logo SPU

Centrum výskumu rastlinnej výroby - Výskumný ústav agroekológie Michalovce
Špitálska 1273
071 01 Michalovce
e-mail: toth@minet.sk

 
 


Stav a smerovanie pesticídnej ochrany

Už dlhodobou črtou celkového vývoja Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ je tlak na ekologizáciu poľnohospodárskej výroby. Je v súlade s environmentálnym povedomím a ekotoxikologickou zodpovednosťou odbornej i laickej verejnosti, ktorá už niekoľko desaťročí narastá. Postupné zvyšovanie nárokov na poľnohospodársku prax v tomto smere sa už dávnejšie účinne pretavuje do kontúr širšej stratégie udržateľného používania pesticídov naposledy vyjadrenej v prijatí niekoľkých právnych predpisov tzv. aktuálneho pesticídneho balíčka EÚ, z ktorých najvýznamnejšou je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES.

Zmienená smernica stanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov. Ďalšie opatrenia aktuálneho pesticídneho balíčka sa týkajú: uvádzania prípravkov na ochranu rastlín na trh - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009; štatistiky pesticídov - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1185/2009; a strojových zariadení na aplikáciu pesticídov - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/127/ES. Po odbornej predpríprave a rozsiahlejšej diskusii legislatívne opatrenia aktuálneho pesticídneho balíčka EÚ nadobudli na Slovensku koncom roka 2011 podobu dlšie očakávaných národných opatrení vo forme ôsmich vyhlášok MP a RV Slovenskej republiky (Vyhlášky 485-492 zo dňa 20.12.2011, čiastka č.145).
Vyhlášky ustanovujú: podrobnosti o prípravkoch na ochranu rastlín; podrobnosti o podmienkach, postupoch a lehotách na uplatnenie ustanovení o skúškach biologickej účinnosti, o žiadostiach, zásadách správnej experimentálnej praxe, auditoch a vydávaní certifikátu, rozšírení rozsahu certifikátu alebo recertifikácii; podrobnosti o zásadách a opatreniach na ochranu zdravia ľudí, zdrojov pitnej vody, včiel, zveri, vodných a iných necieľových organizmov, životného prostredia a osobitných oblastí pri používaní prípravkov na ochranu rastlín; podrobnosti o podmienkach, požiadavkách a postupoch na uplatnenie ustanovení o leteckej aplikácii prípravkov na ochranu rastlín a žiadosti o povolenie leteckej aplikácie.
Zvyšné vyhlášky sa týkajú: integrovanej ochrany proti škodlivým organizmom a jej uplatňovania; podmienok a postupov pri evidencii a kontrolách aplikačných zariadení; vedenia záznamov o prípravkoch na ochranu rastlín a nahlasovaní údajov, podmienkach a postupov pri skladovaní a manipulácii s prípravkami na ochranu rasstlín a čistení použitých aplikačných zariadení; odborného vzdelávania v oblasti prípravkov na ochranu rastlín.

Vecný rozsah zmien presahuje rámec predkladaného príspevku, veď naplňovanou ambíciou aktuálneho pesticídneho balíčka je zasiahnutie nielen poľnohospodárstva ale aj ďalších dotknutých sektorov verejného života. Pre užívateľskú sféru nie sú tieto zmeny až také výrazné. Balíček je prezentovaný ako výsledok dlhoročnej snahy hlavne niektorých krajín pôvodnej EU-15 o obmedzovanie negatívnych dôsledkov používania pesticídov na ľudské zdravie a všetky zložky životného prostredia. Spomedzi množstva použiteľných parametrov pre obsiahlosť pôvodného zámeru ako aj z charakteru prejednávanej problematiky a z povahy spôsobu získavania určitých informácií jednoznačne vyplýva, že za najvýznamnejší a systémový parameter zhodnocovania zmienenej snahy je nutné trvalo pokladať údaje o spotrebe pesticídov. Napriek množstvu ďalších podružných parametrov a zložitosti protiargumentov v podstate nie je obhájiteľný dôvod aby spotreba pesticídov takýmto celkovým a zrozumiteľným parametrom hodnotenia nebola.

