Hospodárske straty, spôsobené len živočíšnymi škodcami na obilninách
a múke, podľa FAO, predstavujú celosvetovo 33 miliónov ton obilnín
ročne, čo by stačilo na výživu asi 130 - 150 mil. ľudí za rok.
Straty,
ktoré spôsobujú živočíšni škodcovia sú zvlášť citeľné, pretože pri
skladovaní sa často ničia a znehodnocujú nielen uskladnené plodiny,
ale už aj hotové potravinárske výrobky tzn. produkty, ktoré v sebe
naakumulovali veľký podiel živej práce.
V
posledných rokoch tieto straty podstatne vzrástli, čo vyplýva zo
skutočnosti, že plodiny dlhodobo uskladňujeme a tak vzniká
väčšia možnosť napadnutia a teda aj vyššie straty. V poľných podmienkach
pri výskyte živočíšnych škodcov je ešte možné urobiť “veľa nápravných
opatrení”, ktoré môžu úrodu čiastočne zachrániť, ale pri napadnutí
uskladnených zásob sú napadnuté komodity z veľkej časti zničené.
Výrazne sa to prejavuje hlavne pri obilninách a najmä na pšenici
ozimnej.
Mnohí
skladoví škodcovia sa vyvíjajú pri dlhotrvajúcich priaznivých podmienkach
bez diapauzy v nepretržitých generáciách (pokoleniach) a môžu sa
preto veľmi rýchlo rozširovať (napr. roztoče).
Iné
druhy za priaznivých podmienok začleňujú do svojho vývoja dlhšiu
diapauzu, takže sa môžu vyskytovať s jednou, najviac s dvomi
generáciami do roka (napr. vijačka papriková). Pri silnom výskyte
škodcov v uskladnených obilninách, ale aj v iných produktoch, môžu
sa podmienky uskladnenia tak zhoršiť, že uskladnený substrát sa
vplyvom poškodenia oteplí a tým je možný ďalší vývoj škodcu aj v
priebehu zimy.
Do
našich skladov tiež importujeme obilie z krajín, kde toto obilie
už mohlo byť napadnuté živočíšnymi škodcami na tamojších poliach.
Najčastejšie býva obilie poškodzované v prístavoch a na lodiach.
Počet druhov škodcov a veľkosť napadnutia narastá s dĺžkou transportnej
cesty, čo môže súvisieť aj s väčším vytváraním kondenzovanej vody
pri prechádzaní cez rôzne klimatické oblastí. “Vďaka” dovezenému
obiliu vzniká nebezpečenstvo, že sa v našich skladoch importovaní
škodcovia nielen uchytia, ale aj to, že sa u nás zvýši abundancia
u všeobecne rozšírených “našich” škodcov.
V tomto
príspevku môžeme poukázať len na niektoré, veľmi rozšírené a nebezpečné
druhy:
Zrniar
čierny – Sitophilus granarius (Linnaeus,
1758)
Zrniar
kukuričný – Sitophilus zeamais Motschulsky, 1855
Zrniar
ryžový – Sitophilus oryzae (Linnaeus, 1763)
Príznaky
na napadnutých komoditách a škodlivosť
V obilných
skladoch pozorujeme na jednotlivých zrnách typické a pravidelné
okrúhle otvory, asi 1 mm veľké. Vyžrané diery prechádzajú hlboko
do vnútra obilného zrna. Navonok nepoškodené zrná sú vo vnútri duté,
alebo sú tam larvy, kukly, alebo chrobáky zrniarov. Spoznať
ich prítomnosť môžeme aj podľa zvýšenej teploty napadnutej komodity.
