logo SPU Katedra ochrany rastlín
Agronomická fakulta SPU v Nitre
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra

tel.: ++421 37 6508257
e-mail: kor@uniag.sk
 
 

 

Živočíšni škodcovia starších rastlín repy cukrovej

Na repe cukrovej sa vyskytuje v priebehu vegetácie veľký počet živočíšnych škodcov, ale iba niekoľko druhov má v pestovateľských oblastiach, na starších rastlinách repy, aj hospodársky význam.

Háďatko repné - Heterodera schachtii Schmidt 1871

Diagnóza

V poraste repy cukrovej pozorujeme ohniskové miesta v ktorých vidíme, že listy sú svetlejšie a oneskoruje sa v raste. Keď je teplé počasie sú listy repy veľmi zvädnuté. Príznaky sú dobre viditeľné v suchších rokoch, ohniskovo aj v dopoludňajších hodinách. Buľvy majú krátky zelerovitý koreň. Hlavný koreň postihnutej repy je menší a s veľkým množstvom postranných korienkov - hovoríme tomu “fúzatosť” repy (Obr. 1.). Tieto symptómy

spôsobuje háďatko repné. Diferenciačnou diagnózou je treba tieto symptómy odlíšiť od podobných symptómov, ktoré ale spôsobuje vírusová choroba “rhizománia”.

Škody, ktoré háďatko repné na repe cukrovej spôsobuje, sú dosť veľké. Hlavne v posledných rokoch, kedy sa jeho výskyt s rôznou intenzitou zaznamenal takmer na 1/5 našich repných plôch. Odhaduje sa, že pri výskyte 50 cýst so životaschopným obsahom v 100 cm3 zeminy, môže dôjsť až 25 % a niekedy aj vyšším stratám na úrode repy cukrovej. 

Samček háďatka repného má “hadovitý”, resp. “nitkovitý” tvar tela a dorastá do dĺžky 1,3 - 1,6 mm s ústnym bodcom na konci veľmi gombíkovito rozšírený. Pohlavne dospelé samičky sú citrónového tvaru (dĺžka 0,6 - 0,8, šírka 0,4 - 0,5 mm). Po vytlačení sa s korienka sú biele, neskôr len slabo nažltlé, cysty sú hnedé.
Bionómia
(Obr. 2.): Háďatko repné prezimuje v štádiu vajíčok v cystách a v pôde. Už vo vajíčku dochádza k prvému zvliekaniu. Larvy prerážajú vaječný obal ústnym bodcom a opúšťajú cystu ústnym alebo análnym otvorom. Liahnutie lariev z jednej cysty neprebieha naraz, ale po čiastkach aj niekoľko rokov. Najviac lariev sa liahne pri teplote 18 - 25 0C. Krátko po uvolnení z cýst sa zhromažďujú v rhyzosfére koreňov. Do korienkov prenikajú larvy II. larválneho štádia, najčastejšie rastovej zóne.

Obr. 1. "Fúzatosť repy od háďatka"
 
Po krátkom čase po preniknutí do korienkov sa v blízkosti hlavy lariev vytvárajú veľké tzv. “obrie” bunky, ktoré sú zdrojom ich potravy a majú veľký význam pre vývoj samičiek.


Obr. 2. Cyklus háďatka repného

Samičky sa v III. larválnom štádiu fľaškovité zdurujú a majú už vytvorené základy pohlavných orgánov. Vo IV. larválnom štádiu, samičky nadobúdajú citrónový tvar, pohlavne dospievajú, pretrhávajú pokožku korienkov a zadnou časťou tela “trčia” von do priestoru. U samčekov si vlastné telo uchováva “nitkovitý” tvar a v “puzdre” je stočené do tvaru osmičky. Po ukončení vývoja samčekovia opúšťajú larválnu schránku a kopulujú so samičkami. Po kopulácii samčekovia hynú. Oplodnené samičky kladú vajíčka najprv do rôsolovitého vaku a neskôr už kladú vajíčka do voľných priestorov svojho tela až sa ich telo mení na schránku vajíčok - cystu. Tieto cysty potom z korienkov odpadávajú, hnednú a ostávajú zdrojom neskoršej nákazy. Háďatko repné má v našich podmienkach na repe cukrovej až 3 generácie.


