|
V predchádzajúcich decéniách miestami lokálne ubúdal výskyt
klasických patogénov bázy stebla (okrem fuzarióz), najmä pôvodcov
černania bázy stebla a steblolamu. Tento pozitívny vývoj sa
však v posledných rokoch stráca, najmä v dôsledku zúženia
sortimentu pestovaných plodín, zlých osevných postupov a niekedy
i zavádzaním nových technológií, ktoré pri zanedbaní niektorých
agrotechnických zásad môžu narážať na úskalia.
Keďže vysoký výskyt chorôb bázy stebla býva znakom zlej agrotechniky,
najmä zlého osevného postupu, treba na tieto aspekty prihliadať
už pri samotnom plánovaní. Pritom sa treba opierať o poznatky
z výskytu chorôb z minulého roku, o čom by mal mať
každý správny agronóm čo najpresnejšiu evidenciu. V tejto súvislosti
je aktuálne pripomenúť odbornej verejnosti niektoré aspekty, ktoré
sa týkajú škodlivosti a životného cyklu huby O. graminis,
ktorá je významne viazaná najmä na zlý osevný postup.
Huba Ophiobolus graminis Sacc. (syn. Gäeumannomyces
graminis v. Arx et Olivier) napáda pšenicu, trávy
(najmä Elytrigia repens), menej jačmeň, raž a ovos. Na napadnuté
rastliny nás často upozorní až posledné štádium choroby - tzv. bieloklasosť,
ktorá sa môže v poraste vyskytnúť najčastejšie od kvitnutia až po
dozrievanie.
Zbelené klasy alebo celé rastliny môžeme pozorovať jednotlivo, najčastejšie
v tzv. ohniskách napadnutia, ktoré majú spravidla kruhovitý tvar.
Bieloklasosť môžu spôsobiť aj iné huby, prípadne škodcovia. Preto
je nutné rastliny z pôdy vytrhnúť a prezrieť bázu stebla. Ak sú rastliny
napadnuté hubou O. graminis, prvá indikácia je ľahké vytrhnutie
rastlín z pôdy, v dôsledku nekrózy koreňového systému. Tento je tmavo
sfarbený a postupne odumiera. Na koreňoch nás upúta najviac ich riedkosť,
pričom zachované ostávajú iba hlavné korene; korene nižšieho rádu
a vlásočnicové korienky v dôsledku odumretia na vytrhnutej rastline
absentujú. Ďalší znak, ktorý si môžeme všimnúť, sú prilepené kúsky
pôdy na čiernych, drsných koreňoch. Ich drsnosť je v podstate spôsobená
odlupovaním kôry, ktorá bola mycéliom patogéna rozrušená. Dôvodom
tmavého sfarbenia napadnutých koreňov je i mycélium huby, ktorého
pigmentácia spolupôsobí na charakteristickom tmavom sfarbení nekróz.
Huba niekedy prechádza aj na najspodnejšie internódiá a pošvy spodných
listov, kde sa prejavuje čiernym povlakom mycélia. Pri skorších infekciách
rastliny zaostávajú v raste, pri neskorších, alebo pri menej dynamických
infekciách rastliny zbelejú až po vytvorení klasov. Na postihnutých
rastlinách býva škodlivosť veľmi veľká. Niekedy dosahuje aj 100 %,
ak k zbeleniu klasu (resp. k úplnému odumretiu a uschnutiu rastliny)
dôjde krátko po odkvitnutí. Ak k odumretiu, resp. k zbeleniu dôjde
neskôr, úroda je redukovaná v rôznej miere. V otázke celkovej, hospodárskej
škodlivosti výška škôd závisí od počtu napadnutých rastlín a stupňa
ich poškodenia. Všeobecne platí pravidlo, že čím viacej je v poraste
ohnísk a tým aj napadnutých rastlín, tým vyššie budú škody. V prípade
porastov na osivo je aktuálne i zvýšenie podielu menších, teda pre
osivo nevhodných, biologicky menej hodnotných zŕn (zadinového podielu).
Patogén je prenášaný zvyškami rastlín a čiastočkami pôdy. Žije
saprofyticky na zvyškoch tráv a strnisku v pôde, kde pri vhodných
podmienkach napáda korene, koreňový kŕčok a pätu stebla hostiteľskej
rastliny. Ďalší zdroj infekcie sú plodnice patogéna, ktoré
sa tvoria na strnisku. Po zvlhčení pseudoperitécií sú askospóry
vymršťované do vzduchu a roznášané vetrom. V poraste sa šíri pomaly,
ohniskovito a na väčšie vzdialenosti obmedzene. Preto je táto huba
typickým sprievodcom zlej agrotechniky, resp. zlých osevných postupov.
