logo SPU
Katedra ochrany rastlín
Agronomická fakulta SPU v Nitre
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: ++421 87 6508257
e-mail: kor@uniag.sk
 
 


Pemphigus fuscicornis Koch. – potenciálny škodca cukrovej repy na Slovensku

Rozšírenie a význam

Pemphigus fuscicornis Koch. – repná koreňová voška (Sugarbeet Root Aphid), je rozšírená v Európe od Nemecka na západe až po hranice južného Altaju v Ázii. Prvýkrát bola zistená ako nový významný škodca cukrovej repy na Ukrajine v roku 1959, potom v Bulharsku v roku 1964, v Moldavskuú, Kazachstane a Kirgizstane v roku 1965, v Maďarsku, a Srbsku v roku 1967, v Chorvátsku v roku 1971, v Rumunsku v roku 1975 a v Grécku v roku 1985. Voška sa masovo premnožuje a zapríčiňuje veľké škody, keď sú letá suché a teplé, čiže keď sú počas vegetácie teploty vyššie a zrážky nižšie od viacročného priemeru. V Juhoslávii bol zaznamenaný masový výskyt tohto škodcu tri krát. V roku 1971 bolo úplne zničených 2000 ha a v roku 2000 vyše 2600 hektárov cukrovej repy. Okrem toho v spomínaných rokoch bolo napadnutých v rozličnej intenzite niekoľko desiatok tisíc hektárov, čo v značnej miere vplývalo na kvantitatívne a kvalitatívne vlastnosti koreňa. V roku 1971 bol výskyt tohto druhu zistený na 48% kontrolovaných polí a v roku 2000 až na 80%. Druhý masový výskyt v roku 1984 bol slabšej intenzity a bolo napadnutých od 20 000 do 25000 ha.

Popis škodcu

Tento druh má dve formy: letnú a zimnú. Letnú formu predstavujú bezkrídle, partenogenetické samičky, ktorá je dlhá 2,3 až 2,5 mm a široká 1,35 až 1,40 mm. Má vajcovité, bielo-žlté telo pokryté voskovými vláknami, ktoré sú na konci bruška dlhšie a ľahko sa pri vyberaní vošiek zo zeme odtrhnú. Vlákna sa voškám znovu vytvárajú ak žijú v normálnych podmienkach. Zimná forma samičiek sa od letnej líši jedine v počte článkov tykadiel. Tykadlá letnej formy sú 5-člankovité a zimnej 6-článkovité.

Životný cyklus

Druh Pemphigus fuscicornis sa rozmnožuje len partenogeneticky na sekundárnych hostiteľských rastlinách (virginogéna anholociklia). Sekundárnymi hostiteľmi tohto druhu sú kultúrne a divorastúce druhy z čeľade Chenopodiaceae – mrlíkovité. Tento škodca stratil primárneho hostiteľa a prezimuje samička zimnej formy na primárnom hostiteľovi. Na jeseň samičky letnej formy rodia larvy zimnej formy. Prezimuje v štádiu neokrídlenej partenogenetickej samičky v pôde v hĺbke od 20 do 60 cm, ale menší počet jedincov prezimuje aj hlbšie, v hĺbke 100 a viac cm. Prezimuje na poliach, kde v minulom roku bola pestovaná cukrová, krmná alebo semená repa a tiež aj na okolitých poliach, ak sú zaburinené burinami z čeľade Chemopodiaceae -mrlíkovité (loboda konáristá a mrlík biely). Plodnosť zimujúcich samičiek závisí od ich vývoja v jeseni, lebo samičky neprijímajú potravu na jar, tak že suchá a teplá jeseň umožňuje lepšiu výživu a tým aj formovanie väčšieho počtu embrií. Na jar, keď teplota pôdy na mieste prezimovania samičiek dosiahne 7 až 8 °C sa v zimujúcich samičkách formujú generatívne orgány a v nich embriá. Pri teplote 10-12°C samičky rodia živé larvy (nymfy), jedna samička rodí priemerne 12 až 24 lariev. Tento priebeh začína v druhej polovici apríla. Zimujúce samičky uhynú a ich larvy patria letnej forme tohto škodcu. Larvy prvého instaru sa rýchle pohybujú a vyhľadávajú hostiteľské rastliny. Jedna časť populácie vylieza na povrch pôdy v druhej polovici apríla a v máji. Väčšina lariev si nenájde hostiteľské rastliny a preto hynú. Zostávajúca časť populácie si vyhľadá hostiteľské rastliny (buriny z čeľade Chemopodiaceae a pozostatky buliev repy z minulého roku). Na starom repnisku na jar sa postupne znižuje počet vošiek a v júni úplne vymiznú. Ak na starom repnisku sú spomínané buriny, vošky na nich pokračujú vo vývoji a v rozmnožovaní, a tieto miesta môžu byť zdrojom ďalšieho rozšírenia.

