logo SPU Katedra ochrany rastlín
Agronomická fakulta SPU v Nitre
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra

tel.: +421 (37) 6508 251(5)
e-mail: jan.gallo@uniag.sk
 


Premnoženie hlodavcov spôsobilo v poľnohospodárstve veľké straty

           Na základe mnohých telefonátov, v ktorých sa na nás obrátila agronomická verejnosť o radu, ohľadom premnoženia hlodavcov v roku 2005 na zelenine, na poľných plodinách ale aj v záhradách a sadoch, rozhodli sme sa reagovať aj prostredníctvom internetu - agroporadenstva. Pri prehliadkach porastov v poľnohospodárskych subjektoch sme sa skutočne stretli s touto otázkou, premnoženia hlodavcov. Zámerne hovoríme o hlodavcoch, pretože na otázku položenú poľnohospodárom, či poľné plodiny alebo záhrady a sady majú napadnuté  hrabošom poľným - Microtus arvalis (Pallas, 1778) alebo či to nie je hryzec vodný - Arvicola terrestris (Linnaeus, 1758) sme už odpoveď nedostali, proste jednoducho “myši”, znela odpoveď.

Príčiny premnoženia hlodavcov treba hľadať vo viacerých faktoroch, spomenieme len niektoré:

  1. Napr. pre hraboša je charakteristické 3-4 ročné rýchle rozmnožovanie a potom dôjde k masovému premnoženiu. Príčinu vidíme v neobyčajne vysokej rozmnožovacej schopnosti. Vo výskume sa dokázalo, že jeden pár hraboša od marca do decembra mal v troch pokoleniach až 2 557 jedincov. Premnoženiu pomáha aj to, že môže žiť na malom priestore a aj 3-4 generácie žijú v jednom hniezde,
  2. tým, že hraboš sa živí iba rastlinnou potravou a hniezda si robí zo zvyškov rastlín, veľmi mu prospieva dnešný systém obrábania pôdy. V poslednom čase sa takmer úplne vylúčili tzv. radlicové pluhy a ošetrovanie napr. po zbere obilnín sa robí takmer výlučne diskovými podmietačmi a potom dlho zostáva vymrv na povrchu,
  3. veľmi napomáha rozmnožovaniu hrabošov (a nielen jemu) aj veľký zostatok pozberových zvyškov na poli,
  4. v neposlednom rade sú to posledné suché roky a postupné otepľovanie klímy, čím sa zotierajú potrebné teplotné rozdiely medzi letom a zimou,
  5. dodržiavanie osevných postupov z agronomickej disciplíny vypadlo a to tiež veľmi napomáha rozširovaniu hlodavcov

a ďalšie iné príčiny.

K premnoženiu hlodavcov došlo aj v iných krajinách ako Česká republika a tiež Nemecko. Príčinu zvýšeného výskytu hlodavcov v týchto krajinách vidia v priaznivých podmienkach od leta r. 2003 a to mierna  zima a suchá jar. Tiež najväčšiu vinu v premnožení hlodavcov vidia v minimálnom spracovaní pôdy a  z tohto dôvodu odporúčajú poľnohospodárom vrátiť sa ku konvenčnému spracovaniu pôdy.


1. PRÍZNAKY NAPADNUTIA A  ŠKODLIVOSŤ HLODAVCOV

           Oba spomínané hlodavce sú bylinožravce. U hraboša poľného môžeme symptómy vidieť hlavne na obilninách, na okopaninách, na koreninovej zelenine, jahodách, cibuľkách kvetov a v zime na drevnatých kultúrach vo forme rôznych požerov. Trávne porasty rozrušuje a rozrýva a trávniky môžu byť po miernej zime úplne rozryté (Obr. 1.). Na ovocných stromoch hraboš spôsobuje, že kôra na báze kmeňa je kruhovito ohryzená a čiastočne môže poškodzovať aj koreňový systém. Ohryzky sú často nesúvislé, s potrhaným lykom, ostrovčekovité, stopy po zuboch sú málo viditeľné a prebiehajúce väčšinou šikmo rôznym smerom a na rozdiel od ohryzkov od hryzca vodného, na súvislý koreňový systém nepokračujú. V okolí stromov vidíme východy z nôr (o priemere 3-4 cm) a tiež hladké ušliapané chodníčky, ktoré ich navzájom spájajú. Z nôr vyčnievajú kúsky zelených rastlín a v blízkosti týchto nôr býva plošne rozptýlená vyhrabaná zemina a čierny lesklý trus. Hryzec vodný, pretože potrebuje vlhkejšie pôdy, stretneme sa s ním hlavne pri brehoch riek, potokov, rybníkov a rašelinísk.

