WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Vplyv zimného a jarného počasia na zdravotný stav ozimnej repky

Zimné a jarné počasie je kľúčovým faktorom pre založenie úrody ozimín, medzi ktoré v našich podmienkach patrí aj repka. Priebeh zimného počasia bol síce netypický, ale relatívne normálny, čo v mnohých dekádach potvrdili aj meteorológovia. Zaujímavý bol však záver zimy a skorá jar, pretože síce dlhé zimy nie sú v našich podmienkach neobvyklé, ale počas ostatných rokov sa na ne akosi zabudlo. Preto mnohí pestovatelia s obavami čakali na rozpustenie vysokej a dlhotrvajúcej snehovej pokrývky. Pesimistické scenáre o vyzimovaní či skôr udusení rastlín pod snehom sa však nenaplnili a porasty boli na jar v dobrej kondícii. V tejto súvislosti je preto aktuálne zhodnotiť dané obdobie aj z hľadiska výskytu chorôb.

Porasty boli cez jeseň a zimu v dobrej kondícii

V zimnom období je najvýznamnejšou chorobou fómová hniloba (Phoma lingam). Napriek dlhej zime možno konštatovať, že jej výskyty na jar neboli vysoké a ani poškodenia porastov sa nevymykali bežným rokom, boli skôr ojedinelé. Do obdobia jarnej regenerácie teda porasty nastúpili bez výraznejšieho poškodenia hubovými chorobami, pričom ich ďalší rozvoj závisí najmä od priebehu ďalšieho počasia. Jar sa však otvorila neuveriteľne rýchlo a s nadpriemernými teplotami (20-26 °C), ktoré v niektorých dňoch prekonali aj storočné rekordy. Jar popri vysokých teplotách bola charakteristická aj pomerne suchým priebehom počasia, preto vo väčšine lokalít ani nedošlo k výraznejšiemu jarnému rozšíreniu fómovej hniloby, vyžadujúcej fungicídne ošetrenie. Z fytopatologického pohľadu teda možno označiť zimné a jarné počasie za relatívne normálne, bez výraznejšieho infekčného tlaku hubových chorôb.

Špecifickým prípadom je však biela hniloba, ktorá závisí od dvoch kľúčových faktorov - priebehu počasia a infekčného potenciálu lokality. Priebeh počasia bol v čase koncipovania tohto článku (3. dekáda apríla) stále suchý a teplý, pričom porasty repky práve začínali kvitnúť. Priebeh počasia teda z celoplošného hľadiska nesľuboval epifytóciu bielej hniloby (Sclerotinia sclerotiorum), avšak celkový infekčný tlak mohol byť na rôznych lokalitách rôzny, naviac závislý od infekčného potenciálu konkrétnej lokality.

Na začiatku kvitnutia repky bola tak ako v každom roku aktuálna otázka chemickej ochrany proti bielej hnilobe. Huba napáda stonky a generatívne orgány repky hlavne v období kvitnutia. Prvé príznaky sa objavujú niekoľko týždňov po začiatku kvitnutia (v druhej polovici mája a v júni), v mieste nasadzovania listov alebo v mieste vetvenia stonky. Škvrny sú najskôr svetložlté až bledohnedé, mäkké, vodnaté, dlhé niekoľko centimetrov. Niekedy sú na stonkách pozorovateľné striebrobiele diskolorácie vo forme škvŕn dlhých aj 30 cm. Škvrny sa postupne zväčšujú, ostávajú na okraji belavé a v strede sivo sfarbené. Časti rastlín nad škvrnami a nad zaškrtenou časťou stonky vädnú a zasychajú. Zo škvŕn sa odlupuje zaschnutá pokožka, nekrotické pletivo škvŕn praská a odumreté pletivá rastliny sa pri vhodných vlhkostných podmienkach pokrývajú hustým, vatovitým mycéliom huby (ktoré môže niekedy chýbať). Celý vnútorný obsah stonky môže byť vyplnený bielym mycéliom a neskôr sa v ňom tvoria čierne skleróciá o veľkosti 3-12 mm. Vo vlhkých podmienkach sa mycélium a skleróciá huby tvoria aj na povrchu infikovaných častí rastlín.