Zrniare
nachádzame v skladoch, v silách, v mlynoch, v gazdovských sýpkach
a to na obilninách všetkých druhov, na kukurici, ryži, pohánke a
v ďalších komoditách. Spôsobujú veľké kvalitatívne a kvantitatívne
straty. Napadnuté obilie býva potuchnuté a stráca svoje mlynárske
a pekárske vlastnosti. Zrná napadnuté škodcami sú zdrojom šírenia
aj iných škodcov a nákaz. Zo zrniarov, zrniar čierny sa môže ešte
živiť (ale nie sa tam rozmnožovať), otrubami, šrotom, hrachom, bôbom,
lupinou, mandľami, podzemnicou olejnou a sójou. Vôbec nenapáda kakaové
boby, nepraženú kávu, proso, nelúpanú ryžu a olejniny (vrátane slnečnice).
Zrniare môžu žiť iba v skladoch, v mlynoch a v sýpkach,
nikdy nemôžu žiť vo voľnej prírode. Zistilo sa, že zrniar čierny
počas svojho života dokáže zničiť 25 zŕn, čo predstavuje asi 1 g.
V priemere v 1 kg napadnutého obilia sa nachádzajú 3 ks zrniara
čierneho. Z toho vyplýva, že najväčšie škody sú hmotnostné,
lenže ani akostné straty nie sú zanedbateľné. Predstavujú až 1/3
hmotnostných strát (zahrievaním obilia, prenášaním škodlivých mikroorganizmov).
Larvy zrniarov vyžierajú endosperm zrna a zanechávajú iba bezcenný
obal a zárodok. Každá larva spotrebuje celé zrno.
Popis a bionómia zrniarov
Zrniar
čierny (Obr. 1) je 3,5 - 4,7 mm dlhý chrobák. Imágo má farbu
tela hnedo-čiernu až čiernu. Krovky má zrastené, preto imágo nie
je schopné lietať. Larva je biela, iba hlavičku má žlto-hnedú, je
beznohá a meria 4 - 5 mm.
Prezimuje
v skladoch v štádiu imága, alebo niekedy aj v štádiu larvy.
Oplodnená samička kladie vajíčka do zrna. Do každého zrna pšenice,
alebo jačmeňa kladie po jednom vajíčku, do kukuričných zŕn kladie
2-3 vajíčka. Celý vývoj jednej generácie trvá pri 18 0C
(vajíčko = larva = nehybný stav = kukla = imágo v zrne = zrelosť
- 13:63:4:9:3:6) = celkom 98 dní. Priemerne v nevykurovaných
skladoch v našich podmienkach má 2 generácie do roka. Pri zvýšení
priemernej teploty sa zvyšuje aj množstvo generácií.
Zrniar
kukuričný (Obr. 2) je 3,3-4,5 mm veľký. Má vyvinuté blanité
krídla a preto môže lietať. Podobá sa zrniarovi ryžovému, od ktorého
sa líši tvarom štyroch hnedočervených škvŕn na krovkách, ktoré sú
ako kvapka predĺžené (kým u zrniara ryžového sú štvorhranné).
U
nás nie je aklimatizovaný a cez zimu vždy uhynie. Vyskytuje sa hlavne
v kukurici a v pšenici, ktoré sú k nám importované.
Keďže je teplomilný, horšie znáša nižšie teploty (neznesie teplotu
pod 0 0C) a naopak, veľmi dobre znáša vysoké teploty,
optimum je 30 0C.
Zrniar
ryžový (Obr. 3) je o niečo menší (2,3-3,5 mm), farby hnedej
až hnedo-čiernej. Tento zrniar môže lietať. Priemerne v nevykurovaných
skladoch v našich podmienkach má 2-3 generácie do roka. Zrniar
ryžový je veľmi citlivý k nízkym teplotám, pri teplotách 8-10
0C upadá do nehybnosti a už pri teplote –8 0C
o 48 hod. hynie. Nie je tak odolný k nedostatku potravy a lepšie
znáša vysoké teploty ako zrniar čierny a je tiež odolnejší k nižšej
vlhkosti obilia (aj 12,5 %). Má rýchlejší vývoj. Celý vývoj jednej
generácie trvá pri 20 0C (vajíčko = larva = nehybný stav
= kukla = imágo v zrne = zrelosť - 8:42:3:8:2:4) celkom 67
dní. V optimálnych podmienkach (28 0C) trvá vývoj
celej generácie len 28 dní.
