logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Agronomická fakulta

Katedra ochrany rastlín
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra

tel.: ++421 37 6508257
e-mail: kor@uniag.sk
 
 


Ophiobolus graminis – fantóm zlej agrotechniky

V predchádzajúcich decéniách miestami lokálne ubúdal výskyt klasických patogénov bázy stebla (okrem fuzarióz), najmä pôvodcov černania bázy stebla a steblolamu. Tento pozitívny vývoj sa však v posledných rokoch stráca, najmä v dôsledku zúženia sortimentu pestovaných plodín, zlých osevných postupov a niekedy i zavádzaním nových technológií, ktoré pri zanedbaní niektorých agrotechnických zásad môžu narážať na úskalia.

Keďže vysoký výskyt chorôb bázy stebla býva znakom zlej agrotechniky, najmä zlého osevného postupu, treba na tieto aspekty prihliadať už pri samotnom plánovaní. Pritom sa treba opierať o poznatky z výskytu chorôb z minulého roku, o čom by mal mať každý správny agronóm čo najpresnejšiu evidenciu. V tejto súvislosti je aktuálne pripomenúť odbornej verejnosti niektoré aspekty, ktoré sa týkajú škodlivosti a životného cyklu huby O. graminis, ktorá je významne viazaná najmä na zlý osevný postup.

Huba Ophiobolus graminis Sacc. (syn. Gäeumannomyces graminis v. Arx et Olivier) napáda pšenicu, trávy (najmä Elytrigia repens), menej jačmeň, raž a ovos. Na napadnuté rastliny nás často upozorní až posledné štádium choroby - tzv. bieloklasosť, ktorá sa môže v poraste vyskytnúť najčastejšie od kvitnutia až po dozrievanie.



Zbelené klasy alebo celé rastliny môžeme pozorovať jednotlivo, najčastejšie v tzv. ohniskách napadnutia, ktoré majú spravidla kruhovitý tvar. Bieloklasosť môžu spôsobiť aj iné huby, prípadne škodcovia. Preto je nutné rastliny z pôdy vytrhnúť a prezrieť bázu stebla. Ak sú rastliny napadnuté hubou O. graminis, prvá indikácia je ľahké vytrhnutie rastlín z pôdy, v dôsledku nekrózy koreňového systému. Tento je tmavo sfarbený a postupne odumiera. Na koreňoch nás upúta najviac ich riedkosť, pričom zachované ostávajú iba hlavné korene; korene nižšieho rádu a vlásočnicové korienky v dôsledku odumretia na vytrhnutej rastline absentujú. Ďalší znak, ktorý si môžeme všimnúť, sú prilepené kúsky pôdy na čiernych, drsných koreňoch. Ich drsnosť je v podstate spôsobená odlupovaním kôry, ktorá bola mycéliom patogéna rozrušená. Dôvodom tmavého sfarbenia napadnutých koreňov je i mycélium huby, ktorého pigmentácia spolupôsobí na charakteristickom tmavom sfarbení nekróz. Huba niekedy prechádza aj na najspodnejšie internódiá a pošvy spodných listov, kde sa prejavuje čiernym povlakom mycélia. Pri skorších infekciách rastliny zaostávajú v raste, pri neskorších, alebo pri menej dynamických infekciách rastliny zbelejú až po vytvorení klasov. Na postihnutých rastlinách býva škodlivosť veľmi veľká. Niekedy dosahuje aj 100 %, ak k zbeleniu klasu (resp. k úplnému odumretiu a uschnutiu rastliny) dôjde krátko po odkvitnutí. Ak k odumretiu, resp. k zbeleniu dôjde neskôr, úroda je redukovaná v rôznej miere. V otázke celkovej, hospodárskej škodlivosti výška škôd závisí od počtu napadnutých rastlín a stupňa ich poškodenia. Všeobecne platí pravidlo, že čím viacej je v poraste ohnísk a tým aj napadnutých rastlín, tým vyššie budú škody. V prípade porastov na osivo je aktuálne i zvýšenie podielu menších, teda pre osivo nevhodných, biologicky menej hodnotných zŕn (zadinového podielu).

