Banskobystrický kraj sa nachádza na juhu stredného Slovenska. S rozlohou 9 455 km2 je najväčším krajom v Slovenskej republike, ale priemerná hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km2 ho naopak zaraďuje na posledné miesto. Na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na východe s Košickým krajom, na severe s Trenčianskym a Žilinským krajom a na západe s Nitrianskym krajom. Územie kraja patrí do povodia riek Hron, Ipeľ a Slaná.
Tvori ho 13 okresov: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom.
Pre Banskobystrický kraj je charakteristická veľká geomorfologická rozmanitosť - od vysokohorských polôh Nízkych Tatier na severe územia cez členitú strednú časť až po mierne zvlnené a rovinné plochy Juhoslovenskej kotliny na juhu územia. Tento kraj má najvyššiu výmeru lesných pozemkov v rámci SR. Južná časť kraja je orientovaná na poľnohospodárstvo, hlavne na pestovanie hrozna.
Takmer polovicu z výmery poľnohospodárskych pôd Banskobystrického
kraja tvoria kambizeme. Produkčne a ekologicky sa uplatňujú v stredných
a vyšších nadmorských výškach. Tieto pôdy sú cenné aj pre svoju
nezastupiteľnú schopnosť zadržiavať a akumulovať zrážkovú vodu a
tiež pre svoje filtračné vlastnosti. Vzhľadom na ich častý výskyt
v svahovitejších polohách sú často erodované a tým môžu ohroziť
povrchové vodné zdroje. Z pohľadu kontaminácie ťažkými kovmi je
vysoký predpoklad ich transportu do pestovaných rastlín. Príčinou
je kyslý charakter týchto pôd (nižšie hodnoty pôdnej reakcie). Kambizeme
sú stredne úrodné pôdy, vhodné len pre užší sortiment poľnohospodárskych
plodín. Vhodné sú najmä na pestovanie jačmeňa a raže ak ide o elúviá.
Na hlbších svahových delúviách a elúviách sa darí lucerne, maku,
repke olejnej, cukrovej repe. Kyslé variety hlbších kambizemí vyhovujú
zemiakom a konope. Vhodnými plodinami sú aj ľan, šošovica a vika
siata. Pšenici a kukurici sa darí len v najteplejších oblastiach
ich výskytu, za predpokladu že ide o pôdy dostatočne hlboké (nad
0,6 m) a slabo skeletnaté. Okrem kambizemí v Banskobystrickom kraji
evidujeme ďalších 12 pôdnych typov. Z nich najhojnejšie zastúpenie
majú hnedozeme, pseudogleje a fluvizeme (mapa 1, tab. 1).
Mapa 1: Pôdne typy
Tab. 1
Pôdne typy
|
%
|
Čiernice
|
2,1
|
Černozeme
|
0,3
|
Fluvizeme
|
11,8
|
Gleje
|
1,4
|
Hnedozeme
|
15
|
Kambizeme
|
42,7
|
Litozeme, Rankre
|
0,2
|
Luvizeme
|
5,7
|
Pseudogleje
|
12,5
|
Podzoly
|
0,2
|
Rendziny
|
2,4
|
Regozeme
|
4,5
|
Pôdy na zrázoch
|
1,2
|
|
Vzhľadom na svahovitejší reliéf tohto kraja, kde svahy nad 12
stupňov zaberajú až 43,3% výmery, majú pomerne vysoké zastúpenie
trvalé trávne porasty (tab. 2). Reliéf kraja je približne rovnako
orientovaný voči všetkým svetovým stranám (tab. 3).