Prognóza
a signalizácia
Stupeň
napadnutia zrniarmi je nasledovný: I. stupeň – výskyt (najviac
2 zrniare v 1 kg obilia); II. stupeň - napadnutie (3-5 zrniare
v 1 kg obilnín); III. stupeň – silné napadnutie (viac ako
5 zrniarov v 1 kg obilia).
Komplexná ochrana
Preventívna
ochrana spočíva hlavne v dôkladnom čistení skladov v priebehu roka
a hlavne pred novým uskladnením, v udržiavaní čistoty a údržby
skladov. Obilie uskladňujeme iba také, ktoré má vlhkosť 13 % a menej
(zrniare nenapádajú a ani sa nedokážu v takomto obilí rozmnožovať).
Prázdne sklady pred uskladnením obilia môžeme ošetriť chemickými
prípravkami Decis 25 FLOW 50 (0,5 %), Trebon 30 EC, Mavrik 2 F (2
% alebo 100 ml/m2).

Represívnu
ochranu proti zrniarom a iným škodcom vykonávame použitím insekticídov
napr. Phos Tek (12,5-25 peliet/t), K-OBIOL EC 25 (20-40 ml/t), Reldan
40 EC (11 ml/t) poprípade Ekophos – ALP 2-5 tabliet/t a iné.
Plocháč
skladový – Oryzaephilus surinamensis (Linnaeus,
1758)
Plocháč
múčny – Laemophloeus (Cryptolestes) ferrugineus
(Stephens, 1891)
Príznaky
na napadnutých komoditách a škodlivosť
V skladoch môžeme pozorovať ohniskové zvýšenie vlhkosti a teploty
(až 40 °C). V blízkosti klíčkov pozorujeme požerky malých chrobáčikov,
ktoré ak majú po okraji štítu 6 zubov, ide o plocháča skladového,
ak majú iba rovnobežnú ryhu, ide o plocháča múčneho. Tieto
druhy sa vyskytujú vždy spolu aj so zrniarmi.
Plocháče
napádajú obilie, ryžu, tabak, sušené ovocie, figy, kakao, čokoládu,
proso, cestoviny, pečivo, múku, krupicu, otruby, výrobky z múky,
kŕmne zmesi, kukuricu, slnečnicu a arašidy. V substrátoch sa
vyskytujú v ohniskách, väčšinou spolu obidva druhy. Niekedy
za priaznivých podmienok môžu vytvárať na napadnutých substrátoch,
pri veľmi silnom výskyte, aj niekoľko cm vrstvu. Ohniská výskytu
v substráte vykazujú vyššiu teplotu. Obilie je požierané od
zárodku. Do obilia sa najčastejšie dostáva spolu s inými škodcami.
V dôsledku svojej nepatrnej veľkosti môžu larvy a sploštené imága
prenikať aj do celofánového balenia, hlavne pekárskych výrobkov.
Popis
a bionómia plocháčov
Plocháč
skladový (Obr. 4) je 1,8-3,5 mm dlhý. Telo má ploché, sivo-hnedé
a po každej strane štítu má 6 veľkých zubov. Vyliahnutá larva je
biela a veľmi pohyblivá. Plocháč skladový prezimuje v štádiu
chrobáka v skladoch, alebo vo voľnej prírode pod kôrou stromov.
Na jar samička po kopulácii kladie vajíčka jednotlivo, alebo v skupinkách
na substrát, do škár v stenách a v podlahách, na vrecia,
do prachu alebo do múky. V našich podmienkach má 2-3 generácie
do roka.
Plocháč
múčny (Obr. 5) je 1,5-2,5 mm dlhý, červeno-hnedej farby. Strany
štítu sú hladké, bez zúbkov. Plocháč múčny prezimuje v štádiu
chrobáka v skladoch alebo vo voľnej prírode pod kôrou stromov.
