logo SPU
Katedra ochrany rastlín
Agronomická fakulta SPU v Nitre
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: ++421 37 6508257
e-mail: kor@uniag.sk
 
 


Pleseň snežná - včera a dnes

Fuzáriá patria k dôležitým patogénom obilnín, ktorých symptómy môžeme diagnostikovať prakticky vo všetkých rastových fázach, na všetkých vegetatívnych či generatívnych častiach rastlín. V procese ontogenézy a jednotlivých rastových fáz druhové spektrum fuzárií podlieha rôznym zmenám, v závislosti od podmienok, ktoré preferujú jednotlivé druhy.

Zložitým obdobím pre porasty obilnín je obdobie prezimovania, ktoré mnohé rastliny neprežijú. Dôvodom tzv. vyzimovania môže byť komplex abiotických faktorov, alebo napadnutie fytopatogénnymi hubami. Z abiotických činiteľov medzi najvýznamnejšie faktory patrí vplyv sucha a naopak nadmernej vlhkosti, nízkych teplôt a výkyvov mikroklimatických pomerov, ktoré spôsobujú fyziologické stresy a oslabenie rastlín, vedúce k ich nekróze. Oslabovaním fyziologickej rovnováhy a odolnosti rastlín podmieňujú aj zníženie odolnosti proti fytopatogénnym hubám. Pri vyzimovaní môže dôjsť k 50 a viac percentnému poškodeniu porastov.

Dôležitým faktorom vyzimovania porastov je najmä skupina fytopatogénnych a fakultatívne saprofytických húb. Na tomto fenoméne sa v rôznej miere podieľa celá škála zástupcov epifytnej mikroflóry zŕn, ako i zástupcov pôdnej, fakultatívne parazitickej mikroflóry. Redukcia počtu rastlín začína prakticky už v procese klíčenia, kedy niektoré zrná nevzídu vôbec, alebo rastlinky odumierajú krátko po vyklíčení. Práve klíčivosť zŕn negatívne ovplyvňujú už spomínaní zástupcovia epifytnej mikroflóry zrna, medzi iným huby z rodov Penicillium, Aspergillus, Rhizopus, Septoria, Helminthosporium, Alternaria a samozrejme Fusarium. Tieto huby bývajú často vyizolované z odumretých a odumierajúcich zŕn, pričom prioritu a kauzalitu jednotlivých druhov je často ťažké až nemožné určiť.

Ďalším procesom redukcie počtu rastlín je napadnutie klíčkov počas klíčenia a prerážania si cesty profilom pôdy. Pri tejto forme napadnutia majú význam tak huby prítomné na povrchu zrna, ako i huby nachádzajúce sa v pôde. Najvýznamnejšiu skupinu tvoria práve fuzáriá. Klíčky rastlín sa po napadnutí skrúcajú, deformujú a odumierajú skôr ako prerazia povrch pôdy. Ak rastliny prekonajú túto fázu, môžu ešte odumierať neskôr, po prerazení povrchu pôdy. Tento spôsob redukcie často uniká pozornosti, nakoľko rastliny ešte nevzišli, takže patologické procesy prebiehajúce pod zemou oko pestovateľa ani nepostrehne.

Z hľadiska makroskopických symptómov je redukcia a napadnutie rastlín markantnejšie po vzídení, kedy sa do popredia jednoznačne dostávajú fuzáriá. Odumreté rastliny vytvárajú v poraste prázdne miesta, ktoré pri väčšom výskyte upútajú aj oko laika. K napadnutiu a odumieraniu vzídených rastlín dochádza i na jeseň, no typickým obdobím škodlivosti fuzárií je skoré jarné obdobie, vo forme dobre známej plesne snežnej.