Úroveň reálnej spotreby pesticídov v krajinách EU-27 ako aj ďalších európskych krajín dokumentujeme podľa oficiálnych údajov FAOSTATu v predkladanej tabuľke, pričom stav spotreby v roku 2007 porovnávame so spotrebou v roku 1995. Podľa zmieneného zdroja bola v krajinách EU-15 v roku 1995 celková spotreba pesticídov 360 951 ton, čo zodpovedá úrovni takmer 5 kg pesticídov na hektár ornej pôdy, resp. 2,7 kg na hektár poľnohospodárskej pôdy. Podľa kalkulácií založených na rovnakom zdroji klesla táto spotreba k roku 2007 o takmer štvrtinu -24 %, a činí 3,7 kg.ha-1 o.p., resp. 2,0 kg.ha-1 p.p. Napriek celkovému poklesu je vo väčšine krajín EU-15 trendom zvyšovanie spotreby pesticídov, prípadne je táto spotreba viac-menej vyrovnaná a z roka na rok iba mierne kolíše. Najvyššia spotreba pesticídov je v krajinách Beneluxu, kde presahuje 11,5 kg.ha-1 o.p., resp. 5,9 kg.ha-1 p.p. Enormná spotreba pesticídov je tu obrazom predimenzovanej výkonnosti vysoko intenzívneho poľnohospodárstva. Štruktúra spotreby pesticídov okrem intenzívneho charakteru pestovania odráža širokú paletu kultúr a tiež i rozdielne klimatické podmienky, najmä vlhšiu klímu. V krajinách s rozvinutou rastlinnou výrobou prekvapivo dominuje spotreba fungicídov, čo sa pôvodnej EÚ-15 týka zrejme všeobecne.

Tabuľka: Hlavné parametre poľnohospodárstva Európskych krajín a stav (2007) a trend (2007/1995) spotreby pesticídov (FAOSTAT)


Index 07/95 - percento nárastu (+), resp. poklesu (-) spotreby pesticídov v roku 2007 v porovnaní s rokom 1995; * - spotreba pesticídov za rok 2007 nahradená údajom za rok 2005, ** - adekvátne 2007 nahradený 2000, *** - adekvátne 2007 nahradený 1995, **** - žiaden údaj o spotrebe pesticídov v rokoch 2007, 2005, 2000 alebo 1995 nie je k dispozícii; x - index nestanovený pre absenciu údajov; EU-15 a NEU-10 priemerizované váženým priemerom

Serióznu snahu o prírodu šetriaci prístup je možné spájať najmä s Francúzskom, ktoré ako už z jeho rozlohy vyplýva má na európske poľnohospodárstvo určujúci význam. Environmentálne hodnoty sa tu po dlhých rokoch bývalého tvrdého tlaku na zvyšovanie intenzity poľnohospodárstva už stali trvalejšou súčasťou stratégie o udržateľnosť domácej výroby. Opačný jav, a to zvyšovanie spotreby pesticídov sa zjavne týka poľnohospodárstva severských krajín, Švédska a Fínska. Najmä z hľadiska herbicídov je zaujímavá spotreba pesticídov v Rakúsku. V krajine s rozvinutým systémom ekologického poľnohospodárstva je pri vysokom podiele ekologicky obhospodarovanej výmery reálne zaťaženie jednotky plochy i produkcie práve o adekvátny podiel vyššie. Podobného charakteru je výsledný efekt opatrení týkajúcich sa vonkajšej štruktúry rastlinnej výroby, t.j. teritoriálneho usporiadania obhospodarovaných parciel a neobhospodarovaných remízok s významnou ekologickou funkciou najmä vo vzťahu k ochrane vodných plôch. Ekotoxikologická úloha vonkajšej štruktúry rastlinnej výroby je v krajinách EÚ-15 viac doceňovaná a uplatňovaná. Na druhej strane ale paradoxne práve tieto javy posúvajú napr. Rakúsko k lídrom v spotrebe herbicídov.

