WWW.AGROPORADENSTVO.SK

Malý, no nebezpečný motýlik v porastoch repky a iných kapustovín

So zvyšujúcou sa výmerou ozimnej repky stúpa v súčasnosti aj zastúpenie kapustovitých rastlín v osevných postupoch. Za povšimnutie preto stojí pripomenúť si popri bežných škodcoch repky a kapustovitých rastlín aj škodcov menej častých, no za určitých okolností veľmi nebezpečných. Jedným z nich je molička kapustová. Tento drobný motýlik sa v súčasnosti stal v celosvetovom meradle najničivejším škodcom kapustovitých rastlín s ročnými nákladmi na reguláciu presahujúcimi 1 miliardu USD. V mnohých krajinách sa molička stala odolnou voči všetkým insekticídom používaným na jej reguláciu. Je tiež prvým druhom hmyzom, u ktorého sa vyvinula čiastočná odolnosť na toxíny baktérie Bacillus thuringiensis používanej v biologickej regulácii. A práve tento škodca sa počas tohtoročnej jesene nadmerne vyskytoval na výmrvoch ako i novo založených porastoch ozimnej repky na juhozápadnom Slovensku.

Slovenské meno
Molička kapustová

Vedecké meno
Plutella xylostella (= maculipennis) (Linnaeus, 1758) (Lepidoptera: Ypsolophidae: Plutellinae)

Rozšírenie
Predpokladá sa, že molička kapustová pochádza z oblasti Stredozemného mora alebo Južnej Afriky, kde sa lokalizuje aj pôvod najvýznamnejších kapustovitých rastlín. V súčasnosti sa už vyskytuje všade tam, kde sa kapustovité rastliny pestujú a je považovaná za najvšeobecnejšie rozšíreného motýľa vôbec.

Popis

Húsenica (obr. č.1)

1. veľkosť: Úplne vyvinutá meria 8 – 12 mm.
2. farba: Variabilná, od svetlo hnedej pri vyliahnutí po tmavo zelenú v dospelosti.
3. miesto výskytu: Mladá húsenica vyžiera malé biele chodbičky v listoch. Staršie sú na spodnej strane listov medzi žilkami, kde vyžierajú otvory so zachovanou vrchnou pokožkou (obr. č.2, č.3).

   

   Pri premnožení dochádza k holožerom. Môžu žrať aj na rastových vrcholoch, kvetoch, šešuliach a zriedkavo aj na stonkách.

4. správanie: Pri vyrušení sa skrútia a okamžite sa spúšťajú z rastliny na hodvábnom vlákne. Keď nebezpečenstvo pominie vyliezajú späť na rastliny.

Kukla (obr. č.4)

1. veľkosť: 10 – 12 mm.
2. farba: Tmavo zelená, vo vnútri sieťovitého kokónu z bieleho hodvábu.
3. miesto výskytu: Na listoch alebo pod rastlinami na rastlinných zvyškoch.
4. správanie: Hodvábna sieť kokónu je pevne pripnutá k listom a je ťažké odstrániť ho.

Motýľ (obr. č.5)

1. veľkosť: 8 – 10 mm.
2. farba: Sivá až hnedastá. Ľahkú rozlíšiteľnosť umožňujú tri belavé, trojuholníkovité škvrny na vnútornom okraji krídel. Keď je imágo v kľude a má zložené krídla škvrny sa spájajú a na strede chrbta vytvárajú tri kosoštvorcové útvary.
3. miesto výskytu: Motýliky odpočívajú počas dňa na spodnej strane listov. Veľmi sa podobajú suchým drievkam prilepeným na listoch.
4. správanie: Motýle sú aktívnejšie a viditeľnejšie za súmraku a v noci. Lietajú rýchlym, krátkym a trhavým letom od rastliny k rastline hľadajúc partnera k páreniu alebo miesto na kladenie vajíčok. Samčekovia sú lákaní feromónom, ktorý vylučujú samičky.

Vajíčka (obr. č.6)

1. veľkosť: Veľmi malé, menšie ako 1 mm.
2. farba: Žltá.
3. miesto výskytu: Na spodnej strane listov, buď v strede alebo pozdĺž žiliek. Sú kladené jednotlivo alebo v malých skupinkách.

Hostiteľské rastliny
Molička kapustová sa vyvíja iba na rastlinách z čeľade kapustovité, ktoré obsahujú horčičné oleje a glukozidy (sinigrin, sinalbin) podporujúce jej žer. Okrem bežne pestovaných plodín (kapusta, karfiol, kaleráb, repka atď.) žerie aj na mnohých burinách a iných divo rastúcich rastlinách z tejto čeľade (peniažtek roľný, pastierska kapsička, reďkev ohnicová, horčica roľná atď). Alternatívni hostitelia sú v oblastiach mierneho pásma dôležití pre udržanie populácie na jar, pred výsadbou plodín.

