Na repe cukrovej sa vyskytuje v priebehu
vegetácie veľký počet živočíšnych škodcov, ale iba niekoľko
druhov má v pestovateľských oblastiach, na starších rastlinách
repy, aj hospodársky význam.
Háďatko repné - Heterodera
schachtii Schmidt 1871
Diagnóza
V poraste repy cukrovej pozorujeme ohniskové
miesta v ktorých vidíme, že listy sú svetlejšie a oneskoruje
sa v raste. Keď je teplé počasie sú listy repy veľmi zvädnuté.
Príznaky sú dobre viditeľné v suchších rokoch, ohniskovo aj
v dopoludňajších hodinách. Buľvy majú krátky zelerovitý koreň.
Hlavný koreň postihnutej repy je menší a s veľkým množstvom
postranných korienkov - hovoríme tomu “fúzatosť” repy (Obr.
1.). Tieto symptómy |
 |
spôsobuje
háďatko repné. Diferenciačnou diagnózou je treba tieto
symptómy odlíšiť od podobných symptómov, ktoré ale spôsobuje
vírusová choroba “rhizománia”.
Škody, ktoré háďatko repné na repe cukrovej
spôsobuje, sú dosť veľké. Hlavne v posledných rokoch, kedy
sa jeho výskyt s rôznou intenzitou zaznamenal takmer
na 1/5 našich repných plôch. Odhaduje sa, že pri výskyte 50
cýst so životaschopným obsahom v 100 cm3 zeminy,
môže dôjsť až 25 % a niekedy aj vyšším stratám na úrode
repy cukrovej.
Samček háďatka repného má “hadovitý”, resp.
“nitkovitý” tvar tela a dorastá do dĺžky 1,3 - 1,6 mm s ústnym
bodcom na konci veľmi gombíkovito rozšírený. Pohlavne dospelé
samičky sú citrónového tvaru (dĺžka 0,6 - 0,8, šírka 0,4 -
0,5 mm). Po vytlačení sa s korienka sú biele, neskôr len slabo
nažltlé, cysty sú hnedé.
Bionómia (Obr. 2.): Háďatko repné prezimuje v štádiu
vajíčok v cystách a v pôde. Už vo vajíčku dochádza k prvému
zvliekaniu. Larvy prerážajú vaječný obal ústnym bodcom a opúšťajú
cystu ústnym alebo análnym otvorom. Liahnutie lariev z jednej
cysty neprebieha naraz, ale po čiastkach aj niekoľko rokov.
Najviac lariev sa liahne pri teplote 18 - 25 0C.
Krátko po uvolnení z cýst sa zhromažďujú v rhyzosfére koreňov.
Do korienkov prenikajú larvy II. larválneho štádia, najčastejšie
rastovej zóne. |
Obr. 1. "Fúzatosť repy
od háďatka" |
|
Po krátkom čase po preniknutí do
korienkov sa v blízkosti hlavy lariev vytvárajú veľké tzv. “obrie”
bunky, ktoré sú zdrojom ich potravy a majú veľký význam pre
vývoj samičiek. |

Obr. 2. Cyklus háďatka repného
Samičky sa v III. larválnom štádiu fľaškovité zdurujú
a majú už vytvorené základy pohlavných orgánov. Vo IV. larválnom
štádiu, samičky nadobúdajú citrónový tvar, pohlavne dospievajú,
pretrhávajú pokožku korienkov a zadnou časťou tela “trčia” von do
priestoru. U samčekov si vlastné telo uchováva “nitkovitý” tvar
a v “puzdre” je stočené do tvaru osmičky. Po ukončení vývoja samčekovia
opúšťajú larválnu schránku a kopulujú so samičkami. Po kopulácii
samčekovia hynú. Oplodnené samičky kladú vajíčka najprv do rôsolovitého
vaku a neskôr už kladú vajíčka do voľných priestorov svojho tela
až sa ich telo mení na schránku vajíčok - cystu. Tieto cysty potom
z korienkov odpadávajú, hnednú a ostávajú zdrojom neskoršej nákazy.
Háďatko repné má v našich podmienkach na repe cukrovej až 3 generácie.
