|
Ochrana porastov ozimných obilnín nie je len významným intenzifikačným
faktorom, ale aj finančne náročným opatrením ktoré nie vždy musí
priniesť očakávaný efekt. V súčasnom období vplyvom klimatických
zmien sa časť ochrany proti škodlivým činiteľom môže presunúť už
do jesenného obdobia najmä pri oziminách skoršie siatych a preto
celkovo môžu stúpnuť aj náklady na ich ochranu. Navyše nevýhodou
je, že v tomto období ešte nie je možné ani predpokladať aký
úrodový a kvalitatívny potenciál je možné od porastu očakávať a teda
či sa aplikácia oplatí alebo nie. Na druhej strane ochrannými zásahmi
na jeseň v prípade potreby je nutné zabezpečiť dostatočný počet
rastlín a ich dobré prezimovanie.
Z tohto dôvodu si každý pestovateľ musí dobre premyslieť
kedy a koľko financií sa mu oplatí do tejto intenzifikačnej
oblasti investovať.
Prvým ochranárskym vstupom do technológie pestovania ozimných
obilnín je morenie osiva, ktoré patrí medzi najrentabilnejšie
aplikácie pesticídov vôbec. Súčasnou prioritou je používať k sejbe
len kvalitné uznané osivo. Silne sa začína prejavovať nízka
obmena osiva v uplynulom období, kde v podmienkach prakticky
neexistujúceho osevného postupu sa rozširuje vplyv chorôb prenosných
osivom. Preto problémom pri používaní vlastného osiva mnohokrát
nie je ani tak výber vhodného moridla, ako kvalita morenia(zrno
musí byť dokonale pokryté moridlom).
Najväčšia návratnosť vložených prostriedkov do moridiel(i keď
niektoré sú drahšie) použitých proti chorobám prenosných osivom
je v situáciách ak je predplodinou kukurica, pri neskoro siatych
porastoch, pri pestovaní citlivých odrôd, pri minimálnom spracovaní
pôdy, prípadne pri použití bezorbovej technológie sejby po predplodine
obilnina. Jedná sa predovšetkým o huby z rodu Fuzárium,
ale aj iné(prašné a mazľavé sneti).
Ozimné obilniny všeobecne možno považovať za plodiny s dobrou
konkurenčnou schopnosťou pri potláčaní burín, ale aby tomu skutočne
tak bolo, prvým a veľmi významným krokom je kvalitné založenie
porastu, kde jedným z rozhodujúcich činiteľov je dosiahnutie
optimálneho počtu rastlín na ploche. Pri správnom založení porastu
je značne jednoduchšie regulovať porast len s nevyhnutnou aplikáciou
herbicídov resp. pesticídov ako takých. V mnohých prípadoch
však sme nútení aplikovať herbicídy najviac práve na tie porasty,
ktoré sú riedke, nekompletné, podvyživené a samozrejme
preto aj najviac zaburinené.
Samotná ochrana porastov ozimín proti burinám, ale aj ostatným
škodlivým činiteľom sa preto musí odvíja najmä od termínu sejby.
Veľmi skoré termíny sejby, ktoré sa značne preferujú v štátoch
západnej Európy, nie sú pre naše podmienky príliš vhodné z niekoľkých
dôvodov.
Predovšetkým vo väčšej miere sú už na jeseň porasty napadané larvami
zunčavky jačmennej, voškami(prenášače vírusových ochorení), takmer
pravidelne sa na porastoch vyskytuje napadnutie múčnatkou a hrdzami,
ale aj vyšším výskytom burín. Neskorším termínom sejby, ale v rámci
agrotechnického termínu môžeme obmedziť potrebu jesennej aplikácie
pesticídov, ktorých použitie pri skorších termínoch sejby je takmer
nevyhnutné(herbicíd, morforegulátor).
Porast ozimného jačmeňa v optimálnej fáze pre aplikáciu pesticídov
na jeseň
Všeobecne jesennú aplikáciu herbicídov, ale aj fungicídu v tank-mix
zmesi odporúčame plánovať pri pestovaní ozimného jačmeňa (zaznamenali
sme dobrú úrodovú reakciu aj na jesennú aplikáciu morforegulátora).
Jesennú herbicídnu ochranu by sme mali robiť predovšetkým na porastoch
obilnín, kde predpokladáme výskyt metličky obyčajnej, pretože v jarnom
období býva dosť často prerastená a použitie špeciálnych herbicídov
nie je lacná záležitosť. Vhodné sú prípravky na báze chlortoluronu
a isoproturonu (Dicuran 80 WP, Tolurex 80 WP, Lentipur
500 FW, Arelon, a iné), ktoré pôsobia aj na rumančekovité buriny.
Pri predpokladanom výskyte metličky, lipkavca, veroník, fialiek
a iných ťažšie ničiteľných burín je účinné použitie prípravku
Stomp 400 SC. Nevýhodou preemergentného ošetrenia je, že je to necielené
opatrenie cenovo v mnohých prípadoch náročnejšie, ktorého základom
je výborná príprava pôdy bez hrúd, dostatočná vlhkosť pôdy a množstvo
postrekovej vody by nemalo klesnúť pod 400 l.ha-1. Výhodou
je širšie spektrum účinnosti.
