Rozdelenie pesticídov podľa spôsobu účinku
Kontaktné pesticídy a ich účinnosť je
podmienená priamym kontaktom postrekovej kvapaliny s infekčnou štruktúrou
patogéna (s inokulom). Účinná látka nepreniká do vnútra rastliny,
ale ostáva lokalizovaná na povrchu, kde chráni iba tie miesta, ktoré
boli priamo ošetrené pri aplikácii. Z kontaktného spôsobu účinku
vyplýva potreba rovnomerného a čo najdokonalejšieho ošetrenia povrchu
rastliny. Nevýhodou kontaktných prípravkov je, že podliehajú vplyvu
poveternostných podmienok, resp. že sú zmývané dažďom a nechránia
postrekom nezasiahnuté plochy.
Systémové (systemické) pesticídy, resp.
ich účinné látky pôsobia aj na povrchu rastlín, ale prenikajú aj
do rastlinných pletív a okrem translaminárneho pohybu sú prostredníctvom
vaskulárneho systému translokované v rastline. Ich prednosť spočíva
v schopnosti chrániť nové prírastky. Na rozdiel od kontaktných je
ich účinnosť menej závislá od počasia (zrážok), majú selektívnejšie
pôsobenie a používajú sa v nižších koncentráciách, resp. dávkach.
Systémovo pôsobiace pesticídy nie sú však ideálne, najmä pri fungicídoch
existuje väčšie riziko vzniku rezistencie patogéna, ale i fytotoxicity,
pretože metabolizmus rastlín a húb je veľmi podobný. Systémový prípravok
musí po aplikácii preniknúť cez voskovú vrstvu kutikuly, takže výsledná
formulácia musí byť aj hydrofilne - lipofilná. Účinná látka difunduje
do pletiva spravidla dotiaľ, kým kvapalina na povrchu listu nezaschne.
Medzi bunkami sa pohybuje spolu s transportom vody a v cievnom systéme
je rozvádzaná xylémom akropetálne a floémom bazipetálne. V tomto
procese sú niektoré pesticídy metabolizované a rozvádzané sú ich
metabolity. Pre systémové fungicídy je dôležité, aby agens preniklo
až do spóry, tela škodcu, prípadne mycélia patogéna, kde musí prebehnúť
reakcia limitujúca životné funkcie agresora.
Kombinované pesticídy obsahujú systémovú
aj kontaktnú zložku, čím sa výhody oboch systémov spájajú a výsledný
mix je účinnejší ako sólo aplikácie jednotlivých zložiek. Použitím
týchto zmesných (dvoj, príp. trojzložkových) prípravkov sa predchádza
nevýhodám tzv. jednopolohových účinných látok (zasahujúcich do metabolizmu
patogéna na jednom, príp. dvoch miestach), voči ktorým často vzniká
rezistencia.
Kvázi-systémové (kvázi-systemické) účinné látky
pôsobia na povrchu, vďaka absorpcii vo voskovej vrstvičke a následnému
uvoľňovaniu (odparovaniu). Takýmto účinkom sa vyznačujú niektoré
strobiluríny (napr. kresoxim-methyl).
Mesostemické účinné látky pôsobia na povrchu rastlín,
kde sa spravidla ukladajú do voskovej vrstvičky listov. Postupne
sa odparujú, ale prenikajú aj do pletiva, kde sú rozvádzané translaminárne.
Mesostemickým účinkom sa podobne vyznačujú niektoré strobiluríny
(napr. trifloxystrobin).
Prvé tri skupiny účinných látok sú v praxi známe aj zo staršej
literatúry, posledné dve skupiny pribudli až v posledných rokoch.
Ide o špecifický spôsob účinku, ktorý bol pozorovaný pri fungicídoch
novej generácie – strobilurínoch. Z tohto dôvodu sa podobný
účinok fungicídov v staršej literatúre neuvádza.
Rozdelenie pesticídov podľa toxicity
Toxikologické hľadisko je pri registrácii a povoľovaní
pesticídov rozhodujúce. Často sa ani vysoko účinné prípravky nedostanú
do obehu práve kvôli nevyhovujúcim toxikologickým parametrom.
