So zvyšujúcou sa výmerou ozimnej repky stúpa v súčasnosti aj zastúpenie
kapustovitých rastlín v osevných postupoch. Za povšimnutie preto
stojí pripomenúť si popri bežných škodcoch repky a kapustovitých
rastlín aj škodcov menej častých, no za určitých okolností veľmi
nebezpečných. Jedným z nich je molička kapustová. Tento drobný motýlik
sa v súčasnosti stal v celosvetovom meradle najničivejším škodcom
kapustovitých rastlín s ročnými nákladmi na reguláciu presahujúcimi
1 miliardu USD. V mnohých krajinách sa molička stala odolnou voči
všetkým insekticídom používaným na jej reguláciu. Je tiež prvým
druhom hmyzom, u ktorého sa vyvinula čiastočná odolnosť na toxíny
baktérie Bacillus thuringiensis používanej v biologickej
regulácii. A práve tento škodca sa počas tohtoročnej jesene nadmerne
vyskytoval na výmrvoch ako i novo založených porastoch ozimnej repky
na juhozápadnom Slovensku.
Slovenské meno
Molička kapustová
Vedecké meno
Plutella xylostella (= maculipennis) (Linnaeus,
1758) (Lepidoptera: Ypsolophidae: Plutellinae)
Rozšírenie
Predpokladá sa, že molička kapustová pochádza z oblasti
Stredozemného mora alebo Južnej Afriky, kde sa lokalizuje aj pôvod
najvýznamnejších kapustovitých rastlín. V súčasnosti sa už
vyskytuje všade tam, kde sa kapustovité rastliny pestujú a je
považovaná za najvšeobecnejšie rozšíreného motýľa vôbec.
Popis
Húsenica (obr. č.1)
- veľkosť: Úplne vyvinutá meria 8 – 12 mm.
- farba: Variabilná, od svetlo hnedej pri vyliahnutí po tmavo
zelenú v dospelosti.
- miesto výskytu: Mladá húsenica vyžiera malé biele chodbičky
v listoch. Staršie sú na spodnej strane listov medzi žilkami,
kde vyžierajú otvory so zachovanou vrchnou pokožkou (obr. č.2,
č.3).

Pri premnožení dochádza k holožerom. Môžu žrať aj na rastových
vrcholoch, kvetoch, šešuliach a zriedkavo aj na stonkách.
- správanie: Pri vyrušení sa skrútia a okamžite sa spúšťajú
z rastliny na hodvábnom vlákne. Keď nebezpečenstvo pominie vyliezajú
späť na rastliny.
Kukla (obr. č.4)

- veľkosť: 10 – 12 mm.
- farba: Tmavo zelená, vo vnútri sieťovitého kokónu z bieleho
hodvábu.
- miesto výskytu: Na listoch alebo pod rastlinami na rastlinných
zvyškoch.
- správanie: Hodvábna sieť kokónu je pevne pripnutá k listom
a je ťažké odstrániť ho.
Motýľ (obr. č.5)
- veľkosť: 8 – 10 mm.
- farba: Sivá až hnedastá. Ľahkú rozlíšiteľnosť umožňujú tri belavé,
trojuholníkovité škvrny na vnútornom okraji krídel. Keď je imágo
v kľude a má zložené krídla škvrny sa spájajú a na
strede chrbta vytvárajú tri kosoštvorcové útvary.
- miesto výskytu: Motýliky odpočívajú počas dňa na spodnej strane
listov. Veľmi sa podobajú suchým drievkam prilepeným na listoch.
- správanie: Motýle sú aktívnejšie a viditeľnejšie za súmraku
a v noci. Lietajú rýchlym, krátkym a trhavým letom od
rastliny k rastline hľadajúc partnera k páreniu alebo
miesto na kladenie vajíčok. Samčekovia sú lákaní feromónom, ktorý
vylučujú samičky.
Vajíčka (obr. č.6)
- veľkosť: Veľmi malé, menšie ako 1 mm.
- farba: Žltá.
- miesto výskytu: Na spodnej strane listov, buď v strede
alebo pozdĺž žiliek. Sú kladené jednotlivo alebo v malých
skupinkách.
Hostiteľské rastliny
Molička kapustová sa vyvíja iba na rastlinách z čeľade
kapustovité, ktoré obsahujú horčičné oleje a glukozidy (sinigrin,
sinalbin) podporujúce jej žer. Okrem bežne pestovaných plodín (kapusta,
karfiol, kaleráb, repka atď.) žerie aj na mnohých burinách a iných
divo rastúcich rastlinách z tejto čeľade (peniažtek roľný,
pastierska kapsička, reďkev ohnicová, horčica roľná atď). Alternatívni
hostitelia sú v oblastiach mierneho pásma dôležití pre udržanie
populácie na jar, pred výsadbou plodín.
Životný cyklus
Všeobecne sa udáva, že molička prezimuje v miernom pásme
v štádiu kukly. Je to však diskutabilné a mnohí sa domnievajú,
že väčšina imág sem migruje z južnejších oblastí, kde sa vyvíja
kontinuálne. Molička totiž dokáže preletieť obrovské vzdialenosti
(viac ako 3000 km!) čo výrazne prispieva k jej kozmopolitnosti.