Životný cyklus
Všeobecne sa udáva, že molička prezimuje v miernom pásme v štádiu kukly. Je to však diskutabilné a mnohí sa domnievajú, že väčšina imág sem migruje z južnejších oblastí, kde sa vyvíja kontinuálne. Molička totiž dokáže preletieť obrovské vzdialenosti (viac ako 3000 km!) čo výrazne prispieva k jej kozmopolitnosti.

U nás sa za rok vyvinú aspoň tri generácie, ktoré nie sú ostro ohraničené. Prvá je málo početná a ľahko unikne pozornosti. Larvy prechádzajú štyrmi instarmi a celý vývojový cyklus trvá v závislosti od teploty okolo 30 dní. Motýle sa pária už v deň, keď sa vyliahnu. Kladenie vajíčok trvá štyri dni. Samička kladie 10 – 200 vajíčok a uprednostňuje vypuklé listy pred hladkými.

Poškodenie
Poškodenie listov je popísané pri charakteristike húsenice. Na repke neznamená takéto poškodenie (až na extrémne prípady) veľkú stratu na úrode. Okrem listov však môžu staršie húsenice žrať aj na rastových vrcholoch čím bránia ich ďalšiemu vývoju. Vyskytujú sa aj na kvetoch, mladých a zrelých šešuliach ako i stonkách. Najväčšie škody na repke vznikajú na vypĺňajúcich sa a dozrievajúcich šešuliach. Semená pod napadnutými pletivami riadne nedozrievajú. Pri veľkom napadnutí sa poškodené šešule javia ako nadmerne zbelené.

Pri karfiole a brokolici je poškodenie iba nepriame, pretože molička žerie na listoch a nie na komerčne zaujímavých súkvetiach.

Ochrana

Hodnotenie výskytu
Výskyt húseníc sa zisťuje vizuálne. Opatrne sa odoberajú celé rastliny. Na hodnotenie je potrebné odobrať aspoň 40 – 60 náhodných rastlín. Osobitnú pozornosť venujeme mladým húseniciam na spodku listov s dôrazom na spodnú časť rastlín. Pri repke sa hodnotí počet húseníc na 1m². Poškodenie (dierky v listoch) nie sú dobrým ukazovateľom prítomnosti húseníc. Výskyt motýľov sa dá zisťovať pomocou feromónových lapačov.

Prah ekonomickej škodlivosti a termín chemického ošetrenia
Na Slovensku nebol zatiaľ stanovený prah škodlivosti. Pre lepšiu orientáciu dobre poslúžia údaje z iných krajín. Pri pestovaní kapusty je prahom škodlivosti, po prekročení ktorého sa odporúča regulačné opatrenie, 1 larva na rastlinu. Iná stupnica uvádza prah škodlivosti v období od výsevu po výsadbu 10 – 30% napadnutých rastlín, od výsadby po začiatok tvorby hlávok 20% a potom až po zrelosť 10% napadnutých rastlín. Karfiol a brokolica majú spočiatku prah škodlivosti rovnaký, no od výsadby po začiatok tvorby prvých súkvetí je to až 50% napadnutých rastlín a následne až po zrelosť znova iba 10%. Prah ekonomickej škodlivosti pre moličku kapustovú v porastoch ozimnej repky je 200 – 300 húseníc na 1m² (cca 2 – 3 larvy na rastlinu). Poškodenie repky môže byť závažnejšie, keď listy začínajú žltnúť a zosychať, pretože húsenice sa presúvajú na šešule. V tomto prípade treba brať do úvahy spodnú hranicu prahu škodlivosti.

Keď sú použité feromónové lapače, regulačný zásah by mal nasledovať 11 – 20 dní po vrchole náletu samčekov.

Rezistencia proti insekticídom
Vysoký reprodukčný potenciál, rýchly sled generácií, dlhý životný cyklus, značná výmera kapustovín a časté používanie insekticídov vedú u moličky ku vzniku rezistencie. U nás sú zatiaľ insekticídy stále účinné, no so zvyšujúcim sa podielom repky v osevoch môže dôjsť k zvýšeniu populácie škodcu a jeho rezistencii. Príklady zo sveta sú veľavravné. Napríklad v Thajsku poskytovali insekticídy na báze mevinphosu v roku 1965 excelentnú, v roku 1974 priemernú a v roku 1984 už len veľmi slabú ochranu. To môže byť mementom.

