov. Aj v samotných zrnitostných frakciách má organická hmota
rôzne kvantitatívne a kvalitatívne zastúpenie.
Hrubodisperznejšie frakcie, ako je piesok, pôsobia
skôr mechanicky a do reakcií s ostatnými zložkami pôdy sa zapájajú
len minimálne prostredníctvom ich vonkajších povrchov. Samozrejme,
že nie je piesok ako piesok. Frakcia kremitého piesku, obsahujúca
predovšetkým častice kremeňa, bude sterilnou a naopak frakcia kremičitanového
piesku, s obsahom kremičitanov, bude považovaná za biologicky činnú.
V jemnozrnnejších frakciách, ako je prach a íl, sú už zastúpené
aj aktívnejšie zložky organickej hmoty ako sú humusové látky či
iné organické častice vyznačujúce sa prítomnosťou nielen vonkajších
ale aj vnútorných povrchov, a tým aj rôznou stabilitou. Tieto častice
sa priamo zúčastňujú rôznych reakcií v pôde a sú aj nositeľmi sorpčnej
schopnosti pôdy.
Najviac organickej hmoty, či už stabilizovanejšej
alebo jej labilnejších foriem, sa nachádza v zrnitostnej frakcii
prachu, preto sa jej vplyv na ostatné vlastnosti pôdy, nie náhodou,
väčšinou hodnotí pozitívne. Z uvedeného vidieť, že môžeme síce hospodáriť
na našich najprodukčnejších pôdnych typoch ako sú čiernice a černozeme,
to ale neznamená, že nás v ich prípade nezastihne extrémnejšie zrnitostné
zloženie.
Čiernice sú často pôdy s vyšším zastúpením frakcie
ílu, kedy môže ísť o pôdny druh až ílovito-hlinitá a naopak v prípade
černozemí nie je nič nezvyčajné, ak má vysoké zastúpenie frakcia
piesku, čiže v extrémnych prípadoch môže ísť až o pôdny druh hlinito-piesočnatá.
Preto je dôležité sledovanie a udržiavanie pozitívnej
bilancie uhlíka aj na našich najprodukčnejších orných pôdach. Len
pri dostatočnej zásobe kvalitnej pôdnej organickej hmoty, môžeme
pôdu bez negatívnych následkov obrobiť alebo pohnojiť, či jednoducho
zachovať jej prirodzenú vlastnosť, ktorou je produkčná schopnosť
pôdy.

Vzorka pôdy: pôdny typ fluvizem a pôdny druh hlinito-piesočnatá
|

Vzorka pôdy: pôdny typ fluvizem a pôdny druh hlinitá
|

Vzorka pôdy: pôdny typ fluvizem a pôdny druh ílovito-hlinitá
|
Vystavené 23.10.2013
|