 
Obr. 1. Poškodenie trávnych porastov od hrabošov

Rovnako aj na málo obrábaných poliach a lúkach ale aj v záhradách, ovocných sadoch a viniciach. Môžeme povedať, že počas vegetácie napáda všetku koreňovú zeleninu, okopaniny a iné plodiny. Po zbere úrody hryzec napáda koreňový systém, hlavne mladých ovocných stromov (môže poškodzovať aj lesné stromy), kde poškodzuje kolovitý koreň (Obr. 2.) V prípade snehovej pokrývky môže ohlodať kmeň aj nad úrovňou zeme. Ohryz je hrubý a zasahuje do dreva, v ktorom sú viditeľné stopy po zuboch prebiehajúcich rôznymi smermi.


Obr. 2. Poškodenie ovocných stromčekov od hrabošov

Hlavný koreň je často prehryznutý (Obr. 3.) až do takej miery, že ovocné stromy sa v jarnom období dajú veľmi ľahko vytiahnuť z pôdy. Ohlodaná plocha býva šikmá a vydutá. Môžeme povedať, že hryzec najväčšie škody spôsobuje na mladých vysadených ovocných drevinách. Hryzec sa vyznačuje aj tým, že ako jediný z hlodavcov vyhrabáva na povrch hromádky pôdy (na rozdiel od krtincov, sú tieto od hryzca malé, veľkosti asi ako päsť, málo nápadné a majú pretiahnutejší tvar) a objavujeme ich na jeseň.


Obr. 3. Hlavný koreň prehryznutý od hrabošov

Aj napriek týmto príznakom je potrebné determináciu hlodavcov robiť podľa morfologických znakov odchytených jedincov. Aj v zime sú hlodavce aktívne. Hraboš si aj pod snehom zakladá povrchový systém chodieb a vykladá ich rastlinným materiálom. Hryzec napĺňa zeminou niekoľko metrov dlhé chodby.

Škodlivosť hlodavcov, a najmä boj proti hrabošovi poľnému, by sme nemali podceňovať nielen preto, že spôsobuje veľké škody poľnohospodárom, ale aj preto, že podľa najnovších výsledkov výskumu sa zistilo, že hraboš poľný prenáša na ľudí okrem známych ochorení ako sú tularémia, Q-horúčka, leptospiróza, aj novú skupinu vírusov tzv. hantavírus, ktorý spôsobuje prudký zápal pľúc.


2. SPÔSOB ŽIVOTA A  BIOLÓGIA HLODAVCOV

           Hraboše (hraboš poľný a hryzec vodný) žijú skryte v norách, ktoré si vyhrabávajú hlavne na lúkach, poliach, záhradách alebo sadoch. Od nory k nore si vyhrýzajú hladké chodníčky. Kolónie hraboša poľného poznáme podľa viacerých otvorov, ktoré sú spojené povrchovými cestami. Chodby hraboša majú otvory v priereze okrúhle (priemer 3-4 cm) smerujúce šikmo nahor a sú na povrchu spojené s výraznými povrchovými chodníkmi. Pri hryzcoch nachádzame chodby vedľa kôpok pôdy, tzn., že z otvoru prebieha spojenie s chodbou vždy šikmo dole. Otvory chodieb sú v priereze v tvare stojaceho vajíčka. Čo je dosť typické pre hryzca vodného, že nory vytvára tesne pod povrchom pôdy. Otvory chodby hryzec ešte krátko “prehrabáva” (asi 10-20 cm), čím ich vlastne upchá. Obývanú noru poznáme podľa prítomnosti výkalov pri jej ústí a otvor do nory má hladké okraje a okolo ležia zvyšky potravy t.j. častí zelených rastlín zatiahnutých do ústia nory.

