WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Stratégia ochrany ozimných obilovín proti vírusovým chorobám

Vírusové ochorenia obilovín patria v poslednej dekáde k najrozšírenejším, najdeštruktívnejším a hospodársky najvýznamnejším ochoreniam týchto druhov kultúrnych rastlín na svete . Situácia je o to závažnejšia, že postihuje predovšetkým pšenicu, ktorá je najviac zastúpeným druhom kultúrnej rastliny na svete, ale aj na Slovensku, pričom svetová produkcia predstavuje 581 miliónov ton ročne. V prípadoch ideálnych podmienok pre život a rozmnožovanie vošiek (výdatný zdroj potravy - mladé porasty tráv a výdrolov v okolí založených porastov a optimálna teplota 18 - 20°C a prenosu vírusov na rastliny), ktoré svojou aktivitou silno znižujú pohyb vody a živín v cievnych zväzkoch môžu straty na úrode dosahovať v porovnaní zo zdravým porastom až 30% zrna.

Mimoriadne závažný charakter nabralo toto ochorenie v súvislosti s klimatickými zmenami a podmienkami hlavne v regiónoch mierneho klimatického pásma a to najmä zvyšovaním priemernej teploty v čase začiatku vegetácie o cca 2,5-3 °C ( september - október v severnej pologuli a apríl - jún na južnej pologuli). Tieto klimatické podmienky, spojené s výdatnejšími zrážkami, ktoré zvyšujú aktuálnu pôdnu vlhkosť nad 40 mm pred začiatkom vegetácie ( neskoré leto alebo skorá jeseň) a dostatkom hostiteľských rastlín (mladé jednoročné a viacročné trávne porasty v okolí ciest, remízok, vetrolamov a zaburinených okrajov polí v okolí budúcich porastov ozimín, nezaorané mladé porasty divorastúcich výdrolov ovsa, jačmeňa, pšenice zo strát predošlej úrody ), sú podľa celého množstva zahraničných dlhodobých sledovaní a vedeckých pokusov základným faktorom a zdrojom viróznych ochorení. Najrozšírenejšími ochoreniami sú vírusová žltá zakrpatenosť jačmeňa a vírusová zakrpatenosť pšenice, ktoré spôsobujú straty na úrode až do výšky 30% a výrazne znižujú kvalitu zrna v porovnaní so zdravými porastami. V prípadoch mimoriadne priaznivých podmienok pre množenie vektorov (prenášačov vírusov vošiek) to môže byť až úplná likvidácia napadnutých porastov.

Vzhľadom na trvalé predpokladané klimatické zmeny, ako aj zmeny v zastúpení niektorých druhov obilnín, napríklad rozšírenie pestovateľských plôch ozimného jačmeňa, sa tieto ochorenia stanú významnými článkami v ochrane rastlín objemom najvyššie zastúpených druhov kultúrnych rastlín na Slovensku. Poznatky zo zahraničia poukazujú na skutočnosť, že tri z piatich pestovateľských ročníkov sú charakterizované ako vysoko infekčné pre tieto ochorenia ( ideálne klimatické podmienky množenia vektorov a poskytujúce výdatnú výživu pre ich existenciu v najzraniteľnejšom období vegetácie rastlín ( štádium 2-3 pravých listov do vytvorenia 5-7 pravých listov alebo cca 8-10 týždňov po vzídení) .

Najnebezpečnejšie sú práve jesenné infekcie, spôsobené migrujúcími infikovanými voškami a cikádkami z porastov tráv a porastov výdrolov infikovaných obilnín z okolitých enkláv, kedy môže byť infikovaných až 95% porastov, pokiaľ pri jarných infekciách je to približne 15%.

Zložitosť detekcie týchto ochorení spočíva predovšetkým v tom, že ak sa kontrolou včas nezachytí nástup vektorov, prenesú po infikovaní rastlín cicaním (prenos vírusu slinami) vírus do rastliny. Prvé príznaky (žltý list) sa objavujú po 2-3 týždňoch, a vtedy je už akýkoľvek ochranný zásah prakticky neúčinný. V mnohých prípadoch sa spravidla tieto príznaky zamieňajú z deficitnou výživou, hlavne nedostatkom dusíka alebo s ďalšími fyziologickými nedostatkami. V tomto prípade je spoľahlivá len diagnostika ELISA testom, ktorý jednoznačne detekuje vírus.