Patogén je prenášaný zvyškami rastlín a čiastočkami pôdy. Žije saprofyticky na zvyškoch tráv a strnisku v pôde, kde pri vhodných podmienkach napáda korene, koreňový kŕčok a pätu stebla hostiteľskej rastliny. Ďalší zdroj infekcie sú plodnice patogéna, ktoré sa tvoria na strnisku. Po zvlhčení pseudoperitécií sú askospóry vymršťované do vzduchu a roznášané vetrom. V poraste sa šíri pomaly, ohniskovito a na väčšie vzdialenosti obmedzene. Preto je táto huba typickým sprievodcom zlej agrotechniky, resp. zlých osevných postupov. Spôsob jej života nevytvára predpoklady na plošné rozšírenie, ako napr. pri niektorých listových chorobách, preto sa viacej vyskytuje na parcelách, kde často rotujú hostiteľské rastliny. Napadnutie podporuje zlá štruktúra pôdy a opakované pestovanie obilnín po sebe. Huba sa dobre vyvíja vo vlhkých pôdach, pri hodnotách pH nad 7 a teplotách 12 - 20 °C.

Možnosti zámeny s inými chorobami

Najčastejšie zamieňaným symptómom je bieloklasosť, ktorá je v podstate prvým príznakom, ktorý nás upúta pri vstupe do porastu. V praxi je momentálne bohato pertraktovaná problematika fuzárií, takže sa často stretávame s automatickým označením každého klasu ako fuzariózneho. To by sa však skúsenému agronómovi nemalo stávať, nakoľko príčin zbelenia klasov môže byť viacero:

  • Huby z rodu Fusarium spôsobujú čiastočné alebo úplne vybielené klásky, ale o tom, či zbelenie klasu vyvolali skutočne fuzáriá, sa ľahko presvedčíme detailnejším pohľadom na klas. Pri fuzáriách totiž takmer vždy na povrchu napadnutých kláskov nájdeme ružové kôpky sporulácie týchto húb (rozdiely v symptómoch a ich popis je na priložených obrázkoch). Pri ostatných príčinách tieto príznaky absentujú.

  • Živočíšni škodcovia spravidla zbelenie klasu spôsobia odhryznutím stebla vo vnútri, takže zbelený klas sa dá ľahko z rastliny vytiahnuť. Naviac, zbelený je len klas a časť stebla po žer škodcu, ostatná rastlina je normálne zelená. Pri fuzáriách je zbelený len klas (nie steblo) a pri ostatných hubách je zbelená celá rastlina, vrátane celého stebla a listov.

  • Pre choroby bázy stebla je typické zbelenie (uschnutie, resp. predčasné dozretie) celých rastlín. Pôvodcu ochorenia pritom charakterizuje súbor symptómov na báze stebla, prípadne na koreňoch. Steblolam (Pseudocercosporella herpotrichoides) tvorí na báze stebla buď medailónkovité, alebo niekedy aj difúzne hnedé škvrny, ktoré sa vyznačujú tvorbou sivého mycélia vo vnútri stebla v hraniciach škvŕn. Pri fuzarióze bázy stebla (Fusarium spp.) sú škvrny podobne hnedej farby, bez výraznejšieho tvaru alebo obruby, ale sivé mycélium sa vo vnútri stonky netvorí tak, ako pri steblolame. Bázu stebla môžu napadnúť aj huby z rodu Rhizoctonia (R. cerealis, R. solani), ktoré v centre hnedých škvŕn tvoria tmavé drobné bodky - skleróciá. Koreňové hniloby vyvolávajú aj huby z rodu Pythium, ktoré sú lokalizované prevažne na koreňoch a ich prítomnosť charakterizuje hniloba a nekróza koreňov, bez výraznejšieho tmavého sfarbenia ako pri černaní bázy stebla (O. graminis), ktorého symptómy sú popísané vyššie.




Ochranné opatrenia

Najdôležitejším ochranným opatrením je správny osevný postup, v ktorom najmenej 3-5 rokov za sebou zaraďujeme nehostiteľské plodiny. Dodržiavanie zásad striedania plodín je najúčinnejším a zároveň najlacnejším spôsobom boja proti tejto chorobe. Podceňovať toto staré osvedčené pravidlo a pritom sa spoliehať na všemocnosť chemickej ochrany je krátkozraké a neodborné. Fungicídy otázku tejto huby, ale aj výskytu iných patogénov bázy stebla riešia iba čiastočne, s obmedzeným účinkom. Pri Ophiobolus graminis niektorí autori považujú za prah efektivity aplikácie fungicídov 5-20 % napadnutých rastlín vo fáze odnožovania. Chemická ochrana ako taká proti tomuto patogénovi nie je doriešená, čiastočný účinok sa uvádza pri registrovaných prípravkoch proti steblolamu (Alert S, Alto Combi 420 SC, Bavistin WG, Bumper Super, Derosal 500 SC, Duett, Fundazol 50 WP). Výskyt choroby ďalej obmedzuje kvalitné spracovanie pôdy, regulácia zaburinenosti, vyvážená výživa.

Vystavené 9. 4. 2003

Autori textu: Ing. Peter Bokor, PhD., Ing. Kamil Hudec, PhD.