Za obdobie od roku 1990 sa zvýšili plochy olejnín
o 330 %. Takýto nárast plôch určitej skupiny plodín nemá v novodobej
histórii poľnohospodárstva Slovenska obdobu. Na tomto náraste sa
podieľal hlavne nárast plôch ozimnej repky (o 351 %) a slnečnice
(o 331 %). V tabuľke 1 sú uvedené osevné plochy repky v posledných
štyroch rokoch a v roku 1993, v ktorom bolo osiatych
37 948 ha repkou. V roku 2000 osevná plocha repky dosiahla
93 740 ha a v tomto roku bolo repkou obsiatych 105 292
ha. Úroda v minulom roku dosiahla 2,09 t/ha, v tomto roku
klesla na 1,46 t/ha (tab.1).
Tabuľka 1: Bilancia repky na Slovensku v rokoch 1998 - 2002
Ukazovateľ
|
MJ |
Skutočnosť
|
Odhad 2001-2002 |
1993-1994 |
1998-1999 |
1999-2000 |
2000-2001 |
Osevná plocha
|
ha |
37 948 |
61 155 |
115 227 |
93 740 |
105 292
(s) |
Zberová
plocha |
ha |
37 242 |
60 628 |
113 253 |
91 706 |
103 186 |
Hektárová
úroda |
t/ha |
1,56 |
1,87 |
2,09 |
1,46 |
2,29 |
Produkcia
|
t |
58 002 |
43 400 |
1 632 |
1 607 |
241 798 |
|
(s) - skutočnosť
Prameň: ŠÚ SR Colné riaditeľstvo SR
Repku môžeme zaradiť medzi rizikové plodiny, čo sa prejavuje kolísaním
získaných úrod. Na rozdiely v úrodách v jednotlivých rokoch
majú veľký vplyv aj choroby, ktoré môžu výrazne znížiť rentabilitu
pestovania repky. Podobne výrazné zvýšenie plôch repky sa môže nepriaznivo
prejaviť najmä na zdravotnom stave pestovaných porastov. Zvýšenie
zastúpenia repky v osevných postupoch má za následok aj zvýšenie
rizika výskytu chorôb repky, hlavne bielej hniloby a fómovej
hniloby kapustovitých. Riziko je tým väčšie, čím je kratšie obdobie
zaradenia repky po sebe, prípadne po iných plodinách, na ktorých
sa môžu uvedené choroby vyskytnúť (slnečnica, mak). Repka je počas
celého vegetačného obdobia okrem škodcov ohrozená hlavne pôvodcami
mykóz. Výskyt chorôb, okrem správneho zaradenia do osevného postupu
ovplyvňujú aj ostatné agrotechnické opatrenia a tiež klimatické
faktory a miestne podmienky pestovania.
Počas prezimovania môže dôjsť k vyzimovaniu repky. Škody
zapríčinené vyzimovaním nespôsobujú len nízke teploty (-15° až –20°C),
ale hlavne náhle zmeny teplôt. Teplotné výkyvy spôsobujú veľké škody
hlavne na porastoch repky založených na vlhkých pôdach, keď po nie
príliš chladnej jeseni prídu holomrazy, bez snehovej prikrývky.
Škodlivo sa prejavuje aj striedavé rozmŕzanie a zamŕzanie pôdy
na jar, kedy dochádza k narušeniu koreňového systému rastlín.
Stupeň poškodenia rastlín vyzimovaním môže byť rôzny. Listy silne
poškodených rastlín sú zožltnuté alebo hnedé, ležia na zemi, srdiečko
odumrie a dochádza k zahnívaniu koreňov rastlín. Odumreté
rastliny sa dajú veľmi ľahko vytiahnuť z pôdy. Pri takomto
stupni poškodenia ostáva porasty iba zaorať. V našich podmienkach
však repka obvykle prezimuje dobre. Mrazom bývajú poškodené zväčša
iba listové čepele, na ktorých sa môžu vytvárať mrazové pľuzgiere
a len najstaršie listy od špičiek hnednú a odumierajú.
