Na repe cukrovej sa vyskytuje veľký počet druhov
živočíšnych škodcov, ale iba niekoľko druhov má v pestovateľských
oblastiach aj hospodársky význam. Najväčšie a zároveň pravidelné
nebezpečenstvo predstavujú živočíšni škodcovia ako sú: atomária
repová a skočky. Treba však zdôrazniť, že keď sa použije
kvalitne namorené osivo ich význam z hľadiska škodlivosti poklesne.
Medzi dôležitých môžeme zaradiť aj háďatko repové, vošku makovú,
v. broskyňovú, nosánika ligurčekového a kvetárku repovú.
Postupne sa však znižuje výskyt vošiek (Aphis fabae aj Myzus
persicae) a tým sa aj
zmenšuje výskyt vírusovej žltačky. Príčiny môžeme
hľadať v zmenenej odrodovej skladbe, v znižovaní hnojenia
dusíkom, v postupnom zmenšovaní plôch repy cukrovej ale aj
v úbytku zdrojov vírusov. V našich podmienkach sú menej významní
živočíšni škodcovia ako: zdochlináre, ryhovec repový a nepriamy
škodca sietnatka repová. Larvy kováčikovitých (Elateridae)
- drôtovce v niektorých rokoch môžu veľmi významne poškodiť
vzchádzajúcu repu a tiež tým, že sa neskôr vžierajú do buliev. Na
buľvách môžeme pozorovať v menšom rozsahu aj požerky od lariev
chrústov (Melolontha) - pandráv. Listy bývajú príležitostne
poškodené od imág a plochých lariev štítnatcov a tiež od
lariev siatic (Nuctuidae). Koreň mladých rastlín môže
byť poškodený aj od mušíc (Bibionidae).
Podľa toho, kde na repe žijú živočíšni škodcovia
(Obr. 1.) a akým spôsobom škodia, môžeme ich rozdeliť do troch skupín.
1. Živočíšni škodcovia vzchádzajúcej
repy
Pri vzchádzaní môžu repu poškodzovať rozliční
živočíšni škodcovia. Determináciu živočíšnych škodcov robíme na
rastlinkách, ktoré vyhrabeme z pôdy. Na korienkoch pozorujeme
rozličné príznaky, podľa ktorých môžeme posúdiť, aký škodca poškodenie
zapríčinil.

Obr. 1. (Häni et
al. 1993)
- ak sú korienky rozrušené alebo vodovo biele, prípadne
sivohnedé, nitkovité, usychajúce a tmavé, poškodenie je spôsobené
spálou,
- ak sú korienky svieže a pri starostlivom prezretí
na nich objavíme jemné alebo hrubšie, niekedy dosť hlboké poškodenie
v dĺžke 1 mm spôsobila ho atomária, ojedinele aj iní škodcovia,
- ak sú korienky celkom prehryznuté,
spôsobili to drôtovce, prípadne atomária a v niektorých prípadoch
aj pandravy.
Atomária repová -
Atomaria linearis (Stephens, 1830)
Diagnóza
Na napadnutých porastoch repy cukrovej
je možné vidieť predčasné žltnutie a “padanie” vzchádzajúcich rastlín.
Diferenciačnou diagnózou zisťujeme, že - ak sú korienky rozrušené
alebo vodnato biele,
Obr.
2. Atomária repová – poškodenie hypokotylu repy
prípadne sivohnedé, nitkovité, usychajúce a tmavé, poškodenie je
spôsobené spálou, ale - ak sú korienky svieže a pri starostlivej
prehliadke na nich objavíme jemné alebo hrubšie, niekedy dosť hlboké
poškodenie v dĺžke 1 mm, môžeme predpokladať, že toto poškodenie
spôsobila atomária (Obr. 2.).
Škodlivosť atomárie repovej je
veľká, hlavne ak sú nepriaznivé vegetačné podmienky, vtedy sa kritické
obdobie vzchádzania predlžuje. Rozsah škôd sa zvyšuje a porasty
bývajú preriedené (Obr. 3.). Chrobáky poškodzujúce hypokotyl (Obr.
