WWW.AGROPORADENSTVO.SK

NAJVÝZNAMNEJŠÍ ŽIVOČÍŠNI ŠKODCOVIA
ŠKODIACI NA VZCHÁDZAJÚCEJ REPE CUKROVEJ

Na repe cukrovej sa vyskytuje veľký počet druhov živočíšnych škodcov, ale iba niekoľko druhov má v pestovateľských oblastiach aj hospodársky význam. Najväčšie a zároveň pravidelné nebezpečenstvo predstavujú živočíšni škodcovia ako sú: atomária repová a skočky. Treba však zdôrazniť, že keď sa použije kvalitne namorené osivo ich význam z hľadiska škodlivosti poklesne. Medzi dôležitých môžeme zaradiť aj háďatko repové, vošku makovú, v. broskyňovú, nosánika ligurčekového a kvetárku repovú. Postupne sa však znižuje výskyt vošiek (Aphis fabae aj Myzus persicae) a tým sa aj zmenšuje výskyt vírusovej žltačky. Príčiny môžeme hľadať v zmenenej odrodovej skladbe, v znižovaní hnojenia dusíkom, v postupnom zmenšovaní plôch repy cukrovej ale aj v úbytku zdrojov vírusov. V našich podmienkach sú menej významní živočíšni škodcovia ako: zdochlináre, ryhovec repový a nepriamy škodca sietnatka repová. Larvy kováčikovitých (Elateridae) - drôtovce v niektorých rokoch môžu veľmi významne poškodiť vzchádzajúcu repu a tiež tým, že sa neskôr vžierajú do buliev. Na buľvách môžeme pozorovať v menšom rozsahu aj požerky od lariev chrústov (Melolontha) - pandráv. Listy bývajú príležitostne poškodené od imág a plochých lariev štítnatcov a tiež od lariev siatic (Nuctuidae). Koreň mladých rastlín môže byť poškodený aj od mušíc (Bibionidae).

Podľa toho, kde na repe žijú živočíšni škodcovia (Obr. 1.) a akým spôsobom škodia, môžeme ich rozdeliť do troch skupín.

1. Živočíšni škodcovia vzchádzajúcej repy

Pri vzchádzaní môžu repu poškodzovať rozliční živočíšni škodcovia. Determináciu živočíšnych škodcov robíme na rastlinkách, ktoré vyhrabeme z pôdy. Na korienkoch pozorujeme rozličné príznaky, podľa ktorých môžeme posúdiť, aký škodca poškodenie zapríčinil.

Obr. 1. (Häni et al. 1993)

- ak sú korienky rozrušené alebo vodovo biele, prípadne sivohnedé, nitkovité, usychajúce a tmavé, poškodenie je spôsobené spálou,
- ak sú korienky svieže a pri starostlivom prezretí na nich objavíme jemné alebo hrubšie, niekedy dosť hlboké poškodenie v dĺžke 1 mm spôsobila ho atomária, ojedinele aj iní škodcovia,
- ak sú korienky celkom prehryznuté, spôsobili to drôtovce, prípadne atomária a v niektorých prípadoch aj pandravy.

Atomária repová - Atomaria linearis (Stephens, 1830)

Diagnóza

Na napadnutých porastoch repy cukrovej je možné vidieť predčasné žltnutie a “padanie” vzchádzajúcich rastlín. Diferenciačnou diagnózou zisťujeme, že - ak sú korienky rozrušené alebo vodnato biele,

Obr. 2. Atomária repová – poškodenie hypokotylu repy

prípadne sivohnedé, nitkovité, usychajúce a tmavé, poškodenie je spôsobené spálou, ale - ak sú korienky svieže a pri starostlivej prehliadke na nich objavíme jemné alebo hrubšie, niekedy dosť hlboké poškodenie v dĺžke 1 mm, môžeme predpokladať, že toto poškodenie spôsobila atomária (Obr. 2.).

Škodlivosť atomárie repovej je veľká, hlavne ak sú nepriaznivé vegetačné podmienky, vtedy sa kritické obdobie vzchádzania predlžuje. Rozsah škôd sa zvyšuje a porasty bývajú preriedené (Obr. 3.). Chrobáky poškodzujúce hypokotyl (Obr. 4.) vzchádzajúcej repy zapríčiňujú, že aj pri slabšom poškodení môže dôjsť k sekundárnemu napadnutiu hubami ako sú: Phoma betae, Pythium debaryanum, Pythium ultimum a mladé klíčiace rastlinky potom “padajú”.

