logo SPU
Katedra ochrany rastlín
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: ++421 87 6508257
e-mail: cagan@afnet.uniag.sk
 
 



Škodlivosť vijačky kukuričnej na chladnejších lokalitách Slovenska sa zvyšuje

 

Vijačka kukuričná, Ostrinia nubilalis Hbn, je motýľ, ktorý patrí k významným škodcom kukurice. Larvy škodcu vyžierajú do stebiel kukurice chodby a zvonka na steblách pozorovať trus. Steblá sa v dôsledku poškodenia často lámu. Okrem stebiel larvy môžu poškodzovať aj šúľky. Zníženie úrody kukurice spôsobené vijačkou kukuričnou dosahuje pri 50% napadnutých rastlín 10% a pri 80% napadnutých rastlín takmer 20%. Ak je napadnutých 80-100% rastlín, zníženie úrody môže byť väčšie ako 30%.

Na zisťovanie náletu imág vijačky kukuričnej sa používajú svetelné lapače. Optimálny termín ochrany je dva dni po vrchole náletu imág do lapačov. Termín ochrany sa zisťuje aj pomocou feromónových lapačov alebo sledovaním motýľov v miestach zhromažďovania v blízkosti kukuričných polí, ale najspoľahlivejšou metódou stanovenia termínu ochrany je hodnotenie výskytu vajíčok na rastlinách. Ochranu proti škodcovi je najvhodnejšie urobiť 1-2 dni po dosiahnutí ich maximálneho výskytu.

Na základe dlhoročných skúseností autor tohto príspevku odporúča aplikovať chemické prípravky proti škodcovi na Slovensku v prvom týždni júla. V najteplejších lokalitách Slovenska (južná časť Podunajskej nížiny) hneď v prvých dňoch júla, v chladnejších (pahorkatiny, okolie Topoľčian, Piešťan alebo severná časť Východoslovenskej nížiny) približne 4-7 júla. Skoršie termíny chemickej ochrany (napríklad posledný týždeň júna) na teplých lokalitách sú ešte obyčajne účinné, ale po 10 júli a často aj skôr sa účinnosť chemickej ochrany výrazne znižuje.

Zdá sa, že škodca nereaguje iba na to, aké sú teploty na lokalite alebo v danom roku, ale tiež na to, aký je dátum t. j. aká je dĺžka dňa. Ak škodca na chladnej lokalite zmešká kvôli nízkym teplotám termín náletu, larvy nedorastú a populácia zanikne. Prežije iba taká populácia, ktorá bude mať zakódované, že musí sledovať aj posledný možný termín aby sa stihla vyvinúť. Z toho vyplýva, že ak chce vijačka kukuričná prežiť napríklad v Žehre nachádzajúcej sa niekoľko kilometrov na juh od Spišského hradu, musí sa vyvíjať v správnom čase. Podarilo sa jej to v roku 2006 napriek mimoriadne chladnej jari. Napadnutie kukurice na tejto lokalite dosiahlo viac ako 80 % a škodca jednoznačne potvrdil, že sa mu chladné lokality páčia. Naopak, napadnutie v Čiližskej Radvani pri hraniciach s Maďarskom bolo v roku 2006 pod 10 %, čo sa pokladá za absolútne nízky výskyt. V okolí miest Pécs a Mohács v Maďarsku sa v roku 2006 nezistilo žiadne napadnutie (osobné pozorovania autora príspevku).

V roku 2006 Katedra ochrany rastlín uskutočnila veľké množstvo experimentov v oblasti ochrany proti škodcom kukurice v spolupráci s viacerými poľnohospodárskymi podnikmi. Ochrana proti vijačke kukuričnej sa hodnotila na poľnohospodárskom podniku v Preselanoch, pretože v okolí Topoľčian je každoročne vysoký výskyt škodcu. Testovalo sa niekoľko chemických prípravkov, rôzne spôsoby biologickej ochrany a rôzne termíny ochrany v prípadoch, keď to bolo potrebné.

