Zimné a jarné počasie je kľúčovým faktorom pre založenie
úrody ozimín, medzi ktoré v našich podmienkach patrí aj repka. Priebeh
zimného počasia bol síce netypický, ale relatívne normálny, čo v
mnohých dekádach potvrdili aj meteorológovia. Zaujímavý bol však
záver zimy a skorá jar, pretože síce dlhé zimy nie sú v našich podmienkach
neobvyklé, ale počas ostatných rokov sa na ne akosi zabudlo. Preto
mnohí pestovatelia s obavami čakali na rozpustenie vysokej a dlhotrvajúcej
snehovej pokrývky. Pesimistické scenáre o vyzimovaní či skôr udusení
rastlín pod snehom sa však nenaplnili a porasty boli na jar v dobrej
kondícii. V tejto súvislosti je preto aktuálne zhodnotiť dané obdobie
aj z hľadiska výskytu chorôb.
Porasty boli cez jeseň a zimu v dobrej kondícii
V zimnom období je najvýznamnejšou chorobou fómová
hniloba (Phoma lingam). Napriek dlhej zime možno konštatovať,
že jej výskyty na jar neboli vysoké a ani poškodenia porastov sa
nevymykali bežným rokom, boli skôr ojedinelé. Do obdobia jarnej
regenerácie teda porasty nastúpili bez výraznejšieho poškodenia
hubovými chorobami, pričom ich ďalší rozvoj závisí najmä od priebehu
ďalšieho počasia. Jar sa však otvorila neuveriteľne rýchlo a s nadpriemernými
teplotami (20-26 °C), ktoré v niektorých dňoch prekonali aj storočné
rekordy. Jar popri vysokých teplotách bola charakteristická aj pomerne
suchým priebehom počasia, preto vo väčšine lokalít ani nedošlo k
výraznejšiemu jarnému rozšíreniu fómovej hniloby, vyžadujúcej fungicídne
ošetrenie. Z fytopatologického pohľadu teda možno označiť zimné
a jarné počasie za relatívne normálne, bez výraznejšieho infekčného
tlaku hubových chorôb.
Iba miestami sa objavili listové infekcie fómovej
hniloby |
Biela hniloba - predčasné usychanie rastlín
|
Špecifickým prípadom je však biela hniloba, ktorá
závisí od dvoch kľúčových faktorov - priebehu počasia a infekčného
potenciálu lokality. Priebeh počasia bol v čase koncipovania tohto
článku (3. dekáda apríla) stále suchý a teplý, pričom porasty repky
práve začínali kvitnúť. Priebeh počasia teda z celoplošného hľadiska
nesľuboval epifytóciu bielej hniloby (Sclerotinia sclerotiorum),
avšak celkový infekčný tlak mohol byť na rôznych lokalitách rôzny,
naviac závislý od infekčného potenciálu konkrétnej lokality.
Na začiatku kvitnutia repky bola tak ako v každom
roku aktuálna otázka chemickej ochrany proti bielej hnilobe. Huba
napáda stonky a generatívne orgány repky hlavne v období kvitnutia.
Prvé príznaky sa objavujú niekoľko týždňov po začiatku kvitnutia
(v druhej polovici mája a v júni), v mieste nasadzovania listov
alebo v mieste vetvenia stonky. Škvrny sú najskôr svetložlté až
bledohnedé, mäkké, vodnaté, dlhé niekoľko centimetrov. Niekedy sú
na stonkách pozorovateľné striebrobiele diskolorácie vo forme škvŕn
dlhých aj 30 cm. Škvrny sa postupne zväčšujú, ostávajú na okraji
belavé a v strede sivo sfarbené. Časti rastlín nad škvrnami a nad
zaškrtenou časťou stonky vädnú a zasychajú. Zo škvŕn sa odlupuje
zaschnutá pokožka, nekrotické pletivo škvŕn praská a odumreté pletivá
rastliny sa pri vhodných vlhkostných podmienkach pokrývajú hustým,
vatovitým mycéliom huby (ktoré môže niekedy chýbať). Celý vnútorný
obsah stonky môže byť vyplnený bielym mycéliom a neskôr sa v ňom
tvoria čierne skleróciá o veľkosti 3-12 mm. Vo vlhkých podmienkach
sa mycélium a skleróciá huby tvoria aj na povrchu infikovaných častí
rastlín.
