Vírusové ochorenia obilovín patria v poslednej dekáde k najrozšírenejším,
najdeštruktívnejším a hospodársky najvýznamnejším ochoreniam týchto druhov
kultúrnych rastlín na svete . Situácia je o to závažnejšia,
že postihuje predovšetkým pšenicu, ktorá je najviac zastúpeným druhom
kultúrnej rastliny na svete, ale aj na Slovensku, pričom svetová produkcia
predstavuje 581 miliónov ton ročne. V prípadoch ideálnych podmienok pre
život a rozmnožovanie vošiek (výdatný zdroj potravy - mladé porasty tráv
a výdrolov v okolí založených porastov a optimálna teplota 18 - 20°C a
prenosu vírusov na rastliny), ktoré svojou aktivitou silno znižujú pohyb
vody a živín v cievnych zväzkoch môžu straty na úrode dosahovať v porovnaní
zo zdravým porastom až 30% zrna.
Mimoriadne závažný charakter nabralo toto ochorenie v súvislosti s klimatickými
zmenami a podmienkami hlavne v regiónoch mierneho klimatického pásma a
to najmä zvyšovaním priemernej teploty v čase začiatku vegetácie o cca
2,5-3 °C ( september - október v severnej pologuli a apríl - jún
na južnej pologuli). Tieto klimatické podmienky, spojené s výdatnejšími
zrážkami, ktoré zvyšujú aktuálnu pôdnu vlhkosť nad 40 mm pred začiatkom
vegetácie ( neskoré leto alebo skorá jeseň) a dostatkom hostiteľských
rastlín (mladé jednoročné a viacročné trávne porasty v okolí ciest, remízok,
vetrolamov a zaburinených okrajov polí v okolí budúcich porastov ozimín,
nezaorané mladé porasty divorastúcich výdrolov ovsa, jačmeňa, pšenice
zo strát predošlej úrody ), sú podľa celého množstva zahraničných dlhodobých
sledovaní a vedeckých pokusov základným faktorom a zdrojom viróznych ochorení.
Najrozšírenejšími ochoreniami sú vírusová žltá zakrpatenosť jačmeňa a
vírusová zakrpatenosť pšenice, ktoré spôsobujú straty na úrode až do výšky
30% a výrazne znižujú kvalitu zrna v porovnaní so zdravými porastami.
V prípadoch mimoriadne priaznivých podmienok pre množenie vektorov (prenášačov
vírusov vošiek) to môže byť až úplná likvidácia napadnutých porastov.
Vzhľadom na trvalé predpokladané klimatické zmeny, ako aj zmeny v
zastúpení niektorých druhov obilnín, napríklad rozšírenie pestovateľských
plôch ozimného jačmeňa, sa tieto ochorenia stanú významnými článkami v
ochrane rastlín objemom najvyššie zastúpených druhov kultúrnych rastlín
na Slovensku. Poznatky zo zahraničia poukazujú na skutočnosť, že tri
z piatich pestovateľských ročníkov sú charakterizované ako vysoko infekčné
pre tieto ochorenia ( ideálne klimatické podmienky množenia vektorov a
poskytujúce výdatnú výživu pre ich existenciu v najzraniteľnejšom období
vegetácie rastlín ( štádium 2-3 pravých listov do vytvorenia 5-7 pravých
listov alebo cca 8-10 týždňov po vzídení) .
Najnebezpečnejšie sú práve jesenné infekcie, spôsobené migrujúcími infikovanými
voškami a cikádkami z porastov tráv a porastov výdrolov infikovaných obilnín
z okolitých enkláv, kedy môže byť infikovaných až 95% porastov, pokiaľ
pri jarných infekciách je to približne 15%.
Zložitosť detekcie týchto ochorení spočíva predovšetkým v tom, že
ak sa kontrolou včas nezachytí nástup vektorov, prenesú po infikovaní
rastlín cicaním (prenos vírusu slinami) vírus do rastliny. Prvé príznaky
(žltý list) sa objavujú po 2-3 týždňoch, a vtedy je už akýkoľvek ochranný
zásah prakticky neúčinný. V mnohých prípadoch sa spravidla tieto príznaky
zamieňajú z deficitnou výživou, hlavne nedostatkom dusíka alebo s ďalšími
fyziologickými nedostatkami. V tomto prípade je spoľahlivá len diagnostika
ELISA testom, ktorý jednoznačne detekuje vírus.
