logo CVRV
Centrum výskumu rastlinnej výroby
Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
e-mail: gubis@vurv.skk
 
 


Nový patogén jačmeňa

V dôsledku klimatických zmien sa mení aj druhové spektrum patogénnych mikroorganizmov, pričom dochádza k výskytu, resp. introdukcii nových, ešte málo popísaných patogénov na našom území. Najčastejšími prejavmi nových patogénov sú chlorotické, príp. nekrotické škvrny na rastlinách. Keďže podobné prejavy na rastlinách jačmeňa sú spôsobované aj fyziologicko-environmentálnymi stresmi, je nevyhnutné správne diagnostikovať príčinu symptómov.

Patogén Ramularia collo-cygni (Sutton & Waller), ktorý spôsobuje ramuláriovú škvrnitosť jačmeňa (RAMUCC), je nielen v Európe za posledných 15 rokov označovaný ako jeden z ekonomicky najvýznamnejších patogénov jačmeňa, raže a tritikale. O jeho závažnosti nasvedčuje aj skutočnosť, že pre ramuláriu boli za posledné 4 roky venované dva samostatné workshopy. Ramuláriová škvrnitosť bola v Európe popísaná koncom 80. rokov minulého storočia a odvtedy bola prítomnosť patogénna postupne popísaná výskumnými pracovníkmi v takmer všetkých okolitých štátoch, rovnako aj v Amerike, či na Novom Zélande. Na území Slovenska bol publikovaný prvý výskyt až v roku 2008 pracoviskom CVRV Piešťany. Vzorka pochádzala z lokality Vígľaš-Pstruša.

Symptómy a škodlivosť

Prejavy symptómov na listoch sú rozdielne v skorých a v neskorších fázach vývoja choroby. Spravidla prvé viditeľné nekrózy spôsobené hubou sa nevyznačujú typickým žltým okrajom (obr. 1). Malé škvrny sa neskôr postupne zväčšujú a prítomnosť žltého okraja je už výrazná. Typická škvrna s veľkosťou 1-2 mm gaštanovej až čiernohnedej farby je obdĺžnikového tvaru, umiestnená pozdĺž listových žiliek, ohraničená listovou nervatúrou (obr. 2). Charakteristickou črtou prejavu choroby sú tmavšie a výraznejšie škvrny na vrchnej strane listu v porovnaní so spodnou. Naopak, spodná strana listu sa vyznačuje striebristým leskom. Pri pokročilom štádiu napadnutia sa na spodnej strane listu vyskytujú viditeľné biele škvrny usporiadané v radoch, tvorené kríčkovito vyrastajúcimi konídioformi, ktoré sú tvarované do podoby labutej šije, na základe čoho bol pôvodca vedecky pomenovaný Ramularia collo-cygni (cygnus - labuť).

Obr. 1: Začiatočné štádium vývoja R. collo-cygni na liste jačmeňa jarného                                                                                                                  foto autor

Obr. 2: Pokročilé štádium napadnutia listu jačmeňa jarného R. collo-cygni s predčasným odumieraním listovej plochy                                  foto autor

Nebezpečenstvo patogéna spočíva aj v tom, že R. collo-cygni je prenosná osivom. Patogén dlhodobo prežíva v rastline v latentnej forme. Ochorenie sa symptomaticky prejaví až pôsobením fyziologického stresu rastliny (chlad, zrážková činnosť a najmä silné slnečné žiarenie), kedy sa začnú vylučovať toxíny huby. Priebeh ochorenia je počas priaznivých podmienok veľmi rýchly, (len niekoľko dní), pričom patogén napáda celú rastlinu od listov, cez steblo, ostiny až po semeno. Hostiteľskými rastlinami sú jačmeň, pšenica, tritikale a trávnaté buriny.

Typické nekrotické škvrny na listoch jačmeňa sa objavujú obvykle v rastových fázach od objavenia sa jazýčka zástavového listu do začiatku kvitnutia (BBCH 39-61). Straty na úrode spôsobené chorobou sa pohybujú v rozmedzí 15-25%. Huba spôsobuje zníženie úrody, HTZ a kvality, čo je významné najmä pri sladovníckych jačmeňoch. Počas vegetácie prechádza z jačmeňa ozimného na jačmeň jarný. Maximálna tvorba konídií prebieha v máji, kedy začínajú prvé infekcie na jačmeni ozimnom. Zdrojom infekcie sú najmä infikované pozberové zvyšky rastlín, osivo a buriny, z ktorých sa za pomoci vetra môže infekcia šíriť do vzdialenejších oblastí na iných trávnatých hostiteľov.