Prezimovanie repky neovplyvňujú len vonkajšie klimatické podmienky,
ale aj celkový dobrý kondičný stav porastov. Dobrý stav porastov
správna agrotechnika, hlavne kvalitná príprava pôdy, správny termín
sejby, dostatočná a vyrovnaná výživa.
Rovnako ako silné mrazy na začiatku zimy sú pre rastliny veľmi škodlivé
aj neskoré jarné mrazy. Tieto môžu spôsobovať praskanie a deformáciu
stoniek. Poškodené pletivá bývajú napádané saprofytickými hubami
(najmä Botrytis cinerea).
Po zasiatí sa môže na mladých rastlinách repky objaviť padanie
klíčiacich rastlín. Je to komplexné ochorenie mladých, klíčiacich
rastlín, na ktorom sa môže podieľať viacero patogénov, hlavne huby
z rodu Pythium, ďalej Olpidium brassicae, Phoma
lingam, Alternaria brassicae. Najčastejšie býva postihnutý hypokotyl,
na ktorom sa vytvorí vodnatá škvrna, ktorá neskôr zhnedne až sčernie.
Hypokotyl sa zaškrtí, rastlina býva v týchto miestach nitkovito
zúžená, stráca stabilitu i pevnosť a padá. Koreňový systém napadnutých
rastlín sa zle rozvíja, korene druhého a tretieho rádu odumierajú
a rastliny sa dajú ľahko vytiahnuť z pôdy. Priama škodlivosť
ochorenia spočíva v odumieraní napadnutých klíčiacich rastlín, čo
znižuje počet rastlín na jednotku plochy a priamo negatívne ovplyvňuje
budúcu úrodu repky a v určitých prípadoch môže spôsobiť značné ekonomické
straty. Padanie sa objavuje hlavne na ťažších, zlievavých pôdach.
Výskyt ochorenia podporuje vytvorenie pôdneho prísušku, nedostatok
vzduchu v pôde a vysoká vlhkosť pôdy.
K najškodlivejším chorobám repky, hlavne v oblastiach s vysokou
koncentráciou plôch kapustovitých rastlín patrí nádorovitosť
kapustovitých rastlín (Plasmodiophora brassicae).
Po napadnutí dochádza k deformácii koreňového systému, čo spôsobuje
nedostatočné zásobenie nadzemných orgánov výživnými látkami a následné
žltnutie a vädnutie napadnutých rastlín. Nádorovitosť sa prejavuje
tvorbou nádorov rôzneho tvaru a veľkosti na koreňoch repky. Povrch
nádorov je sivo-žltý a približuje sa sfarbeniu koreňov. Starnutím
nádory hnednú, scvrkávajú sa a na konci vegetácie sa rozpadnú na
kašovitú, zapáchajúcu hmotu. Na priereze je nádor biely, dužinatý,
neskôr zdrevnatie. Nádory spôsobené hubou Plasmodiophora brassicae
sú na priereze plné, na rozdiel od hálok, ktoré spôsobuje na koreňoch
krytonos kapustový (Ceuthorrhynchus pleurostigma), v ktorých
sa nachádza dutinka, často aj s larvou škodcu. Na nadzemných častiach
rastliny sa choroba prejavuje zaostávaním v raste a vädnutím
chorých rastlín, listy postupne žltnú, majú nepravidelný tvar a
srdiečko často zasychá. Rozšírenie choroby a intenzita napadnutia
sa zvyšuje so stúpajúcou pôdnou kyslosťou. Optimálne pH pre rozvoj
choroby je 5,6-6,5. Klíčenie spór a infekcie prebiehajú pri pôdnej
vlhkosti 50-97% a teplotách 5-35°C.