4.) vzchádzajúcej repy zapríčiňujú, že aj pri slabšom poškodení
môže dôjsť k sekundárnemu napadnutiu hubami ako sú: Phoma betae,
Pythium debaryanum, Pythium ultimum a mladé klíčiace rastlinky
potom “padajú”.
Atomária dorastá maximálne
do dĺžky 1,5 mm (Obr.2). Telo má štíhle, pretiahnuté, jemne ochlpené,
hnedočervenej farby. Paličkovité tykadlá a nohy sú žltočervené.
Larvy sú biele, perleťovo lesklé, smerom dozadu sa rozširujú a dorastajú
do dĺžky 2,5 - 3 mm. Majú hrdzavo žltú hlavičku. Kukly sú biele,
priezračné a dlhé 1,6 - 2 mm. Atomária repová prezimuje v štádiu
chrobáka vo vyšších vrstvách ornice (do 10 cm) pod rastlinnými zvyškami.
Na jar sa začínajú objavovať imága len čo teplota dosiahne 5 - 6
0C, t.j. v čase sejby repy. Skoro na jar kým ešte repa
nevzišla, živia sa chrobáčiky zvyškami rastlín v pôde. Keď
teplota vystúpi nad 15 0C začínajú chrobáčiky prelietavať
na repné polia. Zaliezajú do pôdy kde zo začiatku obžierajú klíčky,
neskôr vyžierajú malé jamky do korienkov a hypokotylu repy
(Obr. 4.). Po skončení dospelostného žeru (od mája do konca júna)
samička po kopulácii kladie priemerne 50 ks vajíčok do pôdy. Liahnuce
larvy sa sťahujú k tenkým korienkom a živia sa nimi. Chrobáky sa
liahnu od septembra až do októbra a na veľmi krátku dobu vyliezajú
z pôdy a potom vyhľadávajú zimoviská. Atomária repová má jednu generáciu
do roka.
|
|
Obr.3. Medzerovitosť
repy od atomárie |
|
|
|
|
Obr.
4. Poškodenie hypokotylu repy |
|
Prognóza a signalizácia
Výskyt atomárie repovej podporuje
suché a teplé a stredne vlhké počasie. Dlhodobá prognóza zatiaľ
nie je možná. Orientačnú krátkodobú prognózu môžeme predpovedať
podľa výskytu atomárie na starom repnisku. Menej ako 10 chrobákov
sa hodnotí ako slabá zásoba a viac ako 50 ks chrobákov zasa ako
silná zásoba. Ošetrenie sa signalizuje v období od klíčenia
repy do štádia 2 pravých listov. Ošetrujeme všetky plochy na ktorých
sme v tomto období zistili prekročenie prahu škodlivosti. Prah
škodlivosti je také množstvo chrobákov, ktoré by spôsobilo zníženie
počtu rastlín na 1 ha pod optimálnu hranicu 80 000 ks rastlín repy.
Prah škodlivosti sa mení podľa podmienok pre vegetáciu repy cukrovej
a uvádzame ho v tabuľke 1, 2.
Tab. 1.
Prah
škodlivosti atomárie repovej (počet chrobákov na 1m2)
(Čača et al. 1984) |
Podmienky
pre
vegetáciu
repy
|
Nemorené
osivo |
Morené
osivo |
maximálne
možné poškodenie rastlín v % |
20 |
30 |
20 |
30 |
Normálne
(zodpovedajúce viacročnému priemeru) |
4 -
6 |
5 -
11 |
8 -12
|
10
-22 |
Priaznivé
(teplo a dostatok zrážok) |
8 -
11 |
13
- 16 |
16
- 22 |
26
-32 |
Nepriaznivé
(chladno a nedostatok zrážok) |
1 -3 |
3 -
6 |
2 -
6 |
6 -
12 |
|
Tab. 2.
