logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Agronomická fakulta
Katedra ochrany rastlín

Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: ++421 37 6508257
e-mail: kor@uniag.sk
 
 


Živočíšni škodcovia ozimín

Zunčavka jačmenná, kvetárka obilná a zelenuška žltopása patria k dôležitým škodcom obilnín. V niektorých rokoch vystupujú ako okrajový škodcovia, no v priaznivých podmienkach môže ich význam stúpať. Typickým príkladom bol uplynulý rok, kedy sa na mnohých porastoch ozimnej pšenice zistil ich vysoký výskyt, najmä zunčavky jačmennej. O tom sa na jar presvedčili mnohí pestovatelia, keď vo vzorkách z niektorých porastov bolo možné nájsť larvy zunčavky prakticky v každej druhej-tretej odnoži. Z hľadiska ochrany proti nim je dôležité poznať ich bionómiu a ekologické nároky, ktorých rozdielnosť môže zapríčiňovať ich lokálny vzostup.

Na základe dopytu mnohých pestovateľov po súčasných poznatkoch o týchto škodcoch prinášame žiadané informácie:

Zunčavka jačmenná – Oscinella frit
V súčasnosti sa jedná o veľmi významného škodcu. Poškodzuje oziminy – pšenicu, jačmeň a tiež obilniny vysievané na jar - ovos, jačmeň. Hostiteľskými rastlinami sú tiež kukurica a rôzne druhy tráv, vrátane pýru plazivého. Problémom pri ochrane proti tomuto škodcovi je dlhá doba kladenia vajíčok a skrytý spôsob života lariev. Imágo - dospelec zunčavky je 2 - 3 mm veľká, lesklá čierna muška, ktorá má žltkasté nohy a červené oči. Larvy sú 3-4 mm dlhé, beznohé, lesklé, biele, s čiernymi ústnymi háčikmi a dvomi bradavičnatými výrastkami. Je to málo plachá muška, ktorá pri vyplašení najskôr lezie niekoľko milimetrov a až potom odletia.

Zunčavka jačmenná prezimuje v štádiu dospelej larvy, ktorá sa nachádza vo vnútri stebiel obilnín, prípadne rôznych druhov tráv. Práve v tomto štádiu spôsobuje v niektorých rokoch veľké škody. Larvy sa liahnu za 3 – 4 dni z vajíčok, nakladených na koleoptile vzchádzajúcich rastlín ozimín. Pre kladenie vajíčok samičky prednostne vyberajú rastliny v rastovej fáze 2 – 3 listov, ktoré poskytujú larvám najlepšie podmienky a sú najvhodnejšie pre ich ďalší rozvoj. Ak sa larvy vyliahnu v starších rastlinách, nenachádzajú tu vhodné podmienky a hromadne hynú. Mladé larvy prenikajú za listové pošvy až k vegetačnému vrcholu. Cicaním a vylučovaním toxických slín dochádza k poškodeniu vegetačného vrcholu a deformáciám napadnutých rastlín, ktoré vytvárajú ďalšie odnože. Rastliny slabšie vyvinuté, v zlom kondičnom stave a rastliny s dvomi vytvorenými listami odumierajú. Typickým symptómom napadnutých rastlín je poškodený vegetačný vrchol, posledný list žltne a vädne. Dá sa veľmi ľahko vytiahnuť a v spodnej časti listu môžu byť viditeľné požerky, akoby bol vo vnútri rastliny odstrihnutý. Rastliny nadmerne odnožujú, aby nahradili stratu odumretých odnoží. Spodná časť odnoží môže byť v niektorých prípadoch cibuľovito zhrubnutá. Vo vnútri rastlín sa nachádza jedna alebo niekoľko lariev škodcu.