Veľmi nebezpečnou chorobou je v poslednom období biela hniloba
(Sclerotinia sclerotiorum), s veľmi širokým okruhom
hostiteľov. Na repke je príčinou zvlášť významných strát na úrode,
ktoré sú spôsobené predovšetkým rozrušením stonky a cievnych zväzkov.
Vplyvom napadnutia dochádza k predčasnému praskaniu šešúľ, zníženiu
hmotnosti tisícich semien a obsahu oleja. Infikované rastliny produkujú
drobné, zošúverené semená, s nízkou hmotnosťou, ktoré sú pri kombajnovom
zbere vyfukované a zvyšujú množstvo strát. Niekedy môže dôjsť k
poľahnutiu napadnutých rastlín čo tiež značne sťažuje zber. Straty,
ktoré biela hniloba spôsobuje sa pohybujú od 10 do 15 %, niekedy
aj 50 %.
Prvé príznaky napadnutia repky bielou hnilobou je možné pozorovať
najčastejšie v mieste nasadzovania listov, alebo v mieste vetvenia
stonky. Škvrny, ktoré sa na týchto miestach tvoria sú najskôr svetložlté
až bledohnedé, mäkké, vodnaté, dlhé niekoľko centimetrov. Postupne
sa zväčšujú, ostávajú na okraji belavé a v strede sivo sfarbené.
Symptómy ochorenia sa môžu tvoriť po celom obvode stonky a môže
dochádzať k zaškrteniu stonky. Časti rastlín nad škvrnami a nad
zaškrtenou časťou stonky vädnú a zasychajú. V miestach napadnutia
sa ľahko odlupuje zaschnutá pokožka a pletivo pod ňou sa rozkladá.
Odumreté pletivá rastliny sa pokrývajú hustým, vatovitým mycéliom
huby. Celý vnútorný obsah stonky môže byť vyplnený bielym mycéliom
huby a neskôr sa v ňom tvoria čierne skleróciá o veľkosti 3-12 mm.
Napadnuté rastliny predčasne dozrievajú a sú výrazne slamovožltej
farby, na rozdiel od zdravých rastlín. Na napadnutých vetvičkách
sa vytvoria slabo vyvinuté šešule, alebo sa netvoria vôbec.
Skleróciá zamorujú pôdu na niekoľko rokov. Môžu sa dostať aj do
osiva a prenášať sa spolu s osivom repky. Po prezimovaní zo sklerócií
vyrastá mycélium alebo sa na nich tvoria apotéciá. Apotéciá produkujú
milióny mikroskopických askospór, ktoré sa šíria vzduchom na veľkú
vzdialenosť a spôsobujú primárne infekcie rastlín.
Ďalšou významnou chorobou je fómová hniloba (Leptosphaeria
maculans, k. š.Phoma lingam ). Huba môže napadnúť
rastliny počas celej vegetačnej doby. Napadnuté rastliny zaostávajú
v raste a prinášajú nižšie úrody. Najškodlivejšie je napadnutie
v skorších rastových fázach, kedy infikované rastliny môžu ľahko
vyzimovať. Phoma lingam môže spôsobiť aj padanie klíčiacich
rastlín, kedy sa na klíčnych listoch tvoria bledé škvrny a koreňový
kŕčok sčernie. Nebezpečné je tiež napadnutie šešúľ, ktoré núdzovo
dozrievajú, praskajú, a semená z nich vypadávajú. Škodlivosť sa
prejavuje tiež znížením asimilačnej plochy, deštrukciou stoniek
a znížením hmotnosti tisícich semien.
Huba napáda všetky orgány hostiteľskej rastliny, na ktorých sa vytvárajú
nepravidelné škvrny sivobielej farby, pokryté drobnými, čiernymi
bodkovitými útvarmi veľkosti asi 1 mm - pyknidami. V pyknidách
sa tvoria pyknospóry, ktoré môžu spôsobovať ďalšie infekcie rastlín.
