logo SPU Katedra ochrany rastlín
Agronomická fakulta SPU v Nitre
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: ++421 87 6508257
e-mail: Kamil.Hudec@uniag.sk
 
 


Pesticídy v ochrane rastlín – II. časť

Pojmy a skratky používané v ochrane rastlín

Ochranná doba (OD) - je uvádzaná v dňoch a vyjadruje minimálny časový interval medzi posledným ošetrením plodiny a jej zberom, prípadne manipuláciou s kultúrou. Počas tejto doby dochádza k degradácii účinnej látky; na konci tejto lehoty sú prípadné rezíduá pod určeným limitom. Ak nie je OD určená v dňoch, alebo je označená symbolom AT, ochranná lehota je určená agrotechnickým termínom aplikácie, od ktorého do zberu plodiny uplynie dostatočne dlhá doba na degradáciu pesticídu. Porast sa v tomto prípade musí zberať iba v technologickej zrelosti, t. j. v termíne pre normálny zber. Výnimku môže povoliť iba príslušný orgán hygienickej alebo veterinárnej správy.

Termín ochranná doba a jej význam je jeden z najdôležitejších aspektov, na ktoré je potrebné prihliadať pri používaní pesticídov. Je zarážajúce, ako často je tento dôležitý faktor v praxi zaznávaný a hrubo porušovaný. Sú známe konkrétne prípady z praxe, kedy sa pri zeleninách a iných plodinách aplikujú pesticídy bez ohľadu na ochrannú dobu. Nezodpovedným prístupom tak dochádza k nežiaducej expozícii spotrebiteľov pôsobeniu rezíduí pesticídov, ktoré v nadlimitnom množstve vážne ohrozujú ich zdravie.

Rezíduá pesticídov sú zvyšky látok alebo zvyšky produktov rozkladu, metabolizmu alebo iných reakcií týchto látok.

Jed je látka spôsobujúca otravy už v malých dávkach; jedy sa členia sa na zvlášť nebezpečné jedy a ostatné jedy a sú uvedené v zoznamoch.

Žieravina je látka ťažko poškodzujúca tkanivá, ak s nimi príde do priameho styku.

Postreková kvapalina je zmes vody a príslušnej dávky prípravku. Na 1 ha sa pri pozemnej aplikácii obvykle používa 200-500 l vody, resp. postrekovej kvapaliny. Pri iných spôsoboch aplikácie (rosením, letecká aplikácia) býva spotrebované množstvo prípravku a tým aj postrekovej kvapaliny výrazne nižšie (80 - 200 l. ha-1).

Spôsoby aplikácie pesticídov

Morenie osiva je spôsob, kedy sa ošetruje priamo povrch osiva prípravkami, ktoré nazývame moridlá. Moridlá sú vo väčšine prípadov vysoko koncentrované a toxické látky, takže pri morení je dôležité dodržiavať prísne bezpečnostné pravidlá.

V minulosti bolo rozšírené tzv. suché morenie, kedy sa moridlo vo forme prášku premiešalo s osivom. Nedokonalá adhézia, veľké straty, nižšia účinnosť a komplikovaná manipulácia tvoria dôvody, prečo sa od tohoto spôsobu morenia upúšťa. Vhodnejšie je práškové moridlá aplikovať kombinovaným spôsobom, kedy sa účinnosť morenia a adhézia zvyšuje. Najrozšírenejšie a najkvalitnejšie morenie je pri aplikácii tekutých moridiel. Určitou nevýhodou zostáva iba potreba dodatočného vysušenia osiva, aby nedochádzalo k zníženiu klíčivosti.

Granulované pesticídy - obsahujú účinnú látku viazanú na nosiči v granulách. Z tejto formy sa účinná látka postupne uvoľňuje, čo zabezpečuje rovnomerné a dlhšie trvajúce pôsobenie účinnej látky. V granulovanej forme sa väčšinou používajú insekticídy, prípadne herbicídy.

Zálievkou sa aplikuje prípravok rozmiešaný v adekvátnom množstve vody priamo do koreňovej zóny rastlín. Aplikácia je určená proti patogénom a škodcom, prítomným v pôde, kde dochádza aj k napadnutiu rastlín.

