logo SPU Katedra ochrany rastlín
Agronomická fakulta SPU v Nitre
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra

tel.: +421 (37) 6508 251(5)
e-mail: jan.gallo@uniag.sk
 


Vybrané druhy nebezpečných škodcov na uskladnenom obilí


Hospodárske straty, spôsobené len živočíšnymi škodcami na obilninách a múke, podľa FAO, predstavujú celosvetovo 33 miliónov ton obilnín ročne, čo by stačilo na výživu asi 130 - 150 mil. ľudí za rok.

Straty, ktoré spôsobujú živočíšni škodcovia sú zvlášť citeľné, pretože pri skladovaní sa často ničia a znehodnocujú nielen uskladnené plodiny, ale už aj hotové potravinárske výrobky tzn. produkty, ktoré v sebe naakumulovali veľký podiel živej práce.

V posledných rokoch tieto straty podstatne vzrástli, čo vyplýva zo skutočnosti, že plodiny dlhodobo uskladňujeme a tak vzniká väčšia možnosť napadnutia a teda aj vyššie straty. V poľných podmienkach pri výskyte živočíšnych škodcov je ešte možné urobiť “veľa nápravných opatrení”, ktoré môžu úrodu čiastočne zachrániť, ale pri napadnutí uskladnených zásob sú napadnuté komodity z veľkej časti zničené. Výrazne sa to prejavuje hlavne pri obilninách a najmä na pšenici ozimnej.

Mnohí skladoví škodcovia sa vyvíjajú pri dlhotrvajúcich priaznivých podmienkach bez diapauzy v nepretržitých generáciách (pokoleniach) a môžu sa preto veľmi rýchlo rozširovať (napr. roztoče).

Iné druhy za priaznivých podmienok začleňujú do svojho vývoja dlhšiu diapauzu, takže sa môžu vyskytovať s jednou, najviac s dvomi generáciami do roka (napr. vijačka papriková). Pri silnom výskyte škodcov v uskladnených obilninách, ale aj v iných produktoch, môžu sa podmienky uskladnenia tak zhoršiť, že uskladnený substrát sa vplyvom poškodenia oteplí a tým je možný ďalší vývoj škodcu aj v priebehu zimy.

Do našich skladov tiež importujeme obilie z krajín, kde toto obilie už mohlo byť napadnuté živočíšnymi škodcami na tamojších poliach. Najčastejšie býva obilie poškodzované v prístavoch a na lodiach. Počet druhov škodcov a veľkosť napadnutia narastá s dĺžkou transportnej cesty, čo môže súvisieť aj s väčším vytváraním kondenzovanej vody pri prechádzaní cez rôzne klimatické oblastí. “Vďaka” dovezenému obiliu vzniká nebezpečenstvo, že sa v našich skladoch importovaní škodcovia nielen uchytia, ale aj to, že sa u nás zvýši abundancia u všeobecne rozšírených “našich” škodcov.

V tomto príspevku môžeme poukázať len na niektoré, veľmi rozšírené a nebezpečné druhy:

Zrniar čierny – Sitophilus granarius (Linnaeus, 1758)
Zrniar kukuričný – Sitophilus zeamais Motschulsky, 1855
Zrniar ryžový – Sitophilus oryzae (Linnaeus, 1763)

Príznaky na napadnutých komoditách a škodlivosť

V obilných skladoch pozorujeme na jednotlivých zrnách typické a pravidelné okrúhle otvory, asi 1 mm veľké. Vyžrané diery prechádzajú hlboko do vnútra obilného zrna. Navonok nepoškodené zrná sú vo vnútri duté, alebo sú tam larvy, kukly, alebo chrobáky zrniarov. Spoznať ich prítomnosť môžeme aj podľa zvýšenej teploty napadnutej komodity.