Biologická ochrana
Všetky vývojové štádiá moličky kapustovej sú napádané mnohými parazitoidmi a predátormi. Veľa imág zničia aj pavúky a vtáky. Väčšina parazitoidov používaných vo svete pre biologickú reguláciu má pôvod v Európe. Dva, v biologickej regulácii najúčinnejšie parazitoidy, larválny Cotesia plutellae (Braconidae) a kuklový Diadromus collaris (Ichneumonidae) sa vyskytujú v našich končinách prirodzene. Rovnako rod Diadegma (Ichneumonidae), kde patria niektoré významné parazitoidy moličky je u nás zastúpený 23 druhmi. To všetko vytvára dobrý potenciál, ktorý treba vhodnými agrotechnickými opatreniami využiť a vytvoriť čo najoptimálnejšie podmienky pre rozvoj prirodzených nepriateľov. Prvým krokom môže byť použitie biologických prípravkov(Biobit FC, Biobit WP, Foray FC, Dipel LS) na báze baktérie Bacillus thuringiensis ssp. kurstaki namiesto syntetických insekticídov. Baktérie pritom účinkujú aj proti ďalším motýlím škodcom kapustovej zeleniny, mlynárikovi kapustovému (Pieris brassicae) a repkovému (P. rapae), more kapustovej (Mamestra brassicae), kelovej (Lacanobia oleracea) , more ni (Trichoplusia ni) atď. Štúdie ale dokazujú, že aj príliš časté používanie bakteriálnych prípravkov môže viesť k čiastočnej rezistencii.

Vo svete sa k biologickej regulácii zaraďuje aj šľachtenie kapustovín s hladkými listami, ktoré sú podstatne menej preferované moličkou pri kladení vajíčok. K narúšaniu párenia imág sa zase využívajú synteticky vyrábané feromóny.

Agrotechnické opatrenia
Populačná hustota moličky je vo veľkej miere závislá od množstva imág imigrujúcich na jar a dostupnosti hostiteľských rastlín pre larvy prvej generácie. Orbou sa dá počet vhodných hostiteľov (kapustovitých burín i výmrvou repky) výrazne znížiť a zabrániť tak úspešnému stabilizovaniu lariev prvej generácie, tam kde sa imága objavia ešte pred vzídením či založením porastov kapustovitých plodín. Výrazným prirodzeným regulátorom škodcu je dážď. Mladé larvy ľahko zmyje z listov a veľa sa ich utopí na povrchu pôdy či vo vode zachytenej na rastlinách. V tejto súvislosti je vhodným regulačným opatrením závlaha postrekom, najmä za šera, limitujúca aj let imág. Pestovanie podsevov zasa sťažuje pohyb škodcu, znižuje sa komunikácia medzi nimi a stúpa počet prirodzených nepriateľov. Pri nadmernom výskyte je výbornou alternatívou pestovanie pásov lákacích rastlín, ktoré sú výrazne uprednostňované pred pestovanou plodinou. Rebríček popularity v tejto súvislosti jasne vedie horčica. Po zbere úrody môže molička prežívať, či prezimovať na rastlinných zvyškoch. Odstraňovanie rastlinných zvyškov je preto veľmi vhodným opatrením.

Sadenice kapustovín by nemali byť napadnuté moličkou už pri výsadbe a ich dopestovanie je potrebné realizovať čo najďalej od miest ich neskoršej výsadby. Výsadba či výsev väčších plôch sa neodporúča robiť v rôznych termínoch, pretože staršie porasty sa stávajú zdrojom napadnutia porastov mladších, najmä keď sú v smere vetra.

Záver
Spektrum hospodársky významných škodcov ozimnej repky i ďalších kapustovín sa zo vzrastajúcou výmerou týchto plodín mení. Spočiatku sa ošetrovalo iba proti blyskáčikovi repkovému (Meligethes aeneus), neskôr pribudli krytonosy na stonkách (krytonos repkový, Ceutorrhynchus napi a krytonos štvorzubý, C. quadridens), nasledovali premnoženia škodcov šešúľ (krytonos šešuľový, C. assimilis a byľomor kelový, Dasyneura brassicae). Komplex motýlích škodcov uvedených v kapitole biologická ochrana dopĺňa spolu so siaticou oziminovou (Agrotis segetum) aj pozvoľne sa objavujúca molička kapustová. Menej ako vzrastajúca plocha repky sa na náraste početnosti moličky (i ďaľších škodcov) podieľa hlavne nezaoranie výdrolov repky pred vzídením nových osevov, čo umožňuje nerušený priebeh ich životných cyklov.

Regulácia početnosti moličky, no i ďalších škodcov musí vychádzať z poznania systému rastlina – škodca – prirodzení nepriatelia – prostredie. Nevyhnutné je poznať hlavne vývojové cykly škodcov i ich prirodzených nepriateľov. Všetky regulačné opatrenia by mali vytvárať čo najpriaznivejšie podmienky pre prirodzených nepriateľov hmyzu a čo najhoršie pre škodcov. Insekticídy treba používať iba po prekročení prahov škodlivosti, vyberať prípravky s minimálnou škodlivosťou, neaplikovať insekticídy v kľúčových obdobiach vývoja prirodzených nepriateľov, neničiť ich prirodzené úkryty a refúgiá (remízky, zaburinené plochy atď.), starať sa o dostatok kvitnúcich rastlín v okolí polí, pretože tieto poskytujú nektár, ktorý je základom potravy dospelých jedincov väčšiny parazitoidov. Nevyhnutnosť príklonu k biologickým metódam regulácie hmyzích škodcov vyplýva aj z postavenia repky ako dôležitej medonosnej plodiny.

Vystavené 19. 5. 2003