Postrekovanie patrí v súčasnosti k najpoužívanejším spôsobom plošnej aplikácie pesticídov. Za postrek považujeme takú aplikáciu, kedy je veľkosť minimálne 80-tich % kvapiek v rozmedzí 0,15 - 0,3 mm. Aplikácia pesticídov postrekom je v súčasnosti najrozšírenejšia metóda ošetrovania poľných kultúr. Účinná látka sa vnáša do porastov vo forme tzv. postrekovej kvapaliny. Rovnomernosť aplikácie zabezpečujú dýzy, od ktorých závisí rovnomernosť postreku, veľkosť kvapiek a iné fyzikálne parametre aplikácie. Všeobecne pri poľných plodinách aplikujeme postrek pod nižším tlakom, vyššie pracovné tlaky sa používajú na vzrastenejších kultúrach, najmä v ovocinárstve a vinohradníctve. Platí princíp, že zo zvyšujúcim sa tlakom klesá veľkosť kvapiek. Dávka vody môže byť variabilná, od 50 do 5000 l/ha. V poľných podmienkach sa väčšinou dávky postrekovej kvapaliny pohybujú v intervale 200-600 l.ha-1, pri plodinách ktoré je treba dôkladne ošetriť a pri stromoch a kroch dávky často prekračujú hodnotu 1000 l.ha-1. Naopak, pri leteckej aplikácii sa dávky znižujú, pri špeciálnych strojoch a aplikáciách aj pod hranicu 100 l.ha-1. Priama dávka závisí od toho, akú plodinu ošetrujeme, akým prípravkom a čo je cieľovým organizmom, ktorý chceme zničiť. Napr. pri aplikácii kontaktných fungicídov proti plesniam je vhodnejšie použiť vyššiu dávku, menšie kvapky a vyšší pracovný tlak, aby víriaca kvapalina zasiahla podľa možnosti aj celú spodnú časť listov, kde antisporulačný efekt pesticídu bráni nastupujúcej fruktifikácii. Naopak hrubšie kvapky sú vhodnejšie pri aplikácii herbicídov. Pri ošetrovaní proti škodcom platí zásada, že proti menším škodcom používame menšie kvapky, proti väčším je vhodnejšie použiť rozmernejšie kvapkové spektrum. Pri niektorých plodinách s hydrofóbnym povrchom listov (napr. cibuľa) do postrekovej kvapaliny pridávame tenzidy, resp. “adjuvanty” (zmáčadlá), ktoré znižujú povrchové napätie a zvyšujú adhéziu kvapiek na voskovú časť kutikuly (napr. Silwet, Trend a pod.). Hlavnou prednosťou postreku je dobrá priľnavosť na povrch ošetrovaných rastlín a škodcov a tým aj vyššej účinnosti pesticídov. Spomedzi nevýhod vystupuje do popredia vysoká spotreba nosnej látky - vody a s tým aj zvýšené prevádzkové náklady na aplikáciu.

Rosenie a zahmľovanie uplatňujeme tam, kde je výhodnejšie ako klasický postrek. Pri rosení veľkosť aplikovaných kvapiek dosahuje rozmer 0,05 - 0,15 mm. Sami o sebe sú kvapky pomerne malé, preto sa na zlepšenie účinnosti aplikácie využíva prúd vzduchu vytvorený aplikátorom, ktorý kvapky zanáša do porastu (rosenie je v podstate kombinácia postreku a ventilácie, resp. postrekovača a ventilátora). Dosahuje sa tak dokonalejšie pokrytie väčšieho povrchu rastlín pri súčasne menšej spotrebe vody (úspora 10-50 %). Túto aplikáciu využívame najmä pri plodinách, ktoré je potrebné dôkladne ošetriť zo všetkých strán, nakoľko pri rosení dochádza k víreniu vzduchu a kvapiek, takže dochádza k zasiahnutiu aj spodných častí rastlín, ktoré nie sú vystavené priamo dopadajúcim kvapkám. Pri aplikácii s kvapkami menšími ako 0,05 mm hovoríme o zahmľovaní, čo je takmer najúspornejší spôsob aplikácie. Nevýhodou je z toxikologického hľadiska práca s koncentrovanejšou kvapalinou a z praktického hľadiska dochádza k vysokému úletu častíc už pri slabom vetre, preto sa vykonáva za bezvetria, alebo v uzavretých priestoroch. Zvlášť často sa takto pesticídy aplikujú v uzavretých priestoroch – skleníkoch a fóliovníkoch.

Oprava: Normy citované v prvom diely, upravujúce použitie prípravkou na ochranu rastlín majú aktuálne označenie: Zákon NR SR č. 285/1995 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení zákona č. 471/2001 a Výnos MP SR č. 3322/3/2001-100, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o prípravkoch na ochranu rastlín.

 

Vystavené: 10.9.2004

Autor textu : Ing. Kamil Hudec, PhD.