Tieto typické symptómy boli pozorované aj na jar v tomto roku, najmä v porastoch zo skorších výsevov. Napadnutie odnoží sa v niektorých prípadoch blížilo až k hranici 50%. Zvýšené napadnutie rastlín bolo zapríčinené zosúladením aktivity samičiek škodcu a vhodnej rastovej fázy pšenice, ktorá bola v čase náletu práve vo fáze 2-3 listov, čo je optimálne pre kladenie vajíčok. Neskoršie siate porasty neboli v čase hromadného náletu v atraktívnej rastovej fáze, alebo neboli vôbec vzídené. To bolo aj príčinou ich nižšieho napadnutia.

Na jar sa mušky prvej generácie zunčavky jačmennej opäť objavujú v máji. Po párení samičky kladú vajíčka na vzchádzajúce porasty jarných obilnín. Vývoj vyliahnutých lariev trvá 2 až 3 týždne a celý vývojový cyklus tejto generácie, v závislosti od teploty trvá 22 – 46 dní. Kukly sa nachádzajú v pletivách napadnutých rastlín alebo medzi hornými listami.

Samičky druhej generácie, ktorá sa objavuje koncom júna, kladú vajíčka za pošvy mladých listov alebo na klasy. Ak klasy ešte nie sú úplne vyvinuté, larvy sa živia základmi kvietkov a po vyklasení je klas v hornej časti hluchý. Neskôr sa larvy živia obsahom jednotlivých kláskov, ktoré potom zasychajú, zožltnú a zhnednú. Toto poškodenie je možné pozorovať najmä na jačmeni. Larvy sa môžu vyvíjať aj na zrnách v mliečnej zrelosti, poškodené klásky sú potom čiastočne a lebo úplne prázdne – vybielenie klasov. Straty na úrode môžu dosiahnuť až 10%.

Tretia generácia sa môže objaviť už na začiatku augusta. Vyvíja sa hlavne na burinných trávach, najmä na pýre, lipnici a môže prechádzať aj na výdrv a tiež na oziminy. Larvy zo zaoraných tráv opúšťajú v hĺbke zahrabané rastliny a môžu poškodzovať zasiate a vzídené rastliny ozimín. Kukurica i cukrová kukurica bývajú napádané na jar, hlavne ak sú zasiate skoro v máji.

Z preventívnych ochranných opatrení proti zunčavke jačmennej sa odporúča pestovať ovos, pšenicu a jačmeň v ohrozených oblastiach na agrotechnicky dobre pripravených pozemkoch. Podporiť rýchly vývoj obilnín v skorých rastových fázach (klíčenie, vzchádzanie) aby rastliny čo najskôr prekonali pre napadnutie kritické štádium 2 – 4 listov. Tak isto sa odporúča jariny vysievať čo najskôr na jar a oziminy čo najneskôr na jeseň, aby unikli hromadnému napadnutiu v prípade skorších výsevov, ako napr. vlani.

Chemická ochrana sa môže robiť podľa potreby na ochranu rastlín proti imágam (ochrana odnoží) alebo proti larvám škodcu (ochrana zrna). Ošetrujú sa porasty jarného jačmeňa a ovsa, ktoré vzchádzajú, prípadne sa ošetrujú k dátumu zistenia začiatku výskytu imág zunčavky. Proti larvám v klasoch sa ošetrujú porasty ovsa týždeň po jeho vyklasení, ošetrenie sa opakuje o 14 dní. Na ošetrenia je povolené použiť prípravky Anthio 33, Decis 2.5 EC, Decis 25 Flow, Karate 2.5 EC, Sumithion 50 EC.

Prípravky Decis a Karate sú povolené len na ochranu porastov pestovaných na osivo a na kŕmenie. Ošetrenie proti prvej generácii škodcu sa robí po vzídení do rastovej fázy 2 – 3 listov. Proti druhej generácii sa uskutočňuje aplikácia prípravkov na 7. deň po vyklasení hlavného stebla.

