Selekt a.s., Bučany

SPU Nitra, Katedra ochrany rastlín

 
 

Stav porastov ozimných obilnín na jar v ročníku 2001/2002

Pestovatelia obilnín sa vo viacerých regiónoch Slovenska aj vo vegetačnom ročníku 2001/2002 opäť presvedčili, že i zdanlivo bezproblémové plodiny – hustosiate ozimné obilniny – môžu byť zdrojom neočakávaných komplikácií. V dôsledku kombinácie priebehu počasia, termínov sejby, následného rastu a vývinu rastlín, výskytu biotických škodlivých činiteľov sa vyvinula v ročníku 2001/2002 nepriaznivá situácia.

Žiaľ, často na základe nedostatočnej analýzy príčin tohto stavu, zjednodušených, miestami až nepodložených a neodborných stanovísk (aj publikovaných v médiách), sa niektorí pestovatelia snažili všemožne vyriešiť miestami až kritickú situáciu, ktorá sa napriek rozmanitým zásahom nijako nezlepšila. Komplexnejší pohľad na problematiku, syntetizovaný z operatívnej porady  MP SR, na ktorú boli prizvaní odborníci z rôznych inštitúcii, bol v skrátenej forme publikovaný v Roľníckych novinách (17. 4. 2002). V nasledujúcom príspevku podrobnejšie rozoberieme uvedené faktory, ktoré ovplyvnili tento stav.

Ozimný jačmeň

Situácia s ozimným jačmeňom bola na jar obdobná v mnohých oblastiach Slovenska: žltnúce porasty, strácajúce sa zo dňa na deň, napriek prihnojeniu a iným opatreniam bežnej agronomickej praxe. Žltnúce porasty v zlom kondičnom stave boli na jar pozorované aj v okolitých krajinách (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko). Napr. v Rakúsku boli zažltnuté porasty už v novembri. Pri pohľade na takmer 100% poškodený porast možno spoľahlivo vylúčiť ako primárnu príčinu akúkoľvek chorobu alebo škodcu. Tieto faktory totiž málokedy postihnú porasty celoplošne ale nikdy na veľkých územných celkoch.

Výskyty chorôb

Virózy

V mnohých vzorkách z porastov ozimín boli na základe analýz ÚKSÚP-u stanovené výskyty vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa. Avšak na základe uvedených zistení a najmä štatisticky nepreukazného počtu analyzovaných rastlín iba z niektorých porastov sa ale nedá urobiť predikcia plošného výskytu vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa.

Na obilninách sa vyskytujú dva druhy zakrpatenosti. Okrem vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa (BYDV - obrázok 1) sa vyskytuje aj vírus zakrpatenosti pšenice (WDV). Každý druh viróz má špecifického prenášača. Vírus žltej zakrpatenosti jačmeňa, ktorý má niekoľko kmeňov, sa prenáša iba voškami, hlavne voškou čremchovou, ale vírus zakrpatenosti pšenice cikádkami, pričom pre oba vírusy sú hostiteľskými rastlinami ako jačmeň tak aj pšenica.

Diagnostika viróz iba na základe vizuálnych symptómov v rastovej fáze odnožovania, keď je celý porast zažltnutý, je veľmi neobjektívna a takmer nemožná. Ani vysokému náletu vošiek nemožno prisúdiť automaticky lineárne vysoký výskyt viróz, najmä bez ich bližšej druhovej špecifikácie. Nie všetky druhy vošiek sú totiž vektormi BYDV a navyše nie všetky jedince prenášačov sú viroformné. Hlavným zdrojom vírusov sú trváce trávy na medziach, odkiaľ sú prenášané vektormi na porasty obilnín. Viroformné prenášače spravidla osídľujú okraje porastov a potom migrujú ďalej. Pritom treba vedieť, že BYDV patrí medzi vírusy prenášané cirkulatívne, tzn. že prenášač asi po 5 dňoch stráca infekčnosť. Okrem toho je známe, že vírus prenášajú okrídlené formy vošiek, pričom na ďalšiu generáciu, resp. potomstvo - nymfy sa vírus neprenáša. Preto sa viróza obvykle objavuje typicky kruhovite, hlavne na okrajoch porastov. Z bionómie vírusu sú známe aj fakty, že vírus sa neprenáša ani osivom ani mechanicky. Treba vedieť aj to, že zakrpatenie rastlín a žltnutie listov zapríčinené napadnutím floému vírusom BYDV sa veľmi podobá poškodeniam mrazom, vlhkým počasím, nedostatkom vody, nedostatkom dusíka, alebo iným neinfekčným - fyziologickým chorobám. Najtypickejšie symptómy vírusu sa prejavujú hlavne pri klasení rastlín, kedy napadnuté rastliny nápadne zaostávajú v raste. Okrem toho sme na viacerých lokalitách pozorovali susediace porasty pšenice a jačmeňa, kde bol porast jačmeňa poškodený úplne a pšenica bola bez poškodenia (na snímke). Ak by teda bol príčinou vírus BYDV, určite by bola napadnutá aj pšenica, ktorá je tiež hostiteľskou rastlinou tohto vírusu.