Mimoriadne vhodné vlahové a teplotné podmienky v minuloročnej jeseni na vývoj vektorov viróz, spojené s oneskorenou reakciou, ako aj celkom neštandardizovanou agroreakciou na vysoký výskyt vošiek v čase jesennej časti vegetácie ozimnej pšenice a jačmeňa, v súčasnom spojení s výskytom ďalších škodlivých činiteľov, akými boli silné výskyty žunčavky jačmennej, poškodenie koreňovej sústavy vysokými mrazmi a výskytom ďalších škodlivých organizmov, spôsobili na začiatku vegetácie v tomto roku v niektorých oblastiach južného Slovenska doslova paniku pri prvých inventarizáciách porastov ozimných obilovín. V záujme predídenia tomuto stavu v budúcnosti odporúčame v oblasti prevencie týchto ochorení vykonať nasledovný súbor agronomických opatrení :

Tejto problematike sa celosvetovo venuje mimoriadna pozornosť v odbornej a vedeckej obci, nakoľko by to bola najefektívnejšia a najlacnejšia cesta boja s týmto ochorením. Aj napriek veľkým prostriedkom vynaloženým na "selekciu rezistentov alebo tolerantov", sú praktické výsledky nejednoznačné. Azda len pri ovsoch sa vyselektovali odrody, ktoré spĺňajú požiadavky. U ostatných druhov, ako je jačmeň, alebo pšenica sa konštatuje iba určitá odolnosť, ale iba v niektorých oblastiach a miernom infekčnom tlaku.

Najnovšie sa intenzívne pracuje v oblasti GMO úpravy vnesenia rezistentného génu voči virózam do obilovín. Miernu toleranciu voči žltej vírusovej zakrpatenosti jačmeňa (skúšky sú iba predbežné) vykázali odrody ozimných pšeníc Astela, Arida, Petrana, Solara, Balada, Torysa, livia, Samanta, Armelis a Ilona a u jačmeňa Sigra. Voči vírusovej zakrpatenosti pšenice sa nenašla žiadna odroda pšenice s rezistenciou.

Dodržiavanie zásad striedania plodín možno považovať za najdôležitejší prostriedok boja proti chorobám a škodcom. Z mnohých informácií zahraničných pokusov, ale aj z historickej skúsenosti jednoznačne vyplýva, že porasty, pestované na dobrých pôdach a s optimálnou výživou, ktorá spĺňa požiadavky intenzívnych odrôd lepšie tolerujú tieto ochorenia a znášajú aj klimatické extrémy v jednotlivých pestovateľských ročníkoch. Tiež optimálne striedanie rastlín podľa "Norfolka" a s tým súvisiaca vhodná predplodina napríklad lucerna, ďatelina, strukovina alebo sója má obdobný účinok nielen na zdravotný stav, ale aj na výšku produkcie a jej kvalitu. Treba sa tiež vyvarovať zaradenia obiloviny po obilovine. Silné a dobre živené porasty sú menej náchylnejšie nielen na tieto ochorenia, ale aj na iné choroby, ako aj odolnejšie voči rôznym klimatickým stresom ( vysoké a nízke teploty, sucho a pod.) ako slabý a podvyživený porast.

Vírusové ochorenia sa neprenášajú osivom, pôdou, miazgou, ale iba prostredníctvom nakazených vošiek ( známych 23 druhov prenášačov). U nás ide najmä o  bežné druhy vošiek, parazitujúcich na trávach, napríklad voška čremchová, ovsená, trávová a kukuričná, z cikádok, ktoré prenášajú vírusovú zakrpatenosť pšenice, cikádka burinová , ktoré sa nacicali šťavy z infikovaných hostiteľských rastlín a migráciou na mladé porasty a opätovným cicaním ich nakazia. Preto podstatou prevencie a zabránenia vzniku ochorenia je odstrániť zdroj výživy týchto vektorov a to "prerušením zeleného mostu", po ktorom v čase medzi dvoma ročníkmi prechádzajú s vektormi aj nebezpečné vírusy. Prakticky to znamená dôkladne “ vyčistiť” okolie plôch budúcich porastov ozimných obilovín od hostiteľských rastlín vírusov žltej vírusovej zakrpatenosti pšenice, alebo vírusovej zakrpatenosti jačmeňa (celosvetovo známych cca 100 hostiteľov), akými sú najmä ovos, jačmeň, pšenica, raž, mätonoh jednoročný a trváci, či už prítomných ako výdrol, alebo na okrajoch budúcich porastov.