Ako pôvodca plesne snežnej bola v minulosti označovaná huba Fusarium nivale. Podobne ako iné vedné oblasti, tak i mykológia a fytopatológia podliehajú dynamickým zmenám. Symptómy chorôb sa postupom času menia iba zriedkavo, častejšie však dochádza k zmenám v klasifikácii, nomenklatúre a v poznatkoch v oblasti patofyziológie a infekčného cyklu jednotlivých druhov. Podobné inovácie sú i v prípade plesne snežnej. Huba Fusarium nivale bola v dôsledku nových prístupov systematikov preklasifikovaná do rodu Microdochium a v modernej nomenklatúre jej bol priradený názov Microdochium nivale. F. nivale sa v modernom názvosloví uvádza už iba ako staršie synonymum, ktoré však je a zrejme ešte dlho bude zaužívané v širokej poľnohospodárskej praxi. Ďalšou klasikou v prípade plesne snežnej sú často mechanicky preberané údaje od starších autorov, ktorí uvádzali ako pôvodcu plesne snežnej iba jedného patogéna (F. nivale), ktorý sa vyskytuje iba v horských a podhorských oblastiach. V súčasnosti je potrebné pristupovať k problematike fuzarióz komplexne, nakoľko pri fuzariózach (chorobách, spôsobených fuzáriami) býva napadnutie výsledkom infekcie viacerými druhmi, nielen jednej huby. Takže aj na plesni snežnej sa podieľa viacero druhov, aj keď priorita a prevalencia sa hube M. nivale uprieť nedá. Ďalším inovačným aspektom z hľadiska geofytopatológie je distribúcia a rozšírenie M. nivale v rôznych agroekologických podmienkach. V modernej fytopatológii už nehodnotíme M. nivale ako patogéna viazaného iba na podhorské a horské oblasti. Huba je síce psychrofilným druhom, dobre tolerujúcim nízke teploty a dobre sa rozvíjajúcim aj pri teplotách blízkych bodu mrazu, ale to neznamená, že sa vyskytuje iba v chladných regiónoch. Teplotné optimum pre rast mycélia tejto huby, podobne ako pri iných fuzáriách osciluje okolo 20 °C. M. nivale býva izolované zo všetkých častí obilnín, aj zo zŕn, v období dozrievania ktorých panuje pomerne teplé počasie. Podobne i na našom pracovisku sa pri izolácii fuzárií stretávame s týmto druhom aj vo vzorkách z teplejších regiónov Slovenska. Huba M. nivale je teda bežným druhom, podieľajúcim sa spolu s ostatnými druhmi na fuzariózach obilnín v rôznych rastových fázach a v rôznych regiónoch, pričom ako prevalentný druh vystupuje v jarnom období, pri splnení podmienok pre úspešnú infekciu.

S plesňou snežnou sa stretávame najčastejšie po dlhom a pomalom topení vysokej snehovej pokrývky, pod ktorou sa vytvára veľmi vysoká vzdušná vlhkosť. M. nivale je totiž huba, ktorá má relatívne širokú toleranciu teplotných podmienok, ale vysoké požiadavky na vlhkosť. A práve vysoká vlhkosť je dôvodom primárnej úlohy tejto huby na plesni snežnej, nakoľko väčšina fuzárií nie je schopná rastu pri takých nízkych teplotách. Pod snehom sa huba rozrastá vo forme vzdušného mycélia, ktoré infikuje jednotlivé rastliny. Toto mycélium možno vizuálne pozorovať krátko po roztopení snehu, avšak pri zmene vlhkosti vzduchu veľmi rýchlo mizne a odumiera. Neodumiera však mycélium prítomné v pletivách rastlín, pretože prerastá difúzne pletivom a spôsobuje postupnú nekrózu rastlín, alebo pretrváva v latentnej forme a postupne s inými druhmi spôsobuje neskôr iné formy fuzarióz. Škodlivosť choroby závisí od počtu napadnutých rastlín a od stupňa ich poškodenia. Najťažšou formou je napadnutie rastového vrcholu, pri ktorom rastlina odumiera a prakticky nie je schopná ďalšieho rastu. Pri napadnutí listov, bez poškodenia rastového vrcholu môžu rastliny zregenerovať, ale ich vývoj a zdravotný stav závisí od ďalšieho priebehu počasia a patogenézy. Takže pri prejave plesne snežnej po roztopení snehu a zmiznutia povlaku sa môžeme o skutočnej škodlivosti presvedčiť zhodnotením stupňa poškodenia rastlín. Často totiž pohľad na plesnivým povlakom povlečený porast vyvoláva v mysli pestovateľa katastrofálnejší scenár, ako je skutočnosť. No stávajú sa aj prípady, že porast vyzerá prezimovaný pomerne dobre, ale nenápadná infekcia v dôsledku vhodných podmienok prerastie v postupné odumieranie rastlín, takže skutočná výška poškodenia je značne vyššia, ako sa pôvodne zdalo.