Komplexná ochrana

Preventívna ochrana je zameraná hlavne na vhodné zaradenie rastlín do osevného postupu. V žiadnom prípade nepestovať repu po repke ozimnej. Odstraňovať buriny hlavne mrlík, lobodu, ohnicu, horčicu a iné. Podľa vzťahu medzi rastlinou a háďatkom repným môžeme rastliny rozdeliť do skupín: nepriateľské - stimulujú liahnutie lariev, ale neposkytujú im výživu, larvy postupne hynú a takto sa zníži populácia (napr. čakanka, cibuľa, cesnak, kukurica, ďatelina lúčna, lucerna, vika, bôb, šošovica), neutrálne - larvy neopúšťajú cysty, takže populácia háďatka sa neznižuje ani nezvyšuje (napr. ovos, jačmeň, zemiaky, mrkva, tabak, mak, pšenica, slnečnica, konope, hrach fazuľa), priateľské - hostiteľské sú rastliny na ktorých háďatko prekonáva vývoj, takže umožňujú jeho ďalšie rozmnožovanie a zvyšovanie populácie (repa cukrová a krmná, repka olejná, horčica, kapustovitá zelenina, kapusta, kaleráb, karfiol, špenát, ovos, hrach, z burín, reďkev ohnica, horčica, mrlík, loboda, kúkoľ a ďalšie). Na základe týchto vedomosti je treba využívať metódu tzv. “lapacích” plodín. Skorý výsev a optimálna výživa repy tiež vedie k zníženiu škôd. Nepestovať cukrovku po sebe v kratších intervaloch ako 4 roky. Dôsledne odburiňovať pozemky.

Represívna ochrana vo forme chemického postreku je nákladná, veľmi obtiažna a jej efekt je krátkodobý, pretože vajíčka aj larvy sú chránené obalom cysty a tie sú rozptýlené v pôdnej vrstve v rôznej hĺbke. Pri zistení veľmi zamoreného pozemku háďatkom repným, tzn. viac ako 30 cýst so životaschopným obsahom v 100 cm3 odobratej zeminy (pôdy), môžeme aplikovať špeciálnymi aplikátormi pri výseve repy prípravok: Furadan 5 G (30 kg/ha). 

Voška maková - Aphis fabae (Scopoli, 1763)
Voška broskyňová - Myzus persicae (Sulzer, 1776)


Diagnóza

Na mladších rastlinách repy cukrovej pozorujeme ako sa listy stáčajú, krútia a deformujú, najmä srdiečkové listy. Rastliny spomaľujú vývoj. Takéto symptómy vyvoláva hlavne voška maková vyskytujúca sa v početnej populácii – kolóniách na spodnej strane listov (Obr. 3., 4.),. Symptómy od vošky broskyňovej (Obr. 5., 6.) sa väčšinou neprejavujú. Voška broskyňová na rozdiel od vošky makovej sa vyskytuje na sekundárnych hostiteľských rastlinách spravidla jednotlivo, nie v kolóniách a  na spodnej strane, hlavne starších listov.

Priama škodlivosť vošiek na repe cukrovej sa prejavuje cicaním rastlinných štiav. Pri veľkom výskyte populácie môžu poškodiť hlavne mladšie rastliny. Podstatne väčší hospodársky význam majú vošky v súvislosti s prenosom a rozširovaním vírusových chorôb, hlavne vírusovej žltačky repy (Beet yellows virus) a mierneho žltnutia repy (Beet mild yellowing virus). Aktívnejším a účinnejším prenášačom vírusov je voška broskyňová (vo všeobecnosti je nebezpečnejšou a hospodársky najvýznamnejšou voškou), rozširujúca infekciu na porasty repy zo zdrojov infekcie prezimujúcich burín. Škodlivosť vošiek je preto potrebné posudzovať vo vzťahu k prenosu a škodlivosti vírusových žltačiek, pretože vlastný prejav ochorenia je viditeľný omnoho neskôr (inkubačná doba), veľmi často až keď zmizla hlavná časť populácie vošiek z porastu cukrovej repy. Početnosť populácie vošiek v jednotlivých rokoch veľmi kolíše a je závislá od počtu nakladených vajíčok na jeseň, na podielu prezimovania a na vývoji počasia od mája až do polovice júla. Na základe posúdenia týchto hlavných faktorov sa uskutočňuje prognóza a signalizácia výskytu vošiek.

