logo SPU Katedra ochrany rastlín
Agronomická fakulta SPU v Nitre

Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: ++421 37 6508257
e-mail: kor@uniag.sk
 
 


Niektoré významné škodlivé organizmy na uskladnených zemiakoch

Zemiaky sú v podmienkach Slovenska hlavnou okopaninou a ich význam spočíva hlavne v ich produkčnej schopnosti látok dôležitých pre výživu ľudí, spracovateľský priemysel a kŕmenie hospodárskych zvierat. V roku 2002 je predpoklad, že celková výmera zemiakov dosiahne 22 303 ha a celková produkcia zemiakov, vrátane sadiva, sa odhaduje na úrovni 391 654 tisíc ton (s priemernou ha úrodou 17,56 t.ha-1). Aj napriek tomu, že sa nebude celá produkcia uskladňovať, predsa je potrebné venovať veľkú starostlivosť uskladneniu produkcie, pretože inak môžu škodlivé činitele spôsobiť veľké škody. Na základe výsledkov výskumu môžu straty v priebehu skladovania dosahovať až 30 % a niekedy i viac ako 50 %. Tieto veľké straty sú podmienené viacerými činiteľmi a to jednak tými, ktoré vznikajú životnými pochodmi (dýchanie, transpirácia, klíčenie) a jednak tými, ktoré závisia od odrodových vlastností, zrelosti, transportu zemiakov a nešetrnej pozberovej manipulácie, ktorá veľmi poškodzuje hľuzy. K ďalším predpokladom vzniku strát je treba brať do úvahy aj predčasný zber fyziologicky nevyzretých hľúz, nevyrovnaná výživa (hlavne dusíkom), nedostatočné odstránenie prímesí (organické zvyšky, hlina a pod.), nerešpektovania potrebnej doby a podmienok na zacelenie mechanického poškodenia hľúz, nesprávna technológia skladovania a s tým súvisiace veľké výkyvy hlavne teplotné a vlhkostné. Tieto činitele potom vytvárajú predpoklady pre výskyt škodlivých organizmov, ktoré výšku strát ešte znásobia.

V príspevku sa zaoberáme výskytom najdôležitejších škodlivých organizmov, ktoré sú najviac rozšírené na zemiakoch uskladnených v rôznych skladoch a s rôznou intenzitou starostlivosti. Medzi takéto škodlivé organizmy zaraďujeme mokrú hnilobu, suchú (fuzáriovú) hnilobu, fómovú hnilobu, pleseň zemiaková (aj keď táto choroba nie je v pravom slova zmysle chorobou uskladnených zemiakov, má však veľký význam z hľadiska možnosti prieniku skladových patogénov), zo živočíšnych škodcov môžeme zaradiť slizniaky a slizniačiky (hlavne vo voľne-ložených skladoch). Okrajovo si spomenieme aj niektoré druhy chorôb a škodcov, ktoré priamo v skladoch nespôsobujú škodlivosť, ale ich pričinením sa vytvára vstupná brána pre mnohé patogény.

Mokrá hniloba

Obr. 1. Mokrá hniloba (počiatočný symptóm) Obr. 2. Mokrá hniloba (ostré ohraničenie od zdravého pletiva)
Obr. 3. Mokrá hniloba (rozšírené lenticely)


D i a g n ó z a

V skladoch kde sú uskladnené zemiaky je cítiť odpudzujúci zápach, pričom pletivo hľúz sa zo začiatku mení na ružovkastú a neskôr na hnedo – čiernu kašovitú, mazľavú hmotu. Tieto symptómy sú typické pre mokrú hnilobu. S chorobou na zemiakoch sa môžeme stretnúť počas skladovania (mokrá hniloba), ako aj vo všetkých fázach rastu (černenie byle). Hnitie začína na povrchu hľuzy (Obr. 1.) a postupne prechádza do vnútorných pletív hľuzy a na prerezanej hľuze sa tento prechod prejavuje hnedou až čiernou (atramentovou) farbou ostro ohraničenou od zdravého pletiva (Obr. 2.). Povrchová nákaza vo forme nekrotických škvŕn sa šíri cez rozšírené povrchové lenticely (Obr. 3.). Odporný zápach pochádza od sekundárnych mikroorganizmov, ktoré napádajú infikované tkanivo. V prípade, že v sklade prevládajú suché podmienky, môže sa na zemiakoch objaviť tzv. suchá hniloba.