Pri napadnutí v neskorších rastových fázach dochádza k černeniu
nižších častí stonky. Na stonkách sa tvoria sivé škvrny, ktoré postupne
sčernejú, zasychajú a bývajú ohraničené tmavým lemom. Listy sú chlorotické,
okrajové listy nadobúdajú červenofialové až modré sfarbenie. Neskôr
dochádza k odlupovaniu koreňovej kôry a v prasklinách sa tvoria
pyknidy. Silne napadnuté rastliny v dôsledku zničenia koreňového
systému padajú na zem a hynú. Huba môže prerastať aj do kvetov a
šešúľ. Ak sú šešule napadnuté na začiatku mliečnej zrelosti, dochádza
k ich zasychaniu. Z pletív šešúľ mycélium preniká k jednotlivým
semenám. Infikované semená sú scvrknuté, pokryté jemným povlakom
mycélia a môžu sa na nich tvoriť aj pyknidy. Patogén prežíva mycéliom
v osemení a preto napadnuté osivo je jedným z dôležitým
zdrojov infekcie. Ďalším zdrojom infekcie sú rastlinné zvyšky, na
ktorých sa tvoria pseudoperitéciá. V pseudoperitéciách – plodniciach
sa tvoria vrecká s askospórami, ktoré spôsobujú primárnu infekciu.
Dôležitou chorobou repky je čerň repková. Čerň na repke
môže spôsobiť niekoľko patogénov: Alternaria brassicae, Alternaria
brassicicola a Alternaria raphani. Rastliny repky môžu
byť napadnuté počas celej vegetačnej doby. Veľmi nebezpečné je napadnutie
mladých, klíčiacich rastlín, na ktorých sa objavujú čiernohnedé,
nekrotické, ostro ohraničené škvrny, v podobe čiarok, veľkosti asi
2 mm. Silne napadnuté rastliny odumierajú a bývajú pokryté olivovočiernym
povlakom huby. V neskorších rastových fázach sa na listoch
objavujú guľaté alebo oválne, čiernohnedé prípadne sivé, ostroohraničené,
nekrotické škvrny, veľkosti 0,5 - 3 mm, ohraničené žltým prstencom.
Na povrchu škvŕn sa tvorí povlak konídionosičov a konídií huby.
Pletivo v strede škvŕn zasychá, praská a láme sa. Napadnuté listy
od okrajov žltnú, hnednú, usychajú a opadávajú. Na stonkách sa tvoria
predĺžené škvrny, 1-5 mm veľké, ostro ohraničené, čiernej alebo
sivočiernej farby s čiernym okrajom. Na kvetných lupienkoch sa tvoria
malé, okrúhle alebo predĺžené, elipsovité škvrny, veľkosti 0,5 -
3 mm. Najväčšia škodlivosť choroby sa prejavuje pri napadnutí mladých
šešúľ, ktoré sa deformujú, scvrkávajú, praskajú, takže dochádza
k vypadávaniu nezrelých semien. Na napadnutých šešuliach sa tvoria
čierne, lesklé škvrny, v ich vnútri scvrknuté, zakrpatené, infikované
semená, ktoré vo vlhkom prostredí hnijú. Infikované osivo, napadnuté
rastlinné zvyšky z minulého roku a buriny z čeľade kapustovitých
sú hlavným zdrojom infekcie. Počas vegetácie sa patogén rozširuje
konídiami, ktoré sú roznášané hlavne vetrom a dažďom. Teplé a vlhké
počasie, vlhké a uzavreté polohy podporujú rozvoj choroby.
Na repke sa tiež môže objaviť pleseň sivá (Botrytis cinerea,
vreckaté štádium Botryotinia fuckeliana). Pri napadnutí mladých
rastlín sú rastliny žltkasté, vädnú a pri napadnutí bázy stonky
táto často prehnije. Napádané bývajú predovšetkým oslabené rastliny.