Zahraničné poznatky odporúčajú odstránenie týchto hostiteľov a tým aj zdroja výživy minimálne 2 až 3 týždne pred sejbou a tým minimalizovanie množenia a migrácie . Vošky uprednostňujú jačmenné porasty pred pšeničnými. Výskyt vošiek možno očakávať v prípadoch, keď po výdatnejších zrážkach koncom leta nastúpi teplá a dlhšia jeseň, čo sa prejaví rýchlym množením vošiek, ale aj rýchlym rastom hostiteľských, pre vošky mimoriadne vhodných, mladých šťavnatých rastlín. Pri takýchto pomeroch jedna voška nakladie až 20 jedincov denne a tieto dospievajú zhruba o 10 dní. Odstránenie je možné vykonať vhodným herbicídom, desikantom alebo pravidelným pokosením zaburinených okolitých lokalít. Tiež sa odporúča, kde je to možné, vylúčiť letné medziplodiny, alebo strniskové medziplodiny , strukovinoobilné miešanky, alebo iné hostiteľské krycie plodiny, ktoré sú potenciálnym rezervoárom pre rýchle pomnoženie vošiek.

Všeobecne sa odporúča termín sejby ozimín posunúť tak, aby obdobie najvyššej zraniteľnosti vzídených porastov ( štádium 2 pravých listov) spadalo do obdobia bez výskytu vektorov. V našich podmienkach to znamená oproti zaužívaným štandardom posun o cca 7-10 dní. Termín jarín čím najskorší, aby kritická fáza nástupu vektorov bola po najcitlivejšom období rastlín, kedy už ochorenie nemá taký drastický priebeh a ekonomický dopad. Reálne rozhodnutie termínu však musí určiť agronóm, ktorý dokonale pozná ďalšie okolnosti a charakter poľa, na ktorom hodlá pestovať obilovinu.

V súčasnosti neexistuje stopercentná kontrola (ochrana) proti uvedeným vírusovým chorobám. Podstatným preventívnym opatrením, ktoré v značnej miere môže zabrániť ochoreniu, je však precízna kontrola mladého porastu, najvhodnejšie na 6 náhodne vybraných miestach porastov, ktoré reprezentujú stav porastu zo strany a okrajov, kde je predpoklad výskytu vošiek. V prípade ich prvého objavenia treba ošetriť porast vhodným insekticídom, najvhodnejšie so systémovým účinkom. Z hľadiska úspory nákladov sa tiež odporúča kombinácia s herbicídom. V zahraničí odporúčajú prípravok na zníženie chutnosti (alfa - cypermetrín), ktorý porast aj tri týždne po ošetrení uchráni pred ďalším náletom vošiek. Kontrola porastu sa má vykonať doslovne metódou “sliedenia”, ako to výstižne nazývajú Angličania.

Osivárske porasty ozimného jačmeňa a ozimnej pšenice je z preventívneho hľadiska najlepšie pred vírusovými ochoreniami ochrániť morením insekticívnym prípravkom Gaucho. Jeho účinnou zložkou je Imidacloprid, ktorý chráni porast proti vektorom až po dobu 8 týždňov po vzídení. Tento prípravok zatiaľ nie je u nás zaregistrovaný. Na našich odrodových staniciach sa aplikoval kontaktný insekticídny prípravok, ktorý dostatočne eradikoval vošky, avšak v prípade ich možného opätovného náletu má iba krátkodobý účinok a ošetrenie sa musí opakovať. Sortiment a aplikačné postupy sú uvedené v príslušných pokynoch na používanie prípravkov na ochranu rastlín. Zvládnuté a včasné ošetrenie porastov znižuje nebezpečenstvo rozšírenia vírusových chorôb o 87% a zvyšuje úrodu v porovnaní s neošetreným porastom o 41%. Po prvom zistení vykonáme ošetrenie povolenými prípravkami na ochranu rastlín proti voškám: Aztec, BI 58 EC – Nové, Inca, Pirimor 25WG, Pirimor 25 WG, Pirimor 50 WG, Cyper 10 EM, Cyper NC 10 EM, Decis EW 50, Decis EW 50, Decis 25 Flow, Dimecron 50 SCW, Fury 10 EC, Fury 10 EW, Karate 25 WG, Ripcord 20 EC, Sumithion Super ( povolený proti voškám, aj proti cikádke burinovej), Talstar 10 EC, Vaztak 10 EC, Vaztak 10 EW, Vhodné je umiestniť do porastov “lapače hmyzu”, ktoré treba pravidelne kontrolovať v krátkych časových termínoch a hodnotiť nálety.