Zdrojom sklerócií a aj infekčného potenciálu patogéna
nemusia byť iba rastlinné zvyšky a parcely po pestovaní repky, ale
aj slnečnica a zelenina (najmä plodová a koreňová). Skleróciá prítomné
na povrchu pôdy alebo blízko pod povrchom klíčia a približne koncom
jari až začiatkom leta vytvárajú plodnice - apotéciá. Najmasívnejšia
tvorba apotécií zodpovedá približne obdobiu začiatku kvitnutia repky,
kedy vzniká najväčšia vlna infekcií. Askospóry väčšinou nie sú schopné
priamej penetrácie pletív, preto využívajú kvetné lupienky ako "štartovací"
substrát pre klíčenie spór a rozvoj mycélia, ktoré potom napadne
stonku resp. orgán, na ktorom zostali kvetné lupienky prichytené.
Z hľadiska úspešného vzniku infekcií huba vyžaduje v čase opadávania
kvetných lupienkov daždivé počasie minimálne počas 2-3 dní.
Napadnutie stonky bielou hnilobou
Tvorba sklerócií na mycéliu
Ochranné opatrenia
Najlacnejšou a najúčinnejšou prevenciou nielen proti bielej hnilobe je správny osevný postup, v ktorom je potrebné obmedziť hostiteľské rastliny minimálne na 4 roky. Repku nie je vhodné pestovať po slnečnici, fazuli a samotnej repke. Efekt striedania plodín na prevenciu proti tejto chorobe však nie je dostatočný, ak sú okolité parcely zamorené skleróciami patogéna. V takých prípadoch sa totiž infekcia môže askospórami prenášať aj na susednú parcelu repky. Podobne vysoké zastúpenie iných hostiteľských rastlín v osevnom postupe zvyšuje infekčný potenciál pôd. Najvhodnejšími medziplodinami, ktoré S. sclerotiorum nenapáda, sú obilniny a trávy.
V prípade bielej hniloby na repke, podobne ako na slnečnici je k dispozícii účinná biologická ochrana vo forme biopreparátov, obsahujúcich spóry huby Coniothyrium minitans, ktorá je hyperparazitom sklerócií. Napadnutím sklerócií táto huba potláča a znemožňuje vznik apotécií a tým rozširovanie askospórovej infekcie. Preto v prípade minimalizačných technológií je tento spôsob ochrany určitou "záplatou" ich fytopatologického hendikepu. Základom účinnosti týchto bioprípravkov je však aplikácia a plytké zapravenie do pôdy, minimálne 3-4 mesiace pred plánovanou sejbou (napr. na jeseň - pred jarným výsevom alebo na jar - pred jesenným výsevom) alebo po zbere na rastlinné zvyšky silno napadnutého porastu (obsahujúce skleróciá).
Chemická ochrana je napriek jej dobrej účinnosti
v niektorých rokoch ekonomicky neefektívna, najmä v prípade nižšieho
infekčného tlaku. Podľa údajov domácich a zahraničných metodík sa
všeobecne odporúča fungicídy aplikovať pri začínajúcom opadávaní
korunných lupienkov.
Ďalším dôležitým faktorom opodstatnenosti chemickej ochrany je riziko daždivého obdobia, na základe ktorého možno uskutočniť určitú prognózu výskytu choroby a tým aj signalizáciu potrebného ošetrenia. Prognózu nemožno zovšeobecniť na všetky lokality, treba ju vzťahovať na konkrétny porast, na konkrétne podmienky.
Podľa údajov domácich metodík sa všeobecne odporúča
fungicídy aplikovať pri začínajúcom opadávaní korunných lupienkov.
Podobne aj podľa zahraničných odporúčaní je optimálny čas aplikácie
fungicídov vtedy, keď je 40-60% kvetov na prvých 3-5 vetvách dobre
vyvinutých, čo zhruba zodpovedá začiatku opadávania lupienkov na
najskôr vyvinutých kvetoch.
Ďalším dôležitým faktorom je riziko daždivého obdobia, na základe
ktorého možno uskutočniť určitú prognózu výskytu choroby a tým aj
signalizáciu potrebného ošetrenia. Prognózu nemožno zovšeobecniť
na všetky lokality, treba ju vzťahovať na konkrétny porast, na konkrétne
podmienky.
Vystavené 25. 6. 2009
|