Zrniare nachádzame v skladoch, v silách, v mlynoch, v gazdovských sýpkach a to na obilninách všetkých druhov, na kukurici, ryži, pohánke a v ďalších komoditách. Spôsobujú veľké kvalitatívne a kvantitatívne straty. Napadnuté obilie býva potuchnuté a stráca svoje mlynárske a pekárske vlastnosti. Zrná napadnuté škodcami sú zdrojom šírenia aj iných škodcov a nákaz. Zo zrniarov, zrniar čierny sa môže ešte živiť (ale nie sa tam rozmnožovať), otrubami, šrotom, hrachom, bôbom, lupinou, mandľami, podzemnicou olejnou a sójou. Vôbec nenapáda kakaové boby, nepraženú kávu, proso, nelúpanú ryžu a olejniny (vrátane slnečnice). Zrniare môžu žiť iba v skladoch, v mlynoch a v sýpkach, nikdy nemôžu žiť vo voľnej prírode. Zistilo sa, že zrniar čierny počas svojho života dokáže zničiť 25 zŕn, čo predstavuje asi 1 g. V priemere v 1 kg napadnutého obilia sa nachádzajú 3 ks zrniara čierneho. Z toho vyplýva, že najväčšie škody sú hmotnostné, lenže ani akostné straty nie sú zanedbateľné. Predstavujú až 1/3 hmotnostných strát (zahrievaním obilia, prenášaním škodlivých mikroorganizmov). Larvy zrniarov vyžierajú endosperm zrna a zanechávajú iba bezcenný obal a zárodok. Každá larva spotrebuje celé zrno.


Popis a bionómia
zrniarov

Zrniar čierny (Obr. 1) je 3,5 - 4,7 mm dlhý chrobák. Imágo má farbu tela hnedo-čiernu až čiernu. Krovky má zrastené, preto imágo nie je schopné lietať. Larva je biela, iba hlavičku má žlto-hnedú, je beznohá a meria 4 - 5 mm.

Prezimuje v skladoch v štádiu imága, alebo niekedy aj v štádiu larvy. Oplodnená samička kladie vajíčka do zrna. Do každého zrna pšenice, alebo jačmeňa kladie po jednom vajíčku, do kukuričných zŕn kladie 2-3 vajíčka. Celý vývoj jednej generácie trvá pri 18 0C (vajíčko = larva = nehybný stav = kukla = imágo v zrne = zrelosť - 13:63:4:9:3:6) = celkom 98 dní. Priemerne v nevykurovaných skladoch v našich podmienkach má 2 generácie do roka. Pri zvýšení priemernej teploty sa zvyšuje aj množstvo generácií.

Zrniar kukuričný (Obr. 2) je 3,3-4,5 mm veľký. Má vyvinuté blanité krídla a preto môže lietať. Podobá sa zrniarovi ryžovému, od ktorého sa líši tvarom štyroch hnedočervených škvŕn na krovkách, ktoré sú ako kvapka predĺžené (kým u zrniara ryžového sú štvorhranné).

U nás nie je aklimatizovaný a cez zimu vždy uhynie. Vyskytuje sa hlavne v kukurici a v pšenici, ktoré sú k nám importované. Keďže je teplomilný, horšie znáša nižšie teploty (neznesie teplotu pod 0 0C) a naopak, veľmi dobre znáša vysoké teploty, optimum je 30 0C.

Zrniar ryžový (Obr. 3) je o niečo menší (2,3-3,5 mm), farby hnedej až hnedo-čiernej. Tento zrniar môže lietať. Priemerne v nevykurovaných skladoch v našich podmienkach má 2-3 generácie do roka. Zrniar ryžový je veľmi citlivý k nízkym teplotám, pri teplotách 8-10 0C upadá do nehybnosti a už pri teplote –8 0C o 48 hod. hynie. Nie je tak odolný k nedostatku potravy a lepšie znáša vysoké teploty ako zrniar čierny a je tiež odolnejší k nižšej vlhkosti obilia (aj 12,5 %). Má rýchlejší vývoj. Celý vývoj jednej generácie trvá pri 20 0C (vajíčko = larva = nehybný stav = kukla = imágo v zrne = zrelosť - 8:42:3:8:2:4) celkom 67 dní. V optimálnych podmienkach (28 0C) trvá vývoj celej generácie len 28 dní.