Anthio a Sumithion je možné aplikovať po vzídení do rastovej fázy 2 – 3 listov a ošetrenie opakovať o 8 – 10 dní. Tieto ošetrenia účinkujú proti 1. generácii škodcu. Proti 2. generácii prvýkrát aplikujeme prípravok na 7. deň po vyklasení hlavného stebla a druhýkrát o 14 dní neskôr.

Pri oziminách v štádiu vzchádzania, resp. vo fáze 2-3 listov (citlivej fáze pre infekciu) však metodická príručka s chemickým ošetrením nepočíta. Určitou alternatívou sa do budúcnosti črtá použitie insekticídnych moridiel, ktoré by túto citlivú fázu prekryli a popri týchto škodcoch riešili i otázku skorých náletov cicavého hmyzu - vektorov viróz. V súčasnosti však u nás ešte nie sú povolené a ich určitou nevýhodou je zatiaľ vysoká cena a otázne je aj kombinované morenie, nakoľko vynechať fungicídne moridlá nie je fytopatologicky žiadúce.

Kvetárka obilná – Delia (syn.: Hylemia, Phorbia) coarctata
Larvy kvetárky obilnej napádajú a poškodzujú porasty ozimnej, ale aj jarnej pšenice a jačmeňa. Veľké škody vznikajú hlavne v oslabených porastoch. Ak ozimné obilniny dobre prezimujú a na jar sú priaznivé podmienky pre ďalší vývoj a regeneráciu rastlín, tak rastliny môžu nahradiť zničené odnože novými a straty sa výrazne znížia.

Imága - muchy, ktoré sú sivožltej farby, 6 – 7 mm dlhé, sa liahnu v júni. Vajíčka kladú najmä v auguste na zorané polia, alebo na polia s riedkou vegetáciou. Po prezimovaní sa z vajíčok koncom februára a v marci liahnu larvy, zavŕtavajú sa do pôdy a vyhľadávajú rastliny, ktoré poškodzujú. Jedná sa hlavne o pšenicu, jačmeň, pýr a rôzne druhy tráv. Po nájdení rastliny larvy prenikajú do listových pošiev až k srdiečku, ktoré vyžierajú. Srdiečkový list rýchle žltne a usychá. Neskôr vyžierajú všetky vnútorné časti listovej pošvy. Takto zničené odnože larvy opúšťajú a poškodzujú ďalšie. Počas života môže jedna larva poškodiť 5 – 6 odnoží. Toto je dôležitý rozdiel v porovnaní so zunčavkou, t.j. že larva kvetárky poškodzuje viacero odnoží, pričom larva zunčavky iba jednu. Z tohto pohľadu je kvetárka nebezpečnejšia, prakticky je to však naopak, nakoľko sa kvetárka plošne vyskytuje v menšom meradle ako zunčavka. Larvy sa kuklia v zemi, v blízkosti poškodených rastlín, v hĺbke 1 – 2 cm.

Na reguláciu tohto škodcu je možné využiť obdobie, keď samičky kladú vajíčka najmä na nekrytú pôdu, alebo pôdu so slabým porastom. Dôležitá je teda signalizácia náletu imág, ktorá je rozdielna podľa miestnych podmienok.

Zelenuška žlutopása - Chlorops pumilionis
Zelenuška žltopása napáda najmä jačmeň, pšenicu, raž a niektoré druhy tráv, najmä pýr. Oziminy poškodzuje druhá generácia, najmä skôr zasiate porasty (hlavne jačmeňa). Na poškodených rastlinách dochádza k odumieraniu vegetačného vrcholu. Na jar je možné pozorovať zosilnené a zdurené steblá. Škody na jeseň nebývajú veľké, ale pri neskoršom výseve jarných obilnín, v dôsledku napadnutia môže byť úroda nižšia až o 30 %.