Zdroje infekcie
Najvýznamnejším zdrojom inokula je pôda s vysokým infekčným potenciálom, t.j. pôda, na ktorej sa často (príp. monokultúrne) pestujú obilniny, s pravidelným výskytom choroby. Zdrojom infekcie môže byť i samotné osivo, najmä osivo pochádzajúce z fuzarióznych oblastí. Huby prežívajú i na infikovaných rastlinných zvyškoch a rastlinách, ktoré boli napadnuté v skorších fázach vývoja. Konídie tvoriace sa na týchto rastlinách sú vetrom a dažďom roznášané na ďalšie porasty, v období klasenia a kvitnutia sú translokované až do klasov.

Ochrana proti plesni snežnej
Výskyt tejto choroby sa nedá s určitosťou predpovedať a ani sa nedá odhadom presne určiť stupeň skutočného poškodenia porastu pri jej výskyte. To je orientačne možné zvládnuť iba vyjadrením počtu odumretých rastlín, ktorých podiel však postupne môže podliehať zmenám, alebo byť kompenzovaný v procese odnožovania. Preto pre zhodnotenie skutočnej škodlivosti treba mať určité skúsenosti, znalosti miestnych pomerov, štúdium a interpretáciu výsledkov exaktných pokusov a aj určitú dávku správnej intuície. V každom prípade však chorobe musíme predchádzať preventívne, pretože pri sejbe nikto nevie, aká bude zima a koľko snehu napadne, nakoľko vhodné podmienky pre chorobu nemusia byť aktuálne iba vo vyššie položených oblastiach. Často sa totiž pri vhodných podmienkach areál výskytu choroby posúva i do južnejších regiónov.

Z hľadiska profylaxie je v oblastiach s pravidelným výskytom základným predpokladom správne striedanie plodín, optimálny čas a výška výsevku a kvalitné osivo. Prirodzenú odolnosť porastu podporuje harmonická výživa a hnojenie fosforom a draslíkom na jeseň. V jarnom období rýchlu regeneráciu porastu dosiahneme bránením a regeneračným prihnojením dusíkom. Silno poškodené porasty môžeme i podsiať jarnou formou pšenice.

Základnou formou chemickej ochrany je morenie osiva účinnými moridlami, ktoré zaujímajú v boji proti chorobe významné postavenie, pokiaľ sú aplikované v kontexte s ostatnými opatreniami. Treba si však uvedomiť, že pri vysokom infekčnom tlaku a mimoriadne vhodných podmienkach aj morenie osiva s komplexnou prevenciou nemusí dokázať zabrániť stratám na úrode. V každom prípade si však aplikáciou účinných moridiel vytvárame určitú poistku, pretože s výskytom fuzárií musíme počítať prakticky vo všetkých podmienkach. Spomedzi moridiel môžeme proti plesni snežnej použiť niektoré širokospektrálne fungicídy, napr. Vitavax 200 FF, Vitavax 2000, alebo iné (Panoctine Total, Baytan Universal a pod.), uvedené v metodickej príručke pre jednotlivé plodiny.

Na foliárnu aplikáciu proti plesni snežnej máme k dispozícii iba jeden na raži registrovaný prípravok - Fundazol 50 WP, ktorý sa aplikuje na jeseň, tesne pred zamrznutím porastov. Jeho aplikácia je rentabilná iba v podmienkach pravidelného výskytu a na silno ohrozených porastoch.

Foto: 1 2 3
Autori textu : Ing. Kamil Hudec, PhD., Ing. Peter Bokor, PhD.