Podobný vývoj ako vo Švédsku a Fínsku prebieha vo väčšine nových krajín EÚ. V krajinách NEU-10 bola v roku 1995 spotreba pesticídov 27 384 ton, čo zodpovedá úrovni 0,93 kg pesticídov na ha o.p., resp. 0,70 kg na ha p.p. K roku 2007 táto spotreba narástla o takmer 27 %, a pri úrovni 1,18 kg.ha-1 o.p., resp. 0,88 kg.ha-1 p.p. stále nedosahuje tretinu (31,8 %) spotreby pesticídov EÚ-15 na ha o.p., resp. nedosahuje polovicu pri porovnaní na ha p.p. (43,3 %).

Pozícia Slovenska je z tohto hľadiska odlišná už v porovnaní s Maďarskom, Českom aj Poľskom, ktorým sa vymyká i trendovo. Vysoká spotreba pesticídov na Malte a Cypre celkovú štatistiku krajín NEU-10 významne neskresľuje, z dôvodu zanedbateľnej celkovej spotreby pesticídov pre nízke výmery obhospodarovanej pôdy. Stav spotreby pesticídov v nečlenských krajinách EÚ je rozdielna a kopíruje príslušnosť k bývalému západnmu alebo naopak k východnému bloku.

Napriek celkovo nízkej spotrebe pesticídov v Slovenskom poľnohospodárstve je domáca výroba pomerne často vystavovaná kritike o zvýšenie zodpovednosti z hľadiska environmentálnej a ekotoxikologickej ako aj hygienickej kvality dorobenej produkcie. Táto téma naposledy rezonovala koncom roka 2011 v spojitosti s už niekoľko rokov reštringovaným atrazínom a spodnými vodami v okolí Dunaja. Potenciál neželaného úniku pesticídov je okrem iného v silnej závislosti od obsahu organickej hmoty v pôde. Organická hmota, resp. humus významne obmedzuje mobilitu pesticídov. Pre vystihnutie obsahu humusu v pôde je najdostupnejším parametrom hustota hospodárskych zvierat, prípadne počet dobytčích jednotiek na určitú plochu. To je dôvod prečo v tabuľke spájame tento zdanlivo sem nepatriaci, v skutočnosti ale veľmi úzko súvisiaci parameter. Vyšší obsah humusu, nepriamo vyjadrený vyššou hustotou zvierat, umožňuje z vyššie zaťaženie plochy pesticídom. Zaiste s potrebou rozdielného vnímania ekotoxikologického hľadiska a hľadiska hygienickej kvality. Krajiny pôvodnej EÚ-15 majú v priemere vyše dvojnásobné zaťaženie hustotou zvierat ako je tomu v krajinách NEU-10, pričom rozdiely medzi krajinami sú až rádové. Na Slovensku je obsah humusu azda najnedoceňovanejšou pôdnou charakteristikou. Za zmienku možno stojí, že obsah humusu je často limitujúcim faktorom použitia účinnejších dávok hlavne pôdnych herbicídov. Nerešpektovanie tejto požiadavky sa okrem ekotoxikologických následkov prejavuje tiež fytofarmakologicky, a to zvýšenou mierou fytotoxicity s adekvátnym poklesom hospodárskej produkcie. Pri pokusoch so zvyšovaním obsahu humusu v pôde spravidla pozorujeme dlhšiu perzistenciu a účinnosť pôdnych herbicídov ako aj zmenu spektra vegetujúcich druhov burín, najmä v spojitosti s výskytom škodlivých prívalových zrážok vysokej intenzity.

V porovnaní s koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia je súčasné environmentálne povedomie a zodpovednosť poľnohospodárskej praxe na Slovensku v podstatnej miere zvýšené. Jednotlivé zložky prírodného prostredia sú vo zvýšenej miere zaťažené najmä v krajinách s enormnou spotrebou pesticídov, ktorá je až na menšie výnimky zvyčajne v priamej úmere s hospodárskou výkonnosťou a finančnou kondíciou krajín.

Množstvo otáznikov preto sprevádza hygienickú kvalitu poľnohospodárskej produkcie pôvodom z takýchto krajín, hlavne zeleniny a ovocia. Otáznou ostáva miera využitia takto naskytovaného priestoru pre ochranu ľudského zdravia domácej populácie s náležitými možnosťami ochrany domáceho trhu s agrokomoditami a domácich producentov poskytujúcich kvalitné suroviny.

Vystavené 27.2.2012

Autor textu: Ing. Štefan Tóth, PhD.