WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Pesticídy v ochrane rastlín – IV. časť

Rozdelenie pesticídov podľa spôsobu účinku

Kontaktné pesticídy a ich účinnosť je podmienená priamym kontaktom postrekovej kvapaliny s infekčnou štruktúrou patogéna (s inokulom). Účinná látka nepreniká do vnútra rastliny, ale ostáva lokalizovaná na povrchu, kde chráni iba tie miesta, ktoré boli priamo ošetrené pri aplikácii. Z kontaktného spôsobu účinku vyplýva potreba rovnomerného a čo najdokonalejšieho ošetrenia povrchu rastliny. Nevýhodou kontaktných prípravkov je, že podliehajú vplyvu poveternostných podmienok, resp. že sú zmývané dažďom a nechránia postrekom nezasiahnuté plochy.

Systémové (systemické) pesticídy, resp. ich účinné látky pôsobia aj na povrchu rastlín, ale prenikajú aj do rastlinných pletív a okrem translaminárneho pohybu sú prostredníctvom vaskulárneho systému translokované v rastline. Ich prednosť spočíva v schopnosti chrániť nové prírastky. Na rozdiel od kontaktných je ich účinnosť menej závislá od počasia (zrážok), majú selektívnejšie pôsobenie a používajú sa v nižších koncentráciách, resp. dávkach. Systémovo pôsobiace pesticídy nie sú však ideálne, najmä pri fungicídoch existuje väčšie riziko vzniku rezistencie patogéna, ale i fytotoxicity, pretože metabolizmus rastlín a húb je veľmi podobný. Systémový prípravok musí po aplikácii preniknúť cez voskovú vrstvu kutikuly, takže výsledná formulácia musí byť aj hydrofilne - lipofilná. Účinná látka difunduje do pletiva spravidla dotiaľ, kým kvapalina na povrchu listu nezaschne. Medzi bunkami sa pohybuje spolu s transportom vody a v cievnom systéme je rozvádzaná xylémom akropetálne a floémom bazipetálne. V tomto procese sú niektoré pesticídy metabolizované a rozvádzané sú ich metabolity. Pre systémové fungicídy je dôležité, aby agens preniklo až do spóry, tela škodcu, prípadne mycélia patogéna, kde musí prebehnúť reakcia limitujúca životné funkcie agresora.

Kvázi-systémové (kvázi-systemické) účinné látky pôsobia na povrchu, vďaka absorpcii vo voskovej vrstvičke a následnému uvoľňovaniu (odparovaniu). Takýmto účinkom sa vyznačujú niektoré strobiluríny (napr. kresoxim-methyl).

Mesostemické účinné látky pôsobia na povrchu rastlín, kde sa spravidla ukladajú do voskovej vrstvičky listov. Postupne sa odparujú, ale prenikajú aj do pletiva, kde sú rozvádzané translaminárne. Mesostemickým účinkom sa podobne vyznačujú niektoré strobiluríny (napr. trifloxystrobin).

Prvé tri skupiny účinných látok sú v praxi známe aj zo staršej literatúry, posledné dve skupiny pribudli až v posledných rokoch. Ide o špecifický spôsob účinku, ktorý bol pozorovaný pri fungicídoch novej generácie – strobilurínoch. Z tohto dôvodu sa podobný účinok fungicídov v staršej literatúre neuvádza.

Rozdelenie pesticídov podľa toxicity

Toxikologické hľadisko je pri registrácii a povoľovaní pesticídov rozhodujúce. Často sa ani vysoko účinné prípravky nedostanú do obehu práve kvôli nevyhovujúcim toxikologickým parametrom.