Podľa toxicity rozdeľujeme pesticídy do nasledovných
kategórií:
- zvlášť nebezpečné jedy - ZNJ (spôsobujú smrť vo
veľmi malých množstvách; prácu s nimi povoľuje organizáciám hygienik
a v prípade jednotlivcov je potrebné zvláštne povolenie na základe
absolvovaného kurzu)
- ostatné jedy (OJ) (v malých množstvách spôsobujú
smrť, príp. akútne a chronické otravy v nízkych a opakovaných
malých dávkach; sú uvedené v zoznamoch jedov)
- žieraviny (Ž) - poškodzujú tkanivá pri priamom
styku
- prípravok so senzibilizujúcimi účinkami spôsobujúci
kožné alergie (S) - pri opakovanom styku s pokožkou poškodzuje
tkanivá
- prípravok nie je posudzovaný ako jed alebo iná
látka škodlivá zdraviu (-)
Veľké množstvo pesticídov je zaraďované k jedom a látkam
škodlivým zdraviu, iba časť z nich je zaradená do poslednej
skupiny, kedy nie sú posudzované ako jedy a iné zdraviu škodlivé
látky. Všeobecne možno zhrnúť, že herbicídy a insekticídy sa
sú vo väčšine prípadov nebezpečnejšie a pre zdravie škodlivejšie
ako fungicídy. Ide však o priamu – akútnu toxicitu, pôsobenie
rezíduí je zložitejšou problematikou. Preto je dôležité so všetkými
pesticídmi narábať opatrne, s použitím predpísaných ochranných
pomôcok.
Jedy a žieraviny
Mnohé prípravky na ochranu rastlín zaraďujeme do skupiny jedov,
niektoré pôsobia i ako žieraviny. Veľmi nebezpečnou skupinou sú
látky, nazývané zvlášť nebezpečné jedy, spôsobujúce smrteľné otravy
vo veľmi krátkom čase a najmä vo veľmi malých množstvách. Problematika
používania jedov a žieravín je legislatívne upravená Nariadením
vlády č. 206/1988. Táto právna norma okrem iného v krátkosti
ustanovuje nasledovné:
- Zaobchádzať so zvlášť nebezpečnými jedmi môžu
iba organizácie, ktoré majú na to povolenie. Zvlášť nebezpečné
jedy sa nesmú vydávať, predávať ani darovať fyzickým osobám.
- Organizácia je povinná viesť evidenciu o množstve
vyrobených zvlášť nebezpečných jedov a o príjme, stave zásob,
spotrebe, výdaji a predaji a pod..
- Pri zaobchádzaní s jedmi a ostatnými látkami je
každý povinný zaobchádzať s nimi len v miere nevyhnutne potrebnej
a postupovať tak, aby nebolo poškodené zdravie ľudí, najmä zdravotná
nezávadnosť a biologická hodnota požívatín atď..
- Zaobchádzať s jedmi a žieravinami môžu len osoby,
ktoré dovŕšili osemnásty rok veku. Ak ide o pracovníkov, musia
mať na to zdravotnú a odbornú spôsobilosť.
Napriek týmto striktným vymedzeniam zákona sa v praxi možno
stretnúť s ľahkovážnym narábaním s týmito látkami. Pesticídy
sú v praxi často predmetom nelegálneho obchodu a kupčenia
a dostávajú sa do rúk nepovolaným osobám. Niektorí zamestnanci
z podnikov pesticídy odcudzia, príp. ich priamo pri aplikácii “ušetria”.
Takto potom putujú na čierny trh, niekedy dokonca v zakázaných
obaloch (PET fľaše, obaly z potravín a pod.). Sú známe i smrteľné
otravy pracovníkov, ktorí z malinovkovej fľaše omylom vypili
takto uskladnený pesticíd a napriek rýchlej lekárskej pomoci
sa ich už nepodarilo zachrániť.
Pri manipulácii s pesticídmi je vždy dôležité vopred sa zoznámiť
s informáciami na etikete prípravku. Iba správnym zaobchádzaním
budú pesticídy slúžiť účelu, na ktorý sú určené a v maximálnej
miere sa tak predíde ich nežiaducim účinkom na životné prostredie
a necieľové organizmy, vrátane človeka.
Vystavené: 6.12.2004 |