| Toxikologická charakteristika pesticídov
Pesticídy sú pre človeka a zvieratá vo väčšine prípadov toxické
látky. Ich biologická aktivita je determinovaná charakterom vlastnej
účinnej látky, ale i pomocnými látkami, ktoré sú v prípravku obsiahnuté.
Pri súčasnom používaní viacerých druhov pesticídov sa môže ich účinok
vzájomne potenciovať, takže riziko a škodlivosť stúpa. Naopak, v
niektorých prípadoch sa môže prejaviť aj určitý antagonizmus, následkom
ktorého sa aktivita a toxicita interaktujúcich agens znižuje. Tento
efekt sa využíva napr. pri podávaní prvej pomoci pri otrave organofosfátmi,
kde sa ako podporná látka podáva atropín.
Do organizmu môžu pesticídy prenikať dýchacími cestami, tráviacim
ústrojenstvom, môžu sa resorbovať cez pokožku buď priamym poliatím,
alebo v styku s kontaminovanými predmetmi (napr. so znečisteným
odevom). Preto je z tohto dôvodu hygiena pri práci s pesticídmi
základom ochranných opatrení. Veľmi nebezpečným je vdychovanie aerosólu
pesticídu pri samotnej aplikácii. Pesticídy sa inhalujú v dýchacích
cestách, kde sú podmienky pre resorbciu takmer ideálne. Zvýšenému
riziku sú takto vystavení prednostne pracovníci, ktorý do styku
s pesticídmi prichádzajú profesionálne (napr. traktoristi so staršou
mechanizáciou, ktorá nezabezpečuje v kabíne vodiča filtráciu
vzduchu). Na hygienicko-toxikologické hodnotenie pesticídov slúži
viacero ukazovateľov - akútny toxický účinok, absolútna smrteľná
koncentrácia, dosis letalis - LD50, denná dávka, prijateľný
denný príjem (ADI) a pod..
V uplynulom období sa v poľnohospodárstve využívali i pesticídy,
pri ktorých sa dodatočne zistil mimoriadne negatívny vplyv na životné
prostredie. Takéto prípravky, resp. ich účinné látky sú zakázané
používať a podľa zákona je ich dovoz na územie SR zakázaný (od 27.2.
1999: z praxe najznámejšie napr. DDT, aldrin, dicofol, captafol,
dieldrin, dinoseb, zlúčeniny ortuti a pod.). Od roku 1996 sa takisto
neregistrujú prípravky, ktoré obsahujú viac ako 5 % xylénu (veľmi
používané rozpúšťadlo v EC formuláciách), preto sú EC formulácie
postupne nahradzované vhodnejšími. Prípravky, ktoré obsahujú rizikové
účinné látky pre ľudský organizmus (atrazín, mancozeb, alachlór,
acetochlór a captan) sú registrované na kratšie obdobie a platnosť
ich registrácie sa predlžuje max. na 3 roky. Registrácia prípravkov
obsahujúcich atrazín je dočasne pozastavená.
Prenikanie, účinky a metabolizmus pesticídov v tele teplokrvných
živočíchov
Pesticídy prenikajú do tela zvierat najmä cez gastrointestinálny
trakt (perorálne), kožou a dýchacími cestami. Úplný metabolizmus
pesticídov v tkanivách v drvivej väčšine pesticídov nie je známy.
Väčšina metabolických premien pesticídov je katalyzovaná mikrosomálnymi
enzýmami, predovšetkým pečene, takže tento proces je pomalší pri
nižšom veku. Aj z tohto pohľadu je preto expozícia mláďat pôsobeniu
pesticídov rizikovejšia ako u dospelej populácie. Medzi činitele,
ktoré priamo ovplyvňujú hromadenie rezíduí v tele patrí dávka, prijímanie
a detoxikácia, vek, pohlavie a druh organizmu. Platí pravidlo, že
čím väčšia je dávka, tým väčšia je kumulácia v organizme. Nie
je pravda, že pri menších a pravidelných dávkach sa skôr organizmus
prispôsobí pôsobeniu pesticídu, pretože je dokázané, že celková
dávka, podaná niekoľkokrát za sebou v krátkych intervaloch spôsobila
väčšie hromadenie v organizme, ako keď bola tá istá dávka podaná
jednorazovo. S týmto nepravdivým tvrdením, že v malom
množstve pesticídy neškodia, alebo že “organizmus si zvykne” sa
možno stretnúť v praxi pomerne často. V prípade pesticídov
neplatí žiadne takéto pravidlo, pesticídy sú v priamom styku
s organizmom škodlivé vždy a v akomkoľvek množstve.
Pesticíd je po preniknutí do organizmu rozvádzaný krvným obehom
podobne ako u rastlín. V začiatočnom štádiu závisí koncentrácia
v tkanivách od stupňa ich prekrvenia. Napríklad v pečeni a mozgu
býva ich koncentrácia spočiatku vyššia ako v iných tkanivách. Neskôr
sa rezíduá hromadia v iných tkanivách, často v tukových, čo podmieňuje
ich lipofilný charakter (napr. chlórované uhľovodíky).