Niektoré výsledky sú uvedené v tabuľkách 1 a 2. V tabuľke 1 je uvedená účinnosť prípravku Integro vo vzťahu ku kontrole a vo vzťahu k použitiu entomopatogénnej huby Beauveria bassiana. Potvrdil sa preukazný účinok chemického prípravku (rovnako ako aj iných prípravkov v predchádzajúcich rokoch) a nepotvrdila sa účinnosť biologického prípravku.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ak sa Integro aplikuje v zlom termíne, jeho účinnosť (rovnako ako iných chemických prípravkov) sa výrazne znižuje. Vedeckí pracovníci Katedry ochrany rastlín SPU v Nitre intenzívne pracujú na nových kmeňoch účinnejších entomopatogénnych húb a nových formuláciách. Katedra vlastní od roku 2006 modernú technológiu umožňujúcu mutačné šľachtenie húb a analýzu DNA. Preto sa dá očakávať, že nové kmene huby Beauveria bassiana (už otestované v laboratórnych podmienkach) budú preukazne účinnejšie v poľných podmienkach ako doterajšie kmene.

V tabuľke 2 sú uvedené výsledky pokusu s ďalším druhom biologickej ochrany, kde sa skúšal prípravok s obsahom entomopatogénnej baktérie Bacillus thuringiensis (Biobit XL). Biologický prípravok preukazne znížil populáciu škodcu. Ak sa v pokusoch v nasledujúcom roku potvrdí jeho efektivita na podobnej úrovni, potom budeme jednoznačne odporúčať, aby sa na Slovensku využíval viac ako doteraz.

Ak sa zhodnotí aplikácia všetkých prípravkov, treba zdôrazniť že sú to údaje z jedného roku testovania a preto je nutné byť veľmi opatrný pri urobení záverov. Závery sú nasledovné:

++ Sú to iba jednoročné výsledky a preto ich treba hodnotiť ako orientačné.

++ Aplikácia huby Beauveria bassiana sa zatiaľ ukázala ako nedostatočne účinná.

++ Aplikácia baktérie Bacillus thuringiensis (Biobit XL) má výrazný vplyv na zníženie populácie vijačky kukuričnej a preto sa javí ako jedna z najlepších metód ochrany najmä v množiteľských porastoch.

++ Chemické prípravky majú preukazný a výrazný vplyv na populáciu vijačky kukuričnej.

 

Tabuľka 1

Účinnosť chemického prípravku Integro (Integro 1 = 0,5 l/ha; Integro 2 = 0,7 l/ha) a spór entomopatogénnej huby Beauveria bassiana proti vijačke kukuričnej, Ostrinia nubilalis Hbn. Lokalita Koniarovce, rok 2006. Termín aplikácie: 4. 7. 2006. Termín hodnotenia: 13. 9. 2006. V jednom opakovaní sa hodnotilo 10 x 10 rastlín. Čísla označené rovnakým písmenom nie sú preukazne rozdielne (Analýza rozptylu, Tuckeyov test, P = 0,05).

Percento napadnutých rastlín

Variant

Opakovanie

Priemer

 

I.

II.

III.

 

Kontrola

50

44

54

49,33a

Integro 1

4

4

10

6,00b

Integro 2

2

4

6

4,00a

B. bassiana

34

40

46

40,00b

 

Tabuľka 2

Účinnosť biologického prípravku Biobit XL (1 = predpísaná dávka; 2 = dvojnásobná dávka) proti vijačke kukuričnej, Ostrinia nubilalis Hbn. Lokalita Koniarovce, rok 2006. Termín aplikácie: 4. 7. 2006. Termín hodnotenia: 13. 9. 2006. V jednom opakovaní sa hodnotilo 10 x 10 rastlín. Čísla označené rovnakým písmenom nie sú preukazne rozdielne (Analýza rozptylu, Tuckeyov test, P = 0,05).

Percento napadnutých rastlín

Variant

Opakovanie

Priemer

 

I.

II.

III.

 

Biobit 1

28

30

30

29.33a

Biobit 2

10

22

28

20,00a

Kontrola

74

78

58

70,00b

 

Percento napadnutých rastlín kukurice siatej vijačkou kukuričnou na Slovensku v rokoch 1985-2006. (modrá: 0-32% zelená: 33-66% červená: 67-100%)

 

 

Vystavené: 19.2.2007

Autor textu : Prof. Ing. Ľudovít Cagáň, CSc.