Komplexná ochrana
Preventívna ochrana je zameraná
hlavne na vhodné zaradenie rastlín do osevného postupu. V žiadnom
prípade nepestovať repu po repke ozimnej. Odstraňovať buriny hlavne
mrlík, lobodu, ohnicu, horčicu a iné. Podľa vzťahu medzi rastlinou
a háďatkom repným môžeme rastliny rozdeliť do skupín: nepriateľské
- stimulujú liahnutie lariev, ale neposkytujú im výživu, larvy postupne
hynú a takto sa zníži populácia (napr. čakanka, cibuľa, cesnak,
kukurica, ďatelina lúčna, lucerna, vika, bôb, šošovica), neutrálne
- larvy neopúšťajú cysty, takže populácia háďatka sa neznižuje ani
nezvyšuje (napr. ovos, jačmeň, zemiaky, mrkva, tabak, mak, pšenica,
slnečnica, konope, hrach fazuľa), priateľské - hostiteľské
sú rastliny na ktorých háďatko prekonáva vývoj, takže umožňujú jeho
ďalšie rozmnožovanie a zvyšovanie populácie (repa cukrová
a krmná, repka olejná, horčica, kapustovitá zelenina, kapusta,
kaleráb, karfiol, špenát, ovos, hrach, z burín, reďkev ohnica, horčica,
mrlík, loboda, kúkoľ a ďalšie). Na základe týchto vedomosti je treba
využívať metódu tzv. “lapacích” plodín. Skorý výsev a optimálna
výživa repy tiež vedie k zníženiu škôd. Nepestovať cukrovku po sebe
v kratších intervaloch ako 4 roky. Dôsledne odburiňovať pozemky.
Represívna ochrana vo forme chemického
postreku je nákladná, veľmi obtiažna a jej efekt je krátkodobý,
pretože vajíčka aj larvy sú chránené obalom cysty a tie sú rozptýlené
v pôdnej vrstve v rôznej hĺbke. Pri zistení veľmi zamoreného pozemku
háďatkom repným, tzn. viac ako 30 cýst so životaschopným obsahom
v 100 cm3 odobratej zeminy (pôdy), môžeme aplikovať špeciálnymi
aplikátormi pri výseve repy prípravok: Furadan 5 G (30 kg/ha).
Voška maková - Aphis fabae (Scopoli,
1763)
Voška broskyňová - Myzus persicae (Sulzer, 1776)
Diagnóza
Na mladších rastlinách repy cukrovej pozorujeme
ako sa listy stáčajú, krútia a deformujú, najmä srdiečkové
listy. Rastliny spomaľujú vývoj. Takéto symptómy vyvoláva hlavne
voška maková vyskytujúca sa v početnej populácii – kolóniách
na spodnej strane listov (Obr. 3., 4.),. Symptómy od vošky broskyňovej
(Obr. 5., 6.) sa väčšinou neprejavujú. Voška broskyňová na rozdiel
od vošky makovej sa vyskytuje na sekundárnych hostiteľských rastlinách
spravidla jednotlivo, nie v kolóniách a na spodnej strane,
hlavne starších listov.
Priama škodlivosť vošiek na repe cukrovej sa
prejavuje cicaním rastlinných štiav. Pri veľkom výskyte populácie
môžu poškodiť hlavne mladšie rastliny. Podstatne väčší hospodársky
význam majú vošky v súvislosti s prenosom a rozširovaním vírusových
chorôb, hlavne vírusovej žltačky repy (Beet yellows virus)
a mierneho žltnutia repy (Beet mild yellowing virus).
Aktívnejším a účinnejším prenášačom vírusov je voška broskyňová
(vo všeobecnosti je nebezpečnejšou a hospodársky najvýznamnejšou
voškou), rozširujúca infekciu na porasty repy zo zdrojov infekcie
prezimujúcich burín. Škodlivosť vošiek je preto potrebné posudzovať
vo vzťahu k prenosu a škodlivosti vírusových žltačiek, pretože vlastný
prejav ochorenia je viditeľný omnoho neskôr (inkubačná doba), veľmi
často až keď zmizla hlavná časť populácie vošiek z porastu cukrovej
repy. Početnosť populácie vošiek v jednotlivých rokoch veľmi kolíše
a je závislá od počtu nakladených vajíčok na jeseň, na podielu prezimovania
a na vývoji počasia od mája až do polovice júla. Na základe posúdenia
týchto hlavných faktorov sa uskutočňuje prognóza a signalizácia
výskytu vošiek.