Posledný závažný argument je údaj zo svetovej literatúry, kde ani z jednej krajiny virológovia neudávajú plošný výskyt BYDV väčší ako niekoľko percent. Ak by podľa stanovísk niektorých autorov celoplošné napadnutie porastov spôsobili virózy a najmä BYDV, znamenalo by to úplne novú situáciu, s katastrofálnymi dopadmi na pestovanie obilnín.

Na základe uvedeného možno skonštatovať, že výskyt viróz bol síce vyšší ako minulé roky, ale podľa poznatkov z epidemilógie virózy nemohli byť primárnou príčinou poškodenia porastov ozimín.

Fuzáriá a iné hubové choroby

Napriek tomu, že problém fuzárií na obilninách je aktuálny, nemožno im pripísať hocijaký symptóm (výskyt snehu neznamená automaticky aj výskyt plesne snežnej), ako bolo publikované aj v niektorých článkoch v médiách. Na Katedre ochrany rastlín SPU v Nitre boli na jar zanalyzované mikroskopicky, kultivačne a inými metódami desiatky vzoriek z rôznych porastov a lokalít. Paluškova hniloba, hrdza jačmeňová a helmintosporiózy sa vyskytovali len ojedinele, lokálne bol registrovaný silnejší výskyt múčnatky trávovej so špecifickými symptómami - žltnutie a rýchla nekróza pletiva v mieste infekcií, často s absenciou typického múčnatého povlaku. Listové choroby však neboli v tejto fáze rozhodujúce.

Z uvedených analýz v krátkosti vyplýva záver: mykózy v porastoch ozimných jačmeňov boli zistené, nie však vo významne vyššej miere ako je ich bežný výskyt, takže hubové choroby tiež nemohli byť primárnou príčinou uvedeného stavu.

Škodcovia

Typickí živočíšni škodcovia ozimných obilnín (zunčavka jačmenná, kvetárka obilná), ktorí prichádzajú v tomto období do úvahy, boli zistení na rozdiel od pšeníc v podstatne menšej miere, v závislosti od lokality. Ich podiel však len zriedka prekračoval 10 %-ný výskyt v porastoch, takže ich nie je možné považovať za rozhodujúce faktory daného stavu.

Čo bolo teda príčinou ?

Z vyššie uvedenej analýzy vyplýva, že na poškodení porastov ozimného jačmeňa sa podieľali nasledovné faktory:

  • Primárnou príčinou bolo klasické vyzimovanie porastov, v dôsledku nepriaznivého priebehu zimy. Tento stav mohol byť podporený lokálnym nedostatkom zrážok, ale najmä nízkymi teplotami, keď najmä mesiac december bol podľa dlhodobého normálu najchladnejším mesiacom za posledných niekoľko desaťročí. Porasty v priebehu niekoľkých dní zamrzli a počas nasledujúcich týždňov prakticky nerozmrzli, pričom teploty miestami dosahovali hranicu mínus 20°C. V dôsledku mrazového poškodenia a pohybov pôdy mali rastliny poškodený koreňový systém a fyziologické poškodenie pletív. Ďalej v dôsledku prudkého odbúravaniu chlorofylu v nadzemnej časti rastliny nemohli vytvoriť dostatok rezervných látok, takže pri silnom poškodení koreňov a rastového vrcholu napriek otepleniu na jar rastlinky neregenerovali a postupne odumierali.
  • Jedince, ktoré napriek tomu prežili, čiastočne regenerovali koreňovú sústavu, ale mnohé boli poškodené chorobami, ktoré na oslabených pletivách našli vhodné prostredie. Výskyt chorôb (hubových aj vírusových) bol síce miestami vyšší ako v minulých rokoch, ale ich podiel na danom stave nemožno považovať za dominantný. Presvedčili sa o tom mnohí pestovatelia, ktorí vykonali fungicídnu, resp. insekticídnu ochranu porastov, ale očakávané zlepšenie situácie nenastalo a porasty tak či tak zaorali.
  • Podľa dátumu výsevu sa zistilo, že najviac boli postihnuté skoršie výsevy. Tento stav možno odôvodniť tým, že skoršie vzídené porasty prerástli do fázy, kedy sa znižuje ich prirodzená mrazuvzdornosť a extrémne podmienky nevydržali. Vo väčšine prípadov neskoršie siate porasty prezimovali dobre. Všeobecne je známy aj fakt, že jačmeň je menej mrazuvzdorný ako pšenica, preto aj porasty pšeníc boli na jar v lepšom stave. Otázkou je i zimovzdornosť odrôd zahraničného šľachtenia pochádzajúcich z podmienok, kde výskyt dlhotrvajúcich nízkych teplôt v zimnom období nie je typický.
  • Považovať za dôvod daného stavu nekvalitné osivo alebo nedostatočnú účinnosť aplikovaných moridiel je z nášho pohľadu chybné a neopodstatnené. Situácia bola totiž podobná v rôznych pôdnych podmienkach, po rôznych predplodinách, po rozdielnej príprave pôdy, pri použití rôznych moridiel, na rôznych lokalitách a s osivom rôzneho pôvodu.
  • Odrodová závislosť bola pozorovaná sporadicky. V niektorých podmienkach sa ukázalo, že niektoré odrody boli k týmto faktorom viacej tolerantné, no na jednoznačný uzáver by bolo potrebné viacročné sledovanie tohto faktora.
Obrázok 2