U nás sa za rok vyvinú aspoň tri generácie, ktoré nie sú ostro
ohraničené. Prvá je málo početná a ľahko unikne pozornosti.
Larvy prechádzajú štyrmi instarmi a celý vývojový cyklus trvá
v závislosti od teploty okolo 30 dní. Motýle sa pária už v deň,
keď sa vyliahnu. Kladenie vajíčok trvá štyri dni. Samička kladie
10 – 200 vajíčok a uprednostňuje vypuklé listy pred hladkými.
Poškodenie
Poškodenie listov je popísané pri charakteristike húsenice.
Na repke neznamená takéto poškodenie (až na extrémne prípady) veľkú
stratu na úrode. Okrem listov však môžu staršie húsenice žrať aj
na rastových vrcholoch čím bránia ich ďalšiemu vývoju. Vyskytujú
sa aj na kvetoch, mladých a zrelých šešuliach ako i stonkách.
Najväčšie škody na repke vznikajú na vypĺňajúcich sa a dozrievajúcich
šešuliach. Semená pod napadnutými pletivami riadne nedozrievajú.
Pri veľkom napadnutí sa poškodené šešule javia ako nadmerne zbelené.
Pri karfiole a brokolici je poškodenie iba nepriame, pretože
molička žerie na listoch a nie na komerčne zaujímavých súkvetiach.
Ochrana
Hodnotenie výskytu
Výskyt húseníc sa zisťuje vizuálne. Opatrne sa odoberajú celé
rastliny. Na hodnotenie je potrebné odobrať aspoň 40 – 60 náhodných
rastlín. Osobitnú pozornosť venujeme mladým húseniciam na spodku
listov s dôrazom na spodnú časť rastlín. Pri repke sa hodnotí
počet húseníc na 1m2. Poškodenie (dierky v listoch)
nie sú dobrým ukazovateľom prítomnosti húseníc. Výskyt motýľov sa
dá zisťovať pomocou feromónových lapačov.
Prah ekonomickej škodlivosti a termín chemického ošetrenia
Na Slovensku nebol zatiaľ stanovený prah škodlivosti. Pre lepšiu
orientáciu dobre poslúžia údaje z iných krajín. Pri pestovaní
kapusty je prahom škodlivosti, po prekročení ktorého sa odporúča
regulačné opatrenie, 1 larva na rastlinu. Iná stupnica uvádza prah
škodlivosti v období od výsevu po výsadbu 10 – 30% napadnutých
rastlín, od výsadby po začiatok tvorby hlávok 20% a potom až
po zrelosť 10% napadnutých rastlín. Karfiol a brokolica majú
spočiatku prah škodlivosti rovnaký, no od výsadby po začiatok tvorby
prvých súkvetí je to až 50% napadnutých rastlín a následne
až po zrelosť znova iba 10%. Prah ekonomickej škodlivosti pre moličku
kapustovú v porastoch ozimnej repky je 200 – 300 húseníc na
1m2 (cca 2 – 3 larvy na rastlinu). Poškodenie repky môže
byť závažnejšie, keď listy začínajú žltnúť a zosychať, pretože
húsenice sa presúvajú na šešule. V tomto prípade treba brať
do úvahy spodnú hranicu prahu škodlivosti.
Keď sú použité feromónové lapače, regulačný zásah by mal nasledovať
11 – 20 dní po vrchole náletu samčekov.
Rezistencia proti insekticídom
Vysoký reprodukčný potenciál, rýchly sled generácií, dlhý životný
cyklus, značná výmera kapustovín a časté používanie insekticídov
vedú u moličky ku vzniku rezistencie. U nás sú zatiaľ
insekticídy stále účinné, no so zvyšujúcim sa podielom repky v osevoch
môže dôjsť k zvýšeniu populácie škodcu a jeho rezistencii.
Príklady zo sveta sú veľavravné. Napríklad v Thajsku poskytovali
insekticídy na báze mevinphosu v roku 1965 excelentnú, v roku
1974 priemernú a v roku 1984 už len veľmi slabú ochranu.
To môže byť mementom.
Biologická ochrana
Všetky vývojové štádiá moličky kapustovej sú napádané mnohými
parazitoidmi a predátormi. Veľa imág zničia aj pavúky a vtáky.
