| Rozdelenie pesticídov podľa spôsobu účinku
Kontaktné pesticídy a ich účinnosť je podmienená
priamym kontaktom postrekovej kvapaliny s infekčnou štruktúrou patogéna
(s inokulom). Účinná látka nepreniká do vnútra rastliny, ale ostáva
lokalizovaná na povrchu, kde chráni iba tie miesta, ktoré boli priamo
ošetrené pri aplikácii. Z kontaktného spôsobu účinku vyplýva potreba
rovnomerného a čo najdokonalejšieho ošetrenia povrchu rastliny.
Nevýhodou kontaktných prípravkov je, že podliehajú vplyvu poveternostných
podmienok, resp. že sú zmývané dažďom a nechránia postrekom nezasiahnuté
plochy.
Systémové (systemické) pesticídy, resp. ich účinné
látky pôsobia aj na povrchu rastlín, ale prenikajú aj do rastlinných
pletív a okrem translaminárneho pohybu sú prostredníctvom vaskulárneho
systému translokované v rastline. Ich prednosť spočíva v schopnosti
chrániť nové prírastky. Na rozdiel od kontaktných je ich účinnosť
menej závislá od počasia (zrážok), majú selektívnejšie pôsobenie
a používajú sa v nižších koncentráciách, resp. dávkach. Systémovo
pôsobiace pesticídy nie sú však ideálne, najmä pri fungicídoch existuje
väčšie riziko vzniku rezistencie patogéna, ale i fytotoxicity,
pretože metabolizmus rastlín a húb je veľmi podobný. Systémový prípravok
musí po aplikácii preniknúť cez voskovú vrstvu kutikuly, takže výsledná
formulácia musí byť aj hydrofilne - lipofilná. Účinná látka difunduje
do pletiva spravidla dotiaľ, kým kvapalina na povrchu listu nezaschne.
Medzi bunkami sa pohybuje spolu s transportom vody a v cievnom systéme
je rozvádzaná xylémom akropetálne a floémom bazipetálne. V tomto
procese sú niektoré pesticídy metabolizované a rozvádzané sú ich
metabolity. Pre systémové fungicídy je dôležité, aby agens preniklo
až do spóry, tela škodcu, prípadne mycélia patogéna, kde musí prebehnúť
reakcia limitujúca životné funkcie agresora.
Kombinované pesticídy obsahujú systémovú aj kontaktnú
zložku, čím sa výhody oboch systémov spájajú a výsledný mix je účinnejší
ako sólo aplikácie jednotlivých zložiek. Použitím týchto zmesných
(dvoj, príp. trojzložkových) prípravkov sa predchádza nevýhodám
tzv. jednopolohových účinných látok (zasahujúcich do metabolizmu
patogéna na jednom, príp. dvoch miestach), voči ktorým často vzniká
rezistencia.
Kvázi-systémové (kvázi-systemické) účinné látky
pôsobia na povrchu, vďaka absorpcii vo voskovej vrstvičke a
následnému uvoľňovaniu (odparovaniu). Takýmto účinkom sa vyznačujú
niektoré strobiluríny (napr. kresoxim-methyl).
Mesostemické účinné látky pôsobia na povrchu
rastlín, kde sa spravidla ukladajú do voskovej vrstvičky listov.
Postupne sa odparujú, ale prenikajú aj do pletiva, kde sú rozvádzané
translaminárne. Mesostemickým účinkom sa podobne vyznačujú niektoré
strobiluríny (napr. trifloxystrobin).
Prvé tri skupiny účinných látok sú v praxi známe aj zo staršej
literatúry, posledné dve skupiny pribudli až v posledných rokoch.
Ide o špecifický spôsob účinku, ktorý bol pozorovaný pri fungicídoch
novej generácie – strobilurínoch. Z tohto dôvodu sa podobný
účinok fungicídov v staršej literatúre neuvádza.
Rozdelenie pesticídov podľa toxicity
Toxikologické hľadisko je pri registrácii a povoľovaní
pesticídov rozhodujúce. Často sa ani vysoko účinné prípravky nedostanú
do obehu práve kvôli nevyhovujúcim toxikologickým parametrom.
Podľa toxicity rozdeľujeme pesticídy do nasledovných kategórií:
- zvlášť nebezpečné jedy - ZNJ (spôsobujú smrť vo
veľmi malých množstvách; prácu s nimi povoľuje organizáciám hygienik
a v prípade jednotlivcov je potrebné zvláštne povolenie na základe
absolvovaného kurzu)
- ostatné jedy (OJ) (v malých množstvách spôsobujú
smrť, príp. akútne a chronické otravy v nízkych a opakovaných
malých dávkach; sú uvedené v zoznamoch jedov)
- žieraviny (Ž) - poškodzujú tkanivá pri priamom
styku
- prípravok so senzibilizujúcimi účinkami spôsobujúci
kožné alergie (S) - pri opakovanom styku s pokožkou poškodzuje
tkanivá
- prípravok nie je posudzovaný ako jed alebo iná
látka škodlivá zdraviu (-)
Veľké množstvo pesticídov je zaraďované k jedom a látkam
škodlivým zdraviu, iba časť z nich je zaradená do poslednej
skupiny, kedy nie sú posudzované ako jedy a iné zdraviu škodlivé
látky. Všeobecne možno zhrnúť, že herbicídy a insekticídy sa
sú vo väčšine prípadov nebezpečnejšie a pre zdravie škodlivejšie
ako fungicídy. Ide však o priamu – akútnu toxicitu, pôsobenie
rezíduí je zložitejšou problematikou. Preto je dôležité so všetkými
pesticídmi narábať opatrne, s použitím predpísaných ochranných
pomôcok.
Jedy a žieraviny
Mnohé prípravky na ochranu rastlín zaraďujeme do skupiny jedov,
niektoré pôsobia i ako žieraviny. Veľmi nebezpečnou skupinou sú
látky, nazývané zvlášť nebezpečné jedy, spôsobujúce smrteľné otravy
vo veľmi krátkom čase a najmä vo veľmi malých množstvách. Problematika
používania jedov a žieravín je legislatívne upravená Nariadením
vlády č. 206/1988. Táto právna norma okrem iného v krátkosti
ustanovuje nasledovné:
- Zaobchádzať so zvlášť nebezpečnými jedmi môžu
iba organizácie, ktoré majú na to povolenie. Zvlášť nebezpečné
jedy sa nesmú vydávať, predávať ani darovať fyzickým osobám.
- Organizácia je povinná viesť evidenciu o množstve
vyrobených zvlášť nebezpečných jedov a o príjme, stave zásob,
spotrebe, výdaji a predaji a pod..
- Pri zaobchádzaní s jedmi a ostatnými látkami je
každý povinný zaobchádzať s nimi len v miere nevyhnutne potrebnej
a postupovať tak, aby nebolo poškodené zdravie ľudí, najmä zdravotná
nezávadnosť a biologická hodnota požívatín atď..
- Zaobchádzať s jedmi a žieravinami môžu len osoby,
ktoré dovŕšili osemnásty rok veku. Ak ide o pracovníkov, musia
mať na to zdravotnú a odbornú spôsobilosť.
Vystavené: 14.10.2004
|