Voška maková. Bezkrídla živorodá samička je 2 - 2,5 mm dlhá, vajcovitého tvaru, klenutá, čierno-zelenej farby. Okrídlená samička je podobná ibaže je pretiahnutejšia. Neokrídlená vajcorodá samička je tvarom i zafarbením podobná bezkrídlej živorodej, od ktorej sa líši menším telom (1,5 - 1,7 mm) a nápadne rozšírenými holeňmi zadného páru nôh. Nymfy okrídlených foriem majú po stranách čierneho bruška 4 - 5 belavých škvŕn. Vajíčka sú po nakladení sivé, neskôr sčernejú.

Obr. 3. Voška maková Obr. 4. Voška maková -
kolónie na spodnej strane listov repy

Voška broskyňová. Bezkrídla živorodá samička má telo oválne, vajcovité, 1,4 - 2,5 mm dlhé. Sfarbenie tela je dosť variabilné a môže byť zelené v rôznych odtieňoch, žlté alebo svetlo hnedočervené. Okrídlená živorodá samička sa podobá bezkrídlej je však štíhlejšia a s výraznejšou kresbou, je zelená ale hlava a hruď je čierna. Vajíčka sú po nakladení zelenej a až neskôr čiernej farby. Larvy - nymfy sú červenkasté.

Obr. 5. Voška broskyňová
Obr. 6. Voška broskyňová na spodnej strane listu

Bionómia: Vývojový cyklus oboch vošiek je podobný. Voška maková prezimuje v štádiu oplodneného vajíčka na primárnom hostiteľovi - bršlenu európskom alebo kaline obyčajnej. Voška broskyňová prezimuje v štádiu oplodneného vajíčka na vetvičkách zimného hostiteľa, ktorým je broskyňa. Z prezimujúcich vajíčok sa v marci alebo v apríli liahnu tmavozelené larvy - nymfy (pri voške broskyňovej sa môžu iba na broskyni zo zimných vajíčok vyvinúť zakladateľky), ktoré dospievajú v neokrídlené (aptérne) samičky tzv. zakladateľky (fundatrices). Vivipárne pokolenia splodené zakladateľkami sa znova vyvíjajú v aptérne samičky tzv. fundatrigénie. Vošky prvej fundatrigénnej generácie sú už asi z polovice okrídlené, ale v druhej generácii sú už všetky samičky okrídlené (pri voške makovej sa môžu na primárnom hostiteľovi vyvinúť 2 - 3 generácie - fundatrigénií). Okrídlené jedince (tieto vznikajú zmenou chemického zloženia rastlinných štiav a tým i zvýšením osmotického tlaku u primárnych hostiteľov - nazývajú sa migrantes alatae) už v máji alebo začiatkom júna (pri voške broskyňovej o niečo skôr - v apríli) prelietavajú na rôzne dreviny a byliny, na ktorých sa vyvíjajú virginogénne generácie. Hlavný prelet prebieha v čase klasenia a kvitnutia raže a prelietavajú na tzv. letné hostiteľské rastliny, na ktorých sa virginogénie vyvíjajú. Napádajú hlavne repu, zemiaky, chmeľ, tabak, kapustovú a inú zeleninu (paprika, rajčiaky, šalát). Na týchto letných - sekundárnych hostiteľských rastlinách sa vyvinie v priebehu vegetácie niekoľko virginogénnych generácií (5 - 7). Populačná hustota vošiek stúpa od júna do augusta a potom nasleduje pokles až do septembra. Koncom septembra sa objavujú v kolóniách okrídlené samičky, ktoré prelietavajú na primárne hostiteľské rastliny (voška maková na bršlen a voška broskyňová na broskyňu). Na primárnych hostiteľoch sa liahnu larvy, ktoré dospievajú v neokrídlené samičky. Okrídlení samčekovia prelietavajú (v októbri a v novembri) na primárne hostiteľské rastliny za bezkrídlymi vajcorodými samičkami a dochádza ku kopulácii. Oplodnené vajcorodé samičky kladú na bršlen (voška maková) alebo konáriky broskýň (voška broskyňová), okolo púčikov 5 - 10 zelených vajíčok, ktoré po krátkom čase sčernejú.