Tab. 2
Druh pozemku (LPIS)
|
%
|
orné pôdy
|
53,6
|
vinice
|
0,9
|
ovocné sady
|
0,3
|
trvalé trávne porasty
|
44,6
|
|
Tab. 3
Svahovitosť
|
%
|
Expozícia
|
%
|
0-3°
|
16,7
|
sever
|
20,1
|
3-7°
|
19,4
|
východ
|
27,4
|
7-12°
|
20,6
|
juh
|
26,9
|
12-17°
|
16,2
|
západ
|
25,5
|
17-25°
|
17,1
|
|
|
nad 25°
|
10
|
|
|
|
Poľnohospodárske subjekty hospodáriace takmer na polovici výmery
poľnohospodárskej pôdy tohto kraja nesmú zabúdať na obmedzenia vyplývajúce
z nitrátovej direktívy. Najviac je zastúpená kategória A s najmenšími
obmedzeniami, zaberá až 86 % (mapa2, tab. 4)
Mapa 2: Nitrátová direktíva
Tab. 4
Nitrátová direktíva
|
%
|
kategória A
|
86
|
kategória B
|
10,8
|
kategória C
|
3,2
|
|
Vysoký podiel menej kvalitných poľnohospodárskych pôd, až 85,2%
(tab.5, mapa 3) a členitý reliéf odráža nízku výnosovosť pôd a má
za následok zaradenie pozemkov do znevýhodnených poľnohospodárskych
oblastí (LFA) (mapa 4). Z nich takmer 62 % patrí do ostatných znevýhodnených
oblastí (tab.6) a pre ich vymedzenie bol použitý bodový systém hodnotenia
produktivity prírodného prostredia podľa výnosovosti pôdy/ha.
Tab. 5
Skupina kvality pôdy
|
%
|
2
|
0,1
|
3
|
0,4
|
4
|
0,9
|
5
|
13,4
|
6
|
35
|
7
|
16,7
|
8
|
11,5
|
9
|
22
|
|
Mapa 3: Skupiny kvality pôdy
Mapa 4: Znevýhodnené oblasti (LFA)
Tab. 6
LFA
|
%
|
oblasti nezaradené do LFA
|
0,1
|
horské oblasti
|
38,5
|
ostatné znevýhodnené oblasti
|
61,3
|
oblasti so špecifickými nevýhodami
|
0,1
|
|
Dôsledkom veľkej variability spomínaných morfometrických vlastností
Banskobystrického kraja je aj vyššia náchylnosť pôd k degradácii.
Pôdna erózia sa zaraďuje k vážnym degradačným rizikám vplývajúcim
na znižovanie kvality pôdy (strata najúrodnejšej vrstvy pôdy spolu
s organickou hmotou a živinami, zhoršenie pôdnej štruktúry). Dochádza
nielen k zhoršeniu úrodotvorných vlastností poľnohospodárskych pôd,
ale v konečnom dôsledku sa negatívny vplyv erózie prejavuje aj na
zhoršovaní celkového potenciálu územia a kvality života v ňom.
V zmysle aktuálnych dokumentov EÚ a platného zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy (220/2004 Z.z.) je v súčasnej dobe žiadúce zastavenie, minimalizovanie, alebo zvrátenie degradačného vplyvu erózie na pôdu využívaním konkrétnych pôdoochranných opatrení. Za týmto účelom je potrebné identifikovať priestorové rozšírenie eróziou ovplyvnených pôd ako aj jej intenzitu.
Na plošné rozšírenie pôdnej erózie významne vplýva predovšetkým
reliéf, pôdne charakteristiky a klimatické podmienky záujmového
regiónu. Územie tohto kraja, ktoré je charakteristické pomerne členitým
reliéfom a väčšinou stredne ťažkými pôdami (tab. 7) s priemernou
zásobou organickej hmoty, sa nachádza v mierne vlhkom až vlhkom
klimatickom regióne. Z pohľadu uvedených charakteristík sú pôdy
regiónu pomerne senzitívne na vznik a priebeh eróznych procesov,
čo potvrdzuje aj plošná výmera kategórie vysokej a extrémnej potenciálnej
vodnej erózie (41,6% z výmery poľnohospodárskej pôdy). Eróziou sú
ohrozené predovšetkým pôdy nachádzajúce sa na výraznejších svahoch
a pôdy, na ktorých sa nenachádza rastlinný pokryv (mapa 5, tab.8).
Tab. 7
Pôdne druhy
|
%
|
Ľahké pôdy
|
7,5
|
Stredne ťažké pôdy - ľahšie
|
14,7
|
Stredne ťažké pôdy
|
59
|
Ťažké pôdy
|
18,1
|
Veľmi ťažké pôdy
|
0,7
|
|
Mapa 5: Potenciálna vodná erózia
Tab. 8
Potenciálna vodná erózia
|
%
|
Žiadna až nízka
|
44,1
|
Stredná
|
14,3
|
Vysoká
|
21,8
|
Extrémna
|
19,8
|
|
Vystavené: 13.7. 2010
|