logo VÚPOP
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy
Regionálne pracovisko Banská Bystrica
Mládežnícka 36
974 04 Banská Bystrica
e-mail: b.palka@vupop.sk
 
 

Základné pôdne a morfometrické charakteristiky Bratislavského samosprávneho kraja

Bratislavský samosprávny kraj je rozlohou najmenším krajom SR. Rozprestiera sa v juhozápadnej časti Slovenska na výmere 2052,6 km2. Územie tvoria fragmenty troch svojráznych regiónov - na severe je to Záhorie, na severovýchode Malokarpatská oblasť a na juhu Žitný ostrov. Kraj je rozčlenený na osem okresov - Bratislava I -V, Malacky, Pezinok a Senec. Zo severnej a východnej strany susedí s Trnavským krajom. Na juhu hraničí s Maďarskou republikou a na západe s Rakúskom. Hranicu s Rakúskom tvorí rieka Morava a v dĺžke 37 km druhá najväčšia európska rieka Dunaj. Na území tohto kraja sa nachádzajú, príp. do neho čiastočne zasahujú, 3 chránené krajinné oblasti - CHKO Malé Karpaty, CHKO Záhorie a CHKO Dunajské luhy. Ich výmera tvorí až 47 834 ha.

Z historicko-geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na historickej križovatke obchodných ciest - podunajskej a severo-južnej, tzv. jantárovej ceste.

Z hľadiska krajinnej štruktúry je územie kraja tvorené južnou časťou Malých Karpát a územím Záhorskej a Podunajskej nížiny. Najvyšším vrchom sú Záruby, ktorých nadmorská výška je 754 m n. m., čo svedčí o málo členitom teréne tohto územia. Ak k tomu pridružíme priaznivé klimatické a pôdne podmienky tejto oblasti zistíme, že tento kraj je priam predurčený pre rozvoj poľnohospodárskej výroby. Na Žitnom ostrove sa nachádzajú naše najkvalitnejšie a najúrodnejšie pôdy, vďaka ktorým si táto oblasť vyslúžila prívlastok "Obilnica Slovenska".

Z pôdnych typov sú tu najviac zastúpené čiernice a černozeme, ktoré tvoria až 45,9 % pôdneho fondu tohto kraja (Tab.1, Mapa 1).

Tab. 1

Pôdne typy
%
Čiernice
23,1
Černozeme
22,8
Fluvizeme
15,9
Gleje
2,5
Hnedozeme
12,3
Kambizeme
8,3
Luvizeme
0,1
Organozeme
0,2
Rendziny
0,7
Regozeme
14,1

Mapa 1: Pôdne typy

Z ostatných pôdnych typov sa tu nachádza ešte 12,3 % hnedozemí a 14,1% regozemí, ostatné pôdne typy nemajú v tomto kraji veľký význam a vyskytujú sa iba lokálne. Z pohľadu hodnotenia zrnitosti väčšina pôd tohto kraja (až 51%) patrí k stredne ťažkým pôdam (Tab. 2), ktoré majú ideálne fyzikálne vlastnosti dôležité z hľadiska obrábania.

Tab. 2

Pôdne druhy
%
Ľahké pôdy
31,8
Stredne ťažké pôdy - ľahšie
10,5
Stredne ťažké pôdy
51,9
Ťažké pôdy
5,7
Veľmi ťažké pôdy
0,2

Tieto pozitíva dopĺňa rovinatý charakter územia, o čom svedčia údaje z Tab. 3, z ktorých je zrejmé, že viac ako 60% územia má sklon 0-3°a v kategórii 3-7°sa nachádza 13,1% územia.

Tab. 3

Svahovitosť
%
Expozícia
%
0-3°
66,8
sever
22,7
3-7°
13,1
východ
23,8
7-12°
9,4
juh
27,2
12-17°
5,5
západ
26,3
17-25°
3,9
nad 25°
1,3

Iba cca 20% územia sa nachádza na pozemkoch so svahovitosťou nad 7°. Tieto skutočnosti dopĺňajú aj informácie o skupinách kvality pôdy v Tab. 4 (Mapa 2).

Tab. 4

Skupina kvality pôdy
%
1
7,2
2
19,7
3
14,5
4
5,3
5
5,6
6
27,9
7
14,3
8
3,4
9
2,1

Mapa 2: Skupiny kvality pôdy

Z nich vyplýva, že až 45 % pôd Bratislavského kraja je zákonom chránených, teda patria do skupiny kvality pôdy 1-4 a viac ako 60 % pôd dosahuje zo 100-bodovej stupnice produkčného potenciálu viac ako 60 bodov (tab.5, Mapa 3).

Tab. 5

Produkčný potenciál (bodové hodnoty)
%
1 - 10
0,0
11 - 20
2,8
21 - 30
1,5
31 - 40
1,5
41 - 50
15,5
51 - 60
7,7
61 - 70
7,8
71 - 80
19,3
81 - 90
36,3
91 - 100
7,6

Mapa 3: Produkčný potenciál

Subjekty hospodáriace na 85,2 % výmery musia dodržiavať obmedzenia vyplývajúce z nitrátovej direktívy, pričom až 52% tejto výmery patrí do kategórie B a cca 29 % do kategórie A (Tab.6, Mapa 4).

Tab. 6

Nitrátová direktíva
%
kategória A
29,1
kategória B
58
kategória C
12,9

Mapa 4: Nitrátová direktíva

Naopak platby za hospodárenie v znevýhodnených oblastiach možu poberať len subjekty hospodáriace na menej ako 50-tich % výmery poľnohospodárskej pôdy, keďže až 54% výmery nebolo zaradenej do LFA (Tab.7, Mapa 5).

Tab. 7

LFA
%
oblasti nezaradené do LFA
54
horské oblasti
0
ostatné znevýhodnené oblasti
34
oblasti so špecifickými nevýhodami
12

Mapa 5: Znevýhodnené oblasti (LFA)

Pôdno-klimatické a geomorfologické charakteristiky záujmového územia majú významný vplyv na intenzitu a plošné rozšírenie pôdnej erózie. Väčšia časť výmery poľnohospodárskej pôdy Bratislavského kraja sa nachádza na pozemkoch s nízkou svahovitosťou, preto pôdy ovplyvnené vetrovou eróziou sa v tomto prípade nachádzajú na pomerne veľkej ploche. Veterné podmienky (rýchlosť, početnosť výskytu a dĺžka trvania vetra), ktoré sú charakteristické práve pre tento región, sú dôležitým faktorom ovplyvňujúcim intenzitu priebehu vetrovej erózie. Zrnitostne ľahšie pôdy (na tomto území tvoria cca 32% plochy poľnohospodárskej pôdy) s nízkym obsahom organickej hmoty najmä v období keď sú bez vegetačného pokryvu majú väčšie riziko na vznik a priebeh vetrovej erózie. V rámci Bratislavského kraja je potenciálnou vetrovou eróziou (rôznej intenzity) ovplyvnených približne 36% (tab. 8, Mapa 6) poľnohospodárskych pôd, čo je pomerne vysoké číslo.

Tab. 8

Potenciálna vetrová erózia
%
Žiadna až nízka
64,0
Stredná
10,8
Vysoká
12,8
Extrémna
12,4

Mapa 6: Potenciálna vetrová erózia

V zmysle platnej legislatívy (zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy 220/2004 Z.z.) je žiaduce minimalizovanie, alebo zvrátenie degradačného vplyvu erózie na pôdu a to využívaním odporúčaných protieróznych opatrení.

Vystavené: 26.1.2011

Autori textu: Ján Styk; Slávka Bohunčáková; Boris Pálka; Katarína Orságová