Najvýraznejšie sa symptómy prejavujú pred dozrievaním. Na stonkách,
kvetných stopkách a šešuliach sa vytvára hustý sivý povlak mycélia
a fruktifikačných orgánov. Napadnuté rastliny predčasne dozrievajú,
nasadzujú menšie množstvo šešúľ, čo ovplyvňuje tvorbu semien a výšku
úrody. Rozvoj ochorenia podporuje zaburinenie porastov, dlhšie obdobie
ovlhčenia rastlinných orgánov, nevyrovnané hnojenie, prehnojovanie
dusíkom, plytké pôdy, husté porasty a poškodenie rastlín živočíšnymi
škodcami.
Už na jeseň, hlavne na prerastených a prehnojených porastoch
repky sa môže vyskytnúť pleseň kapustová (Peronospora
parasitica). Prejavuje sa tvorbou žltkastých škvŕn, hlavne pozdĺž
hlavnej žilky. Škvrny na listoch sú nepravidelného tvaru, svetložlté,
neskôr pletivo v strede škvŕn nekrotizuje a zafarbuje sa sivobielo.
Na spodnej strane týchto škvŕn sa vytvára sivobiely nálet sporangionosičov
a sporangií patogéna. Napadnuté listy, sú zdrojom infekcie na jar,
z ktorých sa rozširuje na mladšie listy. Spórami patogéna sa
môže tiež infikovať výdrv repky, z ktorého sa potom na jeseň
prenáša na novo založené porasty. Patogén preniká cez prieduchy,
na spodnej strane listov do hostiteľskej rastliny. Vznik infekcie
podporuje teplota okolo 15°C, vysoká relatívna vlhkosť vzduchu,
hustá sejba a nedostatočná výživa rastlín. Symptómy ochorenia môžeme
pozorovať aj na šešuliach v podobe hnedých, neostro ohraničených
škvŕn, so sivkastými povlakmi fruktifikačných orgánov. Napadnuté
šešule postupne hnednú a núdzovo dozrievajú.
Často sa spolu s hubou Peronospora parasitica vyskytuje
aj Albugo candida (pleseň belostná). Ochorenie nie
je veľmi rozšírené a vyskytuje sa hlavne v rokoch s vyšším
množstvom zrážok a pri nižších teplotách, hlavne v období kvitnutia.
Ochorenie sa prejavuje v podobe bielych alebo krémovo žltých, vypuklých
pľuzgierikov rôzneho tvaru a veľkosti, vyvíjajúcich sa najmä na
spodnej strane listov. Pľuzgiere sú najskôr prekryté pokožkou, neskôr
sa zväčšujú a postupne splývajú. Neskôr pokožka praskne a do prostredia
sa uvoľňuje veľké množstvo konídií. Pri systemických infekciách,
kedy mycélium difúzne prerastá celou rastlinou dochádza k zabrzdeniu
rastu, silnej deformácii napadnutých orgánov a tiež k histologickým,
morfologickým a fyziologickým zmenám napadnutej rastliny. Kvety
sa nevyvíjajú, alebo ostávajú sterilné, drobné, zelené a deformované.
Nižší hospodársky význam plesne belostnej však nevyžaduje zavádzanie
rozsiahlejších ochranných opatrení.
Na rastlinách repky môžeme pozorovať aj múčnatku (Erysiphe
cruciferarum), ktorá vytvára na vrchnej strane listov jemný,
biely, pavučinkový povlak. Postupne napadnuté listy žltnú a usychajú.
Na mycéliu sa neskôr objavujú tmavo sfarbené kleistotéciá – plodnice
huby.
Ochrana proti chorobám repky
Z preventívnych opatrení, ktorými môžeme znížiť nebezpečenstvo
výskytu všetkých chorôb je dôležité dodržiavať základné agrotechnické
zásady - dodržanie osevného postupu, správne striedanie plodín,
minimálny odstup 8 rokov medzi zasiatím repky na tom istom pozemku,
likvidácia výdrvu, zdravé osivo bez sklerócií, správny termín sejby,
optimálny výsevok do 60 rastlín na 1 m2,
dôkladné zničenie pozberových zvyškov kvalitnou orbou. Dôležitý
je tiež výber pozemku, s dobrou pôdnou štruktúrou, optimálnou úpravou
pozemku pred sejbou, udržiavanie porastov repky v nezaburinenom
stave a harmonická výživa, s dôrazom na obsah prístupného fosforu
a draslíka.
