WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Choroby repky

Za obdobie od roku 1990 sa zvýšili plochy olejnín o 330 %. Takýto nárast plôch určitej skupiny plodín nemá v novodobej histórii poľnohospodárstva Slovenska obdobu. Na tomto náraste sa podieľal hlavne nárast plôch ozimnej repky (o 351 %) a  slnečnice (o 331 %). V tabuľke 1 sú uvedené osevné plochy repky v posledných štyroch rokoch a v roku 1993, v ktorom bolo osiatych 37 948 ha repkou. V roku 2000 osevná plocha repky dosiahla 93 740 ha a v tomto roku bolo repkou obsiatych 105 292 ha. Úroda v minulom roku dosiahla 2,09 t/ha, v tomto roku klesla na 1,46 t/ha (tab.1).

Tabuľka 1: Bilancia repky na Slovensku v rokoch 1998 - 2002

(s) - skutočnosť
Prameň: ŠÚ SR Colné riaditeľstvo SR

Repku môžeme zaradiť medzi rizikové plodiny, čo sa prejavuje kolísaním získaných úrod. Na rozdiely v úrodách v jednotlivých rokoch majú veľký vplyv aj choroby, ktoré môžu výrazne znížiť rentabilitu pestovania repky. Podobne výrazné zvýšenie plôch repky sa môže nepriaznivo prejaviť najmä na zdravotnom stave pestovaných porastov. Zvýšenie zastúpenia repky v osevných postupoch má za následok aj zvýšenie rizika výskytu chorôb repky, hlavne bielej hniloby a fómovej hniloby kapustovitých. Riziko je tým väčšie, čím je kratšie obdobie zaradenia repky po sebe, prípadne po iných plodinách, na ktorých sa môžu uvedené choroby vyskytnúť (slnečnica, mak). Repka je počas celého vegetačného obdobia okrem škodcov ohrozená hlavne pôvodcami mykóz. Výskyt chorôb, okrem správneho zaradenia do osevného postupu ovplyvňujú aj ostatné agrotechnické opatrenia a tiež klimatické faktory a miestne podmienky pestovania.

Počas prezimovania môže dôjsť k vyzimovaniu repky. Škody zapríčinené vyzimovaním nespôsobujú len nízke teploty (-15° až –20°C), ale hlavne náhle zmeny teplôt. Teplotné výkyvy spôsobujú veľké škody hlavne na porastoch repky založených na vlhkých pôdach, keď po nie príliš chladnej jeseni prídu holomrazy, bez snehovej prikrývky. Škodlivo sa prejavuje aj striedavé rozmŕzanie a zamŕzanie pôdy na jar, kedy dochádza k narušeniu koreňového systému rastlín. Stupeň poškodenia rastlín vyzimovaním môže byť rôzny. Listy silne poškodených rastlín sú zožltnuté alebo hnedé, ležia na zemi, srdiečko odumrie a dochádza k zahnívaniu koreňov rastlín. Odumreté rastliny sa dajú veľmi ľahko vytiahnuť z pôdy. Pri takomto stupni poškodenia ostáva porasty iba zaorať. V našich podmienkach však repka obvykle prezimuje dobre. Mrazom bývajú poškodené zväčša iba listové čepele, na ktorých sa môžu vytvárať mrazové pľuzgiere a len najstaršie listy od špičiek hnednú a odumierajú. Prezimovanie repky neovplyvňujú len vonkajšie klimatické podmienky, ale aj celkový dobrý kondičný stav porastov. Dobrý stav porastov správna agrotechnika, hlavne kvalitná príprava pôdy, správny termín sejby, dostatočná a vyrovnaná výživa.

Rovnako ako silné mrazy na začiatku zimy sú pre rastliny veľmi škodlivé aj neskoré jarné mrazy. Tieto môžu spôsobovať praskanie a deformáciu stoniek. Poškodené pletivá bývajú napádané saprofytickými hubami (najmä Botrytis cinerea).