Mimoriadne vhodné vlahové a teplotné podmienky v minuloročnej jeseni
na vývoj vektorov viróz, spojené s oneskorenou reakciou, ako aj celkom
neštandardizovanou agroreakciou na vysoký výskyt vošiek v čase jesennej
časti vegetácie ozimnej pšenice a jačmeňa, v súčasnom spojení s výskytom
ďalších škodlivých činiteľov, akými boli silné výskyty žunčavky jačmennej,
poškodenie koreňovej sústavy vysokými mrazmi a výskytom ďalších škodlivých
organizmov, spôsobili na začiatku vegetácie v tomto roku v niektorých
oblastiach južného Slovenska doslova paniku pri prvých inventarizáciách
porastov ozimných obilovín. V záujme predídenia tomuto stavu v budúcnosti
odporúčame v oblasti prevencie týchto ochorení vykonať nasledovný súbor
agronomických opatrení :
Výber odrôd
Tejto problematike sa celosvetovo venuje mimoriadna pozornosť v odbornej
a vedeckej obci, nakoľko by to bola najefektívnejšia a najlacnejšia cesta
boja s týmto ochorením. Aj napriek veľkým prostriedkom vynaloženým
na "selekciu rezistentov alebo tolerantov", sú praktické výsledky nejednoznačné.
Azda len pri ovsoch sa vyselektovali odrody, ktoré spĺňajú požiadavky.
U ostatných druhov, ako je jačmeň, alebo pšenica sa konštatuje iba určitá
odolnosť, ale iba v niektorých oblastiach a miernom infekčnom tlaku.
Najnovšie sa intenzívne pracuje v oblasti GMO úpravy vnesenia rezistentného
génu voči virózam do obilovín. Miernu toleranciu voči žltej vírusovej
zakrpatenosti jačmeňa (skúšky sú iba predbežné) vykázali odrody ozimných
pšeníc Astela, Arida, Petrana, Solara, Balada, Torysa, livia, Samanta,
Armelis a Ilona a u jačmeňa Sigra. Voči vírusovej zakrpatenosti pšenice
sa nenašla žiadna odroda pšenice s rezistenciou.
Výživa a agrotechnika
Dodržiavanie zásad striedania plodín možno považovať za najdôležitejší
prostriedok boja proti chorobám a škodcom. Z mnohých informácií
zahraničných pokusov, ale aj z historickej skúsenosti jednoznačne
vyplýva, že porasty, pestované na dobrých pôdach a s optimálnou výživou,
ktorá spĺňa požiadavky intenzívnych odrôd lepšie tolerujú tieto ochorenia
a znášajú aj klimatické extrémy v jednotlivých pestovateľských ročníkoch.
Tiež optimálne striedanie rastlín podľa "Norfolka" a s tým súvisiaca vhodná
predplodina napríklad lucerna, ďatelina, strukovina alebo sója má obdobný
účinok nielen na zdravotný stav, ale aj na výšku produkcie a jej kvalitu.
Treba sa tiež vyvarovať zaradenia obiloviny po obilovine. Silné a dobre
živené porasty sú menej náchylnejšie nielen na tieto ochorenia, ale aj
na iné choroby, ako aj odolnejšie voči rôznym klimatickým stresom ( vysoké
a nízke teploty, sucho a pod.) ako slabý a podvyživený porast.
Prerušenie reťazca zdroja infekcie
Vírusové ochorenia sa neprenášajú osivom, pôdou, miazgou, ale iba prostredníctvom
nakazených vošiek ( známych 23 druhov prenášačov). U nás ide najmä o
bežné druhy vošiek, parazitujúcich na trávach, napríklad voška čremchová,
ovsená, trávová a kukuričná, z cikádok, ktoré prenášajú vírusovú
zakrpatenosť pšenice, cikádka burinová , ktoré sa nacicali šťavy z infikovaných
hostiteľských rastlín a migráciou na mladé porasty a opätovným cicaním
ich nakazia. Preto podstatou prevencie a zabránenia vzniku ochorenia
je odstrániť zdroj výživy týchto vektorov a to "prerušením zeleného mostu",
po ktorom v čase medzi dvoma ročníkmi prechádzajú s vektormi aj nebezpečné
vírusy. Prakticky to znamená dôkladne “ vyčistiť” okolie plôch budúcich
porastov ozimných obilovín od hostiteľských rastlín vírusov žltej
vírusovej zakrpatenosti pšenice, alebo vírusovej zakrpatenosti jačmeňa
(celosvetovo známych cca 100 hostiteľov), akými sú najmä ovos, jačmeň,
pšenica, raž, mätonoh jednoročný a trváci, či už prítomných ako výdrol,
alebo na okrajoch budúcich porastov.
Zahraničné poznatky odporúčajú odstránenie týchto hostiteľov a tým aj
zdroja výživy minimálne 2 až 3 týždne pred sejbou a tým minimalizovanie
množenia a migrácie . Vošky uprednostňujú jačmenné porasty pred pšeničnými.