Zdrojom sklerócií a aj infekčného potenciálu patogéna nemusia byť iba rastlinné zvyšky a parcely po pestovaní repky, ale aj slnečnica a zelenina (najmä plodová a koreňová). Skleróciá prítomné na povrchu pôdy alebo blízko pod povrchom klíčia a približne koncom jari až začiatkom leta vytvárajú plodnice - apotéciá. Najmasívnejšia tvorba apotécií zodpovedá približne obdobiu začiatku kvitnutia repky, kedy vzniká najväčšia vlna infekcií. Askospóry väčšinou nie sú schopné priamej penetrácie pletív, preto využívajú kvetné lupienky ako "štartovací" substrát pre klíčenie spór a rozvoj mycélia, ktoré potom napadne stonku resp. orgán, na ktorom zostali kvetné lupienky prichytené. Z hľadiska úspešného vzniku infekcií huba vyžaduje v čase opadávania kvetných lupienkov daždivé počasie minimálne počas 2-3 dní.

Napadnutie stonky bielou hnilobou

Tvorba sklerócií na mycéliu

Ochranné opatrenia

Najlacnejšou a najúčinnejšou prevenciou nielen proti bielej hnilobe je správny osevný postup, v ktorom je potrebné obmedziť hostiteľské rastliny minimálne na 4 roky. Repku nie je vhodné pestovať po slnečnici, fazuli a samotnej repke. Efekt striedania plodín na prevenciu proti tejto chorobe však nie je dostatočný, ak sú okolité parcely zamorené skleróciami patogéna. V takých prípadoch sa totiž infekcia môže askospórami prenášať aj na susednú parcelu repky. Podobne vysoké zastúpenie iných hostiteľských rastlín v osevnom postupe zvyšuje infekčný potenciál pôd. Najvhodnejšími medziplodinami, ktoré S. sclerotiorum nenapáda, sú obilniny a trávy.

V prípade bielej hniloby na repke, podobne ako na slnečnici je k dispozícii účinná biologická ochrana vo forme biopreparátov, obsahujúcich spóry huby Coniothyrium minitans, ktorá je hyperparazitom sklerócií. Napadnutím sklerócií táto huba potláča a znemožňuje vznik apotécií a tým rozširovanie askospórovej infekcie. Preto v prípade minimalizačných technológií je tento spôsob ochrany určitou "záplatou" ich fytopatologického hendikepu. Základom účinnosti týchto bioprípravkov je však aplikácia a plytké zapravenie do pôdy, minimálne 3-4 mesiace pred plánovanou sejbou (napr. na jeseň - pred jarným výsevom alebo na jar - pred jesenným výsevom) alebo po zbere na rastlinné zvyšky silno napadnutého porastu (obsahujúce skleróciá).

Chemická ochrana je napriek jej dobrej účinnosti v niektorých rokoch ekonomicky neefektívna, najmä v prípade nižšieho infekčného tlaku. Podľa údajov domácich a zahraničných metodík sa všeobecne odporúča fungicídy aplikovať pri začínajúcom opadávaní korunných lupienkov.

Ďalším dôležitým faktorom opodstatnenosti chemickej ochrany je riziko daždivého obdobia, na základe ktorého možno uskutočniť určitú prognózu výskytu choroby a tým aj signalizáciu potrebného ošetrenia. Prognózu nemožno zovšeobecniť na všetky lokality, treba ju vzťahovať na konkrétny porast, na konkrétne podmienky.

Podľa údajov domácich metodík sa všeobecne odporúča fungicídy aplikovať pri začínajúcom opadávaní korunných lupienkov. Podobne aj podľa zahraničných odporúčaní je optimálny čas aplikácie fungicídov vtedy, keď je 40-60% kvetov na prvých 3-5 vetvách dobre vyvinutých, čo zhruba zodpovedá začiatku opadávania lupienkov na najskôr vyvinutých kvetoch.
Ďalším dôležitým faktorom je riziko daždivého obdobia, na základe ktorého možno uskutočniť určitú prognózu výskytu choroby a tým aj signalizáciu potrebného ošetrenia. Prognózu nemožno zovšeobecniť na všetky lokality, treba ju vzťahovať na konkrétny porast, na konkrétne podmienky.

Vystavené 25. 6. 2009