Prah škodlivosti atomárie
repovej (počet chrobákov na 1m2)
( Anonym 1991) |
Podmienky
pre |
Veľkosť
rastlín |
vegetáciu
repy |
štádium
klíčnych listov |
1.
pár pravých listov |
Normálne (zodpovedajúce
viacročnému priemeru) |
2 -
3 |
4 -
6 |
Priaznivé (teplo
a dostatok zrážok) |
4 -
6 |
8 -
11 |
Nepriaznivé (chladno
a nedostatok zrážok) |
0,5
- 1 |
1 -
3 |
|
Komplexná ochrana
Preventívna ochrana
je zameraná na správnu voľbu pozemku pre výsev repy cukrovej (ktorý
má byť dostatočne vzdialený od vlaňajšieho repného poľa), na starostlivú
predsejbovú prípravu pôdy, na dodržiavanie osevného postupu, na
včasnú sejbu a vhodné posejbové ošetrenie pôdy, čím sa urýchli počiatočný
rast rastlín.
Represívnu ochranu
robíme na základe signalizácie prekročenia prahu škodlivosti, ktorá
vychádza zo zisťovania množstva chrobákov v pôde (Tab. 1,2).
Najviac sú ohrozené porasty repy, ktoré sú umiestnené v bezprostrednej
blízkosti vlaňajšieho repného poľa alebo pri výsevoch na veľké vzdialenosti
a preto sa musí v kritickom období vzchádzania, pravidelne sledovať
výskyt chrobákov v krátkych časových intervaloch. Ošetrenie sa vykonáva
v období od klíčenia repy do vývinového štádia dvoch pravých listov.
Pri použití insekticídneho moreného osiva sa číslo prahu škodlivosti
zvyšuje podľa účinnosti prípravku (napr. pri účinnosti prípravku
okolo 50 % sa číslo prahu škodlivosti zvyšuje na dvojnásobok pôvodného).
V oblastiach s pravidelným
výskytom atomárie repovej sa odporúča moriť osivo prípravkami: Cosmos
500 FS (0,1 l/výsevná jednotka), Gaucho 70 WS (130 g/jednotka obaľovaného
osiva), Tachigaren 70 WP (10 kg/t obaľované osivo) a iné.
Repu cukrovú na základe zisteného
prahu škodlivosti ošetrujeme prípravkami: Furadan 350 F (0,8 l /ha
alebo 3 l /ha - kvapková aplikácia), Marshal 25 EC (3 l), Sumithion
Super (1 l/ha pri zistení škodcu a práca s rastlinami
o 2 dni).
Kováčikovité
Kováčik locikový -
Agriotes sputator (Linnaeus, 1758)
Kováčik obilný
- Agriotes lineatus (Linnaeus, 1767)
Kováčik poľný
- Agriotes ustulatus (Schaller, 1783)
Kováčik lesklý -
Corymbites aeneus (Linnaeus, 1758)
Diagnóza
Na
napadnutých porastoch repy cukrovej pozorujeme predčasné vädnutie,
uschýnanie, zakrpatievanie, žltnutie alebo odumieranie rastlín.
“Prázdne” miesta v riadkoch repy sú charakteristické pre škodlivú
činnosť lariev kováčikovitých - drôtovcov.
Škodlivosť spôsobujú kováčikovité
iba v štádiu lariev (Obr. 6.). Imága (Obr. 5.) sú z hľadiska
škodlivosti na poľnohospodárskych kultúrach, bezvýznamné. Drôtovce
napádajú okrem repy aj ďalšie plodiny (zemiaky, kukuricu, obilniny,
zeleninu a iné). Významnejšie škody sú najmä vtedy ak repu v osevnom
postupe zaradíme po viacročných krmovinách alebo ak na jar je chladné
počasie čo má za následok, že sa repa pomaly vyvíja.
        
Obr. 5. Imágo kováčika                                    
                       Obr.