Väčšina parazitoidov používaných vo svete pre biologickú reguláciu
má pôvod v Európe. Dva, v biologickej regulácii najúčinnejšie
parazitoidy, larválny Cotesia plutellae (Braconidae) a kuklový
Diadromus collaris (Ichneumonidae) sa vyskytujú v našich
končinách prirodzene. Rovnako rod Diadegma (Ichneumonidae), kde
patria niektoré významné parazitoidy moličky je u nás zastúpený
23 druhmi. To všetko vytvára dobrý potenciál, ktorý treba vhodnými
agrotechnickými opatreniami využiť a vytvoriť čo najoptimálnejšie
podmienky pre rozvoj prirodzených nepriateľov. Prvým krokom môže
byť použitie biologických prípravkov(Biobit FC, Biobit WP, Foray
FC, Dipel LS) na báze baktérie Bacillus thuringiensis ssp.
kurstaki namiesto syntetických insekticídov. Baktérie pritom účinkujú
aj proti ďalším motýlím škodcom kapustovej zeleniny, mlynárikovi
kapustovému (Pieris brassicae) a repkovému (P. rapae),
more kapustovej (Mamestra brassicae), kelovej (Lacanobia
oleracea) , more ni (Trichoplusia ni) atď. Štúdie ale
dokazujú, že aj príliš časté používanie bakteriálnych prípravkov
môže viesť k čiastočnej rezistencii.
Vo svete sa k biologickej regulácii zaraďuje aj šľachtenie
kapustovín s hladkými listami, ktoré sú podstatne menej preferované
moličkou pri kladení vajíčok. K narúšaniu párenia imág sa zase
využívajú synteticky vyrábané feromóny.
Agrotechnické opatrenia
Populačná hustota moličky je vo veľkej miere závislá od
množstva imág imigrujúcich na jar a dostupnosti hostiteľských
rastlín pre larvy prvej generácie. Orbou sa dá počet vhodných hostiteľov
(kapustovitých burín i výmrvou repky) výrazne znížiť a zabrániť
tak úspešnému stabilizovaniu lariev prvej generácie, tam kde sa
imága objavia ešte pred vzídením či založením porastov kapustovitých
plodín. Výrazným prirodzeným regulátorom škodcu je dážď. Mladé larvy
ľahko zmyje z listov a veľa sa ich utopí na povrchu pôdy
či vo vode zachytenej na rastlinách. V tejto súvislosti je
vhodným regulačným opatrením závlaha postrekom, najmä za šera, limitujúca
aj let imág. Pestovanie podsevov zasa sťažuje pohyb škodcu, znižuje
sa komunikácia medzi nimi a stúpa počet prirodzených nepriateľov.
Pri nadmernom výskyte je výbornou alternatívou pestovanie pásov
lákacích rastlín, ktoré sú výrazne uprednostňované pred pestovanou
plodinou. Rebríček popularity v tejto súvislosti jasne vedie
horčica. Po zbere úrody môže molička prežívať, či prezimovať na
rastlinných zvyškoch. Odstraňovanie rastlinných zvyškov je preto
veľmi vhodným opatrením.
Sadenice kapustovín by nemali byť napadnuté moličkou už pri výsadbe
a ich dopestovanie je potrebné realizovať čo najďalej od miest
ich neskoršej výsadby. Výsadba či výsev väčších plôch sa neodporúča
robiť v rôznych termínoch, pretože staršie porasty sa stávajú
zdrojom napadnutia porastov mladších, najmä keď sú v smere
vetra.

Záver
Spektrum hospodársky významných škodcov ozimnej repky i ďalších
kapustovín sa zo vzrastajúcou výmerou týchto plodín mení. Spočiatku
sa ošetrovalo iba proti blyskáčikovi repkovému (Meligethes aeneus),
neskôr pribudli krytonosy na stonkách (krytonos repkový, Ceutorrhynchus
napi a krytonos štvorzubý, C. quadridens), nasledovali
premnoženia škodcov šešúľ (krytonos šešuľový, C. assimilis
a byľomor kelový, Dasyneura brassicae). Komplex motýlích
škodcov uvedených v kapitole biologická ochrana dopĺňa spolu
so siaticou oziminovou (Agrotis segetum) aj pozvoľne sa objavujúca
molička kapustová. Menej ako vzrastajúca plocha repky sa na náraste
početnosti moličky (i ďaľších škodcov) podieľa hlavne nezaoranie
výdrolov repky pred vzídením nových osevov, čo umožňuje nerušený
priebeh ich životných cyklov.
Regulácia početnosti moličky, no i ďalších škodcov musí vychádzať
z poznania systému rastlina – škodca – prirodzení nepriatelia
– prostredie. Nevyhnutné je poznať hlavne vývojové cykly škodcov
i ich prirodzených nepriateľov. Všetky regulačné opatrenia
by mali vytvárať čo najpriaznivejšie podmienky pre prirodzených
nepriateľov hmyzu a čo najhoršie pre škodcov. Insekticídy treba
používať iba po prekročení prahov škodlivosti, vyberať prípravky
s minimálnou škodlivosťou, neaplikovať insekticídy v kľúčových
obdobiach vývoja prirodzených nepriateľov, neničiť ich prirodzené
úkryty a refúgiá (remízky, zaburinené plochy atď.), starať
sa o dostatok kvitnúcich rastlín v okolí polí, pretože
tieto poskytujú nektár, ktorý je základom potravy dospelých jedincov
väčšiny parazitoidov. Nevyhnutnosť príklonu k biologickým metódam
regulácie hmyzích škodcov vyplýva aj z postavenia repky ako dôležitej
medonosnej plodiny.
Vystavené 19. 5. 2003
|