Prognóza a signalizácia

Stupeň napadnutia zrniarmi je nasledovný: I. stupeň – výskyt (najviac 2 zrniare v 1 kg obilia); II. stupeň - napadnutie (3-5 zrniare v 1 kg obilnín); III. stupeň – silné napadnutie (viac ako 5 zrniarov v 1 kg obilia).


Komplexná ochrana

Preventívna ochrana spočíva hlavne v dôkladnom čistení skladov v priebehu roka a hlavne pred novým uskladnením, v udržiavaní čistoty a údržby skladov. Obilie uskladňujeme iba také, ktoré má vlhkosť 13 % a menej (zrniare nenapádajú a ani sa nedokážu v takomto obilí rozmnožovať). Prázdne sklady pred uskladnením obilia môžeme ošetriť chemickými prípravkami Decis 25 FLOW 50 (0,5 %), Trebon 30 EC, Mavrik 2 F (2 % alebo 100 ml/m2).

Represívnu ochranu proti zrniarom a iným škodcom vykonávame použitím insekticídov napr. Phos Tek (12,5-25 peliet/t), K-OBIOL EC 25 (20-40 ml/t), Reldan 40 EC (11 ml/t) poprípade Ekophos – ALP 2-5 tabliet/t a iné.

Plocháč skladový – Oryzaephilus surinamensis (Linnaeus, 1758)
Plocháč múčny – Laemophloeus (Cryptolestes) ferrugineus (Stephens, 1891)

Príznaky na napadnutých komoditách a škodlivosť

V skladoch môžeme pozorovať ohniskové zvýšenie vlhkosti a teploty (až 40 °C). V blízkosti klíčkov pozorujeme požerky malých chrobáčikov, ktoré ak majú po okraji štítu 6 zubov, ide o plocháča skladového, ak majú iba rovnobežnú ryhu, ide o plocháča múčneho. Tieto druhy sa vyskytujú vždy spolu aj so zrniarmi.

Plocháče napádajú obilie, ryžu, tabak, sušené ovocie, figy, kakao, čokoládu, proso, cestoviny, pečivo, múku, krupicu, otruby, výrobky z múky, kŕmne zmesi, kukuricu, slnečnicu a arašidy. V substrátoch sa vyskytujú v ohniskách, väčšinou spolu obidva druhy. Niekedy za priaznivých podmienok môžu vytvárať na napadnutých substrátoch, pri veľmi silnom výskyte, aj niekoľko cm vrstvu. Ohniská výskytu v substráte vykazujú vyššiu teplotu. Obilie je požierané od zárodku. Do obilia sa najčastejšie dostáva spolu s inými škodcami. V dôsledku svojej nepatrnej veľkosti môžu larvy a sploštené imága prenikať aj do celofánového balenia, hlavne pekárskych výrobkov.

Popis a bionómia plocháčov

Plocháč skladový (Obr. 4) je 1,8-3,5 mm dlhý. Telo má ploché, sivo-hnedé a po každej strane štítu má 6 veľkých zubov. Vyliahnutá larva je biela a veľmi pohyblivá. Plocháč skladový prezimuje v štádiu chrobáka v skladoch, alebo vo voľnej prírode pod kôrou stromov. Na jar samička po kopulácii kladie vajíčka jednotlivo, alebo v skupinkách na substrát, do škár v stenách a v podlahách, na vrecia, do prachu alebo do múky. V našich podmienkach má 2-3 generácie do roka.

