Logo VÚA
Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany - Výskumný ústav rastlinnej výroby Piešťany
Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
e-mail: buso@vurv.sk

 


Ekonomika dlhodobých pokusov poľných plodín zakladaných rôznymi systémami

Pri riešení problematiky rôznych technológií obrábania pôdy je okrem dosiahnutej výšky produkcie najzaujímavejším kritérium ekonomického efektu tej ktorej použitej technológie.

V SR neexistujú presné čísla, na základe ktorých by sa dalo určiť akou technológiou sa koľko plôch obrába. Čiastočne možno vychádzať z údajov predajcov techniky určenej na takéto obrábanie, pričom predpokladáme, že v Slovenskej republike sa približne 350 000 ha obrába bezorbovo. V závislosti od pôdnych podmienok, tieto technológie obrábania pôdy sa môžu rozšíriť na výmere až 550 000 hektárov.

Aj v Centre výskum rastlinnej výroby (CVRV) v Piešťanoch je problematika rôzneho obrábania pôdy riešená ako prioritná pričom je zameraná najmä na získanie podkladov pre návrh a realizáciu adaptačných opatrení pre minimalizáciu dôsledkov klimatickej zmeny v poľnohospodárstve a v krajinnom priestore. Posudzuje sa priebeh a efekt produkčného procesu poľnohospodárskych plodín vplyvom rôznych spôsobov obrábania pôdy, z hľadiska nepriaznivých dôsledkov poveternostných pomerov v súčasnom období a predikovaných podľa scenárov klimatickej zmeny. Na základe výstupov získaných z poľných pokusov sú hodnotené atmosféricko - klimatické, pôdno - edafické a biotické faktory produkčného procesu z pohľadu ich limitujúceho, resp. stimulujúceho účinku na úsporu práce a energie, ochranu pôdy pred eróziou, zníženie nákladov na mzdy a na PHM v pôdoochranných systémoch obrábania pôdy v porovnaní so systémom konvenčným a na technologickú kvalitu dopestovaného produktu.

Pokusy s rôznymi technológiami obrábania pôdy v rámci osevného postupu pšenica letná f. ozimná - kukurica siata na zrno - jačmeň siaty jarný - sója fazuľová sú založené v poľných podmienkach na Výskumnom pracovisku CVRV Piešťany v Borovciach. Územie má kontinentálny charakter podnebia s dlhodobým ročným priemerom zrážok 593 mm, z toho za vegetáciu 358 mm. Dlhodobý priemer ročnej teploty je 9,2 °C, za vegetáciu 15,5 °C. Nadmorská výška je 167 m n. m.. Oblasť je zaradená do kukurično-jačmenného výrobného typu. Pôda na pokusnom stanovišti je hlinitá černozem hnedozemná, na spraši s hĺbkou humusového horizontu 400 - 500 mm, so strednou zásobou P a K, s neutrálnou až slabo kyslou pôdnou reakciou. Z hľadiska fyzikálnych vlastností je ornica a podorničné horizonty mierne zhutnené. Obsah humusu v orničnom profile je stredný (2,43%), v podorničných horizontoch je nízky (0,87 - 1,84%).

Zvolený osevný postup čiastočne odráža súčasný podiel pestovateľských plôch obilnín na Slovensku (viac ako 50%), zastúpenie jednej bôbovitej plodiny a jednej obilniny, ktorá je ošetrovaná ako okopanina - kukurice siatej na zrno. Veľkosť zberovej plochy pokusnej parcely jednej plodiny je 9 m x 35 m, t.j. 315 m2.

V rámci riešenia predmetnej problematiky sú skúšané štyri technológia obrábania pôdy: konvenčná, minimalizačná, nastielacia a bezorbová technológia.

Konvenčná technológia (KT) predstavuje spôsob obrábania pôdy, ktorej základom je orba. Pri tejto technológii pozberové zvyšky rastlín pokrývajú povrch pôdy v rozpätí od 0 do 15 %. Jedná sa teda o klasické obrábanie pôdy.

Minimalizačná technológia (MinT) predstavuje redukované obrábanie pôdy s využitím kypričov (plytká kultivácia) s následnou sejbou, po ktorej povrch pôdy býva pokrytý rastlinnými pozberovými zvyškami na úrovni 15 - 30 %.

Nastielacia technológia (MulchT) je najrozšírenejší pôdoochranný systém využívaný v USA. Pôda sa pred sejbou obrobí tzv. podrezaním strniska, pri ktorom sa povrch pôdy nadvihne, ale podrezané strnisko, alebo pozberové zvyšky rastlín zostávajú na povrchu pôdy. Po sejbe, vykonávanej špeciálnymi sejačkami zostáva povrch pôdy pokrytý rastlinnými zvyškami na 30 - 60 %.

Bezorbová technológia (BT) sa zaraďuje k pôdoochranným technológiám, jej základom je priama sejba, t.j. sejba do neobrobenej pôdy. Po sejbe by mala zostať pôda pokrytá rastlinnými zvyškami na viac ako 30 %-ách.

