logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: kamil.hudec@uniag.sk
 
 


Rok 2010 - katastrofa na poli, vo vinohrade aj v sade

Rok 2010 bol mimoriadny nielen čo sa týka úhrnu zrážok, ale aj iných agrobiologických a ekonomických prekvapení. V tomto roku totiž nebol dostatok ani kvalitného ovocia, ani hrozna, ani zemiakov... prakticky neexistuje poľná alebo záhradná plodina, ktorej by ročník 2010 po kvantitatívnej a kvalitatívnej stránke vyhovoval. Jediným pozitívom sú relatívne dobré realizačné ceny, čo je však iba slabou náplasťou na slabú a menej kvalitnú úrodu.

Všeobecne sa tento jav pripisuje nepriaznivému počasiu, je však namieste pozrieť sa na tento problém podrobnejšie, pretože ide o súhru viacerých negatívnych faktorov.

Teplotne nadpriemerný rok?

V meteorologických komentároch už viackrát zaznelo, že aj rok 2010 bol z dlhodobého hľadiska teplotne nadpriemerný. Agronóm ako človek, ktorý sa celý rok pohybuje vonku, určite taký pocit nemal. Nakoniec aj väčšine laickej verejnosti sa rok 2010 zdal byť naopak - chladný a teplotne podpriemerný. Hodnotiť však nemožno iba podľa pocitov a krátkodobej pamäti z posledných niekoľkých rokov. Presné dáta a štatistika nepustí a preto neostáva nič iné, ako meteorológom veriť.

Určitá pochybnosť môže vzniknúť v súvislosti s kvalitou produkcie. U väčšiny teplomilných plodín je problémom v tomto roku kvalita. Azda najmarkantnejšie sa zníženie kvality odráža na obsahu cukru pri ovocí a viniči. Pri povrchnom zhodnotení by sa mohlo zdať, že za zníženým obsahom cukru môže byť chladnejší charakter ročníka, keďže napr. pre vinič sú vhodné najmä teplé lokality a teplé roky. Netreba však zabúdať, že pre rastliny a pre ich fotosyntézu je dôležitý aj slnečný svit, ktorý môže byť ešte dôležitejší ako teplota. Podľa názoru autora to tak bolo aj v roku 2010. Celý ročník bol okrem daždivého počasia poznačený aj nižším počtom slnečných dní a celkovo intenzita fotosynteticky aktívneho žiarenia bola určite nižšia ako v roku 2010. Napriek niekoľkým slnečným a teplým letným týždňom prevládalo v období hlavnej vegetácie zamračené počasie, v úvode sprevádzané aj nižšími teplotami. Z tohto pohľadu bola nižšia intenzita slnečného svitu jedným z hlavných faktorov nižších úrod a aj nižšej kvality produkcie, najmä pri ovocí a viniči. V prípade obilnín a iných poľných plodín, ktoré sú na slnečný svit z kvalitatívneho hľadiska menej náročné, boli za zníženou úrodou aj iné (nižšie uvedené) faktory.

Chladný úvod vegetácie však jednoznačne neprial teplomilnej zelenine, najmä koreninovej paprike, melónom a iným druhom. To sa samozrejme odzrkadlilo aj na cenách a napr. bolo obrovskou raritou vidieť predávať domáce melóny. Tie sa jednoducho neurodili. Mnohí pestovatelia melónov totiž zaznamenali obrovské straty nielen v dôsledku podmočenia pôdy, ale aj v dôsledku chladového poškodenia a odumierania priesad, ktoré niekoľkokrát nahrádzali novými, ale často bezvýsledne. O niečo lepšie na tom boli uhorky, ktorým síce chladné počasie tiež neprialo, ale napriek tomu priniesli pomerne solídnu úrodu.