Voška maková. Bezkrídla živorodá
samička je 2 - 2,5 mm dlhá, vajcovitého tvaru, klenutá, čierno-zelenej
farby. Okrídlená samička je podobná ibaže je pretiahnutejšia. Neokrídlená
vajcorodá samička je tvarom i zafarbením podobná bezkrídlej živorodej,
od ktorej sa líši menším telom (1,5 - 1,7 mm) a nápadne rozšírenými
holeňmi zadného páru nôh. Nymfy okrídlených foriem majú po stranách
čierneho bruška 4 - 5 belavých škvŕn. Vajíčka sú po nakladení sivé,
neskôr sčernejú.
 |

|
Obr. 3. Voška maková |
Obr. 4. Voška maková -
kolónie na spodnej strane listov repy |
Voška broskyňová. Bezkrídla živorodá samička
má telo oválne, vajcovité, 1,4 - 2,5 mm dlhé. Sfarbenie tela je
dosť variabilné a môže byť zelené v rôznych odtieňoch, žlté alebo
svetlo hnedočervené. Okrídlená živorodá samička sa podobá bezkrídlej
je však štíhlejšia a s výraznejšou kresbou, je zelená ale hlava
a hruď je čierna. Vajíčka sú po nakladení zelenej a až neskôr čiernej
farby. Larvy - nymfy sú červenkasté.
|
 |
Obr. 5. Voška broskyňová |
Obr. 6. Voška broskyňová na spodnej strane listu |
Bionómia: Vývojový cyklus oboch
vošiek je podobný. Voška maková prezimuje v štádiu oplodneného
vajíčka na primárnom hostiteľovi - bršlenu európskom alebo kaline
obyčajnej. Voška broskyňová prezimuje v štádiu oplodneného
vajíčka na vetvičkách zimného hostiteľa, ktorým je broskyňa. Z prezimujúcich
vajíčok sa v marci alebo v apríli liahnu tmavozelené larvy - nymfy
(pri voške broskyňovej sa môžu iba na broskyni zo zimných vajíčok
vyvinúť zakladateľky), ktoré dospievajú v neokrídlené (aptérne)
samičky tzv. zakladateľky (fundatrices). Vivipárne pokolenia
splodené zakladateľkami sa znova vyvíjajú v aptérne samičky tzv.
fundatrigénie. Vošky prvej fundatrigénnej generácie sú už asi z
polovice okrídlené, ale v druhej generácii sú už všetky samičky
okrídlené (pri voške makovej sa môžu na primárnom hostiteľovi vyvinúť
2 - 3 generácie - fundatrigénií). Okrídlené jedince (tieto vznikajú
zmenou chemického zloženia rastlinných štiav a tým i zvýšením osmotického
tlaku u primárnych hostiteľov - nazývajú sa migrantes alatae)
už v máji alebo začiatkom júna (pri voške broskyňovej o niečo skôr
- v apríli) prelietavajú na rôzne dreviny a byliny, na ktorých sa
vyvíjajú virginogénne generácie. Hlavný prelet prebieha v čase klasenia
a kvitnutia raže a prelietavajú na tzv. letné hostiteľské
rastliny, na ktorých sa virginogénie vyvíjajú. Napádajú hlavne repu,
zemiaky, chmeľ, tabak, kapustovú a inú zeleninu (paprika, rajčiaky,
šalát). Na týchto letných - sekundárnych hostiteľských rastlinách
sa vyvinie v priebehu vegetácie niekoľko virginogénnych generácií
(5 - 7). Populačná hustota vošiek stúpa od júna do augusta a potom
nasleduje pokles až do septembra. Koncom septembra sa objavujú v
kolóniách okrídlené samičky, ktoré prelietavajú na primárne hostiteľské
rastliny (voška maková na bršlen a voška broskyňová na broskyňu).
Na primárnych hostiteľoch sa liahnu larvy, ktoré dospievajú v neokrídlené
samičky. Okrídlení samčekovia prelietavajú (v októbri a v novembri)
na primárne hostiteľské rastliny za bezkrídlymi vajcorodými samičkami
a dochádza ku kopulácii. Oplodnené vajcorodé samičky kladú na bršlen
(voška maková) alebo konáriky broskýň (voška broskyňová), okolo
púčikov 5 - 10 zelených vajíčok, ktoré po krátkom čase sčernejú.