Prognóza a signalizácia

Prognóza a signalizácia proti voške makovej sa uskutočňuje na základe pozorovania liahnutia a odletu samičiek z bršlenu a ich výskyt na repe. Pozorovanie sa robí 1x týždenne od začiatku preletu vošiek z bršlenov až do zreteľného opadnutia vošiek na repe. Opadnutím vošiek sa rozumie rýchly úbytok vošiek na repe, sprevádzaný spravidla väčším výskytom predátorov a entomofágnych húb (Entomophtora aphidis). Percento napadnutých rastlín sa zisťuje prehliadkou 20 rastlín na 10 rôznych miestach porastu (celkom 200 rastlín). Chemická ochrana technickej repy cukrovej sa signalizuje pri ukončení hlavného preletu, keď 95 % okrídlených vošiek opustilo dreviny. Prvý krát ošetríme - porasty siate na konečnú vzdialenosť - pri zistení 2 a viac % napadnutí voškou makovou, - hustosiate vyjednotené (aj nejednotené) porasty - pri zistení 5 a viac %-nom napadnutí. Všetky porasty repy ošetrujeme, na ktorých bol už zistený výskyt napadnutia (2 % a 5 %) aj v tom prípade, ak ešte nebol ukončený hlavný prelet vošky makovej zo zimného hostiteľa. Ihneď ako sa na repe začnú vyvíjať okrídlené samičky a začne sekundárny prelet (z rastliny na rastlinu), čo spravidla býva v druhej polovici júna, neplatí už prahová hodnota (2 - 5 % napadnutie) a nepoužíva sa ako kritérium pre ošetrenie. Na porastoch repy kde v priebehu sekundárneho napadnutia sa skrúcajú listy (deformované následkom cicania vošiek) odporúčame ošetriť pri 20 % napadnutí rastlín. Repu sadzačku - množiteľské porasty - prvý krát ošetríme súčasne s ošetrením technickej cukrovej repy (prelet z bršlena na repu). Druhé ošetrenie urobíme pri zistení prvých lariev so základmi krídel na sekundárnych hostiteľských rastlinách (repa cukrová). Ďalšie potrebné ošetrenia opakujeme vždy po 10 dňoch. Repu semenačku - množiteľské porasty - ošetrujeme bez ohľadu na množstvo vošiek, pretože musia byť chránené pred možnosťou infekcie virózami. Prvý postrek uskutočníme pri zistení prvých lariev so základmi krídiel na bršlenoch. Ďalšie ošetrenie nasleduje vždy v 10 dňových intervaloch. Proti voške broskyňovej ošetrujeme ešte pred začiatkom sekundárneho preletu, ihneď po zistení lariev so základmi krídel. Ošetrujeme všetky porasty repy cukrovej pri zistení výskytu - do 20.6. v priemere 1 a viac bezkrídlych vošiek na 1 rastlinu, - od 21.6. do 30.6. v priemere 5 a viac bezkrídlych vošiek na 1 rastlinu. Keď sa vyskytnú vošky pred 10.6. - treba ošetriť. Voška broskyňová na repe nevytvára kolónie.

Ochrana

Preventívnu ochranu je treba zamerať na šľachtenie odrôd hostiteľských rastlín na odolnosť proti voškám a na podporu rozvoja prirodzených nepriateľov vošiek. Ďalej je potrebné obmedzovať výskyt hostiteľských drevín v blízkosti pestovania repy cukrovej a v oblastiach silného a stredného obsadenia zimných hostiteľov vajíčkami odporúčame silne obsadené vetvy ešte pred začiatkom vegetácie odrezať a spáliť.