Do úvahy sme v rámci hodnotenia brali len rozdiely z pohľadu technológií. Ostatné nákladové položky, či už nákup osív, hnojív, pesticídov a ďalšieho materiálu bol v rámci jednotlivých technológií rovnaký.

Pri pšenici ozimnej (tab.1) bola v priemere rokov dosiahnutá najvyššia úroda v technológii bezorbovej. Rozdiel nebol veľmi výrazný a v porovnaní s konvenčnou technológiou predstavoval prírastok úrody len 29 €.ha-1 (pri realizačnej cene zrna pšenice v roku 2012 na úrovni 240 €). V porovnaní s konvenčnou technológiou dosiahla vyššiu úrodu aj minimalizačná technológia (v ekonomickom vyjadrení prírastok 19 €.ha-1). Mulčovacia technológia v úrodách zaostávala a strata na úrode predstavovala -119 €.ha-1. Z pohľadu nákladov boli tieto pri pšenici nižšie pri využití minimalizačnej a mulčovacej technológie o -63 €.ha-1 a pri priamej sejbe (bezorbová technológia) o -90 €.ha-1. To sa v konečnom dôsledku prejavilo tak, že v porovnaní s konvenčnou technológiou sme pri minimalizačnej technológii zaznamenali zisk 82 €.ha-1 a pri bezorbovej dokonca 119 €.ha-1. V prípade pšenice to bolo spôsobené nielen nižšími nákladmi v rámci technológií, ale aj vyššou produkciu pri využití týchto technológií v porovnaní s konvenčnou. Pri mulčovacej technológii bol ale pokles úrody v porovnaní s konvenčnou v priemere rokov tak výrazný, že ani vplyvom znížených nákladov sa strata nevymazala a v porovnaní s konvenčnou technológiou predstavovala -55 €.ha-1.

Tab. 1: Ekonomické zhodnotenie využitia technológií pri pšenici ozimnej

Technológia
Úroda
Prírastok/strata na úrode v t
Prírastok/strata na úrode v €
Náklady pri zakladaní porastov v €
Zisk/strata v €
KT
6,24
0
0
0
0
MinT
6,32
0,08
19,2
-63
82,2
MulchT
5,75
-0,49
-117,6
-63
-54,6
BT
6,36
0,12
28,8
-90
118,8

Pri jačmeni jarnom (tab.2) sme v priemere rokov zaznamenali najvyššiu úrodu v minimalizačnej technológii. Rozdiel v porovnaní s konvenčnou technológiou predstavoval prírastok úrody 62 €.ha-1 (pri realizačnej cene zrna jačmeňa v roku 2012 na úrovni 240 €) a v porovnaní s pšenicou ozimnou bol tento rozdiel výraznejší. V porovnaní s konvenčnou technológiou ostatné technológie dosiahli nižšiu úrodu, keď v ekonomickom vyjadrení bezorbová technológia zaostávala o -31 €.ha-1 a strata na úrode pri mulčovacej technológii predstavovala až -60 €.ha-1. Z pohľadu nákladov boli tieto pri jačmeni podobne ako pri pšenici tieto nižšie pri minimalizačnej a mulčovacej technológii o -63 €.ha-1 a pri priamej sejbe (bezorbová technológia) o -90 €.ha-1. To sa v konečnom dôsledku prejavilo tak, že v porovnaní s konvenčnou technológiou sme pri minimalizačnej technológii zaznamenali zisk až 125 €.ha-1, pri bezorbovej 59 €.ha-1 a dokonca a zisk sme zaznamenali aj pri mulčovacej technológii i keď len 3 €.ha-1. V prípade jačmeňa bol zisk pri využití minimálizačnej technológie spôsobený tak nižšími nákladmi v rámci technológie, ako aj vyššou produkciou v porovnaní s konvenčnou technológiou. Pri bezorbovej a mulčovacej technológii bol prírastok spôsobený len zníženými nákladmi na technológiu nakoľko v úrodách obe tieto technológie v priemere rokov zaostávali v porovnaní s dosiahnutými úrodami pri využití konvenčnej technológie.

Tab. 2: Ekonomické zhodnotenie využitia technológií pri jačmeni jarnom

Technológia
Úroda
Prírastok/strata na úrode v t
Prírastok/strata na úrode v €
Náklady pri zakladaní porastov v €
Zisk/strata v €
KT
4,40
0
0
0
0
MinT
4,66
0,26
62,4
-63
125,4
MulchT
4,15
-0,25
-60,0
-63
3,0
BT
4,27
-0,13
-31,2
-90
58,8

Pri sóji fazuľovej (tab.3) bola v priemere rokov dosiahnutá najvyššia úroda v konvenčnej technológii. Ostatné technológie v úrodách za konvenčnou zaostávali a v ekonomickom vyjadrení pri realizačnej cene semena sóje v roku 2012 na úrovni 410 € strata predstavovala pri minimalizačnej a bezorbovej technológii -49 €.ha-1 a pri mulčovacej technológii dokonca -82 €.ha-1. Z pohľadu nákladov boli pri sóji tieto nižšie pri minimalizačnej a mulčovacej technológii o -63 €.ha-1 a pri priamej sejbe (bezorbová technológia) o -90 €.ha-1. To sa v konečnom dôsledku prejavilo tak, že v porovnaní s konvenčnou technológiou sme pri minimalizačnej technológii zaznamenali zisk 14 €.ha-1 a pri bezorbovej 41 €.ha-1. V prípade sóje, keďže táto v úrodách pri využití mulčovavej a bezorbovej technológie zaostávala za konvenčnou technológiou bol zisk spôsobený len nižšími nákladmi v rámci technológií. Pri mulčovacej technológii bol ale pokles úrody sóje v porovnaní s konvenčnou v priemere rokov tak výrazný, že ani vplyvom znížených nákladov sa strata nevymazala a v porovnaní s konvenčnou technológiou predstavovala -19 €.ha-1.