Prognóza a signalizácia
Prognóza a signalizácia proti voške
makovej sa uskutočňuje na základe pozorovania liahnutia
a odletu samičiek z bršlenu a ich výskyt na repe. Pozorovanie sa
robí 1x týždenne od začiatku preletu vošiek z bršlenov až do zreteľného
opadnutia vošiek na repe. Opadnutím vošiek sa rozumie rýchly úbytok
vošiek na repe, sprevádzaný spravidla väčším výskytom predátorov
a entomofágnych húb (Entomophtora aphidis). Percento napadnutých
rastlín sa zisťuje prehliadkou 20 rastlín na 10 rôznych miestach
porastu (celkom 200 rastlín). Chemická ochrana technickej repy
cukrovej sa signalizuje pri ukončení hlavného preletu, keď 95
% okrídlených vošiek opustilo dreviny. Prvý krát ošetríme - porasty
siate na konečnú vzdialenosť - pri zistení 2 a viac % napadnutí
voškou makovou, - hustosiate vyjednotené (aj nejednotené) porasty
- pri zistení 5 a viac %-nom napadnutí. Všetky porasty repy ošetrujeme,
na ktorých bol už zistený výskyt napadnutia (2 % a 5 %) aj v tom
prípade, ak ešte nebol ukončený hlavný prelet vošky makovej zo zimného
hostiteľa. Ihneď ako sa na repe začnú vyvíjať okrídlené samičky
a začne sekundárny prelet (z rastliny na rastlinu), čo spravidla
býva v druhej polovici júna, neplatí už prahová hodnota (2 - 5 %
napadnutie) a nepoužíva sa ako kritérium pre ošetrenie. Na porastoch
repy kde v priebehu sekundárneho napadnutia sa skrúcajú listy (deformované
následkom cicania vošiek) odporúčame ošetriť pri 20 % napadnutí
rastlín. Repu sadzačku - množiteľské porasty - prvý krát
ošetríme súčasne s ošetrením technickej cukrovej repy (prelet z
bršlena na repu). Druhé ošetrenie urobíme pri zistení prvých lariev
so základmi krídel na sekundárnych hostiteľských rastlinách (repa
cukrová). Ďalšie potrebné ošetrenia opakujeme vždy po 10 dňoch.
Repu semenačku - množiteľské porasty - ošetrujeme bez ohľadu
na množstvo vošiek, pretože musia byť chránené pred možnosťou infekcie
virózami. Prvý postrek uskutočníme pri zistení prvých lariev so
základmi krídiel na bršlenoch. Ďalšie ošetrenie nasleduje vždy v
10 dňových intervaloch. Proti voške broskyňovej
ošetrujeme ešte pred začiatkom sekundárneho preletu, ihneď po zistení
lariev so základmi krídel. Ošetrujeme všetky porasty repy cukrovej
pri zistení výskytu - do 20.6. v priemere 1 a viac bezkrídlych vošiek
na 1 rastlinu, - od 21.6. do 30.6. v priemere 5 a viac bezkrídlych
vošiek na 1 rastlinu. Keď sa vyskytnú vošky pred 10.6. - treba ošetriť.
Voška broskyňová na repe nevytvára kolónie.
Ochrana
Preventívnu ochranu je treba zamerať
na šľachtenie odrôd hostiteľských rastlín na odolnosť proti voškám
a na podporu rozvoja prirodzených nepriateľov vošiek. Ďalej je potrebné
obmedzovať výskyt hostiteľských drevín v blízkosti pestovania repy
cukrovej a v oblastiach silného a stredného obsadenia zimných hostiteľov
vajíčkami odporúčame silne obsadené vetvy ešte pred začiatkom vegetácie
odrezať a spáliť.