Patogenéza tejto choroby je zapríčinená baktériami a to zástupcami rodu Erwinia: Erwinia carotovora subsp. carotovora, Erwinia chrysanthemi (tieto zapríčiňujú hlavne tzv. mokrú hnilobu) a Erwinia carotovora subsp. atroseptica (táto baktéria spôsobuje hlavne černenie byle v priebehu vegetácie, počas uskladnenia ale tiež zapríčiňuje mokrú hnilobu).

Škodlivosť tejto choroby, podľa literárnych údajov, najlepšie dokumentujú jej odhadované ročne straty na svetovej produkcii zemiakov, ktoré predstavujú sumu 50 – 100 mil. dolárov. Na Slovensku predstavujú ročné straty bežne 10-15 % z produkcie. V prípade väčšieho mechanického poškodenia zemiakov alebo nevhodného uskladnenia môžu byť straty vyššie ako 50 % a v mnohých prípadoch táto choroba spôsobuje totálne zhnitie hľúz. Pre úplnosť treba dodať, že táto bakterióza napáda okrem zemiakov ešte aj mrkvu, kel, rajčiak, papriku, tekvicu, cibuľu, fazuľu, hrach a repu.

Baktérie rodu Erwinia (Erwinia carotovora var. carotovora, E. chrysanthemi, Erwinia carotovora var. atroseptica; parazit je gram – negatívna tyčinka dosahujúca veľkosť 0,5-0,8 x 1,0-2,5 µm a pohybuje sa pomocou peritrichiálneho bičíka) sú v prírode veľmi rozšírené. Nachádzajú sa hlavne v malých potôčikoch, ktoré pretekajú cez poľnohospodárske polia. V pôde sa nachádzajú veľmi málo, ale na druhej strane sa do pôdy dostávajú infikovaným sadbovým materiálom a tiež zvyškami mokrých rastlín. Infekcia na poli je podporovaná vysokou pôdnou vlhkosťou a vysokými teplotami, ďalej sú to anaeróbne podmienky a rozšírené lenticely (Obr. 3.), cez ktoré nastáva invázia aj iných patogénov. Baktérie vstupujú do hľúz cez lenticely, mechanické trhliny alebo cez rôzne iné poranenia. Patogenita týchto baktérií spočíva najmä v tom, že baktérie produkujú veľké množstvo pektínolytických enzýmov, ktoré spôsobujú rozpúšťanie strednej lamely buniek čo má za následok rozpadávanie pletiva na kašovitú hmotu.

P r o g n ó z a  a  s i g n a l i z á c i a

Zvýšený výskyt tejto choroby v skladoch je podmienený mechanickým poškodením hľúz, zvýšenou a dlhotrvajúcou vlhkosťou povrchu hľúz a vyššou teplotou na začiatku skladovania. Treba však uviesť, že významným faktorom pre vznik a rozšírenie mokrej hniloby je pestovanie zemiakov na nevhodných ťažkých a vlhkých pôdach, pri nesprávnom využívaní doplnkovej závlahy, neskoré hnojenie, chladné a vlhké podmienky v priebehu vegetácie a tiež nadmerné zrážky začiatkom leta.

K o m p l e x n á   o c h r a n a

Preventívna ochrana začína už “na poli” a spočíva hlavne v pestovaní menej náchylných odrôd čo v praxi zabezpečuje šľachtiteľský program na odolnosť proti tejto chorobe. K sadbe sa používajú iba zdravé hľuzy. Zemiaky je treba sadiť do dobre pripravenej a vyhriatej pôdy (najmenej na 8 0C). Pri zbere a preprave je treba dbať na to, aby boli hľuzy čo najmenej mechanicky poškodené. Zber zemiakov vykonávať za suchého počasia, (dužina ale nemá mať vyššiu teplotu ako 21 0C) dbať na to aby sa na povrchu zemiakov neobjavovala voľná voda . Do skladov dávať iba zdravé, nepoškodené, fyziologicky vyzreté a nenamrznuté zemiaky so zacelenými ranami. V klimatizovaných skladoch zemiakov ale aj v iných skladoch, dodržiavať princíp postupného znižovania teploty až na konečných 2 - 5 0C. Túto teplotu udržiavame až do vyskladnenia zemiakov a súčasne zabezpečujeme dobrú ventiláciu vzduchu v skladoch.