2.1 Hraboš poľný

           2.1.1 Popis

           Hraboš poľný (Obr. 4.) meria spolu s chvostom približne 12-16 cm a váži 20-45 g. Má krátky valcovitý chvost (30-40 % dĺžky tela), je pohyblivý a bez srsti. Na hlave sa nachádzajú malé “gombíkové” čierno lesknúce oči a malé nápadne zaokrúhlené uši vyčnievajúce trocha z “kožušiny” a ktoré sú zvnútra husto osrstené. Srsť má hraboš rôzne sfarbenú, môže byť hnedo-šedá, žltkastá, hrdzavá alebo škoricová a môže byť aj takmer hnedá alebo šedo-hnedá.


Obr. 4. Hraboš poľný

Brušná strana je spravidla svetlejšia. Srsť je hustá a krátka. Zuby majú žlté sfarbenie, dva dlhé hryzáky sú na hornej čeľusti a dva hryzáky na dolnej. Zuby rastú nepretržite, preto si ich musí stále obrusovať hlodaním. Tak ich súčasne aj zaostruje a preto sú ostré.

           2.1.2 Rozmnožovanie a vývin

           Hraboš poľný žije v kolóniách. Dĺžka života sa pohybuje od 1 do 4 mesiacov, ale niektoré jedince sa môžu dožiť približne jeden rok a výnimočne aj tri. Samičky majú každé 3 až 4 týždne nový vrh. Hlavný čas párenia je v období medzi marcom až októbrom. Pretože doba brezivosti trvá 19 až 21 dní, môžu mať mladé samičky mláďatá už na 35. deň svojho života. Do roka majú 1 až 5 vrhov a v čase premnoženia 15 až 22 vrhov. V každom vrhu je 4 až 8 mláďat, niekedy až 13 mláďat. Mláďatá sa rodia holé (Obr. 5.), bez srsti, ale už ako trojtýždňové sa podobajú dospelým jedincom.


Obr. 5. Mláďa hraboša poľného po narodení

Mláďatá samička kŕmi mliekom. Premnoženiu hraboša pomáha aj to, že môže žiť na malom priestore a niekedy aj 3-4 generácie v jednom hniezde. V intervale 3 až 4 rokov (niekedy aj v dlhších intervaloch) dochádza k jeho kalamitnému premnoženiu až gradácii. Gradácia spravidla netrvá dlhšie ako 2 roky. Po tomto nasleduje prudké zníženie početnosti hrabošov. Môžeme si to dokumentovať na tom, že keď prechádzame po lúke a pod “nohami nám behá” jeden hraboš za druhým o deň, dva je zrazu lúka “prázdna a opustená”. Príčinu tohto “zmiznutia hrabošov” sme prednedávnom pripisovali epidemickému ochoreniu. Zistilo sa však, že príčinou “zmiznutia hrabošov” je práve ich premnoženie, ktoré oslabuje organizmus a takto ho privádza k náhlemu “zrúteniu”. Prvými príznakmi tohto javu je celková malátnosť, poruchy rovnováhy, kŕče a pokles telesnej teploty.


2.2 Hryzec vodný

           2.2.1 Popis

           Hryzec vodný (Obr. 6.) je väčší ako hraboš poľný, jeho dĺžka je 14 - 18 cm. Málo osrstený a jemne krúžkovaný chvost dosahuje približne polovicu dĺžky tela (6-7 cm). Telo je zavalité a okrúhle o hmotnosti od 60 do 180 g. Oči sú malé, uši krátke a sú prekryté hustou kožušinou, nos je tupý. Srsť je hustá, z vrchnej strany väčšinou tmavohnedá, čiernosivá, na bokoch o niečo svetlejšia a na bruchu žltosivá. Na rozdiel od hraboša poľného má od hlavy po chrbte až po chvost, bledý pás.


Obr. 6. Hryzec vodný

           2.2.2 Rozmnožovanie a vývin

           Hryzec vodný je živočích, ktorý žije hlavne v blízkosti vody. S výnimkou obdobia párenia, žije hryzec samotársky a preto aj stavby obýva len jeden živočích. Mladé hryzce sú takto nútené zakladať si nové nory. Hryzec vodný sa rozmnožuje od jari (od marca - októbra). Do roka máva 3 až 5 vrhov po 2 až 10 mláďat (Obr. 7.), ktoré samička kŕmi asi 2 týždne mliekom. Mláďatá opúšťajú asi po troch týždňoch hniezdo a vo veku 2 mesiacov sú pohlavne zrelé. Brezivosť samičky trvá 20 – 22 dní a preto sa môžu samičky z jarných vrhov ešte v tom istom roku rozmnožovať. Hryzec si vytvára sieť podzemných chodieb, kde sa nachádza vlastné hniezdo, jedna alebo viac zásobární a niekoľko desiatok metrov dlhých chodieb.