Kyslé pôdy je potrebné vápniť na neutrálnu, prípadne slabo alkalickú
reakciu a na kyslých pôdach znižovať jej kyslosť používaním
fyziologicky kyslých hnojív. Nie vždy je možné týmito i ďalšími
opatreniami predísť prípadným problémom a preto je v určitých
prípadoch chemická ochrana dôležitou koncovkou.
Jedným zo základných predpokladov, ako zabrániť vzniku niektorých
ochorení (padanie klíčiacich rastlín, fómová hniloba, čerň) je používanie
osiva moreného registrovaným prípravkom Vitavax 200 WP. Ďalším dôležitým
opatrením, ktorým môžeme znížiť infekčný tlak chorôb je udržať porasty
repky bez škodcov, ktorý poškodením rastlinných pletív uľahčujú
prenikanie patogénnych organizmov (napr. Botrytis cinerea,
Alternaria spp. a pod.). V prípade použitia fungicídnej
ochrany je vhodné používať prípravky so širokým spektrom účinku,
ktoré sa môžu použiť variabilne, v širokom časovom období. Výhodou
niektorých fungicídnych prípravkov je ich vedľajší morforegulačný
účinok.
Veľmi účelné sa javí byť fungicídne ošetrenie porastov repky
už na jeseň prípravkom, ktorý pôsobí ako morforegulátor. Toto ošetrenie
je veľmi dôležité pre udržanie zdravých porastov repky po celú vegetačnú
dobu. Obmedzuje sa ním napríklad výskyt fómovej hniloby, ktorá je
v jesennom období nebezpečnejšia ako na jar. Vďaka moreforegulačnému
efektu prípravku je naviac zaistené lepšie upevnenie rastliny v
pôde, intenzívnejší príjem živín, väčšia odolnosť rastlín proti
suchu, lepšie vetvenie rastliny, čo následne pozitívne ovplyvňuje
veľkosť úrody. Jesenné ošetrenie fungicídom s morforegulačným účinkom
je potrebné vykonať v období, keď rastliny intenzívne vegetujú,
pri teplotách nad 10°C, v druhej polovici septembra.
Chemická ochrana proti bielej hnilobe je rentabilná a vykonáva
sa v prípade, ak je napadnutých 15 - 20 % rastlín. Účinné fungicídne
prípravky Alert S, Horizont 250 EW, Sumilex 50 WP, Ronilan WG, Rovral
50 WP a Rovral Flo sa aplikujú pri začínajúcom opade korunných lupienkov.
Pri fungicídnom ošetrení proti černi repkovej je možné použiť prípravky Rovral 50 WP, Rovral Flo, Rovral TS, Horizon 250 EW, Ronilan WG, Sportak Alpha a Sumilex 50 WP, ktoré sa aplikujú pri zistení prvých príznakov choroby, najneskôr do štádia dokvitania (kvitne už iba 10 % vrchných kvietkov).
Na ochranu porastov proti výskytu plesni sivej sa môžu použiť prípravky
Konker*, Ronilan WG, Rovral Flo, Rovral TS*,
Sportak alpha* a Sumilex 50 WP
(*vedľajšia účinnosť proti bielej hnilobe).
Ošetrenie sa robí na začiatku objavenia sa prvých symptómov, najneskôr
do odkvitania. Proti hube Phoma lingam čiastočne účinkujú
fungicídy Konker, Rovral TS a Sportak Alpha. Chemická ochrana proti
fómovej hnilobe sa robí po zistení prvých príznakov.
|