Ozimná pšenica

Stav porastov ozimnej pšenice bol zapríčinený podobnými faktormi ako pri jačmeni, treba však poukázať na určité špecifiká. Nepriaznivý stav bol spoločným znakom porastov vysiatych koncom septembra, prípadne v prvej dekáde októbra. Tieto porasty boli jednoznačne citlivejšie na poškodenie mrazom a komplexom nepriaznivých faktorov.

Pri skorých sejbách bol pozorovaný vyšší výskyt živočíšnych škodcov, najmä zunčavky jačmennej. Napadnutie odnoží sa blížilo v niektorých prípadoch až k hranici 50 %. Napadnuté rastliny zaostávali v raste a typická rýchla jarná regenerácia nenastávala. Bolo pozorované žltnutie a postupné odumieranie najmladšieho listu napadnutých odnoží v dôsledku poškodenia vegetačného vrcholu prevažne larvou zunčavky. Bázy napadnutých odnoží boli zhnednuté, vegetačné vrcholy po poškodení larvami bez typického lesku a turgoru, čiastočne nekrotizované. Rastliny aktívne odnožovali a  poškodené odnože nahradzovali novými odnožami. Príčinou zvýšeného napadnutia rastlín zunčavkou bola synchronizácia vhodnej rastovej fázy porastov pšenice a aktivity imág škodcu. Pri kladení vajíčok totiž uprednostňuje rastliny vo fáze 2-3 listov. Neskoršie siate porasty neboli v čase hromadného náletu v citlivej rastovej fáze alebo neboli vôbec vzídené.

Výskyt hubových a iných ochorení bol závislý od lokálnych agroekologických podmienok. V niektorých podmienkach bol zistený ich vyšší výskyt, v mnohých prípadoch ale neprevyšoval bežnú hranicu z minulých rokov.

V niektorých analyzovaných vzorkách bolo stanovené zvýšené napadnutie rastlín fuzáriami, ktoré bolo lokalizované na jednu až dve listové pošvy odnoží. Infekcia však nepostupovala na bázu rastlín, bez odumierania odnoží, takže existoval vysoký predpoklad ich regenerácie. Bol analyzovaný síce aj taký porast (PD Jaslovské Bohunice), kde napadnutie rastlín hubou Microdochium (Fusarium) nivale v prvej polovici marca dosiahlo 100 %, napadnutie však bolo lokalizované na listové pošvy a časť listových čepelí odumierajúcich listov, takže bol predpoklad regenerácie rastlín. Počet odumretých rastlín dosahoval iba cca 3 %. Porast bol prebránený, prihnojený regeneračnou dávkou N a po zvýšení teploty nad 10 °C ošetrený fungicídom. Pri prehliadke 18. 4. bol v dobrom kondičnom stave s minimálnym výskytom iných chorôb.

Výskyt múčnatky trávovej bol stanovený na najstarších listoch s rôznym rozsahom poškodenia. Dva až tri najmladšie listy boli bez príznakov infekcií.

Na analyzovaných vzorkách sme zistili i ojedinelý výskyt septorióz bez závažných dôsledkov pre zdravotný stav porastu.

Pre cca 60 % analyzovaných vzoriek boli charakteristické príznaky červenofialového zafarbenia koncov listových čepelí nápadne pripomínajúcich nedostatok fosforu, či čiastočne symptómy viróz. Podobné príznaky ale vyvolávajú aj nízke teploty.

Podobne ako pri ozimnom jačmeni, bol pozorovaný čiastočne poškodený koreňový systém, najmä pri rastlinách z plytkej sejby. Regenerácia koreňového systému však bola podstatne lepšia ako pri ozimnom jačmeni.