Prvá generácia poškodzuje jarné obilniny. Poškodené rastliny neklasia, alebo len veľmi ťažko, často bývajú zdeformované. V hornej časti stebla býva zreteľná ryha – požerok a v blízkosti horných kolienok je možné nájsť svetlú larvu dlhú až 7 mm alebo hnedú kuklu. Imága ďalšej generácie kladú vajíčka koncom septembra a v októbri. Larvy prenikajú do srdiečka, v ktorom sa vyvíjajú počas zimy a na jar sa kuklia. Larvy poškodzujú vegetačný vrchol ozimín. Dochádza k hálkovitému zdureniu odnoží a k skrúcaniu listov. Rastliny vytvárajú ďalšie, dobre vyvinuté odnože. Na jar sa larvy kuklia a imága škodcu sa opäť objavujú máji, v júni.

Z ochranných opatrení sa odporúča oziminy nesiať veľmi skoro, zabezpečiť čo najskoršiu sejbu jarných obilnín a podporiť rýchly vývoj rastlín v jarnom období.

S chemickou ochranou na oziminách na jeseň sa v metodickej príručke (MP) tak isto nepočíta. Na jarinách je podľa MP insekticídy potrebné aplikovať na základe kontroly porastov, ktorá sa robí v druhej polovici mája, ak sa na 10 odnožiach zistí viac ako jedno vajíčko, alebo na viac ako 20 % stebiel boli vajíčka nakladené.

Záver a odporúčania
Ako vyplýva z charakteristiky uvedených škodcov, poškodenie hrozí najmä v porastoch, ktoré boli vysiate v skoršom termíne. Podľa odporúčaní sa vyššiemu napadnutiu dá predísť najmä neskoršou sejbou, resp. s termínom sejby sa netreba ponáhľať. Je však otázne, čo je to skorý termín sejby. Táto záležitosť sa nedá paušálne vymedziť dátumom a vystihnúť správny termín sejby je skutočným umením agronóma, nakoľko každý rok a každá lokalita je iná. Mementom však zostáva vlaňajší rok, resp. oziminy zberané v tomto roku, kde bolo takmer všade pravidlom, že postihnuté boli predovšetkým skoršie výsevy. Poškodené boli uvedenými škodcami, vyskytli sa vo zvýšenej miere aj virózy a najmä porasty skoro siatych ozimných jačmeňov boli decimované v drvivej väčšine fyziologickými chorobami (príčiny tohto stavu boli publikované v tomto časopise). Pritom pod termínom “skoršie výsevy” sme často museli rozumieť aj porasty siate v správnom agrotechnickom termíne. Zdá sa, že v poslednom decéniu sa klimatické zmeny podpisujú aj na oziminách, no o jednoznačnom a paušálnom posúvaní dátumov sejby môžu rozhodnúť iba viacročné pozorovania. Podľa skúseností z posledných niekoľkých rokov sa však ukazuje ako vhodné siať porasty ozimín o niekoľko dní neskôr, často aj za hranicou agrotechnického termínu. Avšak nikto nevie predpokladať aké budú podmienky v tomto roku a možno práve skoršie siate porasty budú vynikajúce a neskoršie výsevy sa stanú úskalím...

Ďalšou alternatívou je chemická ochrana, ktorá musí byť vykonávaná cielene, na základe analýzy skutočného stavu. Podľa vlaňajších skúseností do úvahy prichádza aj jesenná aplikácia insekticídov v skorých fázach rastu, s čím však platné metodiky zatiaľ nepočítajú.

Obr. 1
Napadnutie zunčavkou spoznáme podľa posledného žltnúceho a vädnúceho listu s antokyanovým nádychom (v strede), ktorý sa dá ľahko vytiahnuť

Obr. 2
Obrázky lariev uvedených škodcov:
a. larva zelenučky žltopasej
b. larva kvetárky
c. larva zunčavky jačmennej

Obr. 3
Larvy škodcov nájdeme vo vnútri odnože. Zostáva ich ešte rozlíšiť podľa uvedených znakov

Vystavené 24. 3. 2003

Autori textu: Ing. Peter Bokor, PhD., Ing. Kamil Hudec, PhD.
Snimky: Ing. Kamil Hudec, PhD.