V porastoch cukrovej repy sa larvy začínajú objavovať začiatkom alebo v polovici júna, asi mesiac po prvom výskyte lariev. Prvé letné samičky sa objavujú koncom júna, začiatkom júla. Najprv sa voška vyskytuje na okraji porastu cukrovej repy, ktorá hraničí so starým repniskom alebo porastom zaburinením burinami z čeľade mrlíkovité. Na porastoch cukrovej repy do septembra sa vyvinie 7 do 8 generácii, počet vošiek rýchle zrastá a v lete v pôde sa vyskytujú jedince rôznych generácii a v rôznych vývojových štádiách.

Tento škodca sa šíri aktívne a pasívne. Pasívne sa šíri vetrom, vodou, náčiním atď. Aktívny spôsob rozširovania je najvýznamnejší. Treba napomenúť, že dospelé larvy a nymfy sú málo aktívne. Najdôležitejšiu úlohu v šírení majú larvy prvého instaru, ktoré sú veľmi pohyblivé a sú schopné rozšíriť sa na väčšie vzdialenosti. Na povrchu pôdy sú prítomné od konca apríla do októbra a masové počas druhej polovici júla a v auguste. Vtedy ich možno nájsť nielen na povrchu pôdy, ale aj na listoch repy a burín a na rôznych predmetoch aj viac tisíc jedincov na m2. Larvy cez deň vychádzajú na povrch pôdy zriedka, oveľa viac v noci a najmasovejšie migrácie sú počas teplých nocí. Takouto migráciou sa dostávajú larvy na nenapadnuté rastliny a puklinami v pôde sa dostávajú na korienky rastlín. Tu o 9 až 12 dní dospievajú a dospelá samička rodí živé larvy. Larvy rodia počas celého života a jedna samička porodí od 42 do 120 jedincov.

Populačná hustota tohto škodcu v porastoch cukrovej repy v júni je malá. Po zjavení sa prvých neveľkých kolónií v júli hustota populácie rýchlo narastá a súčasne narastá aj počet a veľkosť napadnutých miest na parcele. Tento škodca sa masove rozmnožuje počas suchého a teplého obdobia v júli a auguste, čiastočne aj v septembri. Najväčšia hustota je v auguste a v napadnutých miestach (ohniskách) sa môže vyskytovať aj 3 800 do 6 000 jedincov na m2. Na začiatku výskytu je celá populácia koncentrovaná v povrchovej vrstve pôdy a neskoršie odchádza do nižších vrstiev. Počas letných mesiacoch sa na repniskách nachádzajú v hĺbke 5 až 25 cm. Koncom leta a začiatkom jesene sa zjavujú nymfy, z ktorých sa oformujú okrídlené samičky malej plodnosti. Väčšina z nich uhynie a určitý počet pravdepodobne odlieta. Súčasne s nimi letné samičky rodia larvy zimnej generácie. Tento druh prezimuje v štádiu neokrídlenej partenogenetickej samičky v pôde v hĺbke od 20 do 60 cm. Oraním po zbere cukrovej repy väčšina samičiek v ornej vrstve uhynie, ale v hlbších vrstvách prežije dostatočný počet jedincov, aby v nasledovnom roku mohli zapríčiniť masoví výskyt.

Škodlivosť

Začiatočný výskyt tejto vošky na cukrovej repe sa obyčajne prehliadne, lebo symptómy na napadnutých rastlinách nie sú výrazné. Keď populačná hustota náhle stúpne listy tratia intenzívnu zelenú farbu, sú bledozelené alebo žlté a začínajú vädnúť.