Tab. 3: Ekonomické zhodnotenie využitia technológií pri sóji fazuľovej

Technológia
Úroda
Prírastok/strata na úrode v t
Prírastok/strata na úrode v €
Náklady pri zakladaní porastov v €
Zisk/strata v €
KT
2,53
0
0
0
0
MinT
2,41
-0,12
-49,2
-63
13,8
MulchT
2,33
-0,20
-82,0
-63
-19,0
BT
2,41
-0,12
-49,2
-90
40,8

Aj pri kukurici siatej na zrno (tab.4) bola v priemere rokov dosiahnutá najvyššia úroda v konvenčnej technológii. Ostatné technológie v úrodách za konvenčnou zaostávali ešte výraznejšie ako pri sóji a v ekonomickom vyjadrení pri realizačnej cene zrna kukurice v roku 2012 na úrovni 225 € strata predstavovala pri minimalizačnej technológii -77 €.ha-1, pri bezorbovej technológii -223 €.ha-1 a pri mulčovacej technológii dokonca -261 €.ha-1. Tento pokles úrody spôsobil tak významnú stratu, ktorú sa ani znížením nákladov pri minimalizačnej a mulčovacej technológii o -63 €.ha-1 a pri priamej sejbe (bezorbová technológia) o -90 €.ha-1 nepodarilo vymazať. To sa v konečnom dôsledku prejavilo tak, že v porovnaní s konvenčnou technológiou sme pri minimalizačnej technológii zaznamenali stratu -14 €.ha-1, pri bezorbovej -133 €.ha-1 a pri využití mulčovacej technológie stratu až -198 €.ha-1.

Tab. 4: Ekonomické zhodnotenie využitia technológií pri kukurici siatej na zrno

Technológia
Úroda
Prírastok/strata na úrode v t
Prírastok/strata na úrode v €
Náklady pri zakladaní porastov v €
Zisk/strata v €
KT
9,66
0
0
0
0
MinT
9,32
-0,34
-76,5
-63
13,8
MulchT
8,50
-1,16
-261,0
-63
-19,0
BT
8,67
-0,99
-222,8
-90
40,8

Z výsledkov pokusu, ktorý sa realizuje už 12 rokov (zahŕňa 3 rotácie zaradených plodín) možno pozorovať isté závery.

Z dosiahnutých výsledkov v rámci pokusu by sa dala posudzovať výkonnosť a ekonomická efektívnosť v jednotlivých rokoch, ale tak ako je spomínané v texte vyššie nedá sa jednoznačne pre plodiny zaradené v osevnom postupe skonštatovať, ktorá technológia je najvhodnejšia a najvýhodnejšia. Z literárnych prameňov je známe, že rukolapnejšie výsledky možno očakávať až po uplynutí dlhšieho časového obdobia (až 20 rokov). Po 12 ročnom pozorovaní sa isté náznaky prejavujú, ale nemožno ich jednostranne prezentovať ako úzus. Faktor poveternosti je najvýraznejšie sa prejavujúcim, čo súvisí s so stále výraznejšími extrémami v počasí. Aj preto sme sa z pohľadu ekonomického zhodnotenia pokusu rozhodli výsledky nehodnotiť rok po roku, ale zhodnotiť ich za celé časové obdobie doterajšej prevádzky stacionárneho pokusu.

Možno však konštatovať, že sledované poľné plodiny reagujú na technológie v úrodách rôzne, preto sú aj rôzne zisky, resp. straty ich pestovania.

Za najdrahšie možno považovať technológiu konvenčnú a sčasti i nastielaciu. Ako najziskovejšia sa javí, pri všetkých plodinách, technológia bezorbová, niekedy aj pri nižších úrodách.

Z toho nám jednoznačne vyplýva, že nemožno opomínať ekonomiku obrábania pôdy. Benefity pôdoochranných technológií sú aj z hľadiska zlepšenia pôdnych fyzikálno-chemicko-biologických vlastností, zvýšenia činnosti pôdneho makro a mikro edafónu, zamedzenia vodnej a veternej erózie, obmedzenia produkcie skleníkových plynov a ďalších vlastností, ktoré v konečnom dôsledku budú prínosom celospoločenského významu, najmä v kontexte ekonomiky vo vzťahu k prebiehajúcej klimatickej zmene.

Vystavené 21.1.2014

Autori textu: Ing. Rastislav Bušo, PhD.; Ing. Roman Hašana, PhD.