Represívna ochrana sa zatiaľ proti tejto chorobe na uskladnených zemiakoch v praxi nevyužíva.

Suchá (fuzáriová) hniloba

Obr. 4. Suchá (fuzáriová) hniloba
Obr. 5. Suchá (fuzáriová) hniloba (pokročilejšie štádium)

D i a g n ó z a

Obyčajne po niekoľkých týždňoch po uskladnení zemiakov do skladov, môžeme na zemiakoch pozorovať (hlavne na poranených miestach) akési preliačiny, viac-menej okrúhleho tvaru, dužina hľúz pod preliačinami hnedne a neskôr pokožka na týchto miestach je akási zošúverená do koncentrických kruhov (Obr. 4.). Farba týchto preliačin je najprv hnedá, potom šedá a neskôr až čierna a postupne tieto miesta uschýnajú (symptómy sú pri zbere zemiakov takmer nepostihnuteľné a tiež ani pri expedícii alebo pri začiatku uskladnenia, objavujú sa až o niekoľko týždňov po uskladnení). Hniloba postupne zasahuje hlboko do dužiny hľuzy až vytvára dieru so šedo-bielym mycéliom, pričom toto pletivo neskôr hnedne a trúchniveje (Obr. 5.). Postupne suchá hniloba zachvacuje celú hľuzu a jeho dužina sa premieňa na suchú prášivú hmotu. Vo vnútri dužiny ako aj na povrchu hľuzy pozorujeme biele, ružové až červené kôpky reprodukčných orgánov huby z rodu Fusarium.

Najčastejšie bývajú z tohto rodu zastúpené druhy: Fusarium solani var. coeruleum, F. solani, F. sambucinum (syn. F. sulphureum; F. roseum var. sambucinum), F. oxysporum, F. avenaceum, F. culmorum. Títo pôvodcovia sa do skladov zavlečú infikovanými alebo kontaminovanými hľuzami z poľa. V pôde táto huba zotrváva veľa rokov. Fusarium tvorí tri druhy spór: microspóry, macrospóry a chlamydospóry. Veľké spóry a microspóry, ktoré sa veľmi rýchlo šíria, pretože sú prenášané vzduchom, pôsobia ako ustavičné inokulum. Chlamydospóry zotrvávajú v pôde aj viac rokov a pri zbere zemiakov prilipnú k hľuzám a cez poranené miesta prenikajú dovnútra a spôsobujú hnilobu. Fusarium vytvára makrokonídie na vzdušnom mycéliu alebo v sporodochiách slabo kosákovito prehnuté, na konci zaoblené, väčšinou trojpriehradkové.

Škodlivosť tejto choroby veľmi závisí od toho, či dodržiavame správny režim skladovania, pretože v opačnom prípade môže fuzáriová suchá hniloba spôsobiť veľmi veľké straty.

P r o g n ó z a  a  s i g n a l i z á c i a

Výskyt suchej hniloby je veľmi podporovaný poranenými a otlčenými hľuzami, ktoré boli spôsobené nešetrným zaobchádzaním pri zbere a expedícii a nezahojenými ranami. Tiež skladovanie hľúz pri nízkej počiatočnej teplote (2-5 0C) a vysoká relatívna vlhkosť podporujú šírenie tejto choroby. Zvýšený výskyt tejto choroby sa dá tiež predpokladať, keď sa v skladoch so zemiakmi zvýši teplota (z akejkoľvek príčiny) na 10 – 15 0C a najnebezpečnejšie je takéto zvýšenie teploty hlavne na konci zimy a na jar, pretože výskyt tejto choroby v tomto období môže spôsobiť veľmi veľké škody. Predpokladom rozšírenia tejto choroby je aj predčasné strojové triedenie hľúz, hlavne keď to robíme v zime. Rozšíreniu suchej hniloby prispieva aj nesprávne vetranie a pohyb so zemiakmi v zimných mesiacoch. Optimálna teplota pre nákazu hľúz je v rozpätí 15-25 0C.