Charakteristické zmeny farebnosti listov sú prvé príznaky napadnutia

Pretože podobné symptómy zapríčiňujú aj iné škodlivé činitele (abiotické a biotické), len kontrolou koreňa môžeme konštatovať prítomnosť tejto vošky. Na napadnutom koreni, zvlášť keď sa opatrne vyberá z pôdy, vidieť veľmi charakteristický biely voskový povlak, ktorý sa podobá na plesne a ktorý je tvorený sekrétmi vošiek a exlúviami lariev.

Napadnutá buľva s charakteristickým bielym povlakom na korienkoch

Voška žije na korienkoch repy a počas prijímania potravy vylučuje do pletív sliny, ktoré obsahujú fermenty, ktoré dezorganizujú bunky meniac škrob na cukor. Takto zmenenú bunkovú šťavu voška vyciciava z korienkov a škodlivosť nie je len v tomto, ale aj v zmene chemizmu štiav, ktoré chorobný stav rastliny predlžujú aj po vyciciavaní voškami. Následkom napadnutia vošiek, korienky čiastočne alebo úplne hynú, je pozastavený alebo znížený prísun vody a minerálnych látok do rastliny a pri suchom a teplom počasí rastlina počas dňa tratí turgor, ale v noci ho znova nadobúda. Ďalším napadnutím voškami a z dôsledku nedostatku vlahy sa stav zhoršuje a turgor sa už nevytára ani počas noci, listy vädnú a postupne sa sušia, najprv najväčšie, neskoršie aj najmladšie a celá rastlina hynie. Najviac hynú rastliny, keď je depresia v raste repy vytvorená suchom a silne napadnutá voškami. Preto sú najväčšie škody v suchých letách, keď rastliny nie sú schopné regenerovať poškodené časti koreňa. Silne napadnuté korene cukrovej repy sa ľahko vyberajú z pôdy, sú scvrknuté a mumifikované a často hnijú, zvlášť po dažďoch. Oslabenú repu napadajú baktérie a huby, zvlášť z rodu Fusarium.

Silne napadnuté buľvy úplne stratia listy

Repná koreňová voška môže napadnúť všetky rastliny v poraste cukrovej repy a počet uhynutých rastlín sa pohybuje od 2-3% až 80%. V rokoch, keď je leto suché a teplé poškodenia sú viditeľné už od polovice júla a zvlášť v auguste a septembri. Napadnutie sa prejavuje v podobe menšieho či väčšieho počtu ohnísk v tvare kruhu v poraste. Najprv v celom ohnisku nastáva strata turgoru, potom poliehanie listov a jeho postupné sušenie a končí uhynutím všetkých rastlín v ohnisku. Migráciou vošiek nastávajú sekundárne ohniská, ktoré sa často spájajú s primárnymi a vytvárajú veľké napadnuté miesta. Do konca vegetácie môže byť zničených aj 80-90% rastlín v týchto miestach. Treba povedať, že v ohniskách, kde je repa zničená sa vošky nenachádzajú lebo migrujú na susedné zdravé rastliny.

Porast cukrovej repy zničený repnou koreňovou voškou

Dôsledkom napadnutia porastov repy touto voškou je kvantitatívne a kvalitatívne zníženie úrody. Ak je väčšie napadnutie, výnosy sú nižšie a tiež aj cukornatosť.

Ochrana

Kvalitne a načas vykonané agrotechnické opatrenia predstavujú dodnes najúčinnejší spôsob ochrany. Toto je jeden zo zriedkavých príkladov, keď dobrou agrotechnikou a bez použitia pesticídov môžeme škodcu urobiť bezvýznamným z hľadiska škodlivosti. Na zníženie populačnej hustoty vošky koreňa repy vplýva: správne zaradenie repy v osevnom postupe, skorá hlboká orba pôdy, priestorová izolácia, používanie optimálnych dávok minerálnych hnojív a hnojenie maštaľným hnojom, skorá sejba, ničenie burín v porastoch cukrovej repy a aj v predkultúre cukrovej repy, častá medziriadková kultivácia, zavlažovanie a kvalitný zber koreňa cukrovej repy.