Obr. 7. Mláďatá hryzca vodného

Chodby sú vedené vodorovne pod povrchom pôdy v hĺbke 10 – 30 cm, niekedy až 1 m. Pri budovaní nôr hryzce využívajú veľmi často aj nory od krtkov, ktoré si ale musia rozšíriť. Žijú veľmi skryto. Otvory chodieb uzatvárajú aj cez deň. Z podzemia vychádzajú v noci východom, ktorý znova zahrabujú.


3. KOMPLEXNÁ OCHRANA

           Pri ochrane musíme vedieť, že napr. hryzec je najťažšie likvidovatelný hlodavec. Vyplýva to aj z toho, že spozná pasce a preto ich obchádza, nežerie návnady, pri plynofikovaní zabarikáduje otvory. Keď k tomu pridáme ešte aj to, že hryzce objavíme až keď už poškodili kultúrne rastliny a vtedy je už neskoro použiť akékoľvek ochranné prostriedky. Pretože nasadenie ochranných opatrení je účinné iba vtedy ak stav hryzcov je nízky.

3.1 Preventívna ochrana

           Preventívne môžeme bojovať aj tak, že po zbere úrody vykonáme podmietku s následnou hlbokou orbou (radlicovým pluhom), ktorá ničí nory hlodavcov a takto ich “vyháňa” von. Ďalej budeme “podporovať” prirodzených predátorov, ktorými sú najmä dravé vtáky (napr. sokol myšiak - Falco tinnunculus - Obr.8, myšiak lesný - Buteo buteo) aby si plnili svoju úlohu.


Obr. 8. Predátor hrabošov - sokol myšiak

Pôdu okolo kmeňov stromov nebudeme zatrávňovať, ale naopak, odtrávnime a odburiníme a tým uľahčíme dravým vtákom vyhľadávať korisť. Koreňový kŕčok stromov chránime jemným drôteným pletivom. Na rozdiel od hraboša poľného, hryzec vodný je veľmi ostražitý, čím je sťažené jeho ničenie.

3.2 Represívna ochrana

           Represívnu ochranu robíme s tým vedomím, že proti hlodavcom budeme používať prednostne metódy, ktoré sú veľmi ohľaduplné k životnému prostrediu. V prípade hlodavcov to platí dvojnásobne, pretože pesticídne prípravky určené k ich ničeniu (rodenticídy) sú mimoriadne toxické i pre ostatné teplokrvné živočíchy, vrátane človeka. Preto je potrebné s nimi pracovať veľmi opatrne a používať ich len v najnutnejších prípadoch ako doplnkovú metódu, po vyčerpaní iných (preventívnych) metód ochrany. Represívnu ochranu môžeme robiť aj v jeseni a počas miernych zím, pomocou rôznych návnad, ktoré je možné si zabezpečiť u firiem zabezpečujúcich DDD. Taktiež môžeme použiť pasce (drôtené alebo rúrové) a rôzne odpudzujúce prostriedky. Návnady vo forme chemických látok vkladáme do vnútra chodieb a len do obývaných nôr, ktoré poznáme podľa toho, že diery majú hladké okraje a okolo ležia zvyšky potravy. V zozname povolených prípravkov na rok 2005 je pomerne široká škála prípravkov proti hrabošovi poľnému a hryzcovi vodnému. Napr. Deralan H (4-5 kg), Muskil špeciál, Muskil špeciál G (5-20 g do nory), Commando (4-5 kg/ha, ale vkladaním do nôr), Critox (4-5 kg/ha, ale vkladaním do nôr), plošne sa dá použiť aj STUTOX –I (8-10 kg/ha) a postupujeme podľa odporúčanej metodiky.

 

Vystavené: 8.2. 2006

Autori textu : doc. Ing. Ján GALLO, CSc., Ing. Monika Jeloková