Represívnu ochranu vykonávame na základe vyhodnotenia prognózy a signalizácie výskytu vošiek. Na ošetrenie proti voškám použijeme nasledovné prípravky: Acord (0,6 l/ha – proti v. makovej), Aztec (0,5 - 0,7 l /ha - špecifický aficíd s dlhotrvajúcim účinkom), Bi 58 EC - Nove (1 l /ha - zákaz vstupu do ošetreného porastu pri mechanizovanej práci 3 dni, pri ručnej práci 7 dní po aplikácii), Dursban 480 EC (0,75 - 1 l /ha), INCA (0,3 l/ha – proti v. makovej), Karate 2,5 WG (0,3 l/ha), Marshall 25 EC (1 l/ha), Mavrik B (0,05 % - proti v. makovej), Nurelle D (0,6 l /ha), Pirimor 50 WG (0,2 /ha - šetrí predátorov a užitočný hmyz), Pyrinex 48 EC (1 l/ha), Talstar 10 EC 0,1 l /ha), Ultracid 40 WP (0,4 - 0,6 l /ha). Pri ošetrovaní používať dostatočné množstvo postrekovej tekutiny. Letecky aplikovať len tie prípravky, ktoré sú takto povolené. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať okrajovému ošetreniu pozemkov, pretože podľa vykonaných sledovaní je do vzdialenosti 50 - 60 m od okraja počet vošiek asi o tretinu vyšší ako na vzdialenejších miestach.

Mora gama - Autographa gamma (Linnaeus, 1758)

Diagnóza

V porastoch repy cukrovej pozorujeme najprv žer na mladých listoch vo forme malého skeletovania, neskôr na starších rastlinách pozorovať okienkovanie až môže žer prejsť do holožeru. Na týchto listoch nachádzame žltozelené larvy, ktoré sú uprostred tela najhrubšie a s tromi pármi panôžok, sú to larvy mory gamy (Obr. 7.). Po žere zostáva horná pokožka listov zachovaná, neskôr vyhryznú, nepravidelné otvory a okrajové požerky (Obr. 8.). Mladé rastliny bývajú nad pôdou prehryznuté. Húsenice svojím žerom znižujú počet rastlín a tiež úrodu a jej kvalitu.


Obr. 7. Mora gama - larva - na liste

Mora gama je škodcom nielen repy cukrovej ale aj strukovín, ľanu, zeleniny hlavne kapusty, rajčiakov, papriky šalátu a iných. Najväčšie škody spôsobuje v júli a v auguste. Mora gama sa môže občas náhle a nečakane premnožiť. Rastliny zbavené listovej plochy síce neuhynú, no ich vývoj je podstatne narušený (poškodenie môžeme prirovnať približne k škodám od ľadovca). Avšak v čase “normálneho” výskytu je mora gama nevýznamným škodcom, lebo polyfágne húseničky sa rozptyľujú po rôznych rastlinách.

Motýľ mory gamy je dlhý 20 - 22 mm, v rozpätí krídiel meria 40 - 48 mm. Predné krídla má sivohnedé so slabým fialovkastým nádychom. V strede týchto krídiel je striebrobiela škvrna v podobe gréckeho písmena gama (Obr. 8.). Húsenice sú dlhé 30 - 40 mm, žltozelené, zelené až hnedasté. Nápadné sú tým, že majú iba tri páry panôžok telo je uprostred zhrubnuté. Pohyb húsenice je typický piadivkovitý, veľmi rýchly.
Bionómia:
Mora gama môže prezimovať v ktoromkoľvek štádiu. Prvá generácia mory sa objavuje koncom mája a začiatkom júna. Keď prezimovali dospelé jedince, aj skôr (v apríli). Imága lietajú v priebehu dňa, hlavne v popoludňajších hodinách, ale aj v noci a musia prejsť “dospelostným žerom” a to cicaním nektáru (na umelé svetlo sa nedajú nalákať). Po kopulácii, oplodnené samičky kladú vajíčka jednotlivo alebo v skupinkách, na spodnú stranu listov. O 7 - 14 dní sa liahnu pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu, húseničky, ktoré sú polyfágne. Húseničky sa zo začiatku živia na rastlinách na ktorých sa vyliahli. V priebehu svojho života sa 4x zvliekajú, teda prechádzajú piatimi instarmi. Až do 2. instaru sú málo pohyblivé a pri vyrušení sa húseničky spúšťajú po vláknach k zemi, kde dlhšiu dobu zostávajú vo zvinutej polohe ležať. Neskôr sú veľmi pohyblivé, už nespriadajú vlákna a pri otrasoch rýchlo padajú na zem. Asi o 3 týždne dospievajú a na rozdiel od ostatných druhov z č. morovité, kuklia sa priamo na živnej rastline. Celý vývoj trvá 6 - 7 týždňov a nová generácia motýľov sa objavuje koncom júna a začiatkom júla. Oplodnené samičky 2. generácii kladú vajíčka na cukrovú repu a ďalšie plodiny. Vývoj tejto generácie je ukončený začiatkom augusta, kedy sa objavujú imága 3. generácie, hlavne v teplejších oblastiach. Mora gama môže teda mať do roka 2 - 3 generácie.