Spôsoby ochrany

Ochranné opatrenia proti ramuláriovej škvrnitosti jačmeňa začínajú účinným morením osiva. Viaczložkové fungicídne moridlá napr. Lamardor 400 FS alebo Scenic 080 FS poskytujú vysokú fungicídnu ochranu proti chorobám prenosným osivom na začiatku vegetácie, teda aj proti ramuláriovej škvrnitosti.

Zvýšený stres rastlín spôsobený kolísaním teplôt, nadmernými zrážkami a vysokým slnečným svitom, vyvoláva na listoch najskôr fyziologické škvrnitosti nepatogénneho pôvodu. Mnohí si tieto fyziologické škvrnitosti zamieňajú s hubovými patogénmi a začínajú s chemickou ochranou. Je dôležité vedieť, že chemická ochrana proti fyziologickým škvrnitostiam je neúčinná a preto aj zbytočná.

Všímať si treba počiatočné drobné nekrotizácie pletív koncom apríla a v máji. Nekrotizácie spôsobuje prerastanie mycélia do buniek.

Aplikačný termín chemických prípravkov pre ramuláriovú škvrnitosť je posunutý do druhej polovice T2, teda do rastovej fázy BBCH 49-51. Ideálny spôsob ochrany je aplikácia fungicídov v T2 pred kvitnutím dvakrát.

Najlepšie výsledky proti ramuláriovej škvrnitosti na jačmeni jarnom a jačmeni ozimnom boli dosiahnuté s prípravkom Fandango 200 EC, a to aj pri veľmi silnom infekčnom tlaku, ktorý bol zaznamenaný v niektorých lokalitách (až do 89,4%). Na ošetrovanej plodine sa prejavil viditeľný tzv. "green efekt" a ako bonus ošetrované varianty vykázali zvýšenú úrodu o cca 20% oproti kontrole. Odrodová rezistencia na patogén nebola zaznamenaná.

Výsledky účinností prípravku Fandango 200 EC z pokusov BAYER v roku 2010, ktoré boli robené v rôznych výrobných oblastiach od západu až po východ Slovenska, predkladáme v grafe 1.

Graf 1: Účinnosť prípravku Fandango 200 EC proti ramuláriovej škvrnitosti jačmeňa (R. collo-cygni) na jačmeni ozimnom a jačmeni jarnom, pokusy BAYER, 2010

Možnosti diagnostiky

Presná a včasná diagnostika patogéna má veľký význam v systéme kvalitnej ochrany poľných plodín. Samotná diagnostika choroby je v poľných podmienkach často zložitá, keďže v skorých štádiách vývoja je ťažko odlíšiteľná od iných listových škvrnitostí spôsobených buď abiotickými faktormi alebo inými hubovými patogénmi, predovšetkým Cochliobolus sativus a Pyrenophora teres f. maculata.
Spoľahlivá diagnostika iba podľa symptómov na listoch môže byť pri pôsobení viacerých faktorov niekedy zavádzajúca a aj skúsený fytopatológ sa môže pomýliť.
Presná diagnostika je možná mikroskopickým vyšetrením, diagnostickým laboratórnym testom alebo ELISA testami. Avšak klasické metódy diagnostiky ako vizuálne hodnotenie symptómov, mikroskopické či kultivačné metódy majú mnohokrát limitované možnosti. Väčšina týchto štandardných diagnostických metód neumožňuje exaktnú detekciu, či kvantifikáciu patogéna. Túto možnosť ponúka metóda založená na polymerázovej reťazovej reakcii (PCR). Výhodou metódy je citlivosť, presnosť s výsledkom analýzy v relatívne krátkom čase. Diagnostiku môže vykonávať personál bez znalostí taxonómie, ktorý zvláda iba štandardné molekulárne techniky. Metóda real-time PCR (RT-PCR) umožňujúca detekciu aj kvantifikáciu patogéna v pletivách hostiteľa bola vyvinutá v laboratóriách CVRV Piešťany. Uvedená metóda zabezpečuje presnú diagnostiku napadnutia porastu patogénom už v štádiu pred objavením sa prvých symptómov choroby.

Vystavené 16 5.2011

Autori textu: Ing. Jozef Gubiš, PhD. - Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany; RNDr. Tatiana Kormanová, Bayer, spol. s r.o., Bratislava