Plocháč múčny (Obr. 5) je 1,5-2,5 mm dlhý, červeno-hnedej farby. Strany štítu sú hladké, bez zúbkov. Plocháč múčny prezimuje v štádiu chrobáka v skladoch alebo vo voľnej prírode pod kôrou stromov. Na jar svoje úkryty opúšťa pri teplotách nad 12 °C a samička po kopulácii kladie vajíčka jednotlivo na povrch substrátu. Celý vývoj trvá 70-80 dní. V našich podmienkach má obyčajne 1-2 generácie.


Komplexná ochrana

Preventívna ochrana spočíva hlavne v dôkladnom vyčistení miestností a priestorov. Účinné je predovšetkým mechanické čistenie obilia na čističkách (vzniknutý odpad je potrebné ihneď zlikvidovať spálením), pretože všetky štádia prekonávajú vývojový cyklus v medzerách medzi zrnami. Obilie uložené v silách “preťahujeme” v jesennom a v zimnom období, v letnom období musíme čistiaci proces opakovať v 14 dňových intervaloch.

Keď sa plocháče vyskytujú spolu so zrniarmi, robíme represívnu ochranu postrekovaním prázdnych obalov a skladov, reziduálnymi insekticídmi a tiež priame postrekovanie napadnutého substrátu napr. K-obiol EC 25 (20-40 ml na 1 tonu), K-obiol ULV 6 (41,7-83,3 ml na 1 tonu), tiež fumigáciou, pomocou fosforovodíka, metylbromidu alebo kyanovodíkom.

Moľa obilná – Nemapogon granellus (Linnaeus, 1758)

Príznaky na napadnutých komoditách a škodlivosť

V skladoch, v ktorých máme uskladnené obilie, hlavne pšenicu a raž, môžeme cítiť veľmi silný zápach šíriaci sa z obilnej masy a to najmä v nevetraných, vlhkých a tmavých skladoch. Na povrchu uskladneného obilia pozorujeme poškodené zrná s okrúhlymi otvormi, ktoré sú vyplnené hodvábnou pavučinou. Jednotlivé zrná sú pospájané touto pavučinou ako akési korálky. Pri silnom napadnutí je k tejto pavučine primiešaný trus od húseničiek, takže vnikajú celé “chuchvalce”, ktoré môžu pokrývať povrch obilného substrátu súvislou 5-10 cm hrubou vrstvou. Pod touto vrstvou pozorujeme zahrievanie a vlhnutie obilia. Keď na tejto vrstve spozorujeme malé motýliky s tmavými prednými krídlami, ale nápadne bielou hlavou, môžeme povedať, že ide o moľu obilnú.

Vyskytuje sa v starých skladoch a v mlynoch, v  obilí všetkých druhov, najmä v raži, ale aj v sušených hubách, strukovinách, mandliach, v sušenom ovocí a zelenine, v rôznych semenách a v rozličných drogách. Je to kozmopolitný druh, ktorý bol k nám zavlečený zo subtropických oblastí. Škody môže spôsobovať aj na produktoch cukrárskej výroby, na keksoch, piškótach, čokoládových cukríkoch. Napadnuté obilie silno zapácha od exkrementov húseníc, vlhne, zahrieva sa a stráca svoje kvalitatívne vlastnosti. Obilie má zhoršenú klíčivosť. Patrí medzi veľmi obávaných škodcov obilia.