Po zasiatí sa môže na mladých rastlinách repky objaviť padanie klíčiacich rastlín. Je to komplexné ochorenie mladých, klíčiacich rastlín, na ktorom sa môže podieľať viacero patogénov, hlavne huby z rodu Pythium, ďalej Olpidium brassicae, Phoma lingam, Alternaria brassicae. Najčastejšie býva postihnutý hypokotyl, na ktorom sa vytvorí vodnatá škvrna, ktorá neskôr zhnedne až sčernie. Hypokotyl sa zaškrtí, rastlina býva v týchto miestach nitkovito zúžená, stráca stabilitu i pevnosť a padá. Koreňový systém napadnutých rastlín sa zle rozvíja, korene druhého a tretieho rádu odumierajú a rastliny sa dajú ľahko vytiahnuť z pôdy. Priama škodlivosť ochorenia spočíva v odumieraní napadnutých klíčiacich rastlín, čo znižuje počet rastlín na jednotku plochy a priamo negatívne ovplyvňuje budúcu úrodu repky a v určitých prípadoch môže spôsobiť značné ekonomické straty. Padanie sa objavuje hlavne na ťažších, zlievavých pôdach. Výskyt ochorenia podporuje vytvorenie pôdneho prísušku, nedostatok vzduchu v pôde a vysoká vlhkosť pôdy.

K najškodlivejším chorobám repky, hlavne v oblastiach s vysokou koncentráciou plôch kapustovitých rastlín patrí nádorovitosť kapustovitých rastlín (Plasmodiophora brassicae). Po napadnutí dochádza k deformácii koreňového systému, čo spôsobuje nedostatočné zásobenie nadzemných orgánov výživnými látkami a následné žltnutie a vädnutie napadnutých rastlín. Nádorovitosť sa prejavuje tvorbou nádorov rôzneho tvaru a veľkosti na koreňoch repky. Povrch nádorov je sivo-žltý a približuje sa sfarbeniu koreňov. Starnutím nádory hnednú, scvrkávajú sa a na konci vegetácie sa rozpadnú na kašovitú, zapáchajúcu hmotu. Na priereze je nádor biely, dužinatý, neskôr zdrevnatie. Nádory spôsobené hubou Plasmodiophora brassicae sú na priereze plné, na rozdiel od hálok, ktoré spôsobuje na koreňoch krytonos kapustový (Ceuthorrhynchus pleurostigma), v ktorých sa nachádza dutinka, často aj s larvou škodcu. Na nadzemných častiach rastliny sa choroba prejavuje zaostávaním v raste a vädnutím chorých rastlín, listy postupne žltnú, majú nepravidelný tvar a srdiečko často zasychá. Rozšírenie choroby a intenzita napadnutia sa zvyšuje so stúpajúcou pôdnou kyslosťou. Optimálne pH pre rozvoj choroby je 5,6-6,5. Klíčenie spór a infekcie prebiehajú pri pôdnej vlhkosti 50-97% a teplotách 5-35°C.

Veľmi nebezpečnou chorobou je v poslednom období biela hniloba (Sclerotinia sclerotiorum), s veľmi širokým okruhom hostiteľov. Na repke je príčinou zvlášť významných strát na úrode, ktoré sú spôsobené predovšetkým rozrušením stonky a cievnych zväzkov. Vplyvom napadnutia dochádza k predčasnému praskaniu šešúľ, zníženiu hmotnosti tisícich semien a obsahu oleja. Infikované rastliny produkujú drobné, zošúverené semená, s nízkou hmotnosťou, ktoré sú pri kombajnovom zbere vyfukované a zvyšujú množstvo strát. Niekedy môže dôjsť k poľahnutiu napadnutých rastlín čo tiež značne sťažuje zber. Straty, ktoré biela hniloba spôsobuje sa pohybujú od 10 do 15 %, niekedy aj 50 %.

Prvé príznaky napadnutia repky bielou hnilobou je možné pozorovať najčastejšie v mieste nasadzovania listov, alebo v mieste vetvenia stonky. Škvrny, ktoré sa na týchto miestach tvoria sú najskôr svetložlté až bledohnedé, mäkké, vodnaté, dlhé niekoľko centimetrov. Postupne sa zväčšujú, ostávajú na okraji belavé a v strede sivo sfarbené. Symptómy ochorenia sa môžu tvoriť po celom obvode stonky a môže dochádzať k zaškrteniu stonky. Časti rastlín nad škvrnami a nad zaškrtenou časťou stonky vädnú a zasychajú. V miestach napadnutia sa ľahko odlupuje zaschnutá pokožka a pletivo pod ňou sa rozkladá. Odumreté pletivá rastliny sa pokrývajú hustým, vatovitým mycéliom huby. Celý vnútorný obsah stonky môže byť vyplnený bielym mycéliom huby a neskôr sa v ňom tvoria čierne skleróciá o veľkosti 3-12 mm. Napadnuté rastliny predčasne dozrievajú a sú výrazne slamovožltej farby, na rozdiel od zdravých rastlín. Na napadnutých vetvičkách sa vytvoria slabo vyvinuté šešule, alebo sa netvoria vôbec.