Na jar svoje úkryty opúšťa pri teplotách nad 12 °C a samička po
kopulácii kladie vajíčka jednotlivo na povrch substrátu. Celý vývoj
trvá 70-80 dní. V našich podmienkach má obyčajne 1-2 generácie.

Komplexná ochrana
Preventívna
ochrana spočíva hlavne v dôkladnom vyčistení miestností a priestorov.
Účinné je predovšetkým mechanické čistenie obilia na čističkách
(vzniknutý odpad je potrebné ihneď zlikvidovať spálením), pretože
všetky štádia prekonávajú vývojový cyklus v medzerách medzi
zrnami. Obilie uložené v silách “preťahujeme” v jesennom
a v zimnom období, v letnom období musíme čistiaci proces
opakovať v 14 dňových intervaloch.
Keď
sa plocháče vyskytujú spolu so zrniarmi, robíme represívnu
ochranu postrekovaním prázdnych obalov a skladov, reziduálnymi insekticídmi
a tiež priame postrekovanie napadnutého substrátu napr. K-obiol
EC 25 (20-40 ml na 1 tonu), K-obiol ULV 6 (41,7-83,3 ml na 1 tonu),
tiež fumigáciou, pomocou fosforovodíka, metylbromidu alebo kyanovodíkom.
Moľa
obilná – Nemapogon granellus (Linnaeus, 1758)
Príznaky
na napadnutých komoditách a škodlivosť
V skladoch,
v ktorých máme uskladnené obilie, hlavne pšenicu a raž, môžeme
cítiť veľmi silný zápach šíriaci sa z obilnej masy a to najmä
v nevetraných, vlhkých a tmavých skladoch. Na povrchu uskladneného
obilia pozorujeme poškodené zrná s okrúhlymi otvormi, ktoré
sú vyplnené hodvábnou pavučinou. Jednotlivé zrná sú pospájané touto
pavučinou ako akési korálky. Pri silnom napadnutí je k tejto
pavučine primiešaný trus od húseničiek, takže vnikajú celé “chuchvalce”,
ktoré môžu pokrývať povrch obilného substrátu súvislou 5-10 cm hrubou
vrstvou. Pod touto vrstvou pozorujeme zahrievanie a vlhnutie
obilia. Keď na tejto vrstve spozorujeme malé motýliky s tmavými
prednými krídlami, ale nápadne bielou hlavou, môžeme povedať,
že ide o moľu obilnú.
Vyskytuje
sa v starých skladoch a v mlynoch, v obilí všetkých druhov,
najmä v raži, ale aj v sušených hubách, strukovinách, mandliach,
v sušenom ovocí a zelenine, v rôznych semenách a v rozličných
drogách. Je to kozmopolitný druh, ktorý bol k nám zavlečený
zo subtropických oblastí. Škody môže spôsobovať aj na produktoch
cukrárskej výroby, na keksoch, piškótach, čokoládových cukríkoch.
Napadnuté obilie silno zapácha od exkrementov húseníc, vlhne, zahrieva
sa a stráca svoje kvalitatívne vlastnosti. Obilie má zhoršenú klíčivosť.
Patrí medzi veľmi obávaných škodcov obilia.