Výskyt vošiek možno očakávať v prípadoch, keď po výdatnejších zrážkach
koncom leta nastúpi teplá a dlhšia jeseň, čo sa prejaví rýchlym množením
vošiek, ale aj rýchlym rastom hostiteľských, pre vošky mimoriadne vhodných,
mladých šťavnatých rastlín. Pri takýchto pomeroch jedna voška nakladie
až 20 jedincov denne a tieto dospievajú zhruba o 10 dní. Odstránenie
je možné vykonať vhodným herbicídom, desikantom alebo pravidelným pokosením
zaburinených okolitých lokalít. Tiež sa odporúča, kde je to možné, vylúčiť
letné medziplodiny, alebo strniskové medziplodiny , strukovinoobilné miešanky,
alebo iné hostiteľské krycie plodiny, ktoré sú potenciálnym rezervoárom
pre rýchle pomnoženie vošiek.
Termín sejby
Všeobecne sa odporúča termín sejby ozimín posunúť tak, aby obdobie najvyššej
zraniteľnosti vzídených porastov ( štádium 2 pravých listov) spadalo do
obdobia bez výskytu vektorov. V našich podmienkach to znamená oproti zaužívaným
štandardom posun o cca 7-10 dní. Termín jarín čím najskorší, aby kritická
fáza nástupu vektorov bola po najcitlivejšom období rastlín, kedy už ochorenie
nemá taký drastický priebeh a ekonomický dopad. Reálne rozhodnutie
termínu však musí určiť agronóm, ktorý dokonale pozná ďalšie okolnosti
a charakter poľa, na ktorom hodlá pestovať obilovinu.
Kontrola a spôsob ochrany porastov
V súčasnosti neexistuje stopercentná kontrola (ochrana) proti uvedeným
vírusovým chorobám. Podstatným preventívnym opatrením, ktoré v značnej
miere môže zabrániť ochoreniu, je však precízna kontrola mladého porastu,
najvhodnejšie na 6 náhodne vybraných miestach porastov, ktoré reprezentujú
stav porastu zo strany a okrajov, kde je predpoklad výskytu vošiek.
V prípade ich prvého objavenia treba ošetriť porast vhodným insekticídom,
najvhodnejšie so systémovým účinkom. Z hľadiska úspory nákladov sa tiež
odporúča kombinácia s herbicídom. V zahraničí odporúčajú prípravok
na zníženie chutnosti (alfa - cypermetrín), ktorý porast aj tri týždne
po ošetrení uchráni pred ďalším náletom vošiek. Kontrola porastu sa má
vykonať doslovne metódou “sliedenia”, ako to výstižne nazývajú Angličania.
Osivárske porasty ozimného jačmeňa a ozimnej pšenice je z preventívneho
hľadiska najlepšie pred vírusovými ochoreniami ochrániť morením insekticívnym
prípravkom Gaucho. Jeho účinnou zložkou je Imidacloprid, ktorý chráni
porast proti vektorom až po dobu 8 týždňov po vzídení. Tento prípravok
zatiaľ nie je u nás zaregistrovaný. Na našich odrodových staniciach sa
aplikoval kontaktný insekticídny prípravok, ktorý dostatočne eradikoval
vošky, avšak v prípade ich možného opätovného náletu má iba krátkodobý
účinok a ošetrenie sa musí opakovať. Sortiment a aplikačné postupy
sú uvedené v príslušných pokynoch na používanie prípravkov na ochranu
rastlín. Zvládnuté a včasné ošetrenie porastov znižuje nebezpečenstvo
rozšírenia vírusových chorôb o 87% a zvyšuje úrodu v porovnaní
s neošetreným porastom o 41%. Po prvom zistení vykonáme ošetrenie
povolenými prípravkami na ochranu rastlín proti voškám: Aztec, BI 58 EC
– Nové, Inca, Pirimor 25WG, Pirimor 25 WG, Pirimor 50 WG, Cyper 10 EM,
Cyper NC 10 EM, Decis EW 50, Decis EW 50, Decis 25 Flow, Dimecron 50 SCW,
Fury 10 EC, Fury 10 EW, Karate 25 WG, Ripcord 20 EC, Sumithion Super (
povolený proti voškám, aj proti cikádke burinovej), Talstar 10 EC, Vaztak
10 EC, Vaztak 10 EW, Vhodné je umiestniť do porastov “lapače hmyzu”, ktoré
treba pravidelne kontrolovať v krátkych časových termínoch a hodnotiť
nálety.