K o m p l e x n á   o c h r a n a

Preventívna ochrana pred napadnutím suchou hnilobou spočíva hlavne vo výbere odolných odrôd voči rodu Fusarium. Do skladov sa majú zemiaky uskladňovať suché, nepoškodené bez prímesí hliny. V prípade, že je potrebné uskladniť zemiaky s malým poškodením, je potrebne ich nechať asi 2 týždne pri teplote 10 – 12 0C, 90 % relatívnej vlhkosti vzduchu a za stálej cirkulácie vzduchu, aby sa poranené miesta zahojili a zacelili. Po tejto procedúre sa môže teplota postupne znižovať na 2 – 5 0C pri ktorej potom uskladňujeme zemiaky. Na jar, keď zistíme výskyt suchej hniloby v skladoch, neodporúča sa predčasná manipulácia so zemiakmi a ich prípravou na sadbu, pretože pri tomto zásahu dochádza k ďalšiemu mechanickému poškodeniu hľúz čo vedie k novej nákaze touto chorobou. Treba mať na zreteli, že už pri 15 % poškodení hľúz, tieto nemôžeme použiť ako sadbový materiál. Zber zemiakov je potrebné uskutočniť v optimálnom termíne, pretože neskorý zber obsahuje už viac zeminy, a hľuzy zbierané v chladnejšom období, sú oveľa viac citlivejšie na otlčenie a rôzne poranenia. Pravidelná kontrola zdravotného stavu v priebehu skladovania je považovaná za samozrejmosť.

Represívna ochrana spočíva v používaní prípravkov, ktoré sú na báze thiabendazolu (TBZ), zastúpené prípravkami Tecto 450 FW, Vincit F. Tieto prípravky sa môžu aplikovať po zbere úrody. TBZ má špecifickú aktivitu proti druhom z rodu Fusarium. Doporučuje sa aplikácia s malým množstvom vody, pretože je dôležité aby prípravkom bol zasiahnutý celý povrch hľuzy. Treba upozorniť, že v poslednom čase sa objavuje už určitá rezistencia rodu Fusarium na používanie TBZ. V niektorých oblastiach môžeme proti tejto chorobe moriť zemiaky hneď po zbere prípravkami napr. Dithane M 45, Novozir MN 80.

Fómová hniloba zemiakov

Obr. 6. Fómová hniloba zemiakov (“odtlačky prsta”) Obr. 7. Fómová hniloba zemiakov (šedé mycélium a pyknidy)

D i a g n ó z a

Na hľuzách uložených v sklade pozorujeme tmavohnedé až čiernohnedé miskovité, v priemere až 3 cm veľké nepravidelné priehlbiny (akési “odtlačky prsta”, Obr. 6.). Pokožka po okraji je zvrásnená a väčšinou je i popraskaná. Na jednej hľuze môže byť viac takýchto “odtlačkov”. Pri prerezaní hľuzy je vidieť v dužine zemiaka dutinky a v nich sa objavuje fialovo šedé mycélium a neskôr aj tmavohnedé pyknidy huby z rodu Phoma (Obr. 7.). Na rozdiel od fuzarióz, infikovaná dužina zemiaka je sfarbená do hnedočierná a ostro ohraničená od zdravých pletív. Postupne pletivá infikovaných zemiakov hnednú, černejú a celý hľuzy nekrotizujú a uschýnajú. Choroba je známa ako fómová hniloba alebo aj pod názvom gangréna zemiakov.

