|
Výskyt a geografické rozšírenie
Hrčkotvorné nematódy - háďatká rodu Meloidogyne
(anglicky root-knot nematodes), sú vo svete veľmi rozšírené
predovšetkým v teplých a tropických klimatických oblastiach.
Nematódy parazitujú na koreňoch mnohých druhov rastlín a drevín,
vrátane dôležitých poľnohospodárskych plodín. V súčasnosti
je známych okolo 80 druhov a mnohé z nich patria v celosvetovom
meradle k fytopatologicky najškodlivejším a teda aj ekonomicky
najvýznamnejším organizmom. Len v USA nematódy zapríčiňujú
straty na výnosoch poľnohospodárskych plodín niekoľko biliónov dolárov
ročne, pričom najväčšou mierou sa na týchto stratách podieľajú práve
hrčkotvorné nematódy Meloidogyne spp.( časopis Agric.
Res., 2002, 3).
Na území Slovenska sme doteraz zistili nasledovné
druhy týchto nematód:
Meloidogyne hapla - je veľmi rozšírený
a fytopatologicky významný nematód parazitujúci na stovkách druhov
a odrôd rastlín mierneho klimatického pásma. U nás sme ho najčastejšie
nachádzali na koreňovej zelenine, v lesných škôlkach a v lesnej
pôde a to predovšetkým v ľahkých pôdach naviatych pieskov Východoslovenskej
roviny, juhu Podunajskej roviny a Borskej nížiny. Okrem naviatych
pieskov sa tieto nematódy vyskytujú aj v zrnitostne ľahších
nivných pôdach na celom území Slovenska.
Meloidogyne ardenensis - tento
druh sme nachádzali výlučne vo vlhkých pôdach, napr. v okolí
riek v pôdach pobrežnej vegetácie.
V priebehu posledných dvoch rokov sme mali
k dispozícii korene skleníkových uhoriek z niektorých
lokalít južného Slovenska. Podľa údajov pestovateľov, ktorí uhorky
vysádzali do fóliovníka začiatkom marca už začiatkom apríla spozorovali
vädnutie rastlín. Vädnutie sa stupňovalo až do úplného zničenia
uhoriek, ktoré pestovatelia už iba vytrhali a zlikvidovali spálením.
Na koreňoch týchto uhoriek sme zistili typické príznaky výskytu
hrčkotvorných nematód rodu Meloidogyne (Obr. 1). Na koreňoch
bolo množstvo svetlejších hrčiek (Obr. 2), v ktorých boli samičky
háďatiek rodu Meloidogyne (Obr. 3). V spolupráci so
špecializovaným nematodologickým pracoviskom v Bari (Taliansko)
sme identifikovali pre Slovensko nový druh hrčkotvorných nematód
- Meloidogyne incognita.
 |
 |
| Obr. 1: Korene uhoriek s hrčkami - Meloidogyne
spp. |
Obr. 2: Detail koreňov s hrčkami |
|
Obr. 3: Samičky háďatka
Meloidogyne incognita v koreňoch |
Meloidogyne incognita
je jedným z fytopatologicky najškodlivejších druhov nematód
teplých klimatických oblastí vo svete. Napáda množstvo druhov rastlín.
V európskom meradle je veľmi významný škodca poľnohospodárskych
plodín v krajinách okolo Stredozemného mora. V strednej
a severnej Európe sa vyskytuje predovšetkým v skleníkoch a
fóliovníkoch, ale v teplejších oblastiach strednej Európy sa
môže vyskytovať aj vo voľnej pôde.
Životný cyklus hrčkotvorných nematód a ich škodlivosť.
Životný cyklus je podobný cystotvorným nematódam,
napr. najznámejšiemu háďatku zemiakovému Globodera rostochiensis,
alebo háďatku ovsenému Heterodea avenae. Na rozdiel od nich
sa zo samičiek nevyvinú cysty, ale samičky parazita ostávajú v podobe
mäkkých útvarov v koreňoch - resp. v koreňových hrčkách,
odkiaľ aj názov hrčkotvorné nematódy. "Usadené" nepohyblivé samičky
háďatka Meloidogyne spp. majú telo zhrubnuté, "hruškovite"
pretiahnuté, veľmi mäkké, bezfarebné, alebo belavej farby (Obr.