Na tom istom poli sa odporúča cukrovú repu pestovať až po 4 až 5 rokoch. Ak sa repa pestuje dva roky po sebe, už v júni môže prísť k masovému napadnutiu porastov týmto škodcom. Skorá hlboká orba lepšie udržiava vlahu v pôde a tým vytvára nepriaznivé podmienky na vývoj tohto škodcu. Ak sa porasty cukrovej repy nachádzajú v blízkosti minuloročných repnísk, ktoré boli značne napadnuté týmto škodcom alebo v časti chotára v ktorom je značný výskyt burín z čeľade mrlíkovité prichádza k intenzívnejšiemu napadnutiu týmto škodcom. Používaním optimálnych dávok minerálnych hnojív a tiež aj maštaľného hnojiva vplýva na zlepšenie fyziologického stavu rastlín a tým aj na väčšiu tolerantnosť voči škodcovi. Nezaburinené porasty cukrovej repy a tiež aj porasty v predkultúre zastavujú vývojový cyklus tohto druhu. Zvlášť treba dbať na buriny z čeľade mrlíkovité, ktoré predstavujú akoby most (medzihostiteľa) medzi starým a novým repniskom. Častejšia medziriadková kultivácia dopomáha menšej strate vlahy z pôdy a tiež priaznivo vplýva na prirodzených nepriateľov. Tento druh má veľmi veľa prírodných nepriateľov, významné sú zvlášť entomopatogénne huby z čeľade Entomophtorales a larvy druhu Chloropisca glabra. Kvalitný zber všetkých buliev znižuje možnosť udržania a prežitia jedincov tohto druhu do zjavenia sa nových hostiteľov. Napadnuté porasty treba čím skorej zberať, aby sme sa vyhli väčším škodám.

Zavlažovanie predstavuje najvýznamnejšie agrotechnické opatrenie v pozastavení masového rozmnožovania tejto vošky. Toto opatrenie skoro úplne eliminuje škodlivosť tohto druhu. Bez zavlažovania pri silnom napadnutí uhynie 50-90% rastlín a na zavlažovaných poliach pri rovnakej populačnej hustote škodcu uhynie desaťkrát menej rastlín.

Chemické spôsoby ochrany sa veľmi málo využívajú a sú aj slabo rozpracované. Niektorý autori odporúčajú použitie prípravkov na báze terbuphosa počas sejby do pásov. V čase migrácie lariev sa odporúčajú postreky okrajov porastov (šírke 30-60 m) alebo len napadnuté ohniská, ako aj časti nenapadnuté vôkol nich. V Grécku dobré výsledky dosiahli prípravkami na báze triazamatu (prípravok Aztek).

Hodnotením napadnutia a škodlivosti

Hodnotením napadnutia a škodlivosti repnej koreňovej vošky počas letných mesiacov, sa zisťuje percentuálne zastúpenie napadnutých ohnísk v porovnaní s celou plochou repniska. Idúc diagonálne poľom v priestore väčšieho počtu napadnutých ohnísk sa prezerá 100-200 koreňov (na 10-tych miestach po 10-20 rastlín). Rastliny sa triedia nasledovne: zdravé rastliny(1), napadnuté ale nezvädnuté (2), zvädnuté, ale neuhynuté(3) a vyschnuté rastliny(4).

Priemerný počet vošiek na jednom koreni sa zisťuje v laboratórií analýzou 20 napadnutých koreňov spolu s pôdou. Touto metódou zisťujeme aj eventuálne ohniská, keď koncom leta robíme kontrolu porastov cukrovej repy ale aj pozemkov kde plánujeme o rok pestovať repu.

Krátkodobá prognóza pozostáva z analýzy poveternostných podmienok, kontroly burín z čeľade mrlíkovité, na prítomnosť vošiek okolo starých repnísk a sledovaní výskytu migratórnych lariev. Kontrola spomínaných burín sa vykonáva dekádne počnúc od začiatku mája.

 

Autor textu :Ing. Ján Tancik, PhD.