Pôsobenie pesticídov v organizme nie je možné predvídať, vysvetlenie
je možné iba na báze experimentálnych prác. V tejto oblasti čaká
na objasnenie metabolických dráh rôznych pesticídov veľa práce,
nakoľko pokusy je potrebné vykonať pre každú účinnú látku, alebo
ich skupinu zvlášť.
Pesticídy a ich rezíduá v metabolizme človeka
Človek je vystavený pôsobeniu pesticídov počas celého života,
prakticky už od vývoja plodu, ktorý môže byť týmito látkami poškodený.
Pesticídy prechádzajú do organizmu človeka rovnakým spôsobom ako
pri zvieratách, najmä cez tráviacu a dýchaciu sústavu a cez pokožku.
Všeobecne platí, že čím je účinná látka rozpustnejšia vo vode, tým
ľahšie vniká do organizmu a metabolizuje sa v pečeni na menej toxické
metabolity, prípadne na metabolity s ešte väčšou toxicitou ako pôvodná
zlúčenina. Osobitne rizikové sú skupiny ľudí, ktoré do styku s pesticídmi
prichádzajú profesionálne.
V organizme ďalej pesticídy podliehajú metabolizácii, po ktorej
sa kumulujú v určitých tkanivách. Metabolizácia rezíduí je podobná
ako pri zvieratách, na ktorých sa uskutočňujú aj pokusy s ich toxickým
účinkom, ktoré sa potom v príslušných koreláciách vzťahujú aj na
človeka. Podobne aj u človeka je metabolizácia ovplyvňovaná predovšetkým
mikrosomálnymi enzýmami. Väčšina z nich je plne aktivovaná od 8.
týždňa života, takže adaptačné mechanizmy novorodencov nie sú ešte
pripravené na detoxikáciu cudzorodých látok. Okrem tohto rizika
sa mladý organizmus človeka vyznačuje aj vyššou priepustnosťou blán
a biobariér, z čoho tiež vyplýva vyššia citlivosť detí na rezíduá
v porovnaní s dospelými osobami.
Pri metabolizácii môžu vznikať viac alebo menej toxické zlúčeniny,
ako bola pôvodná účinná látka. Typickým príkladom je v minulosti
používané DDT, ktoré sa v organizmoch rozkladá na ešte toxickejšie
zlúčeniny, pričom rezíduá tohto insekticídu kolujú v ľudskej populácii
dodnes.
Rýchlosť metabolizácie taktiež závisí od typu pesticídu. Oproti
chlórovaným uhľovodíkom sa napr. organické zlúčeniny fosforu rozkladajú
rýchlejšie a nekumulujú sa, ale na druhej strane ich akútna toxicita
je niekoľkonásobne vyššia.
K najvýznamnejším prejavom toxicity účinných látok a ich metabolitov
(odvodenej od pokusov na zvieratách) patrí: poškodenie pečene
(DDT, dieldrín), mutagenita, vznik novotvarov - nádorov
(DDT, dieldrín, mancozeb, maneb, zineb), teratogénny účinok –
poškodenie ľudského plodu (thiram, ziram, mancozeb, maneb, zineb),
rakovinotvorný účinok (DDT, mancozeb, maneb, zineb), hepatotoxický
účinok – poškodenie pečene (DDT), akútna otrava, poškodenie
činnosti imunitného systému, iritácia pokožky, alergické reakcie,
ťažkosti tráviacej sústavy (perorálna intoxikácia s príznakmi
nevoľnosti, poruchy chuti, zvracanie a hnačky), nervovej sústavy
(bolesti hlavy, závraty, straty rovnováhy, zvýšená dráždivosť),
inhalačná intoxikácia (rýchla otrava spôsobená nadýchaním
sa fumigujúceho pesticídu), chronické otravy, poškodenie pokožky
žieravinami, leptavými alebo dráždivými látkami (perkutánna
intoxikácia), poruchy očí a zraku (zvlášť citlivá je sliznica
oka, ktorú pesticídy poškodzujú už v malých množstvách, preto je
používanie ochranných okuliarov a štítov veľmi dôležité), zápal
spojoviek, ochorenia pokožky, krvácanie z nosa a pod.. V ojedinelých
prípadoch dochádza aj ku smrteľným otravám, najmä pri zvlášť
nebezpečných jedoch alebo pri vysokých dávkach. Príznaky sa pri
ľahších formách strácajú obvykle po 3-7 dňoch.
Pri hodnotení toxického vplyvu pesticídov na človeka sa vychádza
z toxikologických výskumov na človeku a zvieratách, ako i zo zdravotného
stavu skupín ľudí priamo ohrozených pesticídmi. Doteraz sa však
u mnohých pesticídov nepodarilo definovať vzťahy medzi obsahom rezíduí
v tkanivách a ich škodlivosťou, nakoľko ich obsah je iba ukazovateľom
kontaminácie. Na riziko jednotlivých pesticídov poukazujú najmä
toxikologické pojmy ako ADI (acceptable daily intake) a LD50.