Atomária dorastá maximálne do dĺžky 1,5 mm (Obr.2). Telo má štíhle, pretiahnuté, jemne ochlpené, hnedočervenej farby. Paličkovité tykadlá a nohy sú žltočervené. Larvy sú biele, perleťovo lesklé, smerom dozadu sa rozširujú a dorastajú do dĺžky 2,5 - 3 mm. Majú hrdzavo žltú hlavičku. Kukly sú biele, priezračné a dlhé 1,6 - 2 mm. Atomária repová prezimuje v štádiu chrobáka vo vyšších vrstvách ornice (do 10 cm) pod rastlinnými zvyškami. Na jar sa začínajú objavovať imága len čo teplota dosiahne 5 - 6 ⁰C, t.j. v čase sejby repy. Skoro na jar kým ešte repa nevzišla, živia sa chrobáčiky zvyškami rastlín v pôde. Keď teplota vystúpi nad 15 ⁰C začínajú chrobáčiky prelietavať na repné polia. Zaliezajú do pôdy kde zo začiatku obžierajú klíčky, neskôr vyžierajú malé jamky do korienkov a  hypokotylu repy (Obr. 4.). Po skončení dospelostného žeru (od mája do konca júna) samička po kopulácii kladie priemerne 50 ks vajíčok do pôdy. Liahnuce larvy sa sťahujú k tenkým korienkom a živia sa nimi. Chrobáky sa liahnu od septembra až do októbra a na veľmi krátku dobu vyliezajú z pôdy a potom vyhľadávajú zimoviská. Atomária repová má jednu generáciu do roka.

Obr.3. Medzerovitosť repy od atomárie
	Obr. 4. Poškodenie hypokotylu repy

Prognóza a signalizácia

Výskyt atomárie repovej podporuje suché a teplé a stredne vlhké počasie. Dlhodobá prognóza zatiaľ nie je možná. Orientačnú krátkodobú prognózu môžeme predpovedať podľa výskytu atomárie na starom repnisku. Menej ako 10 chrobákov sa hodnotí ako slabá zásoba a viac ako 50 ks chrobákov zasa ako silná zásoba. Ošetrenie sa signalizuje v období od klíčenia repy do štádia 2 pravých listov. Ošetrujeme všetky plochy na ktorých sme v tomto období zistili prekročenie prahu škodlivosti. Prah škodlivosti je také množstvo chrobákov, ktoré by spôsobilo zníženie počtu rastlín na 1 ha pod optimálnu hranicu 80 000 ks rastlín repy. Prah škodlivosti sa mení podľa podmienok pre vegetáciu repy cukrovej a uvádzame ho v tabuľke 1, 2.

Tab. 1.

Tab. 2.

Komplexná ochrana

Preventívna ochrana je zameraná na správnu voľbu pozemku pre výsev repy cukrovej (ktorý má byť dostatočne vzdialený od vlaňajšieho repného poľa), na starostlivú predsejbovú prípravu pôdy, na dodržiavanie osevného postupu, na včasnú sejbu a vhodné posejbové ošetrenie pôdy, čím sa urýchli počiatočný rast rastlín.

Represívnu ochranu robíme na základe signalizácie prekročenia prahu škodlivosti, ktorá vychádza zo zisťovania množstva chrobákov v pôde (Tab. 1,2). Najviac sú ohrozené porasty repy, ktoré sú umiestnené v bezprostrednej blízkosti vlaňajšieho repného poľa alebo pri výsevoch na veľké vzdialenosti a preto sa musí v kritickom období vzchádzania, pravidelne sledovať výskyt chrobákov v krátkych časových intervaloch. Ošetrenie sa vykonáva v období od klíčenia repy do vývinového štádia dvoch pravých listov. Pri použití insekticídneho moreného osiva sa číslo prahu škodlivosti zvyšuje podľa účinnosti prípravku (napr. pri účinnosti prípravku okolo 50 % sa číslo prahu škodlivosti zvyšuje na dvojnásobok pôvodného).

V oblastiach s pravidelným výskytom atomárie repovej sa odporúča moriť osivo prípravkami: Cosmos 500 FS (0,1 l/výsevná jednotka), Gaucho 70 WS (130 g/jednotka obaľovaného osiva), Tachigaren 70 WP (10 kg/t obaľované osivo) a iné.

Repu cukrovú na základe zisteného prahu škodlivosti ošetrujeme prípravkami: Furadan 350 F (0,8 l /ha alebo 3 l /ha - kvapková aplikácia), Marshal 25 EC (3 l), Sumithion Super (1 l/ha pri zistení škodcu a práca s rastlinami o 2 dni).

Kováčikovité

Kováčik locikový - Agriotes sputator (Linnaeus, 1758)
Kováčik obilný - Agriotes lineatus (Linnaeus, 1767)
Kováčik poľný - Agriotes ustulatus (Schaller, 1783)
Kováčik lesklý - Corymbites aeneus (Linnaeus, 1758)

Diagnóza

Na napadnutých porastoch repy cukrovej pozorujeme predčasné vädnutie, uschýnanie, zakrpatievanie, žltnutie alebo odumieranie rastlín. “Prázdne” miesta v riadkoch repy sú charakteristické pre škodlivú činnosť lariev kováčikovitých - drôtovcov.

