WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Základné pôdne a morfometrické charakteristiky Banskobystrického samosprávneho kraja

Banskobystrický kraj sa nachádza na juhu stredného Slovenska. S rozlohou 9 455 km² je najväčším krajom v Slovenskej republike, ale priemerná hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km² ho naopak zaraďuje na posledné miesto. Na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na východe s Košickým krajom, na severe s Trenčianskym a Žilinským krajom a na západe s Nitrianskym krajom. Územie kraja patrí do povodia riek Hron, Ipeľ a Slaná.

Tvori ho 13 okresov: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom.

Pre Banskobystrický kraj je charakteristická veľká geomorfologická rozmanitosť - od vysokohorských polôh Nízkych Tatier na severe územia cez členitú strednú časť až po mierne zvlnené a rovinné plochy Juhoslovenskej kotliny na juhu územia. Tento kraj má najvyššiu výmeru lesných pozemkov v rámci SR. Južná časť kraja je orientovaná na poľnohospodárstvo, hlavne na pestovanie hrozna.

Takmer polovicu z výmery poľnohospodárskych pôd Banskobystrického kraja tvoria kambizeme. Produkčne a ekologicky sa uplatňujú v stredných a vyšších nadmorských výškach. Tieto pôdy sú cenné aj pre svoju nezastupiteľnú schopnosť zadržiavať a akumulovať zrážkovú vodu a tiež pre svoje filtračné vlastnosti. Vzhľadom na ich častý výskyt v svahovitejších polohách sú často erodované a tým môžu ohroziť povrchové vodné zdroje. Z pohľadu kontaminácie ťažkými kovmi je vysoký predpoklad ich transportu do pestovaných rastlín. Príčinou je kyslý charakter týchto pôd (nižšie hodnoty pôdnej reakcie). Kambizeme sú stredne úrodné pôdy, vhodné len pre užší sortiment poľnohospodárskych plodín. Vhodné sú najmä na pestovanie jačmeňa a raže ak ide o elúviá. Na hlbších svahových delúviách a elúviách sa darí lucerne, maku, repke olejnej, cukrovej repe. Kyslé variety hlbších kambizemí vyhovujú zemiakom a konope. Vhodnými plodinami sú aj ľan, šošovica a vika siata. Pšenici a kukurici sa darí len v najteplejších oblastiach ich výskytu, za predpokladu že ide o pôdy dostatočne hlboké (nad 0,6 m) a slabo skeletnaté. Okrem kambizemí v Banskobystrickom kraji evidujeme ďalších 12 pôdnych typov. Z nich najhojnejšie zastúpenie majú hnedozeme, pseudogleje a fluvizeme (mapa 1, tab. 1).

Mapa 1: Pôdne typy

Tab. 1

Vzhľadom na svahovitejší reliéf tohto kraja, kde svahy nad 12 stupňov zaberajú až 43,3% výmery, majú pomerne vysoké zastúpenie trvalé trávne porasty (tab. 2). Reliéf kraja je približne rovnako orientovaný voči všetkým svetovým stranám (tab. 3).

Tab. 2

Tab. 3

Poľnohospodárske subjekty hospodáriace takmer na polovici výmery poľnohospodárskej pôdy tohto kraja nesmú zabúdať na obmedzenia vyplývajúce z nitrátovej direktívy. Najviac je zastúpená kategória A s najmenšími obmedzeniami, zaberá až 86 % (mapa2, tab. 4)

Mapa 2: Nitrátová direktíva

Tab. 4

Vysoký podiel menej kvalitných poľnohospodárskych pôd, až 85,2% (tab.5, mapa 3) a členitý reliéf odráža nízku výnosovosť pôd a má za následok zaradenie pozemkov do znevýhodnených poľnohospodárskych oblastí (LFA) (mapa 4). Z nich takmer 62 % patrí do ostatných znevýhodnených oblastí (tab.6) a pre ich vymedzenie bol použitý bodový systém hodnotenia produktivity prírodného prostredia podľa výnosovosti pôdy/ha.

Tab. 5

Mapa 3: Skupiny kvality pôdy

Mapa 4: Znevýhodnené oblasti (LFA)

Tab. 6

Dôsledkom veľkej variability spomínaných morfometrických vlastností Banskobystrického kraja je aj vyššia náchylnosť pôd k degradácii. Pôdna erózia sa zaraďuje k vážnym degradačným rizikám vplývajúcim na znižovanie kvality pôdy (strata najúrodnejšej vrstvy pôdy spolu s organickou hmotou a živinami, zhoršenie pôdnej štruktúry). Dochádza nielen k zhoršeniu úrodotvorných vlastností poľnohospodárskych pôd, ale v konečnom dôsledku sa negatívny vplyv erózie prejavuje aj na zhoršovaní celkového potenciálu územia a kvality života v ňom.

V zmysle aktuálnych dokumentov EÚ a platného zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy (220/2004 Z.z.) je v súčasnej dobe žiadúce zastavenie, minimalizovanie, alebo zvrátenie degradačného vplyvu erózie na pôdu využívaním konkrétnych pôdoochranných opatrení. Za týmto účelom je potrebné identifikovať priestorové rozšírenie eróziou ovplyvnených pôd ako aj jej intenzitu.

Na plošné rozšírenie pôdnej erózie významne vplýva predovšetkým reliéf, pôdne charakteristiky a klimatické podmienky záujmového regiónu. Územie tohto kraja, ktoré je charakteristické pomerne členitým reliéfom a väčšinou stredne ťažkými pôdami (tab. 7) s priemernou zásobou organickej hmoty, sa nachádza v mierne vlhkom až vlhkom klimatickom regióne. Z pohľadu uvedených charakteristík sú pôdy regiónu pomerne senzitívne na vznik a priebeh eróznych procesov, čo potvrdzuje aj plošná výmera kategórie vysokej a extrémnej potenciálnej vodnej erózie (41,6% z výmery poľnohospodárskej pôdy). Eróziou sú ohrozené predovšetkým pôdy nachádzajúce sa na výraznejších svahoch a pôdy, na ktorých sa nenachádza rastlinný pokryv (mapa 5, tab.8).

Tab. 7

Mapa 5: Potenciálna vodná erózia

Tab. 8

Vystavené: 13.7. 2010