Tieto hodnoty však majú iba informatívny charakter o nebezpečnosti
účinnej látky, ich priamy toxický účinok závisí od celého radu ďalších
faktorov. To je osobitne dôležité pri kumulatívnych rezíduách s
chemickou etiológiou, vedúcou k vzniku novotvarov, resp. tumorov.
U osôb, ktoré nie sú vystavené pesticídom profesionálne, je prakticky
jediným možným spôsobom kontaminácie organizmu pesticídmi príjem
tráviacou sústavou. Pri preniknutí do organizmu môžu zapríčiniť
chronické alebo akútne otravy, pričom pre populáciu sú nebezpečnejšie
chronické otravy, ktorých následky je možné predvídať iba veľmi
ťažko. Mnohé látky majú totiž schopnosť kumulácie v organizme bez
toho, aby spôsobovali nejaké symptómy. Ich účinok sa však môže prejaviť
v budúcnosti, vzhľadom na permanentnú kumuláciu, ktorá môže viesť
k vážnejším chorobným zmenám. Mnohé lipofilné pesticídy (napr. chlórované
uhľovodíky) sa kumulujú v tukovom tkanive. Z tohto pohľadu aj nadmerná
konzumácia tukového tkaniva zvierat (ak bolo kontaminované napr.
DDT) môže viesť k zvýšenému príjmu rezíduí. Preto je pri aplikácii
pesticídov potrebné prihliadať na všetky zložky potravinového reťazca,
nielen na produkty určené na priamu konzumáciu.
Časť pesticídov sa kumuluje v organizme, ale časť sa vylučuje,
najmä obličkami a žlčou, menej vydychovaným vzduchom, slinami, potom,
pokožkou, vlasmi, nechtami, gastrointestinálnym traktom. Osobitne
nebezpečným spôsobom je vylučovanie materským mliekom, nakoľko práve
deti nemajú ešte dostatočne vyvinuté adaptačné a detoxikačné mechanizmy.
Pri posudzovaní a stanovovaní ochrannej doby prípravku, jeho rezíduí
a toxikologických vlastností sa vychádza z nasledovných toxikologických
a metabolických štúdií: absorpcia, distribúcia, vylučovanie a metabolizmus
účinnej látky; akútna, dermálna, orálna a inhalačná toxicita; kožná
a očná dráždivosť; génotoxicita; chronická, reprodukčná toxicita
a karcinogenita; neurotoxicita a pod..
Prevencia pred otravami a vedľajšími účinkami pesticídov
Základným predpokladom prevencie je osveta v radoch občanov,
ktorí pracujú, alebo prichádzajú do styku s pesticídmi. Základnou
zásadou je aplikácia pesticídu iba v nutnom prípade a striktne
podľa registrácie (návodu), ako i dodržiavanie ochrannej
doby. Pri jej dodržaní by rezíduá pesticídu v surovinách
a potravinách mali byť pod hranicou škodlivosti pre zdravie. Mylná
je laická predstava, že po uplynutí ochrannej doby nie sú v produktoch
žiadne stopy pesticídov. Rezíduá sú v produktoch vždy, záleží
však na tom, či sú pod hladinou škodlivosti. Tolerancie sú určené
na základe prípustnej dennej kontaminácie pesticídom alebo jeho
rezíduami a spotreby príslušnej potraviny na človeka s priemernou
hmotnosťou 60 kg. V rámci jednotlivých krajín sa uvedené normy líšia
najmä z dôvodu odlišného stravovania a spotreby jednotlivých potravín.
Ďalším dôležitým opatrením je používanie ochranných pomôcok
pri práci s pesticídmi, ktoré vysoko účinne chránia organizmus pred
intoxikáciou. Pri práci s pesticídmi v žiadnom prípade nesmieme
jesť, piť, ani fajčiť, pretože perorálna penetrácia je dôležitým
spôsobom intoxikácie organizmu.
Ak predsa došlo k otrave, resp. expozícii človeka pesticídom,
treba postihnutému podať prvú pomoc (uvedenú na etikete každého
prípravku) a okamžite zabezpečiť lekárske ošetrenie. Lekára
treba vždy informovať, o akú účinnú látku išlo, čo zabezpečíme uschovaním
a predložením letáku z použitého prípravku. Pri otrave pesticídmi
môže lekár konzultovať liečbu a prvú pomoc s Toxikologickým informačným
centrom - Klinika pracovného lekárstva a toxikológie (telefónne
číslo je uvedené na etikete každého prípravku).
Po použití pesticídov je dôležitý aj predpísaný spôsob likvidácie
obalov, aby nedošlo k náhodným otravám, alebo kontaminácii životného
prostredia.
Vystavené: 20.1.2005 |