Spôsob jej života nevytvára predpoklady na plošné rozšírenie, ako
napr. pri niektorých listových chorobách, preto sa viacej vyskytuje
na parcelách, kde často rotujú hostiteľské rastliny. Napadnutie
podporuje zlá štruktúra pôdy a opakované pestovanie obilnín po sebe.
Huba sa dobre vyvíja vo vlhkých pôdach, pri hodnotách pH nad 7 a
teplotách 12 - 20 °C.
Možnosti zámeny s inými chorobami
Najčastejšie zamieňaným symptómom je bieloklasosť, ktorá je
v podstate prvým príznakom, ktorý nás upúta pri vstupe do porastu.
V praxi je momentálne bohato pertraktovaná problematika fuzárií,
takže sa často stretávame s automatickým označením každého klasu
ako fuzariózneho. To by sa však skúsenému agronómovi nemalo stávať,
nakoľko príčin zbelenia klasov môže byť viacero:
- Huby z rodu Fusarium spôsobujú čiastočné alebo
úplne vybielené klásky, ale o tom, či zbelenie klasu vyvolali
skutočne fuzáriá, sa ľahko presvedčíme detailnejším pohľadom na
klas. Pri fuzáriách totiž takmer vždy na povrchu napadnutých kláskov
nájdeme ružové kôpky sporulácie týchto húb (rozdiely v symptómoch
a ich popis je na priložených obrázkoch). Pri ostatných príčinách
tieto príznaky absentujú.
- Živočíšni škodcovia spravidla zbelenie klasu spôsobia odhryznutím
stebla vo vnútri, takže zbelený klas sa dá ľahko z rastliny vytiahnuť.
Naviac, zbelený je len klas a časť stebla po žer škodcu, ostatná
rastlina je normálne zelená. Pri fuzáriách je zbelený len klas
(nie steblo) a pri ostatných hubách je zbelená celá rastlina,
vrátane celého stebla a listov.
- Pre choroby bázy stebla je typické zbelenie (uschnutie, resp.
predčasné dozretie) celých rastlín. Pôvodcu ochorenia pritom charakterizuje
súbor symptómov na báze stebla, prípadne na koreňoch. Steblolam
(Pseudocercosporella herpotrichoides) tvorí na báze stebla
buď medailónkovité, alebo niekedy aj difúzne hnedé škvrny, ktoré
sa vyznačujú tvorbou sivého mycélia vo vnútri stebla v hraniciach
škvŕn. Pri fuzarióze bázy stebla (Fusarium spp.) sú škvrny
podobne hnedej farby, bez výraznejšieho tvaru alebo obruby, ale
sivé mycélium sa vo vnútri stonky netvorí tak, ako pri steblolame.
Bázu stebla môžu napadnúť aj huby z rodu Rhizoctonia (R.
cerealis, R. solani), ktoré v centre hnedých škvŕn tvoria
tmavé drobné bodky - skleróciá. Koreňové hniloby vyvolávajú aj
huby z rodu Pythium, ktoré sú lokalizované prevažne na
koreňoch a ich prítomnosť charakterizuje hniloba a nekróza koreňov,
bez výraznejšieho tmavého sfarbenia ako pri černaní bázy stebla
(O. graminis), ktorého symptómy sú popísané vyššie.
Ochranné opatrenia
Najdôležitejším ochranným opatrením je správny osevný postup,
v ktorom najmenej 3-5 rokov za sebou zaraďujeme nehostiteľské
plodiny. Dodržiavanie zásad striedania plodín je najúčinnejším a
zároveň najlacnejším spôsobom boja proti tejto chorobe. Podceňovať
toto staré osvedčené pravidlo a pritom sa spoliehať na všemocnosť
chemickej ochrany je krátkozraké a neodborné. Fungicídy otázku tejto
huby, ale aj výskytu iných patogénov bázy stebla riešia iba čiastočne,
s obmedzeným účinkom. Pri Ophiobolus graminis niektorí autori
považujú za prah efektivity aplikácie fungicídov 5-20 % napadnutých
rastlín vo fáze odnožovania. Chemická ochrana ako taká proti tomuto
patogénovi nie je doriešená, čiastočný účinok sa uvádza pri registrovaných
prípravkoch proti steblolamu (Alert S, Alto Combi 420 SC, Bavistin
WG, Bumper Super, Derosal 500 SC, Duett, Fundazol 50 WP). Výskyt
choroby ďalej obmedzuje kvalitné spracovanie pôdy, regulácia zaburinenosti,
vyvážená výživa.
Vystavené 9. 4. 2003
|