Skleróciá zamorujú pôdu na niekoľko rokov. Môžu sa dostať aj do osiva a prenášať sa spolu s osivom repky. Po prezimovaní zo sklerócií vyrastá mycélium alebo sa na nich tvoria apotéciá. Apotéciá produkujú milióny mikroskopických askospór, ktoré sa šíria vzduchom na veľkú vzdialenosť a spôsobujú primárne infekcie rastlín.

Ďalšou významnou chorobou je fómová hniloba (Leptosphaeria maculans, k. š.Phoma lingam ). Huba môže napadnúť rastliny počas celej vegetačnej doby. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste a prinášajú nižšie úrody. Najškodlivejšie je napadnutie v skorších rastových fázach, kedy infikované rastliny môžu ľahko vyzimovať. Phoma lingam môže spôsobiť aj padanie klíčiacich rastlín, kedy sa na klíčnych listoch tvoria bledé škvrny a koreňový kŕčok sčernie. Nebezpečné je tiež napadnutie šešúľ, ktoré núdzovo dozrievajú, praskajú, a semená z nich vypadávajú. Škodlivosť sa prejavuje tiež znížením asimilačnej plochy, deštrukciou stoniek a znížením hmotnosti tisícich semien.

Huba napáda všetky orgány hostiteľskej rastliny, na ktorých sa vytvárajú nepravidelné škvrny sivobielej farby, pokryté drobnými, čiernymi bodkovitými útvarmi veľkosti asi 1 mm - pyknidami. V pyknidách sa tvoria pyknospóry, ktoré môžu spôsobovať ďalšie infekcie rastlín. Pri napadnutí v neskorších rastových fázach dochádza k černeniu nižších častí stonky. Na stonkách sa tvoria sivé škvrny, ktoré postupne sčernejú, zasychajú a bývajú ohraničené tmavým lemom. Listy sú chlorotické, okrajové listy nadobúdajú červenofialové až modré sfarbenie. Neskôr dochádza k odlupovaniu koreňovej kôry a v prasklinách sa tvoria pyknidy. Silne napadnuté rastliny v dôsledku zničenia koreňového systému padajú na zem a hynú. Huba môže prerastať aj do kvetov a šešúľ. Ak sú šešule napadnuté na začiatku mliečnej zrelosti, dochádza k ich zasychaniu. Z pletív šešúľ mycélium preniká k jednotlivým semenám. Infikované semená sú scvrknuté, pokryté jemným povlakom mycélia a môžu sa na nich tvoriť aj pyknidy. Patogén prežíva mycéliom v osemení a preto napadnuté osivo je jedným z dôležitým zdrojov infekcie. Ďalším zdrojom infekcie sú rastlinné zvyšky, na ktorých sa tvoria pseudoperitéciá. V pseudoperitéciách – plodniciach sa tvoria vrecká s askospórami, ktoré spôsobujú primárnu infekciu.

Dôležitou chorobou repky je čerň repková. Čerň na repke môže spôsobiť niekoľko patogénov: Alternaria brassicae, Alternaria brassicicola a Alternaria raphani. Rastliny repky môžu byť napadnuté počas celej vegetačnej doby. Veľmi nebezpečné je napadnutie mladých, klíčiacich rastlín, na ktorých sa objavujú čiernohnedé, nekrotické, ostro ohraničené škvrny, v podobe čiarok, veľkosti asi 2 mm. Silne napadnuté rastliny odumierajú a bývajú pokryté olivovočiernym povlakom huby. V neskorších rastových fázach sa na listoch objavujú guľaté alebo oválne, čiernohnedé prípadne sivé, ostroohraničené, nekrotické škvrny, veľkosti 0,5 - 3 mm, ohraničené žltým prstencom. Na povrchu škvŕn sa tvorí povlak konídionosičov a konídií huby. Pletivo v strede škvŕn zasychá, praská a láme sa. Napadnuté listy od okrajov žltnú, hnednú, usychajú a opadávajú. Na stonkách sa tvoria predĺžené škvrny, 1-5 mm veľké, ostro ohraničené, čiernej alebo sivočiernej farby s čiernym okrajom. Na kvetných lupienkoch sa tvoria malé, okrúhle alebo predĺžené, elipsovité škvrny, veľkosti 0,5 - 3 mm. Najväčšia škodlivosť choroby sa prejavuje pri napadnutí mladých šešúľ, ktoré sa deformujú, scvrkávajú, praskajú, takže dochádza k vypadávaniu nezrelých semien. Na napadnutých šešuliach sa tvoria čierne, lesklé škvrny, v ich vnútri scvrknuté, zakrpatené, infikované semená, ktoré vo vlhkom prostredí hnijú. Infikované osivo, napadnuté rastlinné zvyšky z minulého roku a buriny z čeľade kapustovitých sú hlavným zdrojom infekcie. Počas vegetácie sa patogén rozširuje konídiami, ktoré sú roznášané hlavne vetrom a dažďom. Teplé a vlhké počasie, vlhké a uzavreté polohy podporujú rozvoj choroby.