6. Larvy - drôtovce
Chrobáky majú pretiahnuté štíhle
telo, ktoré sa dopredu a dozadu (člnkovito) zužuje (Obr. 5.). Hlava
je prognátna, tykadlá 11 - 12 článkované, pílkovité alebo hrebeňovité.
Hlava je čiastočne krytá štítom predohrude, na ktorom sa nachádzajú
typické zúbkovité výbežky na zadnom okraji. Krovky pokrývajú celé
bruško, často sú na povrchu pozdĺžne ryhované. Sfarbenie je prevažne
čierne, hnedé, žlté alebo červené, niekedy kovovo tmavé. Larvy sú
oligopódne a pre svoj dlhý, valcovitý tvar tela s veľmi sklerotizovanou
kutikulou sa nazývajú "drôtovce". Obyčajne sú žlto alebo žltohnedo
zafarbené. Vývoj vyliahnutých lariev prebieha v pôde a trvá 3 -
5 rokov. Z miesta vyliahnutia sa veľmi nevzďaľujú a preto sa
vyskytujú ohniskovo (svojím tvarom ohnisko pripomína viac-cípu hviezdu).
Veľmi dôležitý je ich vertikálny pohyb v pôde v priebehu
roka, z dôvodu teplotných a vlhkostných pomerov v pôde
(Obr. 7.). V lete pri vysychaní pôdy vo vrchných vrstvách a pri
poklese teploty pôdy na 9 0C z dôvodu prichádzajúcej
zimy, drôtovce zaliezajú do hlbších vrstiev (20 – 40 cm). V tomto
treba vidieť príčinu, prečo drôtovce škodia hlavne na jar (marec-apríl)
a na jeseň (v septembri). Kuklia sa v zemi, v hlinených komôrkach
a to spravidla od júla do septembra.

Obr. 7. - Vertikálny pohyb
drôtovcov
Prognóza a signalizácia
Dlhodobá prognóza je možná na
základe mapovej evidencie oblastí rozlične ohrozených škodlivým
výskytom. Krátkodobá prognóza sa robí na základe pôdnych výkopov.
Keď sa pôdnymi výkopmi zistí 10 ks (5 ks pri tzv. presnom výseve)
a viac drôtovcov na 1 m2 signalizuje sa na nutnosť ošetrenia
repy. Pôdne sondy sa robia na základe metodiky (do veľkosti pozemku
5 ha sa vykopú 8 kontrolných pôdnych výkopov a na väčších, nad 5
ha, najmenej 12) na jeseň do minimálnej teploty 9 0C
a na jar, krátko pred sejbou, akonáhle to teplotné a pôdne podmienky
dovolia.
Komplexná ochrana
Preventívna
ochrana spočíva hlavne v správnej agrotechnike. Repu nevysievame
v prvom ani v druhom roku po zaoraní viacročných krmív.
Na už zamorených pozemkoch pestujeme plodiny, ktoré drôtovce málo
napádajú (strukoviny, proso, ľan, horčicu). Všetky spôsoby obrábania
pôdy znižujú počet najmä mladých lariev. Plochy na ktorých sa bude
pestovať repa je potrebné zbaviť výdrolu obilnín a pýru, ktorý je
vhodnou živnou rastlinou pre drôtovce, ničíme ich podmietkou a následne
hlbokou orbou.
Represívna ochrana
vo forme chemického ošetrenia prichádza do úvahy po prekročení prahu
škodlivosti a spočíva v dezinsekcii pôdy. Paušálna dezinsekcia bez
kontrolných pôdnych výkopov je neprípustná. Na dezinsekciu pôdy
môžeme použiť prípravky: Dursban 10 G (12 - 20 kg /ha - špeciálnymi
aplikátormi do riadkov), Furadan 10 G (12 - 20 kg /ha - špeciálnymi
aplikátormi do riadkov), Furadan 5 G (15 - 30 kg /ha - špeciálnymi
aplikátormi do riadkov), Furadan 350 F (3 l /ha - kvapková aplikácia).
Vystavené: 28.4.2004 |