Pri analýzach rastlín ozimnej pšenice na obsah živín pre potrebu prihnojovania bol pri väčšine vzoriek zistený nedostatok fosforu a draslíka v pletivách. Nedostatok bol miestami spojený s deficitom živín v pôde, ale v niektorých prípadoch sa mohlo jednať aj o fyziologické príčiny, pre ktoré rastlina neprijala z pôdy dostatočné množstvo fosforu.

Vzhľadom na to, že výskyt uvedených chorôb bol zistený len na časti rastlín, v závislosti od konkrétnych podmienok, ani pri ozimnej pšenici nemožno výskyt chorôb hodnotiť ako jedinú a dominantnú príčinu poškodenia porastov.

Odporúčania

Napriek nepriaznivému ročníku pre vegetáciu ozimín vôbec a najmä pre ozimný jačmeň, netreba podliehať panike a robiť neuvážené katastrofické závery a zásahy bez poznania príčinných súvislostí. Ďalšie ročníky môžu byť totiž pestovaniu ozimného jačmeňa a ozimín aspoň tak pozitívne naklonené, ako mnohé predchádzajúce.

Skúsenosti z posledných dvoch rokov naznačujú, že v budúcnosti je potrebné venovať náležitú pozornosť agrobiologickej kontrole porastov už v jesennom období. Zvlášť je potrebné rozšíriť pozornosť o sledovanie výskytu zunčavky jačmennej, kvetárky obilnej, zvýšeným výskytom vošiek v juvenilných fázach rastu ozimín a v odôvodnených prípadoch vykonávať i ochranu proti nim. Nepodceňovať voľbu predplodiny, prípravu pôdy, správny agrotechnický termín sejby (najmä nerobiť príliš skoré výsevy), nákup certifikovaného a kvalitne moreného osiva, či prípadnú aplikáciu morforegulátorov v prerastených porastoch. Akonáhle to stav počasia umožní, na jar kontrolovať stav porastu a vykonať agrotechnické zásahy na rýchlu jarnú regeneráciu porastov.

V prípade opakujúceho sa stavu, aký bol tento rok, pri pochybnostiach pri determinácii škodlivého činiteľa je nutné skutkový stav konzultovať a v nijakom prípade nevykonávať unáhlene a za každú cenu fungicídnu resp. insekticídnu ochranu porastov. Vyhneme sa tak zbytočne vynaloženým nákladom, ktoré v tomto roku do neúčinných postrekov investovali niektorí pestovatelia. Príkladom neodôvodneného ošetrenia porastu je ošetrenie proti zunčavke, proti ktorej niektorí pestovatelia zasahovali na jar kontaktnými insekticídmi. Ničiť larvy zunčavky na jar nemá zmysel, pretože larva už poškodila alebo zničila vegetačný vrchol. Ďalšie odnože nepoškodzuje a napadnutá odnož bez rastového vrcholu je tak či tak vyradená z produkčného procesu. Naviac, kontaktne pôsobiace insekticídy neprenikajú dovnútra odnoží, kde sú larvy, takže ich nijako nemôžu ohroziť (ochranným opatreniam proti zunčavke bude venovaný príspevok v budúcich číslach).

Pri silno poškodených porastoch (ak sa na väčšine rastlín netvoria v porovnaní s inými porastami nové korienky, príp. je odumretý rastový vrchol), je namieste zaoranie porastu a výsev náhradnej plodiny (kukurica, slnečnica,...), ako k tomu došlo aj v tomto roku.

Na základe dvojročných skúseností sa ukazuje, že vedeckovýskumná základňa, poradenský servis, i samotná agronomická prax musí byť lepšie a odbornejšie pripravená na zvládnutie výnimočných situácií, ako napr. extrémnych ročníkov, výskytov menej známych, resp. v minulosti okrajových škodcov a chorôb, a to nielen v porastoch obilnín. Prognóza a signalizácia výskytu škodlivých javov a činiteľov musí byť vykonávaná pravidelne, počas celého vegetačného obdobia, odborne pripravenými pracovníkmi, na pracoviskách vybavených diagnostickými prístrojmi a samotnými modernými diagnostikami, ktorí sú schopní určiť kauzalitu javov a navrhovať správne ochranné opatrenia.

Tabuľka 1. Výskyt Microdochium (Fusarium) nivale a zunčavky jačmennej na vzorkách ozimnej pšenice z dvoch lokalít Trnavského kraja (marec – apríl 2002)

Autori textu: Doc. Ing. Tibor Roháčik, CSc., Doc. Ing. Jozef Huszár, DrSc., Ing. Kamil Hudec, PhD.