Represívnu ochranu vykonávame na základe
vyhodnotenia prognózy a signalizácie výskytu vošiek. Na ošetrenie
proti voškám použijeme nasledovné prípravky: Acord (0,6 l/ha – proti
v. makovej), Aztec (0,5 - 0,7 l /ha - špecifický aficíd s dlhotrvajúcim
účinkom), Bi 58 EC - Nove (1 l /ha - zákaz vstupu do ošetreného
porastu pri mechanizovanej práci 3 dni, pri ručnej práci 7 dní po
aplikácii), Dursban 480 EC (0,75 - 1 l /ha), INCA (0,3 l/ha – proti
v. makovej), Karate 2,5 WG (0,3 l/ha), Marshall 25 EC (1 l/ha),
Mavrik B (0,05 % - proti v. makovej), Nurelle D (0,6 l /ha), Pirimor
50 WG (0,2 /ha - šetrí predátorov a užitočný hmyz), Pyrinex 48 EC
(1 l/ha), Talstar 10 EC 0,1 l /ha), Ultracid 40 WP (0,4 - 0,6 l
/ha). Pri ošetrovaní používať dostatočné množstvo postrekovej tekutiny.
Letecky aplikovať len tie prípravky, ktoré sú takto povolené. Zvýšenú
pozornosť je potrebné venovať okrajovému ošetreniu pozemkov, pretože
podľa vykonaných sledovaní je do vzdialenosti 50 - 60 m od okraja
počet vošiek asi o tretinu vyšší ako na vzdialenejších miestach.
Mora gama - Autographa gamma (Linnaeus,
1758)
Diagnóza
V porastoch repy cukrovej pozorujeme najprv žer
na mladých listoch vo forme malého skeletovania, neskôr na starších
rastlinách pozorovať okienkovanie až môže žer prejsť do holožeru.
Na týchto listoch nachádzame žltozelené larvy, ktoré sú uprostred
tela najhrubšie a s tromi pármi panôžok, sú to larvy mory
gamy (Obr. 7.). Po žere zostáva horná pokožka listov zachovaná,
neskôr vyhryznú, nepravidelné otvory a okrajové požerky (Obr.
8.). Mladé rastliny bývajú nad pôdou prehryznuté. Húsenice svojím
žerom znižujú počet rastlín a tiež úrodu a jej kvalitu.
Obr. 7. Mora gama - larva - na liste
Mora gama je škodcom nielen repy cukrovej ale
aj strukovín, ľanu, zeleniny hlavne kapusty, rajčiakov, papriky
šalátu a iných. Najväčšie škody spôsobuje v júli a v auguste.
Mora gama sa môže občas náhle a nečakane premnožiť. Rastliny zbavené
listovej plochy síce neuhynú, no ich vývoj je podstatne narušený
(poškodenie môžeme prirovnať približne k škodám od ľadovca). Avšak
v čase “normálneho” výskytu je mora gama nevýznamným škodcom, lebo
polyfágne húseničky sa rozptyľujú po rôznych rastlinách.
Motýľ mory gamy je dlhý 20 - 22 mm, v rozpätí krídiel
meria 40 - 48 mm. Predné krídla má sivohnedé so slabým fialovkastým
nádychom. V strede týchto krídiel je striebrobiela škvrna v podobe
gréckeho písmena gama (Obr. 8.). Húsenice sú dlhé 30 - 40 mm, žltozelené,
zelené až hnedasté. Nápadné sú tým, že majú iba tri páry panôžok
telo je uprostred zhrubnuté. Pohyb húsenice je typický piadivkovitý,
veľmi rýchly.
Bionómia: Mora gama môže prezimovať v ktoromkoľvek štádiu.
Prvá generácia mory sa objavuje koncom mája a začiatkom júna. Keď
prezimovali dospelé jedince, aj skôr (v apríli). Imága lietajú v
priebehu dňa, hlavne v popoludňajších hodinách, ale aj v noci a
musia prejsť “dospelostným žerom” a to cicaním nektáru (na umelé
svetlo sa nedajú nalákať). Po kopulácii, oplodnené samičky kladú
vajíčka jednotlivo alebo v skupinkách, na spodnú stranu listov.