4), dĺžky 0.5-0.7 mm a šírky okolo 0.4 mm . Prednou hlavovou vytiahnutou
časťou tela sú samičky "zaborené" do pletív koreňov, pričom
zadná časť smeruje von z koreňa. Na zadnom konci tela samička
vulvou produkuje bezfarebnú rôsolovitú hmotu s vajíčkami, akýsi
zhluk vajíčok (Obr.5), ktorý môže byť jemne prekrytý koreňovými
bunkami. Vo vajíčkach sú už diferencované larvy háďatka, tzv. invázne
larvy, ktoré sú schopné sa ihneď liahnuť a penetrovať z koreňov
do pôdy, aktívne vyhľadávať a napádať ďalšie nové korene. Larvy
vnikajú do koreňov, živia sa vyciciavaním bunečných štiav, na koreňoch
sa vytvárajú veľké, tzv. gigantické bunky. Larvy v koreňoch
hrubnú až do vyvinutia nových samičiek a tak sa cyklus opakuje.
Popri samičkách sa z niektorých lariev môžu vyvinúť aj samčeky,
ktoré sú však ojedinelé, a na rozdiel od samičiek dospelé samčeky
sú červovitého tvaru a uvoľňujú sa do pôdy. Nematódy majú veľkú
rozmnožovaciu schopnosť, lebo v jednej hrčke sa obvykle nachádzajú
pospolu 1-3 samičky, na koreňoch jednej rastliny sa môžu vyskytovať
stovky hrčiek so samičkami a každá samička môže vyprodukovať až
500 vajíčok. Podľa údajov z literatúry pri teplote 28°C životný
cyklus trvá 30 dní, a tak v skleníkoch sa môže za jedno vegetačné
obdobie vyvinúť aj viac generácií. Nematódy škodia na rastlinách
tým, že parazitovaním na koreňoch brzdia a až znemožňujú prísun
vody a živín do nadzemných častí rastlín, ktoré vädnú až celkom
odumrú.
|
|
| Obr. 4: Uvolnená samička Meloidogyne incognita
má hruškovitý tvar s pretiahnutým hlavovým koncom |
Obr. 5: Rôsolovitá hmota so zhlukom vajíčok.
V pravo hore - práve vyliahnutá larva |
Možnosti ochrany pred hrčkotvornými nematódmi.
- Pri zakladaní nových skleníkov použiť len preparovanú
pôdu.
- Pôdu v skleníkoch, ak je možnosť, preparovať
horúcou parou.
- Pôdu, tak voľnú, ako aj v skleníkoch a fóliovníkoch
je možné ošetriť chemickými prípravkami. U nás je povolené ošetrenie
pôdy prípravkom Basamid, dávky a spôsob použitia sú uvedené v návode.
- Účinným, avšak dočasným opatrením je opatrné povyberanie
napadnutých rastlín s čo možno najkompletnejším koreňovým
systémom, aby sa z pôdy odstránilo maximálne množstvo koreňov
s nematódmi. Týmto opatrením sa však všetky nematódy neodstránia,
pretože najviac hrčiek býva obyčajne na najjemnejších korienkoch,
ktoré sa pri akejkoľvek dôkladnosti nepodarí odstrániť. Je len otázkou
času kedy sa nematódy opäť rozmnožia, a pôdu bude potrebné preparovať,
alebo ošetriť nematocídom.
Dobrý výsledok kombinácie odstránenia napadnutých
rastlín s aplikáciou prípravku Basamid sme zaznamenali vo fóliovníku,
kde bol predtým zistený silný výskyt Meloidogyne spp.. Podľa
údajov pestovateľov bol porast uhoriek a rajčiakov s masovým
výskytom hrčiek na koreňoch odstránený vytrhaním a spálením rastlín
a následne koncom augusta bola pôda ošetrená Basamidom v dávke
2kg na 100 m2 tak, že prípravok bol rovnomerne rozsypaný
na pôdu a ihneď zapracovaný rotavátorom do hĺbky 20 cm, s následným
zakrytím pôdy fóliou. Takto bola pôda prikrytá do konca novembra
a až do tejto jari nebola kultivovaná. V marci tohoto roka
sme urobili analýzu ošetrenej pôdy na prítomnosť inváznych lariev
hrčkotvorných nematód, avšak larvy sme nezistili. Predpokladáme,
že odstránenie napadnutých rastlín v kombinácii s následným
ošetrením pôdy Basamidom bolo v tomto prípade dostatočné.
- Vysádzať len zdravé, háďatkami nenapadnuté priesady,
a tým predchádzať zavlečeniu nematód z jedného fóliovníka (príp.
skleníka) do druhého.
- Zbytky napadnutých koreňov rastlín nikdy nekompostovať,
ale ich zničiť spálením.
- Náradie a obuv vždy dôkladne očistiť, pretože nematódy
sa môžu preniesť pôdou na nich.
- Dostatočné hnojenie pôdy organickými hnojivami
redukuje vývin a znižuje výskyt týchto nematód.
Vystavené 3. 3. 2003
|