Najkritickejšie obdobie je obdobie do 8 až 10 týždňa
po vzídení porastu . V prípadoch silnejšieho tlaku vektorov sa odporúča
ošetrenie vykonať v štádiu dvoch pravých listov systémovým insekticídom
a tak bezpečne ochrániť porast pred infekciou, najmä v oblastiach,
kde sa v poslednom období zaznamenal mimoriadny až kalamitný výskyt vírusových
ochorení ( juhozápadné Slovensko). Postrek treba opakovať v prípade
pretrvávania vhodných podmienok pre premnožovanie vektorov a po ich opätovnom
výskyte v kontrolovanom poraste. Odporúčame riadiť sa prognózou a signalizáciou
ÚKSÚP a odporúčaniami a radami okresných fytoinšpektorov alebo pracovníkov
Odboru diagnostiky škodlivých činiteľov a molekulárnej biológie, ktorý
vykonáva aj diagnostiku vírusov metódami ELISA.
Bližšie informácie, odporúčania v konkrétnej situácií, ako aj vizuálne
postery príznakov choroby a vektorov, môže poskytnúť príslušný okresný
fytoinšpektor.
Príznaky vírusových chorôb na porastoch
Prvé príznaky po infekcií sa objavujú približne dva týždne po nainfikovaní
rastlín nakazenými vektormi a to zmenou farby listov obyčajne zožltnutím
spodných listov u jačmeňa a purpurovou farbou u infikovaného ovsa.
Rastový vrcholček zdravých rastlín pod lupou je biely až jasnozelený,
s výrazným turgorom všetkých pletív, naproti tomu napadnuté rastliny
majú vrcholky svetlohnedej až tmavohnedej farby.
Na poraste sa objavujú žlté fľaky, spravidla na okraji a v okrajových
častiach. Často sa tieto príznaky prehliadnu a zastierajú podobnými, ktoré
môžu byť spôsobené inými príčinami, ako je nedostatočná výživa dusíkom,
koreňové a steblové choroby, plesne, minerálnou výživou, bakteriálnymi
toxínmi, nízkymi teplotami, alebo zunčavkou a fyziologickými poškodeniami
rastlín. Ich výraznejší prejav sa zaznamená tesne po otvorení novej sezóny
v skorých jarných dňoch, kedy je už akákoľvek ochrana neúčinná a bezpredmetná.
Vzhľadom na podobné príznaky aj u iných chorôb rastlín, odporúča sa
pre bezpečné vylúčenie vírusového ochorenia vykonať obder a analýzu vzorky
porastu v diagnostickom laboratóriu ÚKSÚP. Príslušné postupy odberu vzorky
a odporúčanie metodicky zabezpečí okresný fytoinšpektor. V prípade silného
napadnutia porastu (nad 60%) sa odporúča vyorávka s následnou sejbou iných
nehostiteľských druhov plodín . Najčastejším znakom ochorenia je zakrpatená
rastlina, v porovnaní so zdravými v tom istom poraste sa súčasne znižuje
odnožovanie a redukuje koreňová sústava. Listy chorých rastlín sú kratšie,
vzpriamené a žltnú od špičky k hlavnej žile, často s nekrotickými škvrnami.
Nasleduje redukcia klasov , často ich sterilita a zrno je spravidla menej
kvalitné ( hmotnosť 1000 zŕn). Neskoršie infekcie vykazujú miernejšie
zmeny a spravidla majú menej deprimujúce účinky na úrodu a priebeh ochorenia.
Zníženie úrod toto závisí od mnohých sprievodných faktorov, predovšetkým
od doby a rozsahu napadnutia porastu, celkovej kondície rastlín, odrôd
, teplotných a vlahových pomerov a typov vírusu alebo vírusov. V priemere
sa straty pohybujú od 5 do 30%. Priame škody následkom silného premnoženia
vošiek (prostredníctvom cicania odoberajú rastlinám vodu a potrebné živiny
na rast a vývoj) môžu však dosahovať až 30 %. Infikované vošky v priebehu
prvých 30 minút po napadnutí zdravého porastu môžu infikovať rastliny.
Voška môže preniesť vírus aj na štvrtý deň po poslednom nacicaní chorého
porastu. Vírus sa neprenáša vajíčkami, alebo novonarodenými nymfami. Neskoršou
infekciou po fáze steblovania býva výnos väčšinou nedotknutý. Zrno býva
v chorých rastlinách zošúverené a podradnej kvality. Tento účinok môže
byť v suchom počasí počas dozrievania zvýšený následkom vlahového stresu.
Vzhľadom na poznatky z posledných dvoch pestovateľských ročníkov,
ako aj stavu našich polí v prvej polovici augusta, na našich poliach
doslova číha časovaná bomba (prognóza – odhad rizika vzniku vírusových
chorôb u ozimných obilovín). V prípade mohutného výdrolu po
zbere jačmeňa a pšenice, dostatočnej vlahy a teploty ak nevykonáme
dostatočne účinné preventívne opatrenia, môže zanechať pri konečnom účtovaní
veľký pestovateľský a ekonomický neúspech nášho “ prvého chleba a piva”.
|