O 7 - 14 dní sa liahnu pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu,
húseničky, ktoré sú polyfágne. Húseničky sa zo začiatku živia na
rastlinách na ktorých sa vyliahli. V priebehu svojho života sa 4x
zvliekajú, teda prechádzajú piatimi instarmi. Až do 2. instaru sú
málo pohyblivé a pri vyrušení sa húseničky spúšťajú po vláknach
k zemi, kde dlhšiu dobu zostávajú vo zvinutej polohe ležať. Neskôr
sú veľmi pohyblivé, už nespriadajú vlákna a pri otrasoch rýchlo
padajú na zem. Asi o 3 týždne dospievajú a na rozdiel od ostatných
druhov z č. morovité, kuklia sa priamo na živnej rastline. Celý
vývoj trvá 6 - 7 týždňov a nová generácia motýľov sa objavuje koncom
júna a začiatkom júla. Oplodnené samičky 2. generácii kladú vajíčka
na cukrovú repu a ďalšie plodiny. Vývoj tejto generácie je ukončený
začiatkom augusta, kedy sa objavujú imága 3. generácie, hlavne v
teplejších oblastiach. Mora gama môže teda mať do roka 2 - 3 generácie.

Obr. 8. Mora gama - symptómy poškodenia od lariev
Prognóza a signalizácia
Prognóza a signalizácia proti more
game je založená na vyhodnotení náletu mory do lapačov
v tzv. kritickom období, ktorým je máj a jún. Taktiež
sa využíva zisťovanie kladenia vajíčok tzv. 100 listovou metódou.
Na všetkých listoch sú vajíčka na spodnej strane listov. Zvýšené
nebezpečenstvo hrozí, keď sa zistí v priemere aspoň 0,1 vajíčka
na list. Na základe letu motýľov a výskytu vajíčok môžeme stanoviť
krátkodobú prognózu výskytu húseníc a odhadnúť s predstihom približne
termín ošetrenia. Ošetrenie robíme na základe prekročenia prahu
škodlivosti pri výskyte húseníc na jednu rastlinu v rôznom
štádiu repy (Tab. 1.).
Ochrana
Preventívna ochrana je zameraná
na ničenie burín v okolí repných polí, najmä v čase vyletovania
motýľov. Ak je nedostatok kvitnúcich burín, majú motýle nedostatok
nektáru pre výživu (tzv. “dospelostný žer”), čím sa počet vajíčok
veľmi znižuje. Húsenice nezaliezajú do pôdy a takto hlavne staršie,
ktoré si už nepradú pavučinku, môžeme mechanicky ničiť, striasaním.
Represívna ochrana je pomerne obtiažna,
pretože dospelé húsenice sú voči chemickým prípravkom dosť odolné.
Prípravky sú účinné iba na húsenice prvých štádií. Vzhľadom k výskytu
rôznych vývojových štádií v priebehu vegetácie, nie je stanovenie
optimálneho termínu ošetrenia jednoduché. V kritickom období príletu
motýľov (máj, jún), keď zistíme ich väčší počet (dvojnásobok alebo
trojnásobok) prechodom cez kvitnúci porast (najlepšie lucerny alebo
ďateliny) ako je viacročný priemer hrozí nebezpečie poškodenia húsenicami.
Za najvhodnejšiu dobu k chemickému ošetreniu považujeme obdobie
výskytu húseníc mladších vývinových štádií (I. a II. instar). Za
teplého a slnečného počasia je to asi za 14 dní, pri chladnom počasí
asi o 15 - 20 dní od letu motýľov. Chemické ošetrenie uskutočníme
pri výskyte takého počtu húseníc, ktoré by spôsobili stratu aspoň
25 % listovej plochy (do spotreby zásob napr. Sumithion Super 1
l/ha). Pre uľahčenie rozhodovania racionálneho ošetrenia porastov
predkladáme prahy škodlivosti výskytu húseníc v priemere na 1 rastlinu
v rôznom štádiu vývinu repy.
Tab.
1.
Prah
škodlivosti húseníc v priemere na 1 rastlinu v rôznom
štádiu vývinu repy cukrovej |
Priemerný počet
listov repy cukrovej
|
prah
škodlivosti dospelých húseníc na poškodenie listovej
plochy |
25 % |
50 % |
100 % |
2 |
0,07 |
0,013 |
0,27 |
6,5 |
0,5 |
0,8 |
1,8 |
11,6 |
3 |
5 |
12 |
16,6 |
16 |
25 |
67 |
20,2 |
23 |
34 |
92 |
22,7 |
24 |
36 |
97 |
24,7 |
25 |
38 |
124 |
|
Pri nižšom výskyte repu cukrovú proti tomuto škodcovi,
neošetrujeme.
Vystavené: 10.9.2004 |