Hrčkotvorné nematódy rodu Meloidogyne parazitujú
na mnohých hostiteľských rastlinách vrátane poľnohospodárskych plodín
a vyznačujú sa veľkou rozmnožovacou schopnosťou. Vo svete sú veľmi
rozšírené najmä však v teplých a tropických klimatických pásmach.
Na území Slovenska boli doteraz zistené dva druhy tohoto rodu nematód
- M. incognita a M. hapla.
Vývinový cyklus
Začína na jar, keď larvy druhého vývinového štádia,
dlhé približne 0,4 až 0,5 mm vnikajú do koreňov hostiteľskej rastliny,
ústnym bodcom tzv. styletom vyciciavajú obsah buniek a produkujú
látky ktoré sú pre rastlinu toxické. Vznikajú veľké tzv. gigantické
bunky. Larvy postupne hrubnú a vyvíjajú sa vnútri koreňových pletív
až do dospelosti . Dospelá samička po oplodnení produkuje vajíčka,
ktorých môže byť až 500. Na rozdiel od tzv. cystotvorných druhov
nematód napr. háďatko repné Heterodera schachtii alebo háďatko
zemiakové Globodera rostochiensis ktorých vývin je do tohoto
štádia rovnaký, sa samička po ukončení produkcie vajíčok nemení
na cystu s pevným obalom plnú vajíčok, ktorá sa po dozretí uvoľní
do pôdy, ale ostáva v podobe akýchsi mäkkých útvarov - hrčiek v
koreni. Usadené samičky háďatka Meloidogyne spp. majú telo hruškovitého
tvaru, pretiahnuté, dlhé od 0,5 do 1 mm, vytvárajú tzv. želatínový
vak, v ktorom sa z vyprodukovaných vajíčok vyvinú larvy druhého
vývinového štádia, ktoré opäť napádajú korene rastlín a vývinový
cyklus začína odznova. V závislosti od klimatických podmienok a
druhu hostiteľa trvá celý cyklus 30 až 50 dní, v skleníkoch alebo
v teplejších klimatických oblastiach (na juhu Slovenska) sa môže
vyvinúť aj viac generácii do roka. Prezimovanie háďatka prebieha
v pôde v štádiu vajíčka v želatínovom vaku.
Symptómy napadnutia
Prvým, voľným okom viditeľným príznakom napadnutia rastliny háďatkom je jej vädnutie. Nakoľko larvy háďatka poškodzujú bunky koreňov a vodivé pletivá, rastlina má obmedzený prísun vody a živín s pôdy. Môže dôjsť k úplnému, alebo tzv. kruhovitému výpadu porastu pričom rastliny čiastočne alebo úplne odumierajú. Ak napadnutú rastlinu vyberieme s pôdy, zistíme že má korene značne zdeformované, zhrubnuté s veľkým množstvom hrčiek plných nematód.
Ak v záhrade, alebo skleníku či fóliovníku nájdeme
zvädnuté rastliny zeleniny, skúsme sa pozrieť, čí príčinou ich zvädnutia
nie je práve toto háďatko. Ako na to? Opatrne vytrhneme rastlinu
s pôdy a ak na koreňoch nájdeme biele hrčky je to dôkaz o prítomnosti
háďatka.
Možnosti ochrany
Predovšetkým je potrebné dodržiavať karanténne
opatrenia, aby sa nematódy nerozširovali napadnutými rastlinami
ale pôdou či náradím. Najmä pri zakladaní skleníkov by sme mali
pôdu sterilizovať napr. horúcou parou, do ktorej potom vysádzame
iba zdravé priesady zeleniny o ktorých vieme, že pochádzajú z nekontaminovanej
pôdy.
Tiež je možné preventívne ošetriť priesady namočením do teplej vody (45,5 oC) na jednu hodinu.
Ak už máme či už v skleníku alebo na voľnej ploche pôdu zamorenú háďatkom je možné ju chemicky ošetriť prípravkami ako sú Bassamid granulát, Furadan, Nemacur, Temik 10G.
Napadnuté rastliny môžeme zničiť, najlepšie spálením
aj s koreňovým systémom. Nikdy ich nesmieme použiť na kompostovanie.
V prípade podozrenia na výskyt háďatka na väčších pestovateľských plochách je stále platným opatrením striedanie plodín. Zaradenie obilnín alebo kukurice do osevného postupu, ktoré nie sú hostiteľmi háďatka môžeme znížiť populácia parazita. Podobne aj dôkladným ničením burín (napr. púpava), ktoré môžu byť rezervoárovými hostiteľmi háďatka.

Obr. 1: Koreňový systém paradajky napadnutý hrčkotvorným
háďatkom Meloidogyne incognita |

Obr. 2: Koreňový systém paradajky napadnutý hrčkotvorným
háďatkom Meloidogyne incognita |

Obr. 3: Výpad porastu skleníkových uhoriek napadnutých
hrčkotvorným háďatkom Meloidogyne incognita |
Vystavené 18. 2. 2010
|