Na repke sa tiež môže objaviť pleseň sivá (Botrytis cinerea, vreckaté štádium Botryotinia fuckeliana). Pri napadnutí mladých rastlín sú rastliny žltkasté, vädnú a pri napadnutí bázy stonky táto často prehnije. Napádané bývajú predovšetkým oslabené rastliny. Najvýraznejšie sa symptómy prejavujú pred dozrievaním. Na stonkách, kvetných stopkách a šešuliach sa vytvára hustý sivý povlak mycélia a fruktifikačných orgánov. Napadnuté rastliny predčasne dozrievajú, nasadzujú menšie množstvo šešúľ, čo ovplyvňuje tvorbu semien a výšku úrody. Rozvoj ochorenia podporuje zaburinenie porastov, dlhšie obdobie ovlhčenia rastlinných orgánov, nevyrovnané hnojenie, prehnojovanie dusíkom, plytké pôdy, husté porasty a poškodenie rastlín živočíšnymi škodcami.

Už na jeseň, hlavne na prerastených a prehnojených porastoch repky sa môže vyskytnúť pleseň kapustová (Peronospora parasitica). Prejavuje sa tvorbou žltkastých škvŕn, hlavne pozdĺž hlavnej žilky. Škvrny na listoch sú nepravidelného tvaru, svetložlté, neskôr pletivo v strede škvŕn nekrotizuje a zafarbuje sa sivobielo. Na spodnej strane týchto škvŕn sa vytvára sivobiely nálet sporangionosičov a sporangií patogéna. Napadnuté listy, sú zdrojom infekcie na jar, z ktorých sa rozširuje na mladšie listy. Spórami patogéna sa môže tiež infikovať výdrv repky, z ktorého sa potom na jeseň prenáša na novo založené porasty. Patogén preniká cez prieduchy, na spodnej strane listov do hostiteľskej rastliny. Vznik infekcie podporuje teplota okolo 15°C, vysoká relatívna vlhkosť vzduchu, hustá sejba a nedostatočná výživa rastlín. Symptómy ochorenia môžeme pozorovať aj na šešuliach v podobe hnedých, neostro ohraničených škvŕn, so sivkastými povlakmi fruktifikačných orgánov. Napadnuté šešule postupne hnednú a núdzovo dozrievajú.

Často sa spolu s hubou Peronospora parasitica vyskytuje aj Albugo candida (pleseň belostná). Ochorenie nie je veľmi rozšírené a vyskytuje sa hlavne v rokoch s vyšším množstvom zrážok a pri nižších teplotách, hlavne v období kvitnutia. Ochorenie sa prejavuje v podobe bielych alebo krémovo žltých, vypuklých pľuzgierikov rôzneho tvaru a veľkosti, vyvíjajúcich sa najmä na spodnej strane listov. Pľuzgiere sú najskôr prekryté pokožkou, neskôr sa zväčšujú a postupne splývajú. Neskôr pokožka praskne a do prostredia sa uvoľňuje veľké množstvo konídií. Pri systemických infekciách, kedy mycélium difúzne prerastá celou rastlinou dochádza k zabrzdeniu rastu, silnej deformácii napadnutých orgánov a tiež k histologickým, morfologickým a fyziologickým zmenám napadnutej rastliny. Kvety sa nevyvíjajú, alebo ostávajú sterilné, drobné, zelené a deformované. Nižší hospodársky význam plesne belostnej však nevyžaduje zavádzanie rozsiahlejších ochranných opatrení.