Škodlivosť spôsobujú kováčikovité iba v štádiu lariev (Obr. 6.). Imága (Obr. 5.) sú z  hľadiska škodlivosti na poľnohospodárskych kultúrach, bezvýznamné. Drôtovce napádajú okrem repy aj ďalšie plodiny (zemiaky, kukuricu, obilniny, zeleninu a iné). Významnejšie škody sú najmä vtedy ak repu v osevnom postupe zaradíme po viacročných krmovinách alebo ak na jar je chladné počasie čo má za následok, že sa repa pomaly vyvíja.

Obr. 5. Imágo kováčika                                                            Obr. 6. Larvy - drôtovce

Chrobáky majú pretiahnuté štíhle telo, ktoré sa dopredu a dozadu (člnkovito) zužuje (Obr. 5.). Hlava je prognátna, tykadlá 11 - 12 článkované, pílkovité alebo hrebeňovité. Hlava je čiastočne krytá štítom predohrude, na ktorom sa nachádzajú typické zúbkovité výbežky na zadnom okraji. Krovky pokrývajú celé bruško, často sú na povrchu pozdĺžne ryhované. Sfarbenie je prevažne čierne, hnedé, žlté alebo červené, niekedy kovovo tmavé. Larvy sú oligopódne a pre svoj dlhý, valcovitý tvar tela s veľmi sklerotizovanou kutikulou sa nazývajú "drôtovce". Obyčajne sú žlto alebo žltohnedo zafarbené. Vývoj vyliahnutých lariev prebieha v pôde a trvá 3 - 5 rokov. Z miesta vyliahnutia sa veľmi nevzďaľujú a preto sa vyskytujú ohniskovo (svojím tvarom ohnisko pripomína viac-cípu hviezdu). Veľmi dôležitý je ich vertikálny pohyb v pôde v priebehu roka, z dôvodu  teplotných a vlhkostných pomerov v pôde (Obr. 7.). V lete pri vysychaní pôdy vo vrchných vrstvách a pri poklese teploty pôdy na 9 ⁰C z dôvodu prichádzajúcej zimy, drôtovce zaliezajú do hlbších vrstiev (20 – 40 cm). V tomto treba vidieť príčinu, prečo drôtovce škodia hlavne na jar (marec-apríl) a na jeseň (v septembri). Kuklia sa v zemi, v hlinených komôrkach a to spravidla od júla do septembra.

Obr. 7. - Vertikálny pohyb drôtovcov

Prognóza a signalizácia

Dlhodobá prognóza je možná na základe mapovej evidencie oblastí rozlične ohrozených škodlivým výskytom. Krátkodobá prognóza sa robí na základe pôdnych výkopov. Keď sa pôdnymi výkopmi zistí 10 ks (5 ks pri tzv. presnom výseve) a viac drôtovcov na 1 m² signalizuje sa na nutnosť ošetrenia repy. Pôdne sondy sa robia na základe metodiky (do veľkosti pozemku 5 ha sa vykopú 8 kontrolných pôdnych výkopov a na väčších, nad 5 ha, najmenej 12) na jeseň do minimálnej teploty 9 ⁰C a na jar, krátko pred sejbou, akonáhle to teplotné a pôdne podmienky dovolia.

Komplexná ochrana

Preventívna ochrana spočíva hlavne v správnej agrotechnike. Repu nevysievame v prvom ani v druhom roku po zaoraní viacročných krmív. Na už zamorených pozemkoch pestujeme plodiny, ktoré drôtovce málo napádajú (strukoviny, proso, ľan, horčicu). Všetky spôsoby obrábania pôdy znižujú počet najmä mladých lariev. Plochy na ktorých sa bude pestovať repa je potrebné zbaviť výdrolu obilnín a pýru, ktorý je vhodnou živnou rastlinou pre drôtovce, ničíme ich podmietkou a následne hlbokou orbou.

Represívna ochrana vo forme chemického ošetrenia prichádza do úvahy po prekročení prahu škodlivosti a spočíva v dezinsekcii pôdy. Paušálna dezinsekcia bez kontrolných pôdnych výkopov je neprípustná. Na dezinsekciu pôdy môžeme použiť prípravky: Dursban 10 G (12 - 20 kg /ha - špeciálnymi aplikátormi do riadkov), Furadan 10 G (12 - 20 kg /ha - špeciálnymi aplikátormi do riadkov), Furadan 5 G (15 - 30 kg /ha - špeciálnymi aplikátormi do riadkov), Furadan 350 F (3 l /ha - kvapková aplikácia).

Vystavené: 28.4.2004