Popis a bionómia

Moľa obilná (Obr. 6) má dĺžku tela 5-6 mm. Predné krídla má svetlo šedé s hustým popraškom sivohnedých bodiek a škvŕn. Húsenice sú 7-9 mm dlhé. Moľa obilná spravidla prezimuje v štádiu húsenice druhej generácie. Oplodnená samička kladie iba na vlhké obilné zrná vajíčka. V sklade vyliahnutá húsenička vytvára akúsi malú, krehkú a priesvitnú hodvábnu čiapočku, ktorá má veľkosť asi ako jedno zrno. Húsenička sa ukrýva vo vnútri “čiapočky” a pripevňuje ju na jedno alebo dve zrná. Potom sa prehrýza do zrna a preniká do vnútra, kde sa živí endospermom. Keď vyžerie jedno zrno prechádza na ďalšie a takto môže každá húsenička v priebehu svojho života poškodiť 20-30 zŕn. Motýle prvej generácie sa objavujú na jar od mája do júna. Celý vývoj generácie trvá pri priemerných podmienkach (vajíčko = húsenica = kukla) 13:80:18=celkom 111 dní. Iba pri prezimovaní húseníc prvej generácie môže trvať vývoj imága takmer celý rok. V našich podmienkach má do roka spravidla 2 generácie.


Prognóza a signalizácia:

Pre prognózu a signalizáciu pri tomto škodcovi je potrebné najprv zistiť stupeň napadnutia. Pre takéto zistenie sa odoberie vzorka z povrchu obilnej masy do hĺbky 2 cm a z plochy 20x20 cm. Túto vzorku preosejeme na site (veľkosť ôk 3 mm). Výskyt sa hodnotí podľa nasledovnej stupnice:


Ojedinelý výskyt
– veľmi málo spradené zrná na povrchu.

  1. stupeňvýskyt - 1-2 húsenice, iba málo spletené zrná.
  2. stupeňnapadnutie - 3-5 húseníc a nesúvislé “hrudky”.
  3. stupeň - silné napadnutie – 6-20 húseníc, súvislé chuchvalce, obilie je hrudkovité.
  4. stupeň zamorenie – nad 20 húseníc, na povrchu obilnej masy je súvislá sivá lesklá “plsť” a vidieť jasný pohyb húseníc.


Komplexná ochrana:

Preventívna ochrana spočíva hlavne vo vetraní, čistení. Veľkým stratám sa môže predchádzať prostredníctvom suchého skladovania. Veľmi dôležité je chrániť si čisté a zdravé obilie pred stykom s napadnutým obilím. Pravidelne kontrolovať teplotu a vlhkosť obilnej masy. Pred tým, ako obilie začneme uskladňovať, je potrebné sklad vybieliť, vyčistiť a vydezinfikovať.

Represívna ochrana v malých prevádzkach môže byť efektívna ručným zberom (hrabličkami) húseníc a zámotkov. V zime zbierame zo stien a z povrchu obilnej hromady pomocou “hrabličiek” chuchvalce a hniezda. Na odchyt motýľov môžeme použiť aj obyčajné mucholapky. Vo veľkých skladoch a silách tieto metódy nepostačujú a preto používame chemické prostriedky. Treba však vedieť, že proti kontaktným jedom sú húsenice (ako takmer všetky mole) odolné a vďaka svojej schopnosti neprerušovane tvoriť pavučiny na povrchu substrátu. Ošetrovanie skladov postrekmi, zahmlievaním alebo zadymovaním sa používa len voči veľmi citlivým motýľom a preto by malo toto ošetrenie nasledovať v čase lietania molí, na jar a na jeseň. Monitorovanie letovej krivky sledujeme vo veľkých skladoch a silách pomocou feromónových lapačov. Na chemickú ochranu používame napr. Phos Tek (12,5-25 peliet/t), K-OBIOL EC 25 (20-40 ml/t), Ekophos – ALP 2-5 tabliet/t, Phostoxin, Delicia Gastoxin (1-2 tablety/t), Magtoxin Pellety (4-12 peliet/t) a iné.

V skladoch sa vyskytujú aj iné druhy veľmi nebezpečných škodcov, ako sú psota obilná (Obr. 7), vijačka múčna (Obr. 8), vijačka čokoládová, vijačka papriková, niektoré chrobáky a roztoče , ale o nich až v ďalších príspevkoch.

 

Vystavené: 6.10. 2005

Autor textu : doc. Ing. Ján GALLO, CSc., Ing. Monika Jeloková