Popis a bionómia
Moľa
obilná (Obr. 6) má dĺžku tela 5-6 mm. Predné krídla má svetlo
šedé s hustým popraškom sivohnedých bodiek a škvŕn. Húsenice
sú 7-9 mm dlhé. Moľa obilná spravidla prezimuje v štádiu húsenice
druhej generácie. Oplodnená samička kladie iba na vlhké obilné zrná
vajíčka. V sklade vyliahnutá húsenička vytvára akúsi malú,
krehkú a priesvitnú hodvábnu čiapočku, ktorá má veľkosť asi ako
jedno zrno. Húsenička sa ukrýva vo vnútri “čiapočky” a pripevňuje
ju na jedno alebo dve zrná. Potom sa prehrýza do zrna a preniká
do vnútra, kde sa živí endospermom. Keď vyžerie jedno zrno prechádza
na ďalšie a takto môže každá húsenička v priebehu svojho života
poškodiť 20-30 zŕn. Motýle prvej generácie sa objavujú na jar od
mája do júna. Celý vývoj generácie trvá pri priemerných podmienkach
(vajíčko = húsenica = kukla) 13:80:18=celkom 111 dní. Iba pri prezimovaní
húseníc prvej generácie môže trvať vývoj imága takmer celý rok.
V našich podmienkach má do roka spravidla 2 generácie.
Prognóza a signalizácia:
Pre
prognózu a signalizáciu pri tomto škodcovi je potrebné najprv zistiť
stupeň napadnutia. Pre takéto zistenie sa odoberie vzorka z povrchu
obilnej masy do hĺbky 2 cm a z plochy 20x20 cm. Túto vzorku
preosejeme na site (veľkosť ôk 3 mm). Výskyt sa hodnotí podľa nasledovnej
stupnice:
Ojedinelý výskyt – veľmi málo spradené zrná na povrchu.
- stupeň
– výskyt - 1-2 húsenice, iba málo spletené zrná.
-
stupeň
– napadnutie - 3-5 húseníc a nesúvislé “hrudky”.
-
stupeň
- silné napadnutie – 6-20 húseníc, súvislé chuchvalce,
obilie je hrudkovité.
-
stupeň
– zamorenie – nad 20 húseníc, na povrchu obilnej
masy je súvislá sivá
lesklá “plsť” a vidieť jasný pohyb húseníc.
Komplexná ochrana:
Preventívna
ochrana spočíva hlavne vo vetraní, čistení. Veľkým stratám sa môže
predchádzať prostredníctvom suchého skladovania. Veľmi dôležité
je chrániť si čisté a zdravé obilie pred stykom s napadnutým
obilím. Pravidelne kontrolovať teplotu a vlhkosť obilnej masy. Pred
tým, ako obilie začneme uskladňovať, je potrebné sklad vybieliť,
vyčistiť a vydezinfikovať.
Represívna
ochrana v malých prevádzkach môže byť efektívna ručným zberom
(hrabličkami) húseníc a zámotkov. V zime zbierame zo stien
a z povrchu obilnej hromady pomocou “hrabličiek” chuchvalce
a hniezda. Na odchyt motýľov môžeme použiť aj obyčajné mucholapky.
Vo veľkých skladoch a silách tieto metódy nepostačujú a preto používame
chemické prostriedky. Treba však vedieť, že proti kontaktným jedom
sú húsenice (ako takmer všetky mole) odolné a vďaka svojej schopnosti
neprerušovane tvoriť pavučiny na povrchu substrátu. Ošetrovanie
skladov postrekmi, zahmlievaním alebo zadymovaním sa používa len
voči veľmi citlivým motýľom a preto by malo toto ošetrenie nasledovať
v čase lietania molí, na jar a na jeseň. Monitorovanie letovej krivky
sledujeme vo veľkých skladoch a silách pomocou feromónových lapačov.
Na chemickú ochranu používame napr. Phos Tek (12,5-25 peliet/t),
K-OBIOL EC 25 (20-40 ml/t), Ekophos – ALP 2-5 tabliet/t, Phostoxin,
Delicia Gastoxin (1-2 tablety/t), Magtoxin Pellety (4-12 peliet/t)
a iné.

V skladoch
sa vyskytujú aj iné druhy veľmi nebezpečných škodcov, ako sú psota
obilná (Obr. 7), vijačka múčna (Obr. 8), vijačka čokoládová, vijačka
papriková, niektoré chrobáky a roztoče , ale o nich až
v ďalších príspevkoch.
Vystavené: 6.10. 2005 |