Pre ničenie metličky, ale aj iných dvojklíčnolistových burín sú
vhodné aj jesenné postemergentné ošetrenia. Výhodou týchto aplikácií
je, že sú cielené a umožňujú vykonať ošetrenie v skorých rastových
fázach, potom často stačí použiť spodnú hranicu odporúčanej dávky.
Nevýhodou je že pri jesenných postemergentných aplikáciách je potrebné,
aby obilnina mala aspoň 3 listy a mnohokrát nevhodné počasie.
Najčastejšie sa používajú prípravky na báze isoproturonu a chlortoluronu,
prípadne prípravky s viacerými účinnými látkami(Quartz
Super, Cougar, Dicuran Forte, Afinity WG, Chisel, Husar a pod.).
Z ekonomického, ale aj praktického hľadiska neodporúčame postemergentne
na jeseň ošetrovať porasty ozimín proti lipkavcu, pichliaču, rumančekovitým
burinám, ale aj iným burinám, ktoré klíčia a vzchádzajú počas
celej zimy a ktoré nie sú regulované prípravkami používanými
proti metličke. Tieto buriny je ekonomickejšie likvidovať v jarnom
období, kde sú vytvorené širšie možnosti použitia herbicídov dokonca
aj v tank-mix zmesiach s inými pesticídmi a kvapalnými
hnojivami. Z našich pozorovaní možno usudzovať, že pri pestovaní
pšenice ozimnej, ale aj ostatných ozimín nie je až tak dôležité
v akom termíne aplikácie(jeseň, jar) sme použili herbicídy(úroda
bola takmer rovnaká),ale dôležitejší bol dobre založený porast,
správny výber herbicídu s ohľadom na burinové spektrum a vývojovú
fázu burín. Významnejší bol aj termín sejby v porovnaní s termínom
aplikácie, kde pri skoršom termíne sejby bola úroda pšenice o 0,23
t.ha-1 nižšia, ako pri sejbe na konci agrotechnického
termínu. Preto vo všeobecnosti môžeme odporúčať z hľadiska
možných úspor pesticídov, ale aj vyšších úrod posúvať sejbu ozimín
do druhej polovice agrotechnického termínu sejby.
Ani jesenná aplikácia regulátorov rastu v oziminách nie je
doteraz dostatočne využívaná, najmä v pšenici, pretože sa počíta
s tým, že pšenica má najvyššiu istotu prezimovania. Veľmi vhodná
je však najmä pri skorosiatych porastoch pšenice ale aj jačmeňa,
kedy hrozí prerastanie. Zistili sme až o takmer 10% viac prezimovaných
rastlín jačmeňa a pšenice pri jesennej aplikácii Retacelu vo
fáze 3-4 listov obilniny v dávke 1,5 l.ha-1.Predpokladáme,
že je to spôsobené priaznivým pôsobením na rozvoj koreňového systému.
Pri ozimnom jačmeni sa oplatí aj jesenná preventívna aplikácia
fungicídu najmä proti múčnatke a hrdziam prípravkami na báze
triazolov (propiconazol, tebuconazol a ďalšie)najmä
z ekonomického hľadiska. V prípade teplejšej a dlhej jesene
je najmä ozimný jačmeň náchylný na napadnutie patogénmi. Pri očakávanom
silnom tlaku chorôb na jeseň je jedným z najlacnejších riešení
napr. preventívne použitie prípravku Topsin M 70 WP v dávke
0,5 kg.ha-1. Rastliny sú odolnejšie proti vyzimovaniu.
Vo vzťahu k výskytu najmä vírusových chorôb na jeseň je potrebné
na vzídenom poraste bezpodmienečne sledovať výskyt škodcov a regulovať
ich insekticídmi(Nurelle D, Decis, Karate) už od fázy prvého listu.
Záver
Vysievať morené a certifikované osivo musí bezpodmienečne
patriť do základnej abecedy agronóma.
Aplikácia herbicídov na jeseň je nevyhnutná najmä pri skoro siatych
porastoch ozimín a pri predpokladanom výskyte metličky obyčajnej.
Vhodné je použiť prednostne preemergentne aplikované prípravky so
širším spektrom účinnosti.
Aplikáciu fungicídov všeobecne na jeseň neodporúčame, výhodná je
však jej preventívna aplikácia pri skoršie siatych obilninách najmä
jačmeni ozimnom na začiatku odnožovania.
Aplikácia morforegulátora v našich podmienkach nie je dostatočne
využívaná, pri skorších výsevoch však má svoje opodstatnenie najmä
pri ozimnom jačmeni. Vhodná je aplikácia spolu s fungicídom,
samozrejme ak sú splnené podmienky aplikácie.
Vystavené 18. 8. 2004
|