Povodne a podmáčané pôdy

O deštrukčnej činnosti povodní niet žiadnych pochýb, pretože aj dieťa v školskom veku dokáže posúdiť, že zo zatopenej pôdy nijaká úroda nebude. Zaujímavá je však aj mediálna diskusia o forme odškodňovania poľnohospodárov na základe satelitných snímok, ktoré presne mapujú zatopené polia. Z hľadiska technickej verifikácie dát ide určite o výborný nástroj, nie je však ideálny a nemôže odhaliť všetky škody. Každý agronóm totiž vie, že ku katastrofálnym stratám na úrode môže dôjsť aj v takom prípade, keď na poli voda nestojí. Stačí, keď je "sorpčná" kapacita pôdy plne nasýtená vodou. Rozbahnená pôda nemá dostatočnú aeráciu a korene rastlín vyhnívajú v dôsledku nedostatku kyslíka a sekundárnych mikrobiálnych hnilôb. Katastrofu často umocňoval aj fakt, že na takéto pôdy sa dlhodobo nedalo vstúpiť mechanizmami, takže akékoľvek agrotechnické opatrenia boli iba ilúziou. A to všetko bez toho, aby na povrchu pôdy stála alebo bola viditeľná voda! Práve plošné podmáčanie pôd bolo v roku 2010 jedným z hlavných negatívnych faktorov, ktoré spôsobili zníženie úrody.


Hranice zatopených polí bolo možné poznať často iba podľa stromov na medziach
foto: autor



Aj podmáčanie pôdy spôsobilo veľké škody
foto: autor

Dažde a choroby

Neustále dažde a s tým nerozlučne späté hubové choroby popri vyššie popísaných faktoroch boli povestným "klincom do rakvy". Jednoducho - čo nezaliala voda a nevyhnilo v rozbahnenej pôde, to dorazili choroby. Živočíšni škodcovia pritom v roku 2010 ťahali za kratší koniec. Ročník 2010 bol totiž jednoznačne rajom pre hubové choroby, pretože neustále dažde, hmly a vlhká pôda vytvárali ideálne podmienky na ich šírenie.

Daždivé počasie bolo úplnou katastrofou pre poľné rajčiaky. Veľa na tom nezmenili ani fungicídy, pretože hubové choroby neboli jediným škodlivým činiteľom. Veľké škody zaznamenali totiž aj tí pestovatelia, ktorý fungicídnu ochranu proti plesni, septórii a alternáriovej škvrnitosti zvládli výborne. Na vine bolo fyziologické praskanie plodov (z nadmernej vzdušnej vlhkosti), ktoré sa pri pestovaní v poľných podmienkach nedá nijako ovplyvniť, najmä v takomto extrémnom ročníku. Prasknuté plody sú totiž otvorenou bránou pre najrozmanitejšie hubové a bakteriálne infekcie, ktorým v takom počasí nedokáže zabrániť nijaký fungicíd.


Popraskaným plodom rajčiaka už nebolo pomoci
foto: autor

Spomedzi obilnín boli hubové choroby najdeštruktívnejšie na pšenici, a to hneď od jari, kedy si jednoznačnú dominanciu počas celej vegetácie udržala septorióza pšenice. Konkurovať jej mohla iba fuzarióza klasov, ktorá bola miestami v takom katastrofálnom rozsahu, že takú epifytóciu nepamätajú ani starší agronómovia. Na jačmeňoch defilovali choroby rôzne, podľa regiónov, ale spomedzi noviniek je treba spomenúť novú a pre prax takmer neznámu chorobu - Ramuláriovú škvrnitosť jačmeňa (Ramularia collo-cygni), ktorá jačmene v južnejších regiónoch doslova zdesikovala. Výnimkou nebola ani raž, ktorá veru nijako neobhájila povesť na choroby odolnej plodiny, pretože septorióza, hrdza a fuzarióza klasu decimovala aj porasty raže. Špecifickým prekvapením roku 2010 bol nevídaný výskyt fyziologickej škvrnitosti tvrdej pšenice, proti ktorej nefungovalo nič a naďalej zostáva pre mnohých pestovateľov veľkým otáznikom.