Na rastlinách repky môžeme pozorovať aj múčnatku (Erysiphe cruciferarum), ktorá vytvára na vrchnej strane listov jemný, biely, pavučinkový povlak. Postupne napadnuté listy žltnú a usychajú. Na mycéliu sa neskôr objavujú tmavo sfarbené kleistotéciá – plodnice huby.

Ochrana proti chorobám repky
Z preventívnych opatrení, ktorými môžeme znížiť nebezpečenstvo výskytu všetkých chorôb je dôležité dodržiavať základné agrotechnické zásady - dodržanie osevného postupu, správne striedanie plodín, minimálny odstup 8 rokov medzi zasiatím repky na tom istom pozemku, likvidácia výdrvu, zdravé osivo bez sklerócií, správny termín sejby, optimálny výsevok do 60 rastlín na 1 m2, dôkladné zničenie pozberových zvyškov kvalitnou orbou. Dôležitý je tiež výber pozemku, s dobrou pôdnou štruktúrou, optimálnou úpravou pozemku pred sejbou, udržiavanie porastov repky v nezaburinenom stave a harmonická výživa, s dôrazom na obsah prístupného fosforu a draslíka.

Kyslé pôdy je potrebné vápniť na neutrálnu, prípadne slabo alkalickú reakciu a na kyslých pôdach znižovať jej kyslosť používaním fyziologicky kyslých hnojív. Nie vždy je možné týmito i ďalšími opatreniami predísť prípadným problémom a preto je v určitých prípadoch chemická ochrana dôležitou koncovkou.

Jedným zo základných predpokladov, ako zabrániť vzniku niektorých ochorení (padanie klíčiacich rastlín, fómová hniloba, čerň) je používanie osiva moreného registrovaným prípravkom Vitavax 200 WP. Ďalším dôležitým opatrením, ktorým môžeme znížiť infekčný tlak chorôb je udržať porasty repky bez škodcov, ktorý poškodením rastlinných pletív uľahčujú prenikanie patogénnych organizmov (napr. Botrytis cinerea, Alternaria spp. a pod.). V prípade použitia fungicídnej ochrany je vhodné používať prípravky so širokým spektrom účinku, ktoré sa môžu použiť variabilne, v širokom časovom období. Výhodou niektorých fungicídnych prípravkov je ich vedľajší morforegulačný účinok.

Veľmi účelné sa javí byť fungicídne ošetrenie porastov repky už na jeseň prípravkom, ktorý pôsobí ako morforegulátor. Toto ošetrenie je veľmi dôležité pre udržanie zdravých porastov repky po celú vegetačnú dobu. Obmedzuje sa ním napríklad výskyt fómovej hniloby, ktorá je v jesennom období nebezpečnejšia ako na jar. Vďaka moreforegulačnému efektu prípravku je naviac zaistené lepšie upevnenie rastliny v pôde, intenzívnejší príjem živín, väčšia odolnosť rastlín proti suchu, lepšie vetvenie rastliny, čo následne pozitívne ovplyvňuje veľkosť úrody. Jesenné ošetrenie fungicídom s morforegulačným účinkom je potrebné vykonať v období, keď rastliny intenzívne vegetujú, pri teplotách nad 10°C, v druhej polovici septembra.

Chemická ochrana proti bielej hnilobe je rentabilná a vykonáva sa v prípade, ak je napadnutých 15 - 20 % rastlín. Účinné fungicídne prípravky Alert S, Horizont 250 EW, Sumilex 50 WP, Ronilan WG, Rovral 50 WP a Rovral Flo sa aplikujú pri začínajúcom opade korunných lupienkov.

Pri fungicídnom ošetrení proti černi repkovej je možné použiť prípravky Rovral 50 WP, Rovral Flo, Rovral TS, Horizon 250 EW, Ronilan WG, Sportak Alpha a Sumilex 50 WP, ktoré sa aplikujú pri zistení prvých príznakov choroby, najneskôr do štádia dokvitania (kvitne už iba 10 % vrchných kvietkov).

Na ochranu porastov proti výskytu plesni sivej sa môžu použiť prípravky Konker^*, Ronilan WG, Rovral Flo, Rovral TS^*, Sportak alpha^* a Sumilex 50 WP

(^*vedľajšia účinnosť proti bielej hnilobe).

Ošetrenie sa robí na začiatku objavenia sa prvých symptómov, najneskôr do odkvitania. Proti hube Phoma lingam čiastočne účinkujú fungicídy Konker, Rovral TS a Sportak Alpha. Chemická ochrana proti fómovej hnilobe sa robí po zistení prvých príznakov.