Obr. 8. Mora gama - symptómy poškodenia od lariev

Prognóza a signalizácia

Prognóza a signalizácia proti more game je založená na vyhodnotení náletu mory do lapačov v tzv. kritickom období, ktorým je máj a jún. Taktiež sa využíva zisťovanie kladenia vajíčok tzv. 100 listovou metódou. Na všetkých listoch sú vajíčka na spodnej strane listov. Zvýšené nebezpečenstvo hrozí, keď sa zistí v priemere aspoň 0,1 vajíčka na list. Na základe letu motýľov a výskytu vajíčok môžeme stanoviť krátkodobú prognózu výskytu húseníc a odhadnúť s predstihom približne termín ošetrenia. Ošetrenie robíme na základe prekročenia prahu škodlivosti pri výskyte húseníc na jednu rastlinu v rôznom štádiu repy (Tab. 1.).

Ochrana

Preventívna ochrana je zameraná na ničenie burín v okolí repných polí, najmä v čase vyletovania motýľov. Ak je nedostatok kvitnúcich burín, majú motýle nedostatok nektáru pre výživu (tzv. “dospelostný žer”), čím sa počet vajíčok veľmi znižuje. Húsenice nezaliezajú do pôdy a takto hlavne staršie, ktoré si už nepradú pavučinku, môžeme mechanicky ničiť, striasaním.

Represívna ochrana je pomerne obtiažna, pretože dospelé húsenice sú voči chemickým prípravkom dosť odolné. Prípravky sú účinné iba na húsenice prvých štádií. Vzhľadom k výskytu rôznych vývojových štádií v priebehu vegetácie, nie je stanovenie optimálneho termínu ošetrenia jednoduché. V kritickom období príletu motýľov (máj, jún), keď zistíme ich väčší počet (dvojnásobok alebo trojnásobok) prechodom cez kvitnúci porast (najlepšie lucerny alebo ďateliny) ako je viacročný priemer hrozí nebezpečie poškodenia húsenicami. Za najvhodnejšiu dobu k chemickému ošetreniu považujeme obdobie výskytu húseníc mladších vývinových štádií (I. a II. instar). Za teplého a slnečného počasia je to asi za 14 dní, pri chladnom počasí asi o 15 - 20 dní od letu motýľov. Chemické ošetrenie uskutočníme pri výskyte takého počtu húseníc, ktoré by spôsobili stratu aspoň 25 % listovej plochy (do spotreby zásob napr. Sumithion Super 1 l/ha). Pre uľahčenie rozhodovania racionálneho ošetrenia porastov predkladáme prahy škodlivosti výskytu húseníc v priemere na 1 rastlinu v rôznom štádiu vývinu repy.

Tab. 1.

Prah škodlivosti húseníc v priemere na 1 rastlinu v rôznom štádiu vývinu repy cukrovej
Priemerný počet
listov repy cukrovej
prah škodlivosti dospelých húseníc na poškodenie listovej plochy
25 % 50 % 100 %
2 0,07 0,013 0,27
6,5 0,5 0,8 1,8
11,6 3 5 12
16,6 16 25 67
20,2 23 34 92
22,7 24 36 97
24,7 25 38 124

Pri nižšom výskyte repu cukrovú proti tomuto škodcovi, neošetrujeme.

 

Vystavené: 10.9.2004

Autor textu : doc. Ing. Ján GALLO, CSc.