Podľa toxicity rozdeľujeme pesticídy do nasledovných kategórií:

• zvlášť nebezpečné jedy - ZNJ (spôsobujú smrť vo veľmi malých množstvách; prácu s nimi povoľuje organizáciám hygienik a v prípade jednotlivcov je potrebné zvláštne povolenie na základe absolvovaného kurzu)
• ostatné jedy (OJ) (v malých množstvách spôsobujú smrť, príp. akútne a chronické otravy v nízkych a opakovaných malých dávkach; sú uvedené v zoznamoch jedov)
• žieraviny (Ž) - poškodzujú tkanivá pri priamom styku
• prípravok so senzibilizujúcimi účinkami spôsobujúci kožné alergie (S) - pri opakovanom styku s pokožkou poškodzuje tkanivá
• prípravok nie je posudzovaný ako jed alebo iná látka škodlivá zdraviu (-)

Veľké množstvo pesticídov je zaraďované k jedom a látkam škodlivým zdraviu, iba časť z nich je zaradená do poslednej skupiny, kedy nie sú posudzované ako jedy a iné zdraviu škodlivé látky. Všeobecne možno zhrnúť, že herbicídy a insekticídy sa sú vo väčšine prípadov nebezpečnejšie a pre zdravie škodlivejšie ako fungicídy. Ide však o priamu – akútnu toxicitu, pôsobenie rezíduí je zložitejšou problematikou. Preto je dôležité so všetkými pesticídmi narábať opatrne, s použitím predpísaných ochranných pomôcok.

Jedy a žieraviny

Mnohé prípravky na ochranu rastlín zaraďujeme do skupiny jedov, niektoré pôsobia i ako žieraviny. Veľmi nebezpečnou skupinou sú látky, nazývané zvlášť nebezpečné jedy, spôsobujúce smrteľné otravy vo veľmi krátkom čase a najmä vo veľmi malých množstvách. Problematika používania jedov a žieravín je legislatívne upravená Nariadením vlády č. 206/1988. Táto právna norma okrem iného v krátkosti ustanovuje nasledovné:

• Zaobchádzať so zvlášť nebezpečnými jedmi môžu iba organizácie, ktoré majú na to povolenie. Zvlášť nebezpečné jedy sa nesmú vydávať, predávať ani darovať fyzickým osobám.
• Organizácia je povinná viesť evidenciu o množstve vyrobených zvlášť nebezpečných jedov a o príjme, stave zásob, spotrebe, výdaji a predaji a pod..
• Pri zaobchádzaní s jedmi a ostatnými látkami je každý povinný zaobchádzať s nimi len v miere nevyhnutne potrebnej a postupovať tak, aby nebolo poškodené zdravie ľudí, najmä zdravotná nezávadnosť a biologická hodnota požívatín atď..
• Zaobchádzať s jedmi a žieravinami môžu len osoby, ktoré dovŕšili osemnásty rok veku. Ak ide o pracovníkov, musia mať na to zdravotnú a odbornú spôsobilosť.

Napriek týmto striktným vymedzeniam zákona sa v praxi možno stretnúť s ľahkovážnym narábaním s týmito látkami. Pesticídy sú v praxi často predmetom nelegálneho obchodu a kupčenia a dostávajú sa do rúk nepovolaným osobám. Niektorí zamestnanci z podnikov pesticídy odcudzia, príp. ich priamo pri aplikácii “ušetria”. Takto potom putujú na čierny trh, niekedy dokonca v zakázaných obaloch (PET fľaše, obaly z potravín a pod.). Sú známe i smrteľné otravy pracovníkov, ktorí z malinovkovej fľaše omylom vypili takto uskladnený pesticíd a napriek rýchlej lekárskej pomoci sa ich už nepodarilo zachrániť.

Pri manipulácii s pesticídmi je vždy dôležité vopred sa zoznámiť s informáciami na etikete prípravku. Iba správnym zaobchádzaním budú pesticídy slúžiť účelu, na ktorý sú určené a v maximálnej miere sa tak predíde ich nežiaducim účinkom na životné prostredie a necieľové organizmy, vrátane človeka.

Vystavené: 6.12.2004