Najkritickejšie obdobie je obdobie do 8 až 10 týždňa po vzídení porastu . V prípadoch silnejšieho tlaku vektorov sa odporúča ošetrenie vykonať v štádiu dvoch pravých listov systémovým insekticídom a tak bezpečne ochrániť porast pred infekciou, najmä v oblastiach, kde sa v poslednom období zaznamenal mimoriadny až kalamitný výskyt vírusových ochorení ( juhozápadné Slovensko). Postrek treba opakovať v prípade pretrvávania vhodných podmienok pre premnožovanie vektorov a po ich opätovnom výskyte v kontrolovanom poraste. Odporúčame riadiť sa prognózou a signalizáciou ÚKSÚP a odporúčaniami a radami okresných fytoinšpektorov alebo pracovníkov Odboru diagnostiky škodlivých činiteľov a molekulárnej biológie, ktorý vykonáva aj diagnostiku vírusov metódami ELISA.

Bližšie informácie, odporúčania v konkrétnej situácií, ako aj vizuálne postery príznakov choroby a vektorov, môže poskytnúť príslušný okresný fytoinšpektor.

Prvé príznaky po infekcií sa objavujú približne dva týždne po nainfikovaní rastlín nakazenými vektormi a to zmenou farby listov obyčajne zožltnutím spodných listov u jačmeňa a purpurovou farbou u infikovaného ovsa. Rastový vrcholček zdravých rastlín pod lupou je biely až jasnozelený, s výrazným turgorom všetkých pletív, naproti tomu napadnuté rastliny majú vrcholky svetlohnedej až tmavohnedej farby.

Na poraste sa objavujú žlté fľaky, spravidla na okraji a v okrajových častiach. Často sa tieto príznaky prehliadnu a zastierajú podobnými, ktoré môžu byť spôsobené inými príčinami, ako je nedostatočná výživa dusíkom, koreňové a steblové choroby, plesne, minerálnou výživou, bakteriálnymi toxínmi, nízkymi teplotami, alebo zunčavkou a fyziologickými poškodeniami rastlín. Ich výraznejší prejav sa zaznamená tesne po otvorení novej sezóny v skorých jarných dňoch, kedy je už akákoľvek ochrana neúčinná a bezpredmetná.

Vzhľadom na podobné príznaky aj u iných chorôb rastlín, odporúča sa pre bezpečné vylúčenie vírusového ochorenia vykonať obder a analýzu vzorky porastu v diagnostickom laboratóriu ÚKSÚP. Príslušné postupy odberu vzorky a odporúčanie metodicky zabezpečí okresný fytoinšpektor. V prípade silného napadnutia porastu (nad 60%) sa odporúča vyorávka s následnou sejbou iných nehostiteľských druhov plodín . Najčastejším znakom ochorenia je zakrpatená rastlina, v porovnaní so zdravými v tom istom poraste sa súčasne znižuje odnožovanie a redukuje koreňová sústava. Listy chorých rastlín sú kratšie, vzpriamené a žltnú od špičky k hlavnej žile, často s nekrotickými škvrnami. Nasleduje redukcia klasov , často ich sterilita a zrno je spravidla menej kvalitné ( hmotnosť 1000 zŕn). Neskoršie infekcie vykazujú miernejšie zmeny a spravidla majú menej deprimujúce účinky na úrodu a priebeh ochorenia.

Zníženie úrod toto závisí od mnohých sprievodných faktorov, predovšetkým od doby a rozsahu napadnutia porastu, celkovej kondície rastlín, odrôd , teplotných a vlahových pomerov a typov vírusu alebo vírusov. V priemere sa straty pohybujú od 5 do 30%. Priame škody následkom silného premnoženia vošiek (prostredníctvom cicania odoberajú rastlinám vodu a potrebné živiny na rast a vývoj) môžu však dosahovať až 30 %. Infikované vošky v priebehu prvých 30 minút po napadnutí zdravého porastu môžu infikovať rastliny. Voška môže preniesť vírus aj na štvrtý deň po poslednom nacicaní chorého porastu. Vírus sa neprenáša vajíčkami, alebo novonarodenými nymfami. Neskoršou infekciou po fáze steblovania býva výnos väčšinou nedotknutý. Zrno býva v chorých rastlinách zošúverené a podradnej kvality. Tento účinok môže byť v suchom počasí počas dozrievania zvýšený následkom vlahového stresu.

Vzhľadom na poznatky z posledných dvoch pestovateľských ročníkov, ako aj stavu našich polí v prvej polovici augusta, na našich poliach doslova číha časovaná bomba (prognóza – odhad rizika vzniku vírusových chorôb u ozimných obilovín). V prípade mohutného výdrolu po zbere jačmeňa a pšenice, dostatočnej vlahy a teploty ak nevykonáme dostatočne účinné preventívne opatrenia, môže zanechať pri konečnom účtovaní veľký pestovateľský a ekonomický neúspech nášho “ prvého chleba a piva”.