Patogénom tejto choroby je huba z rodu Phoma. Najrozšírenejšie sú dva druhy a to Phoma exigua, ktorá je pomerne rozšírená na rôznych druhoch poľnohospodárskych plodín i keď treba poznamenať, že Phoma exigua var. exigua nemá praktický význam pre zemiaky. Na zemiakoch je najviac rozšírený a najškodlivejší druh Phoma exigua var. foveata, ktorý spôsobuje aj najväčšie straty tak v skladoch, ako aj v priebehu vegetácie. Huba vytvára v pletivách pyknidy. Pyknospóry sú jednobunkové, hyalinné, oválneho tvaru a často sa tvoria v skupinkách. Infekcia nastáva infikovanými hľuzami, ktoré sa dostávajú do skladov z poľa. Ochorenie v skladoch sa obyčajne prejaví až o niekoľko týždňov (2 - 16) po zbere zemiakov.

Škodlivosť tejto choroby závisí od podmienok skladovania. V prípade, že sú teploty v skladoch vyššie (8 – 10 0C), môže dôjsť k situácii, že v skladoch prevládnu huby rodu Fusarium a iné saprofytické huby alebo baktérie a potlačia fómovú hnilobu (Phoma exigua var. foveata). Z tohto dôvodu býva niekedy táto choroba prehliadaná alebo zamieňaná za fuzáriovú hnilobu.

P r o g n ó z a  a  s i g n a l i z á c i a

Výskyt fómovej hniloby je podporovaný zvýšeným výskytom poranených hľúz pri zbere. Riziko poranenia môžeme minimalizovať, keď sa vyhneme zberu zemiakov za veľmi chladného alebo veľmi suchého počasia. Ďalším faktorom, ktorý zvyšuje riziko prepuknutia choroby sú nízke teploty v sklade alebo ich kolísanie na začiatku skladovania (4 – 5 0C, 80 % relatívna vlhkosť vzduchu, nadmerné vetranie). Naopak vyššie teploty rozvoj choroby potláčajú (zvyšuje sa ale riziko výskytu fuzarióz).

K o m p l e x n á   o c h r a n a

Preventívna ochrana pred napadnutím fómovou hnilobou spočíva hlavne vo výbere odolných odrôd voči rodu Phoma aj keď treba povedať, že väčšina pestovaných odrôd je veľmi alebo stredne náchylná voči tomuto patogénovi. Pri zbere zemiakov sa treba vyvarovať možného poranenia hľúz, či už mechanického alebo nešetrného otlčenia zemiakov. Treba pri uskladnení vytvoriť podmienky aby sa slabé poranenia zahojili (spôsobom aký uvádzame pri fuzariózach). Pred uskladnením treba odstrániť infikované hľuzy a znečistené zeminou.

Represívna ochrana spočíva v používaní prípravkov, ktoré sú na báze thiabendazolu (TBZ), zastúpené prípravkami Tecto 450 FW, Vincit F a tiež prípravkami na báze tolclofos-methyl (zastúpené prípravkom Rizolex 50 FL) a na báze imazalil (prípravky Baytan Universal 094 FS, Raxil 5 WS, Raxil ES). Tieto prípravky sa môžu aplikovať po zbere úrody.

Pleseň zemiaková

Obr. 8. Pleseň zemiaková (oloveno-sivý nádych)

Obr. 9. Pleseň zemiaková (hrdzavo-hnedé prstencovité výbežky)

D i a g n ó z a

Na zemiakoch uložených v sklade pozorujeme šedo-hnedé vpadnuté škvrny s oloveno-sivým nádychom (Obr. 8). Bočné očká sú na napadnutých miestach hľúz odumreté. Na prerezanej hľuze je dužina priamo pod infikovaným miestom hrdzavo hnedá a od okraja preniká hnedými prstencovitými výbežkami do zdravej dužiny zemiaka (Obr. 9.). Tieto príznaky môžu byť menej zreteľné na červenohnedých a červeno-fialových odrodách. Dužina je nekrotická, zrnitej štruktúry a pevná. Na infikovaných miestach je vidieť zamatovo hebké, biele mycélium huby rodu Phytophthora; Phytophthora infestanspleseň zemiakovú. Rýchla infekcia hľúz sa prejaví rozsiahlym hnitím, často sprevádzaným aj sekundárnou infekciou saprofytických húb a baktérií (napr. baktérie mokrej hniloby).