Fuzarióza klasu miestami vybielila každý druhý klas
foto autor
Septorióza pšenice často zlikvidovala všetky listy

Z hľadiska trvalých kultúr, akými sú vinohrady a sady bola situácia miestami zúfalá. Vo viniciach kvôli obrovskému dopytu bol problém rýchlo zabezpečiť fungicíd, pretože miestami boli zásoby vypredané už v prvej polovici postrekovej sezóny. Nehovoriac o tom, že intenzita chemickej ochrany a zvýšených nákladov vôbec nekorešponduje s kvalitou, ktorá tomu nie je ani zďaleka adekvátna. Na druhej strane nebola núdza ani o prípady, keď v dôsledku zanedbania fungicídnej ochrany niektorí vinohradníci nemali ani čo zberať. V roku 2010 sa však markantne prejavila aj nedostatočná znalosť a implementácia antirezistentnej stratégie, ktorá často viedla k nemilým prekvapeniam, že ani intenzívna fungicídna ochrana nepriniesla očakávaný efekt. V ovocných sadoch a viniciach bola však situácia s chorobami predsa len o čosi optimistickejšia ako v prípade poľných plodín. Najmä v systémoch v zatrávnených medziradoch bolo v prestávkach medzi dažďami možné s mechanizmami do sadov a viníc vstúpiť. V prípade poľných plodín sa pestovatelia mohli na obaly s fungicídmi a na postrekovač často iba pozerať v garáži, pretože do porastov mechanizmy niekde nemohli vstúpiť aj niekoľko týždňov.

Na viniči dielo skazy dokončila pleseň sivá
foto: autor

Fungicídy a ešte raz fungicídy

Jediný, koho by táto situácia azda mohla tešiť, boli dodávatelia a distribútori pesticídov, ktorí sa na tržby v roku 2010 určite nesťažujú. Avšak väčšina týchto firiem je s prvovýrobou rôzne ekonomicky a komoditne poprepájaná, takže takéto extrémne výkyvy na agrárnom trhu nie sú vhodné ani pre dodávateľskú sféru. V každom prípade však fungicídy v roku 2010 hrali najvýznamnejšiu úlohu minimálne za ostatné decénium. V tejto súvislosti nemožno nespomenúť ekologické spôsoby hospodárenia, ktoré museli mať s hubovými ochoreniami mimoriadne problémy. Problémy boli totiž v klasickej konvenčnej výrobe aj pri opakovanom použití fungicídov, nie to ešte v podmienkach ich obmedzeného alebo nulového používania.

Fungicídy však nie sú a ani neboli všeliek, o čom sa presvedčili mnohí pestovatelia. Rok 2010 v plnej nahote preveril a odhalil vedomosti, pripravenosť a najmä flexibilitu pestovateľov adekvátne zareagovať na výnimočnú situáciu. Či sa to niekomu páči alebo nie, kvalitný agronóm musí byť aj kvalitný ochranár, čo bolo obrovskou devízou najmä v roku 2010. Pestovatelia, ktorí na podmienky v roku 2010 zareagovali (a ktorým to podmienky dovolili) adekvátnou chemickou ochranou, zaznamenali pomerne slušné úrody, ktoré pri obilninách vo výnimočných prípadoch oscilovali aj okolo 10 t/ha. Avšak tam, kde sa pestovatelia pridŕžali skostnatených paušálov počtu a termínov ošetrení, tých čakalo nemilé prekvapenie vo forme mizerných a nekvalitných úrod. Pre úplnosť treba spomenúť aj nezriedkavé prípady, kedy sa do porastov dlhodobo nedalo vstúpiť a žiaľ, napriek všetkej pripravenosti alebo flexibilite jednoducho nebolo pomoci.

Ako ďalej?

Rok 2010 bol pre mnohých pestovateľov katastrofálny a ostáva iba dúfať, že podobný ročník sa tak skoro opakovať nebude. V zmysle porekadla "všetko zlé je na niečo dobré" sa však treba z ročníka 2010 poučiť. Určite v mnohých podnikoch poodhalil rezervy, ktoré možno neboli v iných rokoch také očividné. Jednoznačne však poukázal na nezmyselnosť rôznych systémov a paušálov napr. vo forme počtu fungicídnych ošetrení. Každý paušál a systém je v prípade fungicídov nevhodný, chemickú ochranu je potrebné prispôsobiť aktuálnej situácii. Kde vlani stačil jeden fungicíd, v roku 2010 boli málo aj dva. Vo viniciach ani nehovoriac, kde paušál a roky overená tradícia menej skúsených vinohradníkov priviedla na mizinu. Preto rok 2010 možno považovať minimálne za dôkaz o nezmyselnosti paušálov a potreby flexibility, a to nielen v chemickej ochrane rastlín.

Vystavené 31.1.2011

Autor textu: doc. Ing. Kamil Hudec, PhD.