Pleseň zemiaková patrí medzi najvážnejšie choroby zemiakov (ale napáda aj iné druhy z čeľade Solanaceae napr. rajčiaky). Treba však poznamenať, že počiatočná infekcia zemiakov, ktoré uskladňujeme začala už na poli, infekciou listov a z listov počas daždivých dní sa infekcia, hlavne zoospórami, dostala aj na hľuzy v pôde. V tomto príspevku informujeme o najdôležitejších škodlivých organizmoch na uskladnených zemiakoch, preto bližšie neuvádzame priebeh napadnutia a ochorenia listov a vňate, v priebehu vegetácie. Na druhej strane, k primárnej infekcii plesňou zemiakovou na jar, dochádza infikovanými hľuzami v ktorých huba prezimovala vo forme mycélia v skladoch alebo v pôde. Následne na to keď nastane vlhké a chladné počasie, časté prehánky, teploty vzduchu nad 10 0C a dlhodobé zvlhčenie listov, je potom výskyt a šírenie tejto choroby veľmi epidemický. Vo väčšine prípadov sa k výskytu plesni zemiakovej v skladoch pridružia aj saprofytické huby a baktérie a potom je škoda na uskladnených zemiakoch 100 %.

P r o g n ó z a  a  s i g n a l i z á c i a

Výskyt plesni zemiakovej v skladoch je podporovaný zvýšeným výskytom nevyzretých hľúz, poranených hľúz pri zbere a zberaných za chladného a vlhkého počasia. Nákaza môže vniknúť aj pri nesprávnom zbere vtedy, keď prídu do styku s infikovanou vňaťou. Rozvoj choroby je podporovaný vtedy ak v skladoch so zemiakmi dôjde z nejakých príčin k vysokej vzdušnej vlhkosti, pretože za týchto podmienok môže dochádzať k novej infekcii. V prípade, že uskladníme zemiaky s viac ako 5 % výskytom infikovaných hľúz, dá sa predpokladať, že v skladoch vzniknú veľké škody.

Výskyt plesni zemiakovej v priebehu vegetácie sa prognózuje a signalizuje podľa metód krátkodobej prognózy a signalizácie, ktorú vypracováva ÚKSÚP Bratislava a oznamuje ich vo svojich signalizačných správach a vo verejnoprávnych médiách. Pretože, infekcia hľúz nastáva z infekcii listov, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť prognóze a signalizácii plesni zemiakovej, ktorej výskyt je signalizovaný už v priebehu vegetácie.

K o m p l e x n á   o c h r a n a

Preventívna ochrana pred napadnutím plesňou zemiakovou spočíva vo výbere odolných odrôd, ktoré by vykazovali vysokú polygenetickú rezistenciu voči tejto chorobe. K obmedzeniu možnosti prechodu infekcie z napadnutej vňate do hľúz pri zbere je potrebné využiť mechanické a chemické spôsoby predčasného zničenia vňate. Z chemických prípravkov sa na ničenie vňate používajú prípravky ako Reglone (4-5 l), Harvade 25 F (2-3 l), Basta 15 (1,5 l). Plieseň zemiaková nepretrváva na mŕtvej vegetácii, takže potom je málo pravdepodobne, že by hľuzy pri zbere boli infikované. Vlastný zber zemiakov je treba vykonať za suchého počasia, hľuzy vytriediť a ponechať na dočasných skládkach aby sa zahojili mechanické poranenia a až potom ich môžeme uskladniť do vydezinfikovaného skladu. Hľuzy treba ukladať do skladov suché a vyzreté, so zahojenými ranami. Sklady pravidelne vetráme.

Represívna ochrana v aplikácii nejakých prípravkov v skladoch so zemiakmi, sa priamo nepoužíva, pretože by to neprinieslo žiaden očakávaný efekt. Z represívnej ochrany v skladoch môžeme uplatniť iba tzv. negatívne výbery, pri ktorých mechanicky odstraňujeme podozrivé hľuzy. Represívnu ochranu je potrebné dôsledne dodržať podľa signalizačnej správy v priebehu vegetácie a to je aj dobrý predpoklad toho, že plesňou zemiakovou sa nenainfikujú hľuzy.

Na zemiakoch sa môžu vyskytovať aj ďalšie druhy bakteriálnych a hubových ochorení. Medzi takéto patria: Baktériová krúžkovitosť zemiaka (Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus), prašná chrastavitosť zemiakov (Spongospora subterranea), koreňomorka (vločkovitosť) zemiakov (Thanatephorus cucumeris sterilné štádium Rhizoctonia solani), pythiová mäkká hniloba zemiakov (Pythium ultimum).

Živočíšni škodcovia v skladoch zemiakov nemajú taký hospodársky význam, z hľadiska škodlivosti ako majú choroby. V skladoch sa môžu objaviť a spôsobovať primárne alebo sekundárne poškodenia hlavne slizovce, slizniačiky a háďatká.

Najznámejšie druhy, ktoré okrem výskytu na poli a v záhradách, môžeme nájsť aj v skladoch so zemiakmi sú:

Slizovec záhradný – Arion hortensis
Slizovec škvrnitý – Arion circumscriptus

Slizniačik sieťkovaný – Deroceras reticulatum Slizniak najväčší – Limax maximus
Obr. 10. Slizniačik sieťkovaný (poškodenie na hľuzách) Obr. 11. Slizniak najväčší

D i a g n ó z a

Na zemiakoch uložených v sklade pozorujeme na povrchu hľúz požerky rôzneho tvaru (Obr. 10.). Na stenách, ale i na debnách, môžeme vidieť perleťovo lesklé slizovité pásiky, ktoré charakterizujú výskyt “slimákov”. Niekedy o prítomnosti jednotlivých druhov nám napovedá aj farba slizu. Žltý sliz je charakteristický pre slizniaka pestrého (Limax flavus), bezfarebný sliz pre slizniaka najväčšieho (Limax maximus Obr. 11.). Komodity keď sú pokryté mliečne bielym slizom charakterizuje, že hľuzy boli poškodené od slizniačiky sieťkovaného (Deroceras reticulatum). Tým, že spôsobujú požerky, aj keď na zemiakoch nie veľkých rozmerov, predsa sa tieto potom stávajú vstupnou bránou pre rôzne saprofytické huby a baktérie.

Škodlivosť týchto “slimákov” je závislá od ich množstva výskytu, pretože pri malom počte nemusia byť nebezpeční. Akonáhle sa im vytvoria podmienky (vlhko a teplo) môžu sa premnožiť a veľmi poškodiť uskladnené zemiaky.

P r o g n ó z a  a  s i g n a l i z á c i a

Výskyt “slimákov” veľmi podporujú teplé a vlhké podmienky v skladoch. Vo vlhkých rokoch môžeme očakávať masový výskyt týchto druhov, ktoré potom budú za určitých podmienok prenikať aj do skladov. Vlhké leto, mierne teplá jeseň s hmlami a s výskytom rosy, ponechávanie slamy po zbere obilnín na poli, mierna zima, veľmi prospievajú k premnoženiu týchto druhov.

K o m p l e x n á o c h r a n a

Preventívna ochrana pred napadnutím uskladnených zemiakov spočíva hlavne v tom, že pred zahájením uskladnenia urobíme dôkladnú kontrolu a dezinfekciu skladov. Týmto zabezpečíme, že sklad je “čistý”. V skladoch udržiavame správnu teplotu a vlhkosť.

Represívna ochrana spočíva v ručnom zbere, najmä podvečer, a chytaniu do rôznych návnad. Ďalej môžeme posypať podlahu práškovým vápnom. Táto látka dráždi “slimáky” leptaním pokožky a tieto sa proti tomu chránia nadmerným vylučovaním slizu čo má za následok ich vysilenie a úhyn. Na cestičky a pásiky ktoré sú vyznačené slizom, môžeme použiť aj prípravky ako napr. Mesurol Schneckenkorn (0,5 g.m-2).

vystavené 27. 1. 2